Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, May 11, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010455
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.05.2015 v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného W. G., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a iné takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. G., L.. XX.XX.XXXX E. J. J., P. J. X., B. Q. XXXX/XX, P.. Č.. J. Ž. L. Y., D. XXXX/XX

j e v i n n ý ,

že
dňa 27.05.2013 v čase okolo 17:30 hod. v meste X., L. A.. B. Q. XXXX/XX v spoločných priestoroch
obytného domu, po vzájomnej slovnej roztržke s obyvateľmi bytového domu po tom ako bol slovne
upozornený W. N., aby prestal v slovnom napádaní, nastriekal slzotvorný plyn do oblasti tváre W. N.T.,
L.. XX.XX.XXXX, P. J. B. Q. XXXX/XX, X. a po tom, ako ostatní odišli zo spoločných priestorov bytového
domu následne na to vytiahol plynovú pištoľ, ktorú namieril na W. N. a povedal, že ich cigánov vystrieľa

a následne s pištoľou v ruke vyšiel pred vchod bytového domu, kde pištoľou mieril na tam prítomných
a zároveň sa vyhrážal prítomným W. N., I. D.O., L.. XX.XX.XXXX, P. J. B. Q. XXXX/XX, X. S. C. T., L..
XX.XX.XXXX, P. J. B. Q. XXXX/XX, X., že ich všetkých pozabíja, postrieľa a pošle na nich skinheadov
a tí ich zmrzačia, ktoré smeroval na vyššie uvedené osoby, čím z jeho správania u W. N.T., I. D. S. C. T.
vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky vykoná a z obavy o svoj život bola privolaná policajná hliadka,

t e d a

na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,
inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to u neho vzbudilo dôvodnú
obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona spáchanom v jednočinnom súbehu s

prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na ust. § 138 písm. a/, písm. j/ Trestného zákona

Z a t o

Podľa § 40 ods. 1 písm. d) Tr. zákona súd u obžalovaného W. G., L.. XX.XX.XXXX E. J. J. u p ú š

ť a od potrestania.Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona potrvám, kým si to bude vyžadovať jeho účel.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný W. G. uviedol na hlavnom pojednávaní dňa 11.05.2015, že sa necíti byť vinným, skutok
sa neodohral tak ako je uvedený v obžalobe. Obžalovaný ďalej vypovedal zhodne ako v spise na čl.
59-60, kde popísal incident, pri ktorom použil kasér, pričom bol ohrozovaný viacerými obyvateľmi domu
a uviedol, že pokiaľ pán N. na neho kričal, aby mu dal tú pištoľ, bolo to preto, že niekto z hasičov sa o
tom zmienil. Obžalovaný ju použiť nechcel, len si ju naprával, aby mu nevypadla. Pri tom ako opúšťal
priestory vestibulu, tak ho pani T. buchla päsťou po hlave a keď vyšiel von, vytiahol pištoľ na sebaobranu

a vo vzťahu k ostatným ľuďom povedal : „ Ani krok ďalej, lebo budem strieľať“. Tieto slová adresoval
všetkým, lebo to vyzeralo tak, že títo ľudia pribehnú k nim a napadnú ho. Vonku sa nachádzal W. N.,
C. T., L. N., D. N. S. S. N., ako aj dvaja hasiči. L. N. ešte hovorila svojmu otcovi a ostatným „Majte
rozum“. Obžalovaný mal najväčšiu obavu z W. N. S. I. D.. Už v minulosti mal konflikt s T. dňa 09.04.2013,
pričom toto bol dôvod, prečo si aj kúpil plynovú pištoľ, predtým ju nepoužil. Pri skutku zo dňa 27.05.2013

bolo v pištoli 7 nábojov. Takisto s T. mal konflikt ešte aj v marci 2013 a dňa 06.08.2012 mal incident s
pánom N. a C.O. T., kedy sa mal N. vyhrážať jemu s manželkou, že ich pozabíja. S I. D. mal konflikt od
roku 2012, kedy ju raz vystrčil von z bytu, vzhľadom k tomu, že sa nechcela zaoberať ich žiadosťami a
pripomienkami. Ona vtedy robila funkciu predsedníčky spoločenstva vlastníkov bytov a robí ju aj dodnes.
Obžalovaný sa vyjadril aj k slovám, ktoré sú uvedené v obžalobe, že mal namieriť plynovú pištoľ na W.

