Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 7, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/337/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712208266
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712208266.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou: ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti odporkyni: R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. Q. XXX,
v konaní zastúpenej opatrovníčkou: U. V., zamestnankyňa Okresného súdu Senica, o zaplatenie
1.611,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k.

3C/476/2012-75 zo dňa 9.4.2014 - v časti zamietajúcej zvyšok úrokov z omeškania a v časti vyslovujúcej
neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v úverových podmienkach v Hlave 5 § 8,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, včítane náhrady trov konania r
u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
619,24 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 31.1.2012 do 1.11.2012 a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej súd konanie v časti o sumu 1,91 Eur zastavil a vo zvyšku návrh
zamietol. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Okrem toho súd určil, že zmluvné podmienky
obsiahnutévÚverovýchpodmienkachspoločnostiHOMECREDITSLOVAKIAa.s.,patriacichkÚverovej
zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 3.7.2009 v znení: Hl. 7 - Ukončenie úverovej

zmluvy, § 6 - v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a, b, c §3 tejto hlavy,
ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný
uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú
by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach, Hl.
17 - Záverečné ustanovenia, § 4 v prípade omeškania s úhradou splátky alebo jej časti dlhšieho ako 7
dní je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15%, s ktorej úhradou je v omeškaní.

Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti
voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je klientovi oprávnená
vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku
vo výške 4,-eur/120,50-Sk v prípade prvej upomienky a 12,-eur/361,51 Sk v prípade druhej a ďalšej
upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia,
GSM technológie, sms správ a internetu, Hl. 17 § 5 v prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru

či jej časti dlhšie ako 6 mesiacov, je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z
úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní, Hl. 17 § 7 klient prehlasuje, že predlžuje premlčaciu
dobu všetkých práv, ktoré vznikli spoločnosti s uzatvorením úverovej zmluvy, ÚP, zmluvy o RÚ i., zmluvy
o RÚ II, najmä právo na vrátenie úveru alebo RÚ, RÚ II, právo na úhradu príslušenstva, a zmluvných
pokút, prípadne práva, ktoré jej vznikli v dôsledku skončenia záväzkového vzťahu z tejto úverovej zmluvy
(ÚZ), zmluvy o RÚ I. alebo RÚ II, a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala

po prvý raz plynúť, Hl. 5 § 8 zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel
klient platbu určí, spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomtoporadí. Na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ak z úverovej zmluvy, na zmluvné
pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z
úverovej zmluvy, spoločnosť je oprávnená použiť platbu klienta na úhradu svojich pohľadávok i v inom

ako vyššie uvedenom poradí, sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5,
§ 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2, § 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), §
4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy i § 3 ods.

1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z.

Súd pritom vychádzal z dokazovaním preukázaného, že navrhovateľ s odporkyňou uzavreli platne
zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru. Zmluva obsahuje údaje RPMN, ročnú
úrokovú sadzbu, výšku mesačnej splátky, ich počet a celkovú výšku nákladov, ktoré má odporkyňa
zaplatiť, priemernú hodnotu RPMN, poplatok za vedenie účtu. Zmluva ani všeobecné podmienky ale

neobsahujú údaje podľa § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch t.j. výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods.
2 g) citovaného zákona. Vzhľadom k tomu súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú,
avšak poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť sumu 619,24 Eur, ktorá predstavuje poskytnutý úver bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov po

odpočítaní zaplatených splátok odporkyňou v sume 980,76 Eur a vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný
o úroky vo výške 150,25 Eur ako aj ušlý úrok vo výške 145,- Eur a v časti poplatkov za upomienky vo
výške 16,- Eur a za vedenie účtu vo výške 11,41 Eur zamietol. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu, súd ex offo skúmal, či zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky neobsahujú neprijateľné
podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Po tomto preskúmaní súd vyslovil, že takýmito neprijateľnými zmluvnými podmienkami sú podmienky
obsiahnuté v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., patriacich k úverovej
zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 3.7.2009 v Hlave 7 § 6, v Hlave 17 § 4, § 5, §
7 a v Hlave 5 § 8, pričom svoje závery v odôvodení preskúmavaného rozsudku i vyargumentoval. Súd
priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške podľa návrhu, pretože nepresahuje úrok z omeškania

vo výške o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď navrhovateľ uplatnil úrok z
omeškania vo výške 0,024% denne, t.j. 8,76% ročne, avšak súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania
odo dňa 30.12.2009 do zaplatenia vzhľadom na to, že navrhovateľ vo výzve na úhradu dlžnej sumy
poskytol odporcovi dodatočnú lehotu na zaplatenie a to 15 dní od spísania výzvy, t.j. od 29.12.2009,

takže odporca sa dostal do omeškania až uplynutím tejto lehoty, t.j. 14.1.2009. Priznaná výška úroku z
omeškania 8,75% ročne je v súlade s § 517 ods. 2 OZ a vykonávacím predpisom k nemu Nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zo splátkového kalendára nie je zrejmé za
akú dlhú dobu a z ktorých splátok vypočítal navrhovateľ zostatok úroku z omeškania a to ani úroku z
omeškania vo výške 0,26 Eur ani podľa tvrdenia navrhovateľa, že počítal úrok z omeