Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010799
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010799.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 29. 05. 2015 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného U. Č., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku súd

obžalovaného U. Č. Y. I. I. K. T. X. , nar. XX. XX. XXXX v Martine, trvale
bytom S. S., B.
XXXX/XX, podnikateľa

o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 2 Pv 325/14 zo
dňa 01. 12. 2014, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 13. Februára 2013 vo Zvolene, okres Zvolen, na Ul. S. XX v autoservise R. R., X., predstieral, že je
oprávnený na prevzatie finančnej hotovosti ako odplatu za služby poskytnuté v roku 2010 spoločnosťou

Y.. B. Č. - S. M. s miestom podnikania S. S., O. XX, finančnú hotovosť prevzal, neodovzdal ju oprávnenej
osobe ale použil na nezistenom mieste na nezistené účely, čím spôsobil poškodenému Y.. B. Č., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, škodu vo výške 715,13 €,

pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci inému orgánu.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného Y.. B. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, s
jeho nárokom na náhradu škody ho o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

O d ô v o d n e n i e

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovaného, poškodeného, svedkov, oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými
v spise.

Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku. Uviedol, že v rokoch 1999 až do 31. 12. 2010
pracoval v živnosti poškodeného ako jeho zamestnanec, mal uzatvorenú riadnu pracovnú zmluvu a
dostával mzdu. Pracoval ako technik požiarnej ochrany a súčasne pôsobil ako zodpovedná osobaza požiarnu ochranu uvedená v živnostenskom oprávnení poškodeného. Takto vykonával činnosti pre
zákazníkov živnosti poškodeného ( pod obchodným menom Y.. B. Č. - S. M. ). Mzdu dostával ako technik
požiarnej ochrany a ako zodpovedná osoba za požiarnu ochranu mal podiel na zisku. Tento podiel mali

s poškodeným dojednaný tak, že každá zmluva obsahovala podiel určitých činností, pričom poškodený
zabezpečoval bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, obžalovaný pôsobil ako technik požiarnej ochrany
a zastrešoval aj oblasť odpadového hospodárstva a podľa toho akú činnosť zmluva obsahovala mali
dojednanýpodielnazisku(akzmluvaobsahovala presnýpodiel,takmupatrilpodieltaktodojednaný,ak
zmluva neobsahovala podiel činností, s poškodeným si delili zisk v pomere 50:50, ak zmluva obsahovala

len činnosť poškodeného tak podiel na zisku bol v pomere 90:10 pre poškodeného a rovnaký podiel
na zisku patril obžalovanému, ak zmluva obsahovala len jeho činnosť, napokon ak zmluva obsahovala
všetky tri činnosti vyššie uvedené, dve vyvíjajúce obžalovaným a jednu poškodeným, podiel na zisku
bol delený v pomere 70:30 v prospech obžalovaného ). Po ukončení pracovného pomeru v živnosti
poškodenéhood01.01.2011ďalejpracovalprespoločnosťS.M.O..U..L..vzmyslepracovnejzmluvyna
pozícii referenta ochrany pred požiarmi a bezpečnosti práce, zároveň bol konateľom a spoločníkom tejto

spoločnosti. Spoločnosť S. M. O..U..L.. bola založená v roku 2008 ním a poškodeným, bola založená z
dôvodu, že poškodený chcel ukončiť podnikanie na živnosť. Takto časť klientov živnosti poškodeného
prešla pod obchodnú spoločnosť S. M. O..U..L... Preto od roku 2008 až do decembra 2010 vykonával
obžalovaný činnosť ako požiarny technik pre otcovu živnosť a súčasne poškodený vykonával činnosť
BOZPpres.r.o..Odroku2011sipretopodielyzoziskuvzájomnefakturovali.Fakturáciaprebiehalajeden

krát za štvrť roka ( faktúry však boli vystavované mesačne ). Podotkol, že zodpovedným zástupcom pre
oblasť požiarnej ochrany pre živnosť poškodeného bol až do 20. 05. 2013. Obžalovaný dokazoval, že
v januári 2013 bol X. R. oslovený na výkon určitej činnosti, pričom mal vedomosť o ním neuhradených
faktúrach z minulosti pre živnosť poškodeného. Preto požiadal manželku poškodeného ( ktorá nie je jeho
biologickou matkou a podľa obžalovaného ich vzájomné vzťahy neboli a nie sú ideálne ), aby mu dlh R.