N. a povedať, že cigáňov vystrieľa a následne sa vyhrážať W. N., I. D. S. C. T., že ich pozabíja a pošle
na nich skinhedov a tí ich zmrzačia a uviedol, že toto nie je pravdou, je to celé prekrútené. Žiadne takéto
slová tam neodzneli. Obžalovaný nebol schopný udržať pištoľ, keď vybehli vonku, vzhľadom na to ako
sa naťahovali s W. N., tak mu poškodil pravú ruku. Pištoľ bola vtedy zaistená, odisťovala sa pohybom
páčky. Aj keď bola pištoľ zaistená, tak som si ju naprával, aby mu nespadla, lebo by sa mohlo stať, že

pádom by sa mohla aktivovať. Takáto vec sa mi ale reálne predtým nestala.

Poškodený W. N. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na čl. čl. 67-68, kedy popísal incident
s kasérom použitým obžalovaným a ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka pána E. T., ten stál vonku vedľa
neho. Bola tam aj pani D., jeho dcéra a aj manželka. Vtedy on mieril v podstate asi na nich všetkých.

Pokiaľ sa týka E. T., tak ten stál pri ňom a určite nebol ozbrojený, nie je taký typ. Pokiaľ sa týka údajne
pokazeného zámku, tak obžalovaný nosil na výsluchy fabku z tej zámky. Nemá vedomosť o tom, kto
by mu mal poškodiť tú zámku. Svedok tam býva už ôsmy rok a dovtedy tam bolo dobré bývanie a to
sa zhoršilo až potom ako sa obžalovaný nasťahoval. Konflikty s obžalovaným boli už predtým, skoro
na dennom poriadku. Poškodený sa snažil riešiť aj na meste tieto problémy. Môže vylúčiť, že nemal

slovný konflikt s pánom G., v čase, kedy bol na balkóne. Poškodený vídaval obžalovaného chodiť s tou
zbraňou. Z obžalovaného mal určite obavu, lebo tam bola jeho malá dcéra a nemala ani 12 rokov. On
ratoval ju a aj manželku. Pokiaľ bol zo strany obžalovaného voči nemu použitý kaser, tak mal v podstate
šťastie, že mal okuliare a nedostal plný zásah, ale aj tak ho museli hasiči vonku ratovať. Videl len matne a
pokladal tú pištoľ za skutočnú. Len potom sa dozvedel, že sa má jednať o pištoľ plynovú, keď to zakričali

policajti. V súčasnosti obžalovaný tam už nebýva a situácia v obytnom dome sa nedá porovnať. Je to
sto a jedno. Poškodený dodal, že už viackrát predtým videl obžalovaného, chodiť so zbraňou vonku
a na túto skutočnosť upozorňoval predsedníčku pani D.. Na otázku obhajcu, či poškodený vie tlmočiť
vyjadrenia obžalovaného, svedok odpovedal, že obžalovaný povedal, že dá cigáňov vystrieľať a vonku
ešte uviedol, že na nich pošle skínov. K tomu uviedol, že sú tam tri rómske rodiny a v podstate boli aj

vonku, takže to chápe tak, že sa to malo vzťahovať na nich, N. S. T..

