Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114217061
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114217061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT

Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P. O.
BOX 41, proti žalovanému R. Š., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX J., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7,
811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, právneho zastúpeného advokátom JUDr. Patrikom Podhorským,
advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 1 588,42 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov do konania na stranu
žalovaného.

II. Žalobu zamieta.

III. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa16.6.2014žiadal,abysúdžalovanéhozaviazalzaplatiť
mu sumu 1 588,42 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania.

Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že spolu so žalovaným uzatvorili dňa 19. Decembra 2008 Zmluvu
o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1 659,70 eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach v počte 24 vo výške 114,05 eur. Z dôvodu,
že si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy žalobca zosplatnil úver a vyhlásil

okamžitú splatnosť úveru ku dňu 20. Novembra 2011 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu žalobcu písomne nevyjadril.

Súdvykonaldokazovanie vypočutímžalovanéhoalistinnýmidôkazmiatožalobouzodňa15.Decembra
2013, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 30. Októbra 2011, Zmluvou o revolvingovom úveru č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19. Decembra 2008, Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere,

splátkových kalendárom, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníka, kartou klienta, vyjadrením
vedľajšieho účastníka, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Dňa 19. Decembra 2008 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom podpísaná
Zmluva o revolvingovom úveru č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému
revolvingový úver vo výške 1 659,70 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach v

počte 24 vo výške 114,05 eur. RPMN za úver predstavovalo 69,46 %, ročná úroková sadzba úveru 68,13
% a ročná úroková sadzba revolvingu 62,75 %. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj Zmluvné
dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.

Z dôvodu neplnenia si povinnosti žalovaného z úverovej zmluvy, žalobca listom zo dňa 30. Októbra

2011 zosplatnil poskytnutý úver a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 15 dní od
doručenia oznámenia.

Z predloženej karty klienta, ktorá sa nachádza na č. l. 8 súdneho spisu mal súd za preukázané, že
žalovanému bolo vrátane revolvingu vyplatená suma 2 445,53 eur, z ktorej žalovaný zplatil žalobcovi
sumu 3 201,68 eur.

Do konania v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 4. Septembra 2014 vstúpil vedľajší účastník a
to Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Vo veci aj dňa 13.1.2015 podal vedľajší účastník písomné
vyjadrenie, v ktorom žalobu žalobcu žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal
na to, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom

Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade so Smernicou rady 93/13 EHS. Vedľajší
účastník poukázal na skutočnosť, že zmluva obsahuje neprimerane vysoké úroky, ako aj poplatky
za poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné.
Rovnako poukázal na tú skutočnosť, že Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti Zmluvy o
revolvingovom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a to celkovú výšku a menu poskytnutého

spotrebiteľského úveru, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Z tohto dôvodu vznikol žalobcovi iba nárok na vrátenie rozdielu medzi
poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami. S poukazom na to, že žalovaný vrátil žalobcovi
sumu 3 193,40 eur žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobca v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 21. Novembra 2014 vyjadril námietku neprípustnosti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Podľa jeho názoru občianske združenie svojimi tvrdeniami
v oznámení o vstupe do konania preukázalo neznalosť prejednávanej veci, keďže okrem označenia
účastníkov konania a výšku žalovanej sumy nedisponuje žiadnymi znalosťami o prejednávanej veci.
Ide len o formulárové oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka, pričom ochrana práv spotrebiteľa je

len zdanlivá. Činnosť vedľajších účastníkov je skôr zameraná na uplatňovanie si náhrady trov konania.
Paušálne formulované oznámenia občianskeho združenia opodstatnene vyvoláva dojem účelovosti
postupu a vôbec nenasvedčuje ochrane práv spotrebiteľov porušených nedodržaním všeobecne
záväzných práv predpisov. Z tohto dôvodu žalobca vyjadril námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania.

Súd postupom podľa § 93 O.s.p. pripustil vstup vedľajšieho účastníka a to Všeobecnej ochrany práv
spotrebiteľov do konania na strane žalovaného.

Prítomný žalovaný na pojednávaní dňa 16.4.2015 so vstupom vedľajšieho účastníka do konania v celom

rozsahu súhlasil.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo
188/2012, keď dovolací súd vo svojom rozhodnutí síce ako jednu z podmienok účasti vedľajšieho
účastníka v konaní uviedol, že touto je i súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka. Z

ďalších častí odôvodnenia jeho rozhodnutia však možno jednoznačne vyvodiť, že uvedená podmienka
súhlasu so vstupom do konania má charakter podmienky negatívnej. Dovolací súd totiž v rámci
odôvodnenia svojho rozhodnutia v prvom rade uviedol, že súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je
vedľajšie účastníctvo prípustné alebo neprípustné. O neprípustnosti, resp. prípustnosti vedľajšieho
účastníka rozhoduje, ak niektorí z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do

konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník majú účastníci právo sa
vyjadriť k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania a prípadne namietať neprípustnosť tohto
vstupu. Pokiaľ potom dovolací súd uviedol, že podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní
je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať, následne k tejtopodmienke precizoval, že z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší
účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas
s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Účastník konania má preto právo

svojim nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal
ten koho účasť v konaní si neželá.

