Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/979/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220545
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220545.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti odporkyni: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/314/2012-71 zo dňa
19.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala zaplatenia
sumy 125 eur ako náhrady majetkovej škody a sumy 263,69 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších
predpisov spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Komárno v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 8Er/259/20101. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") tak, že odporkyni náhradu trov konania
nepriznal, pretože si toto právo neuplatnila. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 prvej vety zákona č.
514/2003 Z. z., § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a iné.
Navrhovateľka návrh oprela o ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od
01.02.2002 do 31.05.2010, podľa ktorého exekučný súd mal mať povinnosť rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní bez ohľadu na to, či
exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo
napríklad notárska zápisnica. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil
náhradu majetkovej škody z titulu náhrady nákladov v sume 125 eur, ktorá nemôže byť už priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere; nemôže tiež nastať akceptácia návrhu
na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Nemajetková ujma predstavuje
podľa navrhovateľky sumu 263,69 eura, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy
SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením. Márnym plynutím

času mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky, a taktiež malo dôjsť k vyvolaniu rizík - zánik povinného, zmarenie
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencia povinného. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia mala ovplyvniť ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca uskutočnil výpočet nemajetkovej ujmy ako 20 % z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom. Odporca vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, pričom poukázal na
zmätočnosť žaloby, kde nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody; žalobca v podstate dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša sám. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či
si navrhovateľka uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pritom neuviedla, aké kroky podnikla na odstránenie
neželaného stavu; všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23.04.2012 mu boli
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na to, že dňa
27.09.2012 bol okresnému súdu doručený návrh vo veci, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí
6-mesačnej lehoty, ale skôr. Navrhovateľka neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody,
o ktorého prerokovanie sama požiadala. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4
ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. nárok navrhovateľky nepovažovalo za predbežne prerokovaný.
Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania konštatoval, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, podal dňa 28.2.2011 na Okresnom
súde Komárno žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie 944,87,- eura s
príslušenstvom, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie navrhovateľky ako oprávnenej proti
povinnej T.. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 8.12.2010 sp. zn. SR
11753/10. Súd žiadosť súdneho exekútora uznesením č. k. 8Er/259/2011-10 zo dňa 8.6.2011 zamietol
a keďže proti nemu odvolanie nepodal, nadobudlo právoplatnosť dňa 29.6.2011. Následne exkučný súd
uznesením zo dňa 5.4.2012 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal.
Súd v odôvodnení uviedol, že nesprávny úradný postup je porušenie pravidiel predpísaných právnymi
normami pre postup štátneho orgánu, pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou
činnosťou nesúvisí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou
činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu,
či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu,
že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak
je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku
nesprávneho úradného postupu, a teda nesprávny úradný postup bol podstatou a rozhodujúcou príčinou
vzniku škody. V odôvodnení sa súd zaoberal aj premlčaním. V danom prípade súd dospel k záveru,
že návrh nie je dôvodný. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 28.2.2011 pričom o tejto žiadosti súdneho exekútora bolo exekučným súdom rozhodnuté
dňa 8.6.2011 uznesením, ktoré bolo 13.6.2011 doručené exekútorovi aj zástupcovi oprávneného.
Oprávnený tak už 13.6.2011 mal k dispozícii informáciu o čase rozhodnutia exekučného súdu o
žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a tým aj o prípadnej škode a
jej orientačnom rozsahu, ktorá mu mala vzniknúť dňom nasledujúcim po vydaní vyššie citovaného
uznesenia exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Žiadosť navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku bola odporkyni doručená
23.06.2012, exekučný súd vyššie citované uznesenie vydal dňa 13.6.2011, a preto námietka premlčania
je nedôvodná. K podmienke uplatnenia nároku na súde - predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu
škody príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúcich zákona - súd poukázal na to, že žalovanému
boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Súdu
už 27.09.2012 bol doručený návrh vo veci samej, a teda nebol podaný po uplynutí 6-mesačnej lehoty;
lehota 6 mesiacov ku dňu rozhodovania súdu v tejto veci už uplynula.
Predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky
súčasne. V tomto prípade po tom, čo bola exekučnému súdu dňa 28.2.2011 doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd uznesením č. k. 8Er/259/2011-10 zo dňa 8.6.2011,

právoplatným dňa 29.6.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Následne uznesením zo dňa 5.4.2012, právoplatným dňa 19.4.2012, exekučné konanie
zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. O žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo exekučným súdom rozhodnuté nie v zákonnej 15-dňovej
lehote, ale ani nie v omeškaní s rozhodnutím o veci viac ako 143 dní, tak ako to tvrdil navrhovateľ. Nie
každé nedodržanie zákonnej lehoty sa však automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. V predmetnej veci nie je splnený hneď prvý predpoklad zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup (nález
Ústavného súdu SR IV. ÚS 471/2012-75). Exekučný súd postupoval v súlade s Exekučným poriadkom
a nesprávneho úradného postupu sa nedopustil. Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem
"zbytočný prieťah" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu
alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). Exekučným titulom v exekúcii bol rozhodcovský rozsudok
a s odkazom na § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd aj bez návrhu
zastaví exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2 v spojení s § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení do 01.06.2011 je extrémne krátka na to, aby exekučný
súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych
predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Súd je oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
NS SR sp. zn. Cdo 143/2011 z 18.12.2012). Je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Znalecké posudky, ktoré
si dal vypracovať žalobca, sú pre túto vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši
otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie. Znalecký posudok
č. 1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu. Tento znalecký posudok nie je dôležitým dôkazným
prostriedkom, pretože predpoklad škody je bezpredmetný, keďže neboli preukázané zostávajúce dva
predpoklady nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, teda nesprávny úradný postup
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Ak bol žalobca v procesnom
postavení oprávneného toho názoru, že uznesenie exekučného súdu č. k. 8Er/259/2011-10 zo dňa
8.6.2011, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je
vecne nesprávne, mohol podať odvolanie a rozviesť svoju argumentáciu. Žalobca však tak z neznámych
dôvodov nepostupoval, a preto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a následne exekučný súd ďalším
uznesením exekúciu zastavil. V konaní nebol splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorým
je nesprávny úradný postup, a preto sa súd ďalšími podmienkami zodpovednosti nezaoberal.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Namietala, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe
a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala
súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu
zodpovednostného právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a
posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý
súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Ním predložené znalecké
posudky sú právne významné pre vyhovenie žalobe. V konaní boli preukázané všetky predpoklady
uplatnenej zodpovednosti, a preto bolo treba žalobe vyhovieť. Súdu nepatrí polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a jeho úvahy
negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. V
odvolaní poukazoval na obsah znaleckých posudkov. Ak bol súdu doručený jeho návrh na prerušenie
konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva

žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na
Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred rozhodnutím o veci samej o tomto návrhu
osobitne rozhodnúť.
Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti
upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v zmysle
§ 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 219 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací
súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v základe správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s § 219 ods. 2 OSP opakovať tie
isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovateľka domáha náhrady škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z., a to zaplatenia sumy 125 eur z titulu vzniknutej škody a sumy 263,69eura z titulu
nemajetkovej ujmy poukazujúc na nesprávny úradný postup Okresného súdu Komárno v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 8Er/259/2011. Nesprávny úradný postup podľa navrhovateľky spočíva
v nerozhodnutí exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady
škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom
vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným; druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno
v tomto smere znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť
nemôže. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má totiž charakter objektívnej
zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Za nesprávny úradný postup vo všeobecnosti možno považovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné
prieťahy v konaní alebo aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z
rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k
určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti
štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto
nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti
odporkyne za škodu uplatňovanú v konaní. V tomto smere zistil skutkový stav veci v súlade s
ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny záver o nepreukázaní
všetkých podmienok zodpovednostného vzťahu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Zo spisu Okresného
súdu Komárno vyplýva ten skutkový stav, ktorý opísal prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia,
pričom je zrejmé, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, na
ktoré by sa vzťahovala povinnosť súdu vydať ho v lehote 15 dní od doručenia, avšak v tomto prípade
bolo o exekúcii rozhodnuté po 3 mesiacoch od doručenia žiadosti súdneho exekútora tak, že táto žiadosť
bola právoplatne zamietnutá. Navrhovateľka ani nevyužila možnosť podať odvolanie proti uzneseniu
exekučného súdu. Vzhľadom na to vôbec nebolo možné konštatovať, že v exekučnom konaní bol
nesprávny úradný postup, ako ho má na mysli citovaný zákona. Žiadosť na súd bola predložená dňa
28.2.2011 a dňa 13.6.2011 mal exekútor aj zástupca oprávneného (žalobca) k dispozícii uznesenie
o zamietnutí žiadosti exekútora, v dôsledku čoho sa márnym uplynutím odvolacej 15-dňovej lehoty
exekučné konanie skončilo. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti

za škodu a aj náhrady nemajetkovej ujmy tak, ako je to opísané vyššie. Exekučný poriadok pritom 15-
dňovú lehotu upravuje len pre prípad vydania poverenia na vykonanie exekúcie, a nie aj pre iný druh
rozhodnutia exekučného súdu. Navyše Exekučný poriadok v znení od 1.2.2002 do 31.5.2010( v čase
začatia exekučného konania) v § 44 ods. 2 stanovil, že "súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie." V súlade s
týmto ustanovením exekučný súd správne skúmal aj exekučný titul, ktorým bolo vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Znalecké posudky predložené žalobcom na tomto závere nemohli nič zmeniť.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že návrh nie je dôvodný s ohľadom na fakt,
že navrhovateľka nepreukázala nesprávny úradný postup exekučného súdu. To znamená, že v konaní
neuniesla dôkazné bremeno, a preto bol jej návrh správne zamietnutý.
Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní poukazovala na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací
súd konštatoval práve zmätočnosť na jej strane. V spise nefiguruje žiadne podanie navrhovateľky s
údajným návrhom na prerušenie konania, preto námietka v podanom odvolaní nemá žiadnu právnu
relevanciu. Rovnako tak odvolací súd k námietke v podanom odvolaní poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku kde súd prvého stupňa citoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
v takom znení, aké platilo v čase, kedy bolo začaté exekučné konanie, a v takomto znení ho aj aplikoval.
Odvolací súd však dodáva, že pôvodná úprava § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a nová úprava nič
nezmenili na tom, kto môže rozhodovať o prieťahoch v konaní, a do zmeny tohto ustanovenia súdy túto
skutočnosť posudzovali výkladovo. Preto by aj prípadný odkaz na uvedený zákon v znení po novelizácii
nemal vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Čo sa týka nesúhlasu žalobcu so
záverom o premlčaní jeho práva, odvolací súd vychádzajúc zo správneho záveru súdu prvého stupňa
o nepreukázaní predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a
posúdiac všetky dôvody odvolania žalobcu ako neopodstatnené napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, lebo si ich neuplatnila a v podstate jej ani nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.