Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233384
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4112233384.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 811 11
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 175 eur
z titulu majetkovej škody a 940,44 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Žalobca v žalobe uviedol, že

v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č.
4060557) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ust. §38 a nasl.
zákona č.233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok") súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to
z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu
žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere č.: 4060557 dlžníkom (povinným): H. G., X..X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX1860/2003. Súdny exekútor
postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. §44 ods.

l Exekučného poriadku a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu (Okresný súd Nitra) - pritom ho požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a
udelil mu poverenie registrované pod č.: 5403 025357. Žalobca pre obavy o právny a faktický osud
pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na
vykonanie exekúcie, spísal dňa 11/18/2010 a podal postupom podľa ust. §44 ods.8 Exekučného
poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Žalobca legitímne očakával, že súd mu svojou

činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene
exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Bohužiaľ sa tak nestalo a to napriek tomu, že
podaný návrh spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp.
Občianskym súdnym poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na právnu úpravu procesného
postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora, ktorá definuje dobu
určenú na prijatie rozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu základných
práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona. Žalobca cituje ust. §44 ods.7 Exekučného poriadku

platného od 01.09.2005, ust. § 44 ods.8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006. V exekučnom
konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného súdurozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by

mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (v
skutočnosti súd nemá inú legálnu možnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby nového
exekútora rozhodnúť a teda do konania nevstupujú iné informačné podnety a
nevykonáva sa dokazovanie), nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase. Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by

umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Opísaný postup exekučného súdu
hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. §44 ods.7 Exekučného
poriadku, resp. od 01.12.2006 s ust. §44 ods.8 Exekučného poriadku. Nečinnosť okresného súdu nie
je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas

súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy
Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02,1.
ÚS 13/05). Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do
porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 12.4.2012
o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmene súdneho

exekútora). Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne: Žalobcovi vznikla
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto

období: na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému sumu 70,- eur ; na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur; na
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur, na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené
s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje

spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora obsiahnutej v ust. 44 ods.8
Exekučného poriadku je zakotvenie možnosti zmeny exekútora na základe žiadosti najmä v snahe o
dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj o zabezpečenie ochrany
oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil k podaniu návrhu na zmenu súdneho

exekútora po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré
nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov žalobcu (žalobca mal odôvodniteľné
podozrenie vzniku škody na jeho strane). Keďže exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu
súdneho exekútora nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na
udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov.

To predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcom. Celkovo vynaložil žalobca vo veci
správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti
exekučného súdu márne sumu 175,- eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd
postupovalsprávneaprirozhodovaníozmenesúdnehoexekútorabydodržalzákonomstanovenúdobu.

Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl.48 ods.2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.6 ods. l
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného
súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané
ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene

súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny
úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám: neskorým
ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného,
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným; riziko insolvencii povinného. Akokoľvek,náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných
práv. Žalobca uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy:

Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého

reštituovať vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov

a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného

času, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej

majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo

a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v

rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu
na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol

prijať. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho
veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná,
platná a účinná právna úprava (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 77/02).
Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a
podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku
jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy (Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 120/2010 z 12. mája 2010). Reálne uplatnenie
základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana
poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných
ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl.
46 ods. 1 ústavy. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto

v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov
konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s
jeho podstatou a zmyslom (napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. in. ÚS 271/05).
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov

a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza žalobca pre možnú
analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-
Sk, t.j. cca 663,88 eur. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukázal

žalobca na doterajšie rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní na viaceré nálezy Ústavného súdu. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní,
že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé

riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 940,44 eur. Žalobca
uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 EUR za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššieuvedenej doktríny ústavného súdu teda 663,88
EUR za rok:12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd

bezdôvodne nečinný viac ako 511 dní! V danom prípade sa žalobca domáha podanou žalobu náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Nitra. Žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do
podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jehoprávneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p. keďže boli riadne a včas predvolaní a nepožiadali o
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd neprihliadol na žiadosť žalobcu a jeho právneho
zástupcu o odročenie pojednávania, keď v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol právny zástupca