Poškodená I. D. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní na čl. 76-77 a ďalej uvádza, že poškodený
zámoknevidela.OkrempánaG.nevidelaunikohozbraň,tútopovažovalazaskutočnúanemalapotuchy,
aká je to zbraň. To, že zbraň bola len plynová, sa dozvedela až od policajtov. Poškodená mala obavu,

lebo už predtým mali nepríjemné skúsenosti s nimi a nevedela, čo môžu očakávať. Poškodená osobne
obžalovaného videla na Veľkú noc roku 2014 s touto zbraňou. V súčasnej dobe je v bytovke väčší kľud,
lebo veľmi často volali hliadku polície na zásah a postupom času už ani tú nie. Pokiaľ sa týka vyhrážok
skinhedmi tak osobne si myslí, že tieto slová uviedla jeho manželka a nie obžalovaný. Po tom, čo prišiel
obžalovaný do vestibulu bytového domu, začal po nej kričať, že mu mala poškodiť dvere a ona mu na

to povedala, že takéto invektívy si nebude k nej dovoľovať.Svedkyňa C. T. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní na čl. 85, ďalej uviedla, že s obžalovaným
nemala fyzický konflikt. To znamená, že ani on ju nenapadol, ani ona jeho. Pokiaľ vyšli vonku, boli tam

okrem pána G. a jeho manželky a nej ešte pán N., pani D.. Prišiel aj jej nebohý manžel. Okrem nich
tam boli ešte hasiči a policajti a ani jeden z nich nebol ozbrojený. Nevie, prečo vznikol tento konflikt.
Obžalovaný s manželkou mali mať niečo s dverami, že sa nemohli do bytu dostať. Pokiaľ sa týka
vyhrážok skinhedmi tak tieto slová určite odzneli od pani F. a aj od obžalovaného, ale jemu je ťažko
rozumieť. Svedkyňa mala z konania obžalovaného obavu, v podstate za tri a pol roka, čo tam bývali,

denno - denne. Pred skutkom mala fyzický konflikt s obžalovaným. Mohlo to byť niekedy v apríli 2015
pred Lidlom. Nastriekal jej do očí kaser a aj vnučke. Ona bola v tej veci aj ošetrená a bola podať
aj oznámenie na polícii. Boli predvolaní aj na obvodný úrad. Chodili tam dosť pravidelne počas toho
obdobia. Pokiaľ sa má vyjadriť k obdobiu počas bývania obžalovaného a v súčasnosti, tak vtedy mali
peklo na zemi a teraz majú raj, keďže bývali priamo pod nimi. Pokiaľ sa týka zbrane, v prvý moment si
myslela, že je to riadna zbraň. To, že by sa malo jednať o plynovú pištoľ, sa dozvedela až vtedy, keď ju

dostali do rúk policajti. Ani predtým a ani potom u obžalovaného túto zbraň nevidela. Môže povedať len
toľko, že viac krát sa im vyhrážali, že ich vystrieľajú. Nemohli sa v byte hlasnejšie rozprávať, nemohli
vysávať a pokiaľ aj prišli deti, že hlasnejšie sa rozprávali, tak hneď mali hodené odpadky pred dverami,
obliateokno,vyliatepomyje.Svedkyňanaviacdodala,ženevie,čibolapištoľvytiahnutáužvovnútorných
priestoroch domu. Vonku vyšla ako prvá a to z toho dôvodu, že videla ten kaser a zľakla sa vzhľadom

na prežité udalosti z minula.
´
Skutok dokresľujú výpovede svedkov W. T. S. G. G., zasahujúcich členov hliadky hasičov a policajtov.
Hasič popísal , že boli zavolaní na pomoc s otvorení vchodových dverí obžalovaného, pričom pri
nastalom konflikte obžalovaného s ostatnými nájomníkmi použil obžalovaný kasér a preto hasič vyhnal

všetkých mimo budovy z dôvodu bezpečnosti a zdravia. V pokračujúcej hádke vytiahol obžalovaný pištoľ
a začal sa oháňať a kričať, že ich postrieľa. Svedok mu povedal, aby zbraň skryl a volal hliadku polície.
Zbraň mala v rukách aj manželka obžalovaného, potom ju zobrali policajti. Uvedené potvrdil svedok G.
G., ktorý dodal, že bol vybratý zásobník z pištole.