Ajvprípade,ževtomtokonanížalobcavyjadrilsvojvýslovnýnesúhlassovstupomvedľajšiehoúčastníka
do konania, súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania zo dňa 16. Apríla 2015, kde prítomný žalovaný

na otázku súdu či súhlasí so vstupom tohto vedľajšieho účastníka na jeho stranu do konania výslovne
pred súdom vyhlásil, že s jeho vstupom súhlasí. Súd postupom podľa § 93 O.s.p. tak pripustil vstup
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 16.4.2015 v neprítomnosti žalobcu ako aj jeho právneho
zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené až

deň po pojednávaní, t. j. dňa 17.4.2015. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v ich
neprítomnosti.

Žalovaný uviedol, že úver od spoločnosti Profi Credit Slovakia potreboval na živobytie. Bol si vedomý,
aké sú tam úroky. Úver spočiatku aj splácal, potom prestal splácať, nakoľko ho nemal z čoho splácať.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 19.12.2008,

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane
jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 19.12.2008,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno,
sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania

alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo
službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého

spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za
tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h)
ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úveremusí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady

spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených

do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob
výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na

spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 19.12.2008, pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar,
alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku

2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu 19.12.2008,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinnému ku dňu 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 19.12.2008
uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ dlžníkovi úver

vo výške 50.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 3.436 Sk,
v počte 24 splátok.

Úverová zmluva zo dňa 19.12.2008 bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného
zákonníka, pričom zároveň súd uvádza, že Zmluva o úvere, ktorá je uzatvorená v súlade s ustanovením

§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka. Teda záväzkové vzťahy, ktorá na základe uvedenej zmluvy vznikli, sa spravujú
výlučne Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu.

Právna úprava spotrebiteľských úverov je upravená v zákone č. 258/2001 Z.z. a je iba špeciálnou

úpravou Zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Žalobca oznámil listom zo dňa 30.10.2011 žalovanému zosplatnenie celého úveru a zároveň ho vyzval
na zaplatenie dlžnej sumy.Je nepochybné, že Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa
19.12.2008 je úverovou zmluvou. Zmluva o úvere bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 250/2007

Z.z., pričom v tomto právnom vzťahu vystupuje žalovaný nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním
uvedeného úveru, uspokojuje svoje osobné potreby. Zároveň žalobca, resp. jeho právny predchodca
vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby. Súd je v danom prípade toho názoru, že uvedená
zmluva patrí nepochybne svojim obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom k tomu, že bola
pripravená vopred, na formulári, vrátane znenia Všeobecných obchodných podmienok, ktorý formulár

textu zmluvy a jeho obsahu vrátane Všeobecných obchodných podmienok bol vopred zo strany
právnehopredchodcužalobcupripravenýbezmožnostižalovanéhomeniťobsahatextuvedenejzmluvy.
Jedná sa teda o klasickú typovú zmluvu, bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa zasahovať do znenia
tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy, vzájomných práv a povinností.

Súd je preto v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania

je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde žalovaný
vystupuje ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe, t.j. k úveru, ktorý využíva na uspokojovanie svojich
osobných potrieb, žalobca vystupuje ako podnikateľ, poskytujúci uvedenú službu. Spoločným znakom
zavedenej úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku bolo faktické vyrovnanie uvedenej
nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa, ako profesionála, a to aj za predpokladu obmedzenia

autonómie vôle, v zákonom predpokladaným dôsledkom.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. g/ je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a pod písm. i/ výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľský úver sa považuje za úver poskytnutý bez
poplatkov a úrokov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2
písm. g) a i) zákona.

Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného
zákona nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou
podľa písm. i/, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou
splatnosťou úveru a preto pri písm. g/ citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť
úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy. V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna

náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. i/ citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v
zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená
len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedené nedostatky spôsobujú
následok vyplývajúci z § 4 ods. 3 citovaného zákona spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala písomné obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa,
ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver
o nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012

zo dňa 6.8.2013.

Znamená to, že žalovaný má žalobcovi vrátiť len sumu reálne poskytnutého úveru. Podľa karty klienta
( č.l. 8 súdneho spisu) bolo zo strany žalobcu žalovanému vrátene revolvingu vyplatená suma 2.445,53
eur z ktorej žalobcovi zaplatil sumu 3.201,68 eur. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd žalobu žalobcu

ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v tomto konaní v celom rozsahu neúspešný, žalovanému žiadne trovy konania nevznikli,
preto súd ich náhradu vo vzťahu k týmto účastníkom konania nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval súd za nie účelne
vynaloženú vzhľadom na skutočnosť, že súdu z jeho činnosti je známe, že dané vyjadrenie vedľajšieho

účastníka je totožné s vyjadreniami tohto vedľajšieho účastníka aj v iných veciach toho istého žalobcu,
zmenené sú len niektoré číselné údaje. Vedľajší účastníci vstupujú do súdnych sporov paušálne,
v jednotlivých veciach podávajú stále tie isté formulárové vyjadrenia, a preto súd trovy právneho
zastúpenia vyhodnotil ako nehospodárne a neúčelné, nakoľko vedľajším účastník je prax súdov vo
veciach úverových zmlúv žalobcu známa, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.