vyčíslila. Takto mu mailom Ľ. Č. zaslala tabuľku vystavených a neuhradených faktúr pánom R. za práce
vykonané v roku 2010 živnosťou poškodeného. S touto tabuľkou bol za X. R. a dňa 13. 02. 2013 mu v ich
firme v hotovosti tento vyplatil sumu 715,13 € a obžalovaný mu vystavil príjmový pokladničný doklad na
otcovu živnosť, ktorý opatril aj pečiatkou poškodeného a svojím podpisom. Vypovedal, že aj v minulosti
sa stalo, že ho poškodený poveril prevzatím finančných prostriedkov od klientov jeho živnosti, pričom

vždy vystavoval príjmový pokladničný doklad. Pečiatku živnosti poškodeného obžalovaný používal so
súhlasom poškodeného, pretože si to vyžadovala povaha jeho práce ako zodpovedného zástupcu
za požiarnu ochranu. Podotkol, že o žalovanej sume sa s poškodeným rozprával a tento mu dovolil
si túto ponechať s tým, že sa jedná o starý dlh, s ktorým už nerátal. Až v roku 2014 obdržal od
poškodeného telekomunikačnú správu, že vzal od R. peniaze, ktoré neodovzdal pre živnosť, že ich

má vrátiť na firemný účet. Dodal, že od apríla 2013 sa jeho vzťahy či už súkromné ale aj obchodné
s poškodeným narušili, nedošlo medzi nimi ani k fakturácii za I. kvartál roku 2013 napriek tomu, že
obžalovaný poškodenému zaslal e-mailom podklady za prácu, ktorú poškodený vykonal pre s.r.o. so
žiadosťou, aby aj poškodený si vystavil faktúry. Tiež poškodeného požiadal, aby obžalovanému zaslal
podklady za ním vykonanú prácu pre živnosť poškodeného, aby obžalovaný mohol vystaviť faktúry za

jeho prácu pre živnosť poškodeného. Na uvedené poškodený nereagoval, nevystavil žiadne faktúry,
ani obžalovanému za vykonanú prácu nezaplatil ( takto napríklad ako zodpovedná osoba pre oblasť
požiarnej ochrany za I. kvartál roku 2013 vykonal činnosť pre živnosť poškodeného okrem iných aj pre
X. V. X..O.. v zastúpení H. A., J. X..O.. v zastúpení S. M., B. X..O.. v zastúpení U. Ď., Q..I..J.. O..U..L..
a Q..I..J.. O. O..U..L.. v zastúpení L. J. - viď čl. 11 spisu ). Obžalovaný dokazoval, že najmä existovala

dohoda medzi ním a poškodeným o tom, že si žalovanú sumu môže ponechať a tiež túto sumu si
ponechal z dôvodu nevysporiadania si podielov za I. kvartál roku 2013, ktorý si takto započítal. Na záver
uviedol, že po zhoršení ich vzťahov v apríli 2014, poškodený na jeho osobu podal viacero podnetov,
sťažností na živnostenský úrad, na Národný inšpektorát práce, kde neuspel, telefonoval, navštevoval ich
spoločných klientov s tým, že im hovoril o tom, že firma obžalovaného nespĺňa požadované podmienky

na výkon činnosti, jeho konanie voči nemu sa stupňovalo a vyústilo až do tohto trestného konania. Na
záver uviedol, že je pravdou, že žalované finančné prostriedky od pána R. prevzal, prevzatie riadne
potvrdil vystavením účtovného dokladu, peniaze si ponechal z titulu dohody s poškodeným, resp. z titulu
započítania v rámci vzájomného vyrovnania v súvislosti s výkonom ich činností, avšak poprel, že by bol
konal podvodne a bez oprávnenia.