Vzhľadom na charakter skutku a osobu obžalovaného boli už v prípravnom konaní pribratí znalci MUDr.
Ján Konôpka a MUDr. Jarmila Opáthová, ktorí podali znalecký posudok pod číslom 28/2014 a 8/2014
na čl. 109-140, pričom znalec MUDr. KOnôpka na obsahu a záveroch znaleckého posudku zotrval aj
na hlavnom pojednávaní s tým, že ani oboznámené výpovede na ňom nezmenili jeho tvrdenia. Znalec
dodal, že pokiaľ sa týka ich stupnice ohľadom zachovania ovládacích a rozpoznávacích schopností,

majú 5 stupňovú škálu, pričom jedna sú úplne zachované a päť úplne vymiznuté. V tomto prípade by
hovoril o 3 až 4 stupni. Pokiaľ konštatovali paranoidnú symptomatiku, tak táto bola už pred skutkom a
trvala aj v čase skutku. Úplne vyliečiť tento stav nie je možné, ale je možné výrazne znížiť spomínané
paranoidné vnímanie a tým pádom aj reagovanie na vonkajšie podnety. Pravidelnou liečbou sa dá
dosiahnuť pozitívny efekt. Toto ochorenie je možné liečiť u pacienta aj ambulantnou formou, ale vyžaduje

si to určitú formu spolupráce samotného pacienta. Ústavnú formu navrhovali z dôvodu dosť výraznej
nekritičnosti obžalovaného, ktorý sa vyjadril, že radšej pôjde do basy a cítil sa byť nevinný. Ambulantnú
liečbu by bolo možné realizovať len v prípade, že by mal obžalovaný získať určitý aspoň minimálny
náhľad na svoje ochorenie. V opačnom prípade by sa prikláňal k ústavnej forme. Obžalovaný by mohol
byť nebezpečný pre spoločnosť, vzhľadom na skutočnosť, že takíto ľudia nie sú schopní adekvátne

spracovať voči nemu zamerané situácie a adekvátne na ne aj reagovať. Rozdiel medzi formami liečby
a to ústavnou a ambulantnou je ten, že aj keď sa jedná o ten istý spôsob liečby, tak v rámci ústavnej
je možné odsledovať, či sa podrobuje, či užíva lieky, zatiaľ čo pri ambulantnej forme, pokiaľ sa pacient
dostane k lekárovi raz za mesiac, dva mesiace, je to ťažko odsledovateľné. Je však možné, závisí to
od konkrétneho lekára, stanoviť aj kratšie intervaly kontrol. V prípade nespolupráce pacienta je vždy

možné podať návrh na zmenu na ústavnú formu liečby. V prípade, že je pacient ochotný pripustiť,
že sa s ním niečo deje a že by bola vhodná liečba, tak by bola ambulantná forma asi vhodnejšia,
lebo v opačnom prípade by mohol určitým spôsobom sa prejaviť odpor pacienta pri ústavnej forme
liečenia. Pokiaľ sa aj po dátume skutku neprejavujú iné prejavy agresivity, je možné, že sa obžalovaný
nestretol s nejakým podnetom, ktorý by nevhodne spracoval. Pokiaľ by bol obžalovaný ochotný prejaviť

vôľu podrobiť sa ambulantnému liečeniu, je to vždy pre pacienta lepšie. Pokiaľ sa pýtal obžalovaný, či
určitý senzorický deficit - v tomto prípade nedoslýchavosť, môže mať určitý podklad pre reagovanie pre
zvýšenú vzťahovačnosť, pripúšťa, že je tu taká možnosť. To, že človek zle počuje a že si to zle vysvetlí,
je záležitosť už len myslenia.Zároveň boli oboznámené aj listinné dôkazy z prípravného konania postupom podľa § 269 Tr. poriadku
a to vyjadrenie k poruche zámku z čl. 144, výjazd hasičského a záchranného zboru z čl. 145, správy