žalobcu deň, keď sa o dôvode, pre ktorý navrhuje odročenie pojednávania dozvedel, pričom zo žiadosti
nevyplýva, že oznámil súdu dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, keď to, že na
uvedený deň sú vytýčené pojednávania aj na inom súde v iných veciach, zrejme musel vedieť skôr,
než 10.12.2014, keď ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania doručil súdu. Z písomného
splnomocnenia daného žalobcom právnemu zástupcovi žalobcu v tomto súdnom konaní vyplýva, že

súhlasí, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac, súhlasí,
aby každý z nich konal samostatne. Písomná zmena tohto plnomocenstva súdu predložená nebola. Zo
žiadosti žalobcu nevyplýva, že by bol daný dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.

Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej podľa § 101 ods.2 O.s.p., nakoľko bola riadne predvolaná a
nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalovaná poukázala na nedostatky žaloby.
Žalobca podľa nej nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného

exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Jednak žalobca namieta „nezákonné rozhodnutie“, v podobe nerozhodnutia o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov. Z takto formulovaných žalôb nie je jednoznačne jasné, na základe akého
titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne

neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie.
Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej,
či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi
okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti (t.z. či využil účinné právne prostriedky

nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 3. mája 2011,
č.k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v
zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné
pripísať iba jemu. V druhom rade, žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný

súd SR (bližšie v časti o Existencii prieťahov v konaní). Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.04.2012
jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012.
Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je
zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Z citovaných ustanovení § 15
ods.1, § 16 ods.4 zák.č.514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné
prerokovanie nároku je zákonom (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) ustanovenou podmienkou, aby
o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 2 Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R 28/1978). Preto má žalovaná za to, že ide o

predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň žalovaná informuje súd, že napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola
doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia

súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady
preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi
súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie" práv zánikom povinného,
resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy.
Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým

zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona
č. 514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Žalovaná poukázala na
to, že zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/nezákonné rozhodnutie, resp.

nesprávny úradný postup, 2/vznik škody, 3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnenévšetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom ustanovenej lehote žalovaná pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného
postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej

lehote odkázala na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z.,
kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení

povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ
dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil. K otázke

nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote žalovaná uviedla,
že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora.
V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne

v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie u pôvodného exekútora) a o zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie
povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučnýporiadok")(súdvrozhodnutíozmeneexekútorapodľaodseku8zároveňvykonanímexekúcie

poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený). Žalovaná pripúšťa, že v niektorých
jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho
exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä
v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých

prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu
žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách
exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný
spis pôvodného súdneho exekútora. Odhliadnuc od uvedeného, v prípadoch podozrenia, že exekučný
súdnekonalonávrhochžalobcuakooprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora,žalobcoviničnebránilo

využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení
s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil,
zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník"), keďže si nepočínal

tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku (keďže podľa tvrdenia žalobcu ku škode/nemajetkovej
ujme malo dôjsť tým, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
ustanovenej lehote). Okrem toho žalovaná poukazuje na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS
16/02, ktorá konštatuje, že „Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v či. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na

lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie ústavného súdu sp.
zn. II. ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje
automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy" obsiahnutý v či. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v
zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00). Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť
vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi,

vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie
novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy,
a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň žalovaná poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9
Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného

konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia
o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a moholpokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity
konania. K nesprávnemu úradnému postupu existenciou prieťahov v konaní, vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca na viacerých miestach svojho žalobného návrhu namieta prieťahy v konaní a z týchto

tvrdených prieťahov odvodzuje svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy ako aj materiálnej škody,
žalovaná v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona
č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. V zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní

nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by
tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich
preukázania a teda žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní
za preukázanú. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k

nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009. V prípade,
ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že
okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie
tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené žalovaná vznáša námietku

premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Podľa tvrdení žalobcu,
tento vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov ktoré spočívajú v

administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uvádza, že škoda zaťažila
žalobcu výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom
pracovnýchvýkonovzamestnancapomocouinformačnéhosystému,udržiavanieasprávuinformačného

systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na tomto mieste
je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady
predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. V tomto
smere žalovaná poukazuje na definície týchto kľúčových pojmov: skutočná škoda je trvalé zmenšenie
majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech resp. nerozmnoženie majetku

poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na pravidelný
beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku, žalovaná má za to, že žalobca
doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo
ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a

teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Ďalej žalovaná
upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody
musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. V prvom rade
žalovaná má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej
činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých

úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období,
ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých
žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. Žalobca uvádza ako ďalšiu položku majetkovej

škody „udržiavanie" systému. Tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej
báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje žalobca, aby sa naplnil účel
fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie
úverov musí mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecneuvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou
na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že
si žalobca uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s ohľadom, na skutočnosť, že väčšina uvádzaných

zaslaných žiadostí o poskytnutie informácii sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Na druhej
strane, samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012, že „disponuje jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom
procese)" a že, „návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme

rovnako tak elektronicky". Z tohto dôvodu žalovaná má znovu za to, že uplatňovanie nároku na
majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 175,- eur paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody zo strany žalobcu (ako tomu je podľa názoru žalovanej aj v tomto prípade) a
preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku

škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani
ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Na základe všetkých uvedených
skutočností je žalovaná toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu
škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku

škody. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb štát nemôže byť univerzálnym
ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ
je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. V časti žalobcovho nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaná na dve skutočnosti. V prvom rade,
žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného

zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné povedať, že poskytovanie finančného zadosťučinenia
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti
sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov,
je nesprávna úvaha. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádzal aj z významu sporu pre
žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Ústavný

súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok
nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov
Ústavného súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. V druhom rade,
je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe ,frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú

irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na
činnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,leboimnevznikáujmapriamo.Žalobcauvádza

aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov", ale tieto nie sú bližšie konkretizované.
Taktiež žalobca neupresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu."
Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej

ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Žalovaná akcentuje na potrebu
zohľadnenia §3 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.
z.priformovanízáveruopotrebepriznanianáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch,resp.ovýšketakejto
náhrady. Podľa žalovanej nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.

Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca
a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy
konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcupodnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca
je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí

pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie,
kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa
(povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho
úradného postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia
obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a pod., s čím je spojená vyššia

časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práveprispornejanegatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu.Súčasnevtakejtosituáciiplatí,že
aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za
dostačujúce.Uvedenévylučujemožnosťpriznaniaprípadnéhonárokužalobcunanáhradunemajetkovej

ujmy voči štátu. Žalovaná zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu
za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia
práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby
poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou
využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi

mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovanej žalobcovi priznaná
žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a
§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaná je
toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a
tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v

tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol,
si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv,
a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané
čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia

základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z., považuje žalovaná žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby Okresný súd Levice
žalobu proti žalovanej v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Súd sa oboznámil s písomnou žalobou, s písomným vyjadrením žalovanej, s písomnou reakciou
žalobcu na výzvu súdu na predloženie písomného podania, s obsahom spisu Okresného súdu Nitra

sp.zn. 10Er/236/2003, so znaleckým posudkom č.1/2014, s oznámením o založení originálu znaleckého
posudku.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/236/2003 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému:

