Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 5, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/269/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214205540
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214205540.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému R. B.Č.,
nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného -
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie so sídlom Šafárikovo nám. 7,
81102Bratislava,IČO:42362962,zast.JUDr.BohdanomJakubisom,advokátomsosídlomDobrovičova
13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 584,89 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 153,21 € s 8,5 % úrokom z

omeškania ročne zo sumy 153,21 € od 28.06.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.7.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 710,21 € aj s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel
so žalovaným dňa 13.2.2013 zmluvy č. C. a č. C., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
podmienky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému 2ks SIM kariet, ktoré
umožňovali žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Tým, že žalovaný

riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 02/2013 - 03/2013, porušil
zmluvné povinnosti. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 13.6.2013 oznámil žalovanému sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty. Žalovaný na pokus o pokonávku
nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Vec bola pôvodne vedená pod sp. zn. 3Ro/188/2014. Vec bola prevedená do registra C z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu a konanie bolo ďalej vedené pod spisovou
značkou 3C/269/2014.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.9.2014 vstúpili do konania na strane žalovaného
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie so

sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava.Následne bolo žalobcovi doručené potvrdenie z podateľne a uznesenie s poučeniami. Rovnako bol
doručený návrh na začatie konania s prílohami a uznesenie s poučeniami aj žalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi.

K danej veci sa žalobca vyjadril, aby súd konal v jeho neprítomnosti a zaviazal žalovaného k úhrade
pohľadávky spolu s príslušenstvom v zmysle podaného žalobného návrhu. Žalovaný sa vo veci
nevyjadril.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 5.8.2015 o 9.00 hod., na ktoré sa nedostavil
ani žalobca, ani žalovaný.

Súd sa na pojednávaní oboznámil s podaným návrhom a s pripojenými listinnými dôkazmi (Zmluva o

pripojeníč.C.ač.C.,Dodatkykzmluvámopripojení,Všeobecnépodmienky,prehľadzasielanýchfaktúr,
faktúry, pokus o pokonávku). Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 28.7.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 710,21
€ aj s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným
dňa 13.2.2013 zmluvy č. C. a č. C., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V

zmyslepredmetnýchzmlúvžalobcavypožičalžalovanému2ksSIMkariet,ktoréumožňovaližalovanému
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 02/2013 - 03/2013, porušil zmluvné povinnosti.
Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 13.6.2013 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani

čiastočnou úhradou pohľadávky.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;

to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách podnik na účely tohto
zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti
elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách užívateľ je osoba, ktorá
používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje

aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách účastník je koncový užívateľ,
ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.Podľa§43ods.12písm.b/zákonač.351/2011Z.z.,oelektronickýchkomunikáciáchúčastníkjepovinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 153,21 € tak, ako to je uvedené
vo výroku rozsudku.

Podľa§559ods.1,2Občianskehozákonníka,splnenímdlhzanikne.Dlhmusíbyťsplnenýriadneavčas.

Žalovaný sa tým, že cenu poskytnutých služieb nezaplatil riadne a včas, dostal do omeškania.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 28.6.2013 je 0,5 %, takže úrok z

omeškania je vo výške 8,5 % (0,5 % + 8 percentuálnych bodov). Preto si žalobca správne uplatnil úrok
z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy ročne a súd mu ho v uvedenej výške priznal.

V časti zaplatenia náhrady škody vo výške 557,- € s príslušenstvom súd návrh žalobcu zamietol.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom

a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ods. 5, 6 cit. ust. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle

požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v terajšom znení) ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

Podľa § 879l Občianskeho zákonníka (PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1.

MARCA 2010) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010;
vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žedňa13.2.2013uzavrelprávnypredchodcažalobcusožalovaným
v postavení fyzickej osoby nepodnikateľa Zmluvy o pripojení, na základe ktorej bola žalovanému

poskytnuté užívateľské SIM karty s prideleným telefónnym číslom a mobilný telefón za kúpnu cenu 1,-
€ na základe uzavretého Dodatku k zmluve. Týmto Dodatkom sa žalovaný okrem iného zaviazal zotrvať
v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pre
prípad porušenia zmluvných povinností bola v Dodatkoch dojednané zmluvné pokuty vo výške 557,- eur.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých

typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z
európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno
tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné

právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky

zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne(išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná
s právom EÚ). Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Je nepochybné, že žalobca právo na náhradu škody titulom neuhradenej zmluvnej pokuty odvíja od
spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože
zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku
zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov
je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako

spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008). Vzťah medzi
Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu
a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože

pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§
52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany
spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých

dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou

práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z
hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách týkajúce
sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje

význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j., že zmluvná pokuta obstojí
aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú
zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom
na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia

povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskom vzťahu by už pri
samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech
jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako
sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom

posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej
pokuteaposúdenieprijateľnostialeboneprijateľnostitohtozmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať
ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy
a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či
dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm.

k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsahzmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri
dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne
zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch

nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu (resp. náhradu škody) tak ako je dojednaná v zmluve považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti,

teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí,
t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku
prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby
spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v
prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu
zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Takáto výška zmluvnej pokuty, ktorá

je dojednaná rovnako vo všetkých zmluvách, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie
povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.

Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán (Rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2011, sp. zn. 6Co 113/2010).

Za nedôvodný preto súd považoval návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty zo
zmluvy a jej dodatku. V tomto prípade nemožno ani moderovať (znižovať) výšku zmluvnej pokuty, ktorú
súd považuje za neprijateľnú podmienku a tým pádom v zmysle § 53 ods. 5 OZ za absolútne neplatnú.
Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu. Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej

podmienky, súd mu z tohto dôvodu nemôže nepriznať právo na plnenie. Tým viac, že slovenské súdy
už opakovane právoplatne judikovali neprijateľnosť takýchto zmluvných podmienok a § 53a ods. 1
OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za
neprijateľnú.

Žalobca vymáha zaplatenie náhrady škody titulom neuhradenej zmluvnej pokuty voči žalovanému sumu

557,- €, pričom tieto ustanovenia je treba ex offo považovať za absolútne neplatné ako neprijateľné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení.

O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 odsek 2 v spojení s § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku, že žiaden z účastníkov konania, vrátane vedľajšieho účastníka nemá právo na

náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.