a RT z čl. 149-153.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd kvalifikoval konanie ako prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, keďže na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä
tým,ženapadoliného.Pokiaľajobžalovanývinupopieral,jepodľanázorusúdusvedčovanývýpoveďami

poškodených W. N., I. D. S. C. T., ktorí vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní, ich výpovede netrpia
takými nedostatkami, že by ich mal súd vyhodnotiť ako nedôveryhodné. Všetci svedkovia potvrdili, že
obžalovaný mal nevhodné invektívy už vo vzťahu k poškodenej I. D. ako predsedníčke spoločenstva
vlastníkov bytov, ktorej prišiel na pomoc poškodený W. N. a pri fyzickom konflikte medzi nimi došlo k
použitiu slzotvorného prostriedku obžalovaným, čím došlo k neúnosnej situácii - zamoreniu priestorov
a zasahujúci veliteľ hasičov nariadil vyprázdniť miestnosť resp. vestibul, čím sa všetci aktéri skutku

ocitli na mieste pred bytovkou. Všetci prítomní obyvatelia bytovky ako aj zasahujúci hasiči a policajti
uvádzali vo svojich výpovediach, že u obžalovaného videli zbraň, o ktorej sa všetci sprvu domnievali,
že je skutočná a nie plynová. Pri oháňaní sa touto zbraňou sa mal obžalovaný prítomným vyhrážať
zastrelením resp. ublížením na zdraví. Tým, že obžalovaný držal v ruke zbraň, aj keď len plynovú pištoľ,
jeho vyhrážky vyvolali u prítomných obavu o svoj život resp. životy blízkych. Pokiaľ sa obžalovaný bránil,

že slzotvorný prostriedok resp. plynovú pištoľ mal len na svoju obranu, súd tejto verzii neuveril, pretože
všetci svedkovia zhodne tvrdili, že to bol práve obžalovaný, ktorý konflikt vyvolal a takéto správanie
sa u neho nevyskytlo prvýkrát. Týmto konaním obžalovaný naplnil aj znaky prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a), j)
Tr. zákona, keďže inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to u neho

vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na viacerých
osobách.

Obžalovaný W. G. doposiaľ nebol súdne trestaný a bol trikrát postihnutý pre priestupok.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a
spoločnosti na ochrane verejného poriadku a života a zdravia obyvateľov. Pokiaľ sa týka rozhodovania
o treste, súd zohľadnil závery znaleckého posudku psychiatrov MUDr. Konôpku a MUDr. Opáthovej,
ktorí konštatovali u obžalovaného podstatné zníženie rozpoznávacej a ovládacej zložky konania v 5

stupňovej stupnici až na úrovni 3 - 4 a navrhli zároveň uložiť aj ochrannú psychiatrickú liečbu. Na základe
týchto okolností súd aplikoval ustanovenie § 40 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a u obžalovaného upustil
od potrestania, keďže mal za to, že ochranné liečenie, ktoré súd zároveň uložil, zabezpečí ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest.

Pokiaľ sa týka formy ukladaného ochranného psychiatrického liečenia, súd rozhodol o uložení
ambulantnej formy a to na základe vyjadrenia znalca prítomného na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol,
že pokiaľ obžalovaný sa bude dobrovoľne a pravidelne podrobovať liečeniu, pri rovnakom spôsobe
liečby ako pri forme ústavnej, je pre neho priaznivejšie absolvovať ju ako formu ambulantnú, pretože v
opačnom prípade by sa u neho mohol objaviť odpor k liečbe. Navyše sám obžalovaný deklaroval aj pred

znalcom ochotu podrobiť sa liečeniu ambulantnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).