H. G., nar. X.X.XXXX, bytom P. R. XXX, pre vymoženie 142,40 eur podal súdny exekútor žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn Ex 1860/2003, na základe návrhu
oprávneného a na základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Nitra zo dňa
24.9.2003 č.k. 2 Rob1232/02, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené 11.6.2003. Poverenie pre
súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára bolo vydané dňa 25.6.2003. Oprávnený podal návrh na zmenu

súdneho exekútora podaním zo dňa 18.11.2010. V návrhu na zmenu súdneho exekútora žiadal o zmenu
súdneho exekútora, aby súd poveril vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého,
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. Listom zo dňa 26.11.2010 vyzval Okresný súd Nitra JUDr. Ľubomíra
Pekára, aby sa vyjadril k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, aby si vyčíslil trovyexekúcie a aby predložil exekučný spis. Okresnému súdu Nitra bolo doručené stanovisko súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, rozpis trov exekúcie a exekučný spis 8.2.2011. Uznesením zo dňa
12.4.2012 č.k.10 Er236/2003-12 Okresný súd Nitra rozhodol, že vyhovuje žiadosti o zmenu súdneho

exekútora, o poverení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie a o priznaní
trov exekučného konania JUDr. Ľubomírovi Pekárovi. Z obsahu exekučného spisu nevyplývajú žiadne
urgencie oprávneného za účelom rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora.

Zo znaleckého posudku číslo 1/2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým
ústavom, Dolnozemská cesta 1, 85235 Bratislava, vyplýva, že vypracovanie znaleckého posudku si

objednal žalobca. Úlohou znalca je určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi
úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných
konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými
prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. V znaleckom posudku
sa uvádza, že výpočet škody určil zadávateľ znaleckého posudku na obdobie rokov 2009 - 2012.

Výpočet škody obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na
úpravu informačného systému, náklady na telekomunikačné služby a poštovné. Znalecký posudok
bol vypracovaný vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. V závere
znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov,
nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému realizoval výpočet

majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa
jednotlivých typov žalôb , pričom u žalôb ZE sa uvádzajú v poradí položka a suma v eur na jednu žalobu:
mzdové náklady 5,07, náklady na tlač 5,31, náklady na úpravu informačného systému 13,86, náklady
na poštovné 3,01, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur. Spolu 30,76 eur.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom v období od 18.11.2010 do

12.4.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom v období od 18.11.2010 do
12.4.2012,zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom v období od 18.11.2010 do
12.4.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná
v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom v období od 18.11.2010 do 12.4.2012,

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom v období od 18.11.2010 do

12.4.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom v období od 18.11.2010 do
12.4.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupomje potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa§16ods.1zák.č.514/2003Z.z.,vzneníplatnomaúčinnomvobdobíod18.11.2010do12.4.2012,

ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde.

Podľa§17ods.1zák.č.514/2003Z.z.,vzneníplatnomaúčinnomvobdobíod18.11.2010do12.4.2012,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa§17ods.2zák.č.514/2003Z.z.,vzneníplatnomaúčinnomvobdobíod18.11.2010do12.4.2012,

v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§17ods.3zák.č.514/2003Z.z.,vzneníplatnomaúčinnomvobdobíod18.11.2010do12.4.2012,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa§19ods.1zák.č.514/2003Z.z.,vzneníplatnomaúčinnomvobdobíod18.11.2010do12.4.2012,

právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zák .č.514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom v období od 18.11.2010 do 12.4.2012,
lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 238 ods.1 zák.č.233/1995 Z.z., konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak

Podľa § 44 ods.6 zák.č.233/1995 Z.z., v znení platnom a účinnom do 31.8.2005, ak oprávnený požiada
súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním

exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Súd pri rozhodovaní neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou, nakoľko žiadosť o
zmenu súdneho exekútora je z 18.11.2010, pričom žaloba na náhradu škody bola podaná na súde dňa

27.9.2012, t.j. ku dňu podania žaloby neuplynula trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na
náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z.

Z podania žalovanej vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli
jej doručené 23.4.2012. Žalobu žalobca podal na súd 27.9.2012. I keď žalobca podal žalobu na súd preduplynutím šesťmesačnej lehoty od dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, uvedená lehota už uplynula, nárok žalobcu uspokojený nebol, preto je možné v súdnom konaní
o podanej žalobe v súčasnosti rozhodnúť.

