Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/496/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202734
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814202734.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: D. U., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXXX, C., vedenej
u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX
3863/14, o vymoženie 370,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Rožňava zo dňa 18.03.2014, č. k. 8Er/279/2014-12 takto

r o z h o d o l :

V r a c i a vec súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vylúčil z
vykonávania predmetnej exekúcie.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného spísaného pred súdnym
exekútorom a exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 11253/11
zo dňa 20.3.2012. Súčasťou žiadosti o udelenie poverenia bolo aj oznámenie súdneho exekútora o
splnení si povinnosti podľa § 30 ods. 3 exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd
Slovenskej republiky rozhodol dňa 13. 04. 2011 nálezom pod sp. zn.: III. ÚS 322/2010 v prípade

individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo vplyv na
postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.
zn. 5Er/934/2008. Rozhodnutie ústavného súdu zasiahlo aj do jeho (exekútorovho)právneho postavenia
ako strany exekučného konania a to na tom argumentačnom základe, že ústavný súd zaradil do
odôvodnenia označeného nálezu nad rámec predmetu konania vedeného podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu exekúcie pre

pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Pretože bol (súdny exekútor) pred
začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom oprávneného, reagoval (súdny exekútor)
na nález ústavného súdu nielen z dôvodu jeho záujmu na splnení povinnosti ustanovenej § 30 ods. 3
Exekučného poriadku, ale aj z dôvodu, že tento nález a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia
ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do jeho základných práv. Nález Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyzodňa13.04.2011,sp.zn.III.ÚS322/2010jeindividuálnymnormatívnymprávnym

aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené pred
Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008. Akékoľvek závery ústavného súdu poňaté
do obsahu vyššie označeného rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov
konania, v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. To je charakteristická črta konkrétnej kontroly
ústavnosti vykonávanej podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrená mimo iné aj v obsahu
ust. § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z. z. Všeobecné súdy nie sú viazané označeným rozhodnutím

ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musí reflektovať ústavnú normu obsiahnutú v čl. 144 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyššie označené rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané v konaní,ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä
zásadu rovnosti zbraní a preto takéto rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v
právnomštáteneobstojíajehoprávneúčinky,ktorévyvoláva,musiabyťnegovanédočasu,kýmnedôjde

k náprave porušených základných práv, medzi inými aj môjho práva na spravodlivé súdne konanie,
práva na pokojné užívanie majetku a práva nebyť diskriminovaný. Proti označenému rozhodnutiu,
keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do jeho (exekútorových)
základných práv, bol nútený podať v zmysle čl. 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach a čl. 45
a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť. Súd prvého

stupňa citoval § 2 ods. 1, § 3, § 4, § 30 ods. 1, 3, 11 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a dospel k záveru, že skutočnosť, že súdny exekútor
bol zamestnancom oprávneného, zakladá (užší) vzťah medzi ním a oprávneným, ktorý má základ v
okolnostiach, ktoré nastali mimo exekučného konania. Ide o skutočnosť, ktorá vyvoláva pochybnosť
o nezaujatosti súdneho exekútora, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, umocnením skutočnosti
ktorej je nepochybne aj ten moment, ak oprávnený podáva návrhy na vykonanie exekúcie práve a

jedine tomuto súdnemu exekútorovi. Keďže pre záver o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie postačuje pochybnosť o jeho nezaujatosti, rozhodol súd tak, že súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, je vylúčený z vykonávania tejto
exekúcie. Dôvodil, že exekútor musí byť nestranným a súčasne sa musí javiť nestranným aj pre externé
prostredie, v ktorom pôsobí pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí. Nevyžaduje sa dokazovať

zaujatosť exekútora. Na jeho vylúčenie stačia už pochybnosti o jeho nezaujatosti. Skutočnosti, pre
ktoré je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie možno rozdeliť na vecné (pomer k veci, napr.
exekúciou sa má postihnúť vec, ktorá exekútorovi spoluvlastnícky patrí) a osobné, ktoré spočívajú k
pomeru súdneho exekútora k účastníkom alebo ich právnym zástupcom (priateľský alebo opačný vzťah
k účastníkom alebo ich zástupcom má základ v okolnostiach, ktoré nastali mimo exekučného konania).

Postup exekútora a jeho úkony v konkrétnom exekučnom konaní nie sú samy o sebe dôvodom na
pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora. Nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora
s pracovným (a iným) pomerom vyplývajúca z ust. § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku,
že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude
vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle ust. § 3 Exekučného poriadku. Súdny exekútor vykonávaním

činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho
nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje
ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Záverom
uviedol, že vylúčením exekútora z vykonávania exekúcie vzniká oprávnenému povinnosť navrhnúť
exekútora, ktorý by pokračoval v predmetnej exekúcii. Ak oprávnený nenavrhne ďalšieho exekútora, vo

vykonávaní exekúcie nemožno pokračovať.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený a žiadal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušiť bez náhrady z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, súd rozhodol bez návrhu aj keď bol návrh potrebný a dôvody,
pre ktoré rozhodnutie vydal, nikdy neexistovali.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v rozsahu podľa §

212 ods. 1, 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky ani na potvrdenie uznesenia ani na jeho zmenu.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník a odvolaciemu súdu ho predložil sudca prvého stupňa
s tým, že mu nemieni celkom vyhovieť podľa § 374 ods. 4 O.s.p..

Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak
so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania
alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 7 Exekučného poriadku exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o
námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od
predloženia veci.Podľa ustanovenia § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je
prípustný opravný prostriedok.

Podľa ust. § 202 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné proti
uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku),
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo

justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
vyšší súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 30 ods. 10 Exekučného poriadku výslovne ustanovuje, že proti rozhodnutiu súdu
o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nie je odvolanie prípustné.

Vychádzajúc z ustanovenia § 374 ods. 4 poslednej vety O.s.p. je zrejmé, že v tomto prípade podaním

odvolania proti rozhodnutiu, ktorým vyšší súdny úradník rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z
vykonávania predmetnej exekúcie sa uznesenie zrušilo, keďže proti tomuto uzneseniu zákon odvolanie
nepripúšťa a vo veci mal opätovne rozhodnúť sudca. Sudca však vo veci opätovne nerozhodol, ale
predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Tento postup súdu prvého stupňa je
nesprávny, preto predloženie veci odvolaciemu súdu bolo nedôvodné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú.

Po vrátení veci bude povinnosťou sudcu rozhodnúť o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.