Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 19, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010387
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715010387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.08.2015 v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného H. R. stíhaného pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. R. O. Q. Á. A. O. Š. , F.. XX.XX.XXXX R. W., Q. T. J., S. XX, W. J.. J. U., preto

j e v i n n ý
že
napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. XXP/XX/XX-XX zo dňa 03.09.2014, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2014 bol zaviazaný prispievať na výchovu a výživu svojej dcéry
J. R., F. XX.XX.XXXX a R. R., F. XX.XX.XXXX sumou vo výške 75,- Eur, na každé dieťa zvlášť vždy
do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám O. J., F. XX.XX.XXXX, T. J., P. XXX/X si takto určenú výšku
vyživovacej povinnosti v meste J., okres Zvolen a na iných miestach, kde sa pohybuje riadne a včas
neplní, nezaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade, bol aj zamestnaný v období
od 01.03.2015 do 27.04.2015 a mal príjem postačujúci na úhradu výživného, čím mu za obdobie od
mesiaca október 2014 do 29.05.2015 vznikol dlh vo výške 890,- Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,
č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4, § 49 ods. 2 Tr. zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu s

minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný H. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že cíti byť vinný len na polovicu, preto súd považoval
vyhlásenie obžalovaného ako vyhlásenie o nevine. Obžalovaný ďalej uviedol, že skutkové okolnosti
uvedené v obžalobe sú pravdivé. Matke detí dával či už peniaze alebo iné veci prostredníctvom svojichrodičov, pretože v žalovanom období sa s matkou detí nestýkal. Pokiaľ boli dávané veci matke detí zo
strany jeho rodičov, rodičia ho informovali čo nakúpili a on im potom tie peniaze zaplatil, ale nevie sa
vyjadriť k výške takto poskytnutého plnenia.

Poškodená O. J. uviedla, že posledné dva mesiace od podania obžaloby s obžalovaným spolu žijú
a preto za toto obdobie si neuplatňuje bežné výživné vo výške 300,- Eur. Je pravdou, že rodičia
obžalovaného jej poskytovali nepeňažné plnenie vo forme nákupu potravín. Jednalo sa približne o sumu
30,- Eur mesačne od októbra 2014 do podania obžaloby, v súhrne 8 mesiacov po 30,- Eur spolu vo

výške 240,- Eur.

Okolnosť vyživovacej povinnosti obžalovaného vyplýva z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.. XXP
XX/XXXX-XX (čl. 27-30) zo dňa 03.09.2014, právoplatného dňa 22.09.2014, ktorým bol zaviazaný
prispievať na výchovu a výživu dcér J. R. I. R. R. sumou 75,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, vždy
do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky O. J..

Zo správy zamestnávateľa obžalovaného J. U. I..J.., U. na čl. 34 zo dňa 13.05.2015 vyplýva, že
obžalovaný bol u nich zamestnaný od 01.03.2015 do 27.04.2015 kedy oznámil zamestnávateľovi
ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Za mesiac marec 2015 mu bol vyplatený čistý
mesačný príjem 419,15 Eur.

Podľa správy Sociálnej poisťovne pobočka Zvolen obžalovaným nepoberal od januára 2013 žiadnu
dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen čl. 47 dňa 24.04.2015 oznámil, že obžalovaný nebol v
sledovanom období evidovaný na ich úrade ako uchádzač o zamestnanie.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, keďže najmenej tri mesiace v
období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného. Táto
povinnosť vyplýva z rozsudku OS Zvolen č. k. XXP XX/XXXX-XX zo dňa 03.09.2014. Na základe vyššie

uvedených správ možno mať za to, že obžalovaný bol čiastočne v žalovanom období zamestnaný, mal
príjem postačujúci na úhradu výživného, nezaevidoval sa po skončení zamestnania ako uchádzač o
zamestnanie.Zanedbanímpovinnejvýživysarozumiesituáciakeďpovinnýneplníoprávnenémuvýživné
poskytované v peniazoch alebo ak neplní povinnosť vyživovať iného v naturálnej podobe a povinnosť
zaopatrovať iného, teda napríklad neplnenie povinnosti poskytovať dieťaťu stravu, ošatenie, bývanie,

starostlivosť o jeho zdravie a čistotu, vykonávať nad ním dohľad a prípadne zadovažovať aj ďalšie
prostriedky potrebné na jeho rozvoj. O zanedbanie vyživovacej povinnosti pôjde aj vtedy ak povinný
odvádza oprávnenému nižšie sumy výživného než aké boli určené alebo sú primerané. Z uvedeného
vyplýva, že ak na základe dohody s matkou detí obžalovaný sa osobne stará o spoločnú domácnosť
a ich deti nepôjde o neplnenie vyživovacej povinnosti. Preto súd stanovil koniec neplnenia vyživovacej

povinnosti k podaniu obžaloby t.j. k 29.05.2015, pretože z výpovede poškodenej vyplýva, že po tomto
termíne zdieľajú spoločnú domácnosť aj s vlastnými deťmi. Zároveň z vyššie uvedeného vyplýva, že je
možné plniť vyživovaciu povinnosť aj poskytovaním nepeňažného plnenia, napríklad vo forme potravín
pre deti a preto súd upravil aj výšku zameškaného výživného podľa vyjadrenia poškodenej o sumu 240,-
Eur (8 mesiacov po 30,-Eur) na výslednú sumu 890,- Eur.

Obžalovaný H. R. bol doposiaľ štyri krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom OS Zvolen sp.
zn. XT XXX/XXXX zo dňa 19.10.2014, kedy mu bol pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so
skúšobnou dobou 14 mesiacov, od 19.10.2014 do 19.12.2015. Podľa záznamov obžalovaný doposiaľ

nebol postihnutý za priestupok.

Súd pri úvahách pri druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Trestného zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a
spoločnosti na riadnom plnení vyživovacej povinnosti. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu

okolnosť, priťažuje mu okolnosť odsúdenia v minulosti (§37 písm. m) Trestného zákona). Pri prevahe
priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona sa trestná sadzba v trvaní 0 až 2 roky
zvyšuje na rozhranie 8 mesiacov až 2 roky. Nemožno opomenúť skutočnosť, že neplnenie vyživovacej
povinnostisaudialovrámciskúšobnejdobypredchádzajúcehopodmienečnéhoodsúdeniaapretopodľa§ 49 ods. 2 Trestného zákona nie je možné ukladať iný trest odňatia slobody ako nepodmienečný.
Preto bol obžalovanému uložený trest v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).