Svedok - poškodený Y.. B. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je otcom obžalovaného. V zhode
s výpoveďou obžalovaného poškodený vypovedal o tom, že v minulosti mal živnosť na meno Y.. B.
Č.K. - S. M., v ktorej do konca decembra 2010 bol zamestnaný aj obžalovaný ako požiarny technik.Zhodne vypovedal aj ohľadom založenia spoločnosti S. M. O..,U..L.. ( založená od roku 2008 ) a o tom,
že od 01. 01. 2011 obžalovaný pre s.r.o. vykonával činnosti požiarneho technika a činnosti pre oblasť
odpadového hospodárstva a on pre s.r.o. vykonával činnosti BOZP, pričom pre živnosť poškodeného

naďalej obžalovaný bol zodpovednou osobu za požiarnu ochranu a to až do dňa 20. 05. 2013. Napokon
v zhode s výpoveďou obžalovaného poškodený vypovedal aj o rozdelení podielov za nimi vykonávané
činnosti. Ďalej dokazoval, že z dôvodu, že chcel ukončiť živnosť, dával do poriadku účtovné doklady a
takto v roku 2014 zistil, že obžalovaný v jeho mene za jeho živnosť dňa 13. 02. 2013 prevzal žalovanú
sumu od R. R. za činnosti jeho živnosťou vykonané v roku 2010. Poprel, že by obžalovanému bol

dal súhlas na ponechanie si týchto peňazí, o ich vymožení nemal ani vedomosť, manželka ho o tom
neinformovala. Následne vyzval obžalovaného na vrátenie týchto finančných prostriedkov. Obžalovaný
na to reagoval tým, že asi na to zabudol, že si vyráta podiel a zvyšok vráti. S takýmto postupom
poškodený nesúhlasil, pretože peniaze je potrebné najskôr zaúčtovať a až následne je možné si podiely
vypočítať a vysporiadať. Poškodený potvrdil, že po ukončení pracovného pomeru obžalovaného v
jeho živnosti až do dňa 20. 05. 2013, t.j. až do doby pokiaľ obžalovaný pre jeho živnosť vykonával

zodpovednú osobu pre požiarnu ochranu, sa v podstatne podmienky výkonu prác obžalovaného
nezmenili, obžalovaný od decembra 2010 až do 20. 05. 2013 vykonával činnosti tak, ako predtým, len ich
vykonával ako zodpovedný zástupca. Nedostával mzdu, bolo mu hradené zápočtom faktúr jeden krát za
štvrť roka. Dôvodom, prečo obžalovanému ukončil výkon činnosti ako zodpovedného zástupcu až 20.
05. 2013 boli ich súkromné ale aj podnikateľské nezhody, ktoré podľa poškodeného vyústili začiatkom

roka 2013. Potvrdil, že pečiatku jeho živnosti mal obžalovaný k dispozícii s jeho vedomím a to až do 20.
05. 2013, kedy si ju už späť ani nežiadal, pretože zmenil obchodné meno svojej živnosti. Potvrdil, že
v minulosti sa stalo, že obžalovaný za jeho živnosť v jeho mene prevzal finančné prostriedky, vždy tak
učinil riadne s vystavením účtovných dokladov, ktoré odovzdal vrátane prevzatých peňazí. Takto to však
neurobil v súvislosti s pánom R., kedy nevrátil vymožené peniaze, ale ani neodovzdal vystavený účtovný

doklad. Pokiaľ sa aj stalo, že obžalovaný niečo neodovzdal a týkalo sa to výkonu činnosti, manželka
mi to oznámila a následne nedostatky obžalovaný odstránil. K vzťahu jeho manželky a obžalovaného
uviedol, že tieto ohľadom podnikania boli korektné, avšak tie osobné hodnotil ako odmerané. Ľ. Č. pre
jeho živnosť vykonávala všetky administratívne práce ( zakladala listiny, plánovala kontroly, školenia,
viedla pokladňu, pripravovala a odosielala faktúry a pod. ). Vymáhanie nezaplatených faktúr mal na

starosti on, aj keď potvrdil, že niekedy, keď obžalovaný mal cestu za niektorým z ich klientov, požiadal
ho, aby sa klienta opýtal na neuhradené faktúry. Do mája 2013 pohľadávky živnosti vymáhal poškodený
a za obchodnú spoločnosť obžalovaný. V prípade, že sa jednalo o nižšie sumy neuhradených faktúr,
toto nijakým spôsobom neriešil, pretože v budúcnosti takýto klient opäť niečo potreboval, kontaktoval
ich a vtedy aj došlo k doplateniu neuhradených faktúr. Takto to bolo aj v prípade pána R., keď pán R.

M.otreboval od neho určitú činnosť a obžalovaný jej výkon podmienil úhradou dovtedy nezaplatených
faktúr, čo sa aj stalo. Poškodený dokazoval, že v roku 2013 ( I. kvartál ) sa s obžalovaným nezhodli na
vzájomnej fakturácii, nevystavili si navzájom faktúry, aj keď obžalovaný mu e-mailom predložil podklady
k fakturácii, na ktoré on nereagoval, preto nemohlo byť plnené a to ani z jednej strany. V tej dobe už
medzi sebou spolu ani nekomunikovali. Poškodený sa preto ani nevedel vyjadriť, či by obžalovanému

bol vznikol po vzájomnom vyúčtovaní nejaký podiel na zisku. Tiež potvrdil, že na obžalovaného viac
krát podal žiadosti o rôzne prešetrenia ( napr. inšpektorátu práce ohľadom skúšok autorizovaného
bezpečnostného technika, Národnému inšpektorátu práce ohľadom prešetrenia zákonnosti skúšok
obžalovaného na autorizovaného bezpečnostného technika, živnostenskému úradu ).
Na hlavnom pojednávaní rovnako ako aj v rámci prípravného konania si poškodený uplatnil škodu vo

výške 715,13 € z titulu vymoženej a neodovzdanej sumy.

Svedkyňa Ľ. Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je manželku poškodeného, pričom obžalovaný
je jeho syn. Vypovedala, že Ing. B. Č. mal svoju živnosť pod obchodným menom Ing. B. Č. - S.
M. a obžalovaný v nej pracoval ako zamestnanec - technik požiarnej ochrany. Ich spolupráca bola

korektná, vychádzali si v ústrety. Neskôr sa rozhodli založiť si obchodnú spoločnosť a to S. M. s.r.o.,
v ktorej boli obaja konateľmi aj spoločníkmi. Obžalovaný ukončil svoj zamestnanecký pomer v živnosti
poškodeného a zamestnal sa ako technik požiarnej ochrany v s.r.o.. Neskôr a to už v roku 2012 začali
nezhody medzi obžalovaným a poškodeným, obžalovanému sa zdalo, že pracuje veľa a za málo peňazí.
Poškodenému sa nepáčil spôsob života aký obžalovaný viedol. Svedkyňa v poškodeného živnosti

pracovala ako administratívna pracovníčka od roku 2006. Pre obchodnú spoločnosť administratívne
práce vykonávala len na požiadanie, u nej sa účtovná agenda len zhromažďovala a následne posúvala
ekonómke. Komunikácia medzi nimi troma prebiehala denne v kancelárii živnosti a ďalej aj v kancelárii
s.r.o., tieto boli v jednej budove. Neskôr jej vzťah s obžalovaným ochladol. Potvrdila, že v januári, čifebruári 2013 ju obžalovaný telefonicky kontaktoval a požadoval od nej informáciu ohľadom dlhu pána
R. v živnosti poškodeného. Takto v priebehu toho istého dňa po lustrácii obžalovanému e-mailom zaslala
výpis nezaplatených faktúr pánom R.. Obžalovaný jej svoju požiadavku zdôvodnil tým, že pán R. od

