Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Co/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217747
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217747.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti výzve Okresného súdu Nitra č. k. 19C/34/2013-207 zo dňa 12.

januára 2015 a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19C/34/2013-220
zo dňa 04. marca 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 12.01.2015 vyzval navrhovateľa, aby v lehote desiatich dní od
doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za dovolanie v sume XX,- eur podľa položky 7a) Sadzobníka

súdnych poplatkov s poučením, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví.

Navrhovateľ proti predmetnej výzve podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie/
výzvu v celom rozsahu zrušil.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 19C/34/2013-220 zo dňa 04. marca 2015 zastavil

dovolacie konanie a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1
písm. a), § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a § 146 ods. 1 písm. c) OSP. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatoval, že je potrebné
postupovať v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a konanie zastaviť, nakoľko navrhovateľ

súdny poplatok za dovolanie v lehote 10 dní nezaplatil. K podaniu navrhovateľa súd uviedol, že v
§ 169 ods. 1 OSP je uvedená povinnosť odôvodniť písomné vyhotovenie uznesenia, pričom súd
uložil navrhovateľovi povinnosť uhradiť súdny poplatok za dovolanie výzvou v zmysle § 10 ods. 1
zákona o SP, čiže nie je možné na výzvu aplikovať ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči
výzve súdu nie je možné podať odvolanie. Súd bral podanie navrhovateľa, označené ako odvolanie,
podľa jeho obsahu ako vyjadrenie k poplatkovej povinnosti. Ďalej uviedol, že v predmetnej výzve bol

navrhovateľinformovaný,žesúdnypoplatoksauložilvzmyslepol.7asadzobníka-zožalobynanáhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, že poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania. V zmysle citovanej položky sadzobníka
je spoplatnený návrh, ktorého sa navrhovateľ pôvodne domáhal. Súd poplatok za dovolanie vo výške
XX,- eur určil v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona o SP, nakoľko poplatková povinnosť vznikla podaním
dovolania a jeho výška je stanovená v zmysle § 6 ods. 2 posledná veta zákona o SP, ako dvojnásobok

poplatku stanoveného v sadzobníku, t.j. pol. 7a - X0,- eur, 2 x XX,- eur. Zároveň súd poznamenal, že
dovolacie konanie je samostatným konaním a preto nie je možné na neho aplikovať § 4 ods. 1 písm. k)zákona o súdnych poplatkoch v znení platnom do 30.09.2012 a poukazovať na prechodné ust. § 18ca
citovaného zákona, nakoľko dovolacie konanie začalo dňa 12.11.2014 (od 01.10.2012 bolo ustanovenie
§ 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch zrušené) podaním dovolania a preto bolo na mieste

uložiť súdny poplatok podľa platného znenia zákona o súdnych poplatkoch v čase podania dovolania,
keď konanie začalo až po účinnosti zákona. Poplatková povinnosť za podanie dovolania nie je uvedená
v prílohe zákona o SP ako samostatný typ úkonu, resp. konania s uvedením výšky súdneho poplatku,
ale je vyjadrená všeobecne v § 6 ods. 2 zákona o SP v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) zákona. V prípade
akceptovania výkladu navrhovateľa by vlastne poplatková povinnosť za dovolanie neexistovala, čo je v

rozpore so znením a výkladom zákona. Súd žiadnu analógiu pri vyrubení súdneho poplatku nepoužil.
S poukazom na uvedené súd postupoval v medziach zákona a nakoľko súdny poplatok navrhovateľ za
dovolanie neuhradil, ani do tohto rozhodnutia a podľa jeho vyjadrenia ho nemieni uhradiť, súd konanie
v zmysle § 10 ods. 1 zákona o SP zastavil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1
písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie vo
veci bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru navrhovateľa
v zmysle položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha iba podanie žaloby
na náhradu škody, avšak spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,

dovolanie a pod. Namietal, že navrhovateľ podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie
žalobu a súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku.
Poukázal na to, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne
stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navyše, podľa

ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa
stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba navrhovateľom podaná pred
01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z. a preto je nutné
v súvislosti s podaným dovolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolania navrhovateľa nie sú dôvodné a preto je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa§1ods.1zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,súdne
poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú
na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový

úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa odseku 4, v odvolacom konaní je poplatníkom

ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný
prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ

a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Podľa odseku 2, ak je sadzba poplatkuustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa
vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku
poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie
námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu
a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 18ca citovaného zákona (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. októbra 2012),
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa § 18cc citovaného zákona (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. januára 2014),
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 31. decembra 2013 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2013, i keď sa stanú splatnými po 31. decembri 2013.

Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, časť I., Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní
znie: zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom XX,- eur. Predmetná položka bola do zákona vložená novelou -

zákonom č. 286/2012 Z. z. od 01.10.2012 a doposiaľ nebola zmenená.

Odvolacísúd knámietkenavrhovateľa,žespoplatneniunepodliehajúďalšieúkonyvovecisamej,akosú
odvolanie, dovolanie, ale len žaloba, konštatuje, že táto námietka je nedôvodná s poukazom na zákon
o súdnych poplatkoch, a to najmä ustanovenia § 2 ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého poplatníkom je

ten, kto podal dovolanie, ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká
podaním dovolania a s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok za dovolanie
vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Teda navrhovateľom prezentovaný
výklad vo svojom odvolaní je tendenčný a v rozpore so zákonom, ako i so samotným zámerom
zákonodarcu a viedol by v podstate k absurdnému záveru, že žiadne dovolacie konanie by nepodliehalo

súdnemu poplatku, keďže poplatková povinnosť za dovolanie voči žiadnej žalobe/návrhu v sadzobníku
súdnych poplatkov uvedená nie je. Neobstojí ani argumentácia navrhovateľa rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 39/2007, keďže súd prvého stupňa svojvoľne nerozšíril okruh
úkonov podliehajúcich súdnemu konaniu, a správne na daný prípad aplikoval ustanovenia účinné v čase
podania dovolania, teda v čase vzniku poplatkovej povinnosti.

Zároveň je nesprávne aj stanovisko navrhovateľa k aplikácii ustanovenia § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch riešiaceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do 30.09.2012 (ako
je tomu i v predmetnom prípade). Predmetné prechodné ustanovenia s cieľom predísť nežiaducej
retroaktivite ustanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konanie začaté (pričom, ak je sadzba

poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni - § 6 ods. 2 zákona o
súdnych poplatkoch) do 30.09.2012 sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012 (kedy
bolo konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom oslobodené od platenia
súdnych poplatkov) a to i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

V danom prípade však úkon - dovolanie bol navrhnutý dňa 12.11.2014, preto správne súd prvého
stupňa pristúpil k aplikácii právnej úpravy poplatkového zákona účinného v čase vzniku poplatkovej
povinnosti. Keďže v danej veci ide o súdny poplatok (dovolacie konanie), pričom dovolanie bolo podané
po 30.09.2012, teda nešlo ani o úkon ani o konanie začaté do 30.09.2012, preto ak súd
prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi za podané dovolanie súdny poplatok podľa položky 7a sadzobníka

súdnych poplatkov, jeho rozhodnutie je vecne správne.

V súvislosti s povinnosťou navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za dovolanie, odvolací súd dodáva,
že dovolacie konanie je samostatným konaním, v ktorom dovolací súd rozhoduje o dovolaní. V danom
prípade navrhovateľ podal dovolanie dňa 12.11.2014, v dôsledku čoho dovolacie konanie začalo po

30.09.2012, a preto vznik poplatkovej povinnosti navrhovateľa ako dovolateľa je potrebné posúdiť
i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012 a to § 18ca Zákona o
súdnych poplatkoch. Súd prvého stupňa preto správne vyrubil navrhovateľovi za podané dovolanie
súdny poplatok, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti arovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume 40,- eur v súlade s položkou 7 písm.
a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Keďže navrhovateľ ako dovolateľ v určenej lehote súdny poplatok
nezaplatil, súd prvého stupňa správne napadnutým uznesením č. k. 19C/34/2013-220 zo dňa 04. marca

2015 podľa § 10 ods. 1 zákona dovolacie konanie zastavil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa proti výzve súdu prvého stupňa č. k. 19C/34/2013-207 zo dňa

12. januára 2015, odvolací súd dodáva, že týmto odvolaním sa v rámci tohto odvolacieho konania
nezaoberal, pretože súd prvého stupňa o poplatkovej povinnosti za dovolanie rozhodol výzvou (vzor 4a)
a výzva na zaplatenie súdneho poplatku nie je rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 201 OSP, ktoré
by bolo možné napadnúť odvolaním. K podaniu navrhovateľa označenému ako odvolanie voči výzve/
uzneseniu na zaplatenie súdneho poplatku odvolací súd dodáva, že v § 169 ods. 1 OSP je uvedená
povinnosť odôvodniť písomné vyhotovenie uznesenia, pričom súd uložil navrhovateľovi povinnosť

uhradiť súdny poplatok za dovolanie výzvou v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch,
na ktorú nie je možné aplikovať zákonné ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve súdu
nie je možné podať odvolanie, preto odvolací súd posudzoval toto podanie označené ako „odvolanie“
podľa obsahu a považoval ho za vyjadrenie k poplatkovej povinnosti.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.