Súd nepovažoval za dôvodné postupovať podľa § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať žalobcu na odstraňovanie
vád podania, nakoľko žaloba mala potrebné náležitosti.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom
štátneho orgánu predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup, 2.
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody

je nutné súčasné splnenie všetkých týchto troch podmienok. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu nemajetková ujma vznikla ako dôsledok
nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, a to ak samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením.

Za nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom v období

od 18.11.2010 do 12.4.2012, sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného.Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomjedanálenvtedy,
ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zák. č. 514/2003 Z.z.
nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, objektívnych súvislostí,

v rámci ktorého jeden jav (príčina), vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak
je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma,
za ktorú je náhrada požadovaná. Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a
konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom
nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov
je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo,

bezprostredne, predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

Za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda, žalobca považuje nevydanie
rozhodnutia o žiadosti o zmenu súdneho exekútora do 30 dní od podania návrhu na zmenu súdneho
exekútora v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.10Er/236/2003, s

poukazom na § 44 ods.7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005 a na § 44 ods.8 Exekučného
poriadku platného od 1.12.2006.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/236/2003 súd mal preukázané, že v predmetnej exekučnej
veci (vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. Ex 1860/2003) o žiadosti o zmenu súdneho exekútora z
18.11.2010 rozhodol súd uznesením zo dňa 26.11.2010 č.k. 10Er/236/2003-12. Nakoľko ide o exekučné

konanie, ktoré sa začalo 11.6.2003, t.j. pred 1. septembrom 2005, podľa § 238 ods.1 zák.č.233/1995
Z.z., súd bol povinný rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora podľa § 44 ods.6 zák.č.233/1995Z.z., v znení platnom a účinnom do 31.8.2005. Ustanovenie § 44 ods.6 zák.č.233/1995 Z.z., v znení
platnom a účinnom do 31.8.2005 Z.z. neupravovalo procesnú lehotu na rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora. Nevydanie rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od jeho podania v

exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.10Er/236/2003 nemožno považovať
za nesprávny úradný postup, keď v uvedenom zákonnom ustanovení, podľa ktorého súd bol povinný
rozhodnúť, procesná lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebola upravená.

Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v uvedenej exekučnej veci po doručení návrhu na zmenu
súdneho exekútora bol súd nečinný. Súd vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu na

zmenu súdneho exekútora, na podanie vyúčtovania trov, na predloženie exekučného spisu. Od podania
návrhu na zmenu súdneho exekútora do právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho
exekútora a do poverenia nového súdneho exekútora exekučným súdom, exekúciu mal povinnosť
vykonávať pôvodne poverený súdny exekútor na základe daného mu poverenia exekučným súdom.
Žalobca nepreukázal, že by prieťahy v predmetnej exekučnej veci konštatoval príslušný orgán.

Súd sa bližšie nezaoberal existenciou a výškou uplatnenej škody, majetkovej ujmy, ako aj výškou

nemajetkovej ujmy, ktorých náhradu požaduje žalobca, nakoľko k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom súdu v exekučnom konaní a prípadnou škodou, nemajetkovou ujmou, pre žalobcu,
ani nemohlo dôjsť, keďže k nesprávnemu úradnému postupu súdu v uvedenom exekučnom konaní
nedošlo.

Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom sú stanovené kumulatívne, už nesplnením podmienky nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Nitra v uvedenej exekučnej veci nie je daná zodpovednosť žalovanej za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Nie je z uvedených dôvodov
daná zodpovednosť žalovanej za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorých náhradu si žalobca od
žalovanej v podanej žalobe uplatňuje. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

Podľa 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaná mala v konaní úplný procesný úspech a uplatnila si právo na náhradu trov konania. Trovy
konania žalovaná nevyčíslila, a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo
spisu jej žiadne trovy ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyplývajú. Súd v tomto prípade nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovanej v rozsudku, ktorý súd vyhlásil a ktorým sa
konanie končí a preto súd náhradu trov konania žalovanej s poukazom na vyššie citované zákonné

ustanovenia nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jehodoručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných

vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,

ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.