neho niečo potrebuje. Aj inokedy sa stalo, že takto obžalovanému poskytla zoznam faktúr v prípade,
že obžalovaný mal vykonať určitú činnosť pre nejakú firmu a takto svedkyňu dotazoval, či táto firma má
všetky podlžnosti uhradené. Svedkyňa ďalej vypovedala, že o tom, že obžalovanému zaslala zoznam
neuhradených faktúr pánom R., povedala poškodenému, na hlavnom pojednávaní však už nevedela
uviesť, či tak urobila ešte v ten deň, alebo neskôr. Určite sa však o tom poškodenému zmienila. Pri

nejakej dohode medzi poškodeným a obžalovaným ohľadom zaplatenej sumy od pána R. prítomná
nebola. Uviedla však, že nikdy sa v minulosti nestalo, aby obžalovaný po vymožení dlhu nepriniesol
aspoň účtovné doklady o zaplatení a následne už to, čo sa týkalo samotných finančných prostriedkov, to
už si riešili obžalovaný s poškodeným medzi sebou. Svedkyňa nemala vedomosť o úhrade dlhu pánom
R., uvedené sa dozvedela až od poškodeného v čase, keď obchádzal klientov ohľadom neuhradených
faktúr. Keď sa to poškodený dozvedel, bol rozčúlený. Potvrdila, že obžalovaný jej neodovzdal žiadne

účtovné doklady ohľadom predmetnej transakcie, neodovzdal jej ani vymožené peniaze. Dokazovala,
že obžalovaný aj v roku 2013 ( január až marec ) vykonával činnosti pre živnosť poškodeného.

Svedok Ing. X. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že tak obžalovaného ako aj poškodeného pozná,
je medzi nimi len obchodný vzťah. Uviedol, že ako dôchodca vypomáha synovi R. R. s administratívnou

činnosťou jeho firmy R. R. - X. H.. Medzi nimi a živnosťou poškodeného od roku 2002 bola uzatvorená
zmluva o službách BOZP, požiarnej ochrany a odpadoch. Mal vedomosť, že za živnosť poškodeného
vystupovali tak Ing. B. Č. ako aj U. Č. s tým, že mali činnosť podelenú ( Ing. B. Č. vykonával školenia
BOZP a požiarnej ochrany a otázku odpadov vykonával U. Č. ). Za uvedenú činnosť hradili paušál
mesačne vo výške 98,- € a to vždy bankovým prevodom. V roku 2012 pozastavili tieto paušálne platby

z dôvodu, že sa im táto čiastka zdala vysoká a s obžalovaným sa dohodli na platbách za konkrétne
úkony. Počas tohto obdobia od roku 2010 až do roku 2013 prebiehalo medzi nimi jednanie, aký bude
ich ďalší konsenzus. Takto z ich strany zostali určité faktúry za výkon činností v roku 2010 neuhradené,
ďalšia spolupráca sa nerealizovala, pričom až začiatkom roka 2013 sa s obžalovaným dohodli na úhrade
nezaplatených faktúr v žalovanej sume a to v hotovosti u nich vo firme do rúk obžalovaného, o čom boli

riadne vystavené a podpísané príslušné účtovné doklady a že ďalej už budú fungovať len na úkolových
odmenách.Dlhboluhradenývhotovostizdôvodu,žetobolopraktickejšie,nevidelvtomžiadnyproblém.
Neskôr sa v ich firme zastavil poškodený a dotazoval sa na predmetné faktúry. Na záver uviedol, že
oboch tak obžalovaného ako aj poškodeného bral ako celok z pohľadu ich podnikateľskej činnosti. Viac
komunikoval s obžalovaným.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok R. R., ktorý uviedol, že oboch
( obžalovaného, poškodeného ) pozná len z obchodných aktivít. Svedok ďalej v zhode vypovedal ako
jeho otec Ing. X. R.. Navyše uviedol, že osobu Ing. B. Č. po prvý krát videl v čase, keď sa prišiel
opýtať na neuhradené faktúry, čo bolo v roku 2013, mesiac uviesť nevedel. Inak komunikoval len s

obžalovaným pokiaľ sa jednalo o výkon činností zo živnosti poškodeného. Dokazoval, že nepoznal
ich vzájomné vzťahy, nevedel, či obžalovaný je v zamestnaneckom pomere, alebo nie, neriešil to.
Obžalovaný zastupoval firmu poškodeného, pričom nikto a to ani poškodený ich neinformoval o nejakej
zmene.

V priebehu dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými poškodeným ( čl. 126 -
163 ) a to s e-mailovou komunikáciou medzi obžalovaným a poškodeným v roku 2014, s pracovnou
zmluvou uzatvorenou 15. 11. 1999 medzi zamestnávateľom živnosťou poškodeného a zamestnancom
obžalovaným, s ďalšou pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 01. 01. 2011 medzi už obchodnou
spoločnosťou S. M., O..U..L.. ako zamestnávateľom a obžalovaným ako zamestnancom, so zmluvou

uzatvorenou dňa 01. 07. 2002 medzi živnosťou poškodeného a X. - R. R. Zvolen, so zoznamom
záväzkov, s listinnými dôkazmi predloženými obžalovaným ( čl. 164 - 221 ) a to najmä s podaniami
poškodeného a rozhodnutiami Národného inšpektorátu práce, MPSVaR, s listinami predkladanými
obchodnému registru ( vzdanie sa funkcie konateľa, zápisnica z valného zhromaždenia, výpis z OR,
so zoznamom prijatých faktúr a príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom ( čl. 4 ), výpismi s

obchodného registra ( čl. 19 - 23 ), so správami na obžalovaného ( čl. 222, 226, 227, 229 ) a s ďalšími
listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, prečinu podvodu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba
alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom
majetku malú škodu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách súd dospel k záveru, že s poukazom na výsledky dôkazov
výpovede obžalovaného, poškodeného, svedkov a listinných dôkazov, skutkový dej uvedený v obžalobe

sa síce stal, avšak konanie obžalovaného nenapĺňa všetky obligatórne znaky žalovanej skutkovej
podstaty trestného činu ( a to objektívnu stránku - konanie páchateľa, ktorá v danom prípade musí
spočívať v predstieraní a v neoprávnenom prevzatí finančnej hotovosti ) a preto súd obžalovaného
spod obžaloby oslobodil. Je potrebné uviesť, že dokazovaním bolo preukázané, že spoločnosť X. R.
R. vo Zvolene bola dlžníkom živnosti poškodeného Y.. B. Č. - S. M. S. S. a to v žalovanej sume,
za poskytnuté služby v období roka 2010. Dokazovaním ďalej bolo preukázané, že obžalovaný bol do

konca roka 2010 zamestnancom živnosti poškodeného Ing. B. Č. - S. M. Banská Bystrica, pracoval ako
požiarny technik a súčasne v živnosti poškodeného bol zodpovedným zástupcom pre oblasť požiarnej
ochrany a životného prostredia. Ďalej od 01. 01. 2011 bol v spoločnosti S. M. O..U..L.., v ktorej podnikali
s poškodeným spoločne, zodpovedným zástupcom za požiarnu ochranu a odpadové hospodárstvo.
Bolo tiež dokazovaním preukázané, že obžalovaný disponoval pečiatkou živnosti poškodeného, ktorú

v čase, keď bol zamestnancom poškodeného t.j. do konca roka 2010 aj používal a ktorú aj naďalej po
skončení jeho zamestnaneckého pomeru v živnosti používal ako zodpovedný zástupca. Túto pečiatku s
označením Ing. B. Č. - S. M. použil aj dňa 13. 02. 2013 a potvrdil ňou prevzatie finančných prostriedkov
na príjmovom pokladničnom doklade od pána R.. Spoločnosť S. M. O..U..L. spolu s poškodeným
založili v roku 2008. Z tohto dôvodu sa jeho činnosť prelínala, keď súčasne bol až do konca roka 2010

zamestnancom poškodeného v živnosti Ing. B. Č. - S. M. Banská Bystrica, v ktorej súčasne pôsobil
aj ako zodpovedný zástupca a zároveň od roku 2008 vyvíjal činnosť ( zodpovedného zástupcu pre
oblasť požiarnej ochrany a odpadového hospodárstva ) aj pre spoločnosť S. M. O..U..L.., kde bol aj jej
konateľom. Počas tohto prelínajúceho obdobia predmetnú pečiatku potreboval, aj ju používal pri výkone
jeho činnosti ( pre oblasť požiarnej ochrany, odpadového hospodárstva či životného prostredia ), pretože

niektorých zákazníkov mali zazmluvnených na živnosť poškodeného - Y.. B. Č. - S. M. a iných už na
obchodnú spoločnosť - S. M. O..U..L... Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný svoju činnosť
vykonával pre živnosť poškodeného aj v čase po roku 2010 ( až do 20. 05. 2013 ), teda v dobe, keď
už nebol jeho zamestnancom a naďalej predmetnú pečiatku poškodeného používal. Súd poukazuje na
rodinný vzťah medzi obžalovaným a poškodeným, jedná sa o syna a otca. Skutočnosť, že obžalovaný

v čase skutku ( vo februári 2013 ) už nebol oprávnený na výkon jeho činnosti za živnosť poškodeného,
nebola poškodeným či inou osobou jeho zákazníkom oznámená, pričom aj svedkovia Y.. R. a X. R. na
hlavnom pojednávaní uviedli, že aj vo februári 2013 mali za to, že obžalovaný koná za poškodeného tak,
ako to vykonával aj v minulosti. Uvedení svedkovia potvrdili, že v ich obchodnom vzťahu so živnosťou
poškodeného vždy jednali a rokovali práve s obžalovaným. Rovnako svedkyňa Ľ. Č., navyše manželka

poškodeného a súčasne osoba, ktorá vykonávala administratívne a aj účtovné operácie pre živnosť
poškodeného, sama na požiadanie poskytla požadované informácie obžalovanému o nezaplatených
faktúrach pánom R.Ď., pričom mala vedomosť o tom, že obžalovaný už nie je zamestnancom živnosti
poškodeného, i napriek tomu takto konala. Tiež vypovedala, že takéto konanie bolo bežné a obvyklé.
V danom prípade bolo potrebné v rámci dokazovania vyriešiť otázku, či obžalovaný v čase skutku

( február 2013 ) konal v predstieraní a neoprávnene a či toto jeho konanie zakladá trestno-právnu
zodpovednosť.Spoukazomnavyššieuvedené,zaužívanúprax,žeobžalovanýmalneustálekdispozícii
predmetnúpečiatkupoškodeného,ktorúpoškodenýodnehoanipoukončenízamestnaneckéhopomeru
nežiadal vrátiť, že výkon činnosti obžalovaného sa mu prelínal jednak ako zamestnanca na živnosť
poškodeného, tiež ako zodpovednej osoby v živnosti a súčasne aj v spoločnosti S. M. O..U..L..,

ktorú skutočnosť na hlavnom pojednávaní nikto z vypočutých nevyvrátil, možno ustáliť, že aj keď už
obžalovaný nebol zamestnancom živnosti poškodeného, konal za neho oprávnene v rámci dovtedajšej
obvyklosti a praxi, pričom tu súd poukazuje na výpovede svedkov R., ktorí vypovedali, že takmer vždy
jednali len s obžalovaným, mali za to, že za živnosť poškodeného koná práve obžalovaný, nikto a to
ani poškodený im iné neoznámil, a súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne Ľ. Č., ktorá mala vedomosť

o tom, že obžalovaný už nie je zamestnancom živnosti poškodeného, mu sama poskytla predmetné
faktúry ohľadom autoservisu R. R. X. H., čím podľa názoru súdu aj z tohto jej konania vyplýva vyššie
uvedená obvyklosť v ich vzájomných podnikateľských vzťahoch, navyše aj ako vzťah syna a otca. Súd
ďalej poukazuje na fakt, že v danom prípade obžalovaný vystavil príjmový pokladničný doklad, ktorýaj podpísal. Z uvedeného súd konštatuje, že obžalovaný potom nepredstieral v autoservise R. R., X.
Zvolen, že nie je oprávnený na prevzatie finančnej hotovosti ako odplaty za služby poskytnuté ešte
živnosťou poškodeného v roku 2010. Ďalej z uvedeného vyplýva, že iného t.j. R. či X. R. obžalovaný

neuviedol do omylu. Je namieste poukázať aj na ustanovenie § 13, 15, 16 Obchodného zákonníka
( Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Kto bol pri prevádzkovaní
podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti
obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa vyššie uvedeného, toto
konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej
osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. ).
Už uvedená skutočnosť, že súd dospel k takémuto záveru a to na základe vykonaného dokazovania,
najmä výpovedí obžalovaného, tiež poškodeného, svedkov R., manželky poškodeného, postačuje na
vyslovenie záveru, že ohľadom žalovaného skutku a právnej kvalifikácie nie je naplnený jeden zo znakov
žalovanej skutkovej podstaty trestného činu a to jeho objektívna stránka, t.j., že by obžalovaný bol konal

tak, že by predstieral určitú skutočnosť a to oprávnenosť konať za živnosť poškodeného a tak iného v
danom prípade R., bol uviedol do omylu.
Následne v ďalšom, pokiaľ by súd bol dospel k záveru, že obžalovaný uviedol iného do omylu tým,
že predstieral oprávnenosť na prevzatie peňazí, bolo by potrebné dokazovaním ustáliť, či po prevzatí
finančných prostriedkov obžalovaný konal protiprávne, keď si finančné prostriedky ponechal a tieto

spolu s účtovným dokladom manželke poškodeného ako účtovníčke neodovzdal, či by tak bol spôsobil
na cudzom majetku škodu ( majetku poškodeného ), s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie
a neexistenciu všetkých znakov žalovanej skutkovej podstaty trestného činu, sa súdu už javilo ako
nadbytočné rozoberať túto okolnosť ( následok - či si peniaze obžalovaný ponechal protiprávne resp.
nie ) v rámci zdôvodnenia tohto rozsudku. Je potrebné v závere poukázať na to, že na uvedenom

konaní obžalovaného nesie určitú zodpovednosť aj samotný poškodený, pretože mal byť dôslednejší a
po ukončení zamestnaneckého pomeru s ním v jeho živnosti, mal od obžalovaného požadovať vrátenie
pečiatky, rovnako oznámiť túto okolnosť obchodným partnerom a obžalovanému výslovne zakázať
konať za neho pre jeho živnosť. Poškodený do rozhodnutia súdu si svoj nárok ani neuplatnil na súde
prostredníctvom civilnej či obchodnej žaloby.

Tu súd poznamenáva, že ak ide o súkromnoprávny vzťah, je treba trvať na tom, aby predovšetkým
samotní účastníci takéhoto vzťahu dbali na ochranu svojich majetkových záujmov a je nutné od nich
požadovať, aby postupovali obozretne a aby dodržiavali aspoň elementárne zásady opatrnosti. Aj
keď postup obžalovaného bol voči poškodenému nekorektný, je jeho trestný postih, ako druhej strany

posudzovanej transakcie, evidentnou kriminalizáciou súkromnoprávneho vzťahu. Z hľadiska princípov,
na ktorých je založený demokratický a právny štát je neprijateľné, aby trestným postihom jedného
účastníka súkromnoprávneho vzťahu bola nahradená nevyhnutná miera opatrnosti druhého účastníka
pri ochrane jeho vlastných práv a majetkových záujmov. Súd nemieni spochybňovať alebo bagatelizovať
postavenie poškodeného alebo dokonca schvaľovať postup obžalovaného, avšak trvá na tom, že

trestným postihom nie je možné nahradzovať inštitúty iných právnych odvetví určených na ochranu
majetkových práv a záujmov.
Súd na základe vyššie uvedeného potom obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože
skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom a v danom prípade ani nebol dôvod na postúpenie
veci inému orgánu.

O nároku poškodeného Y.. B. Č., súd rozhodol v zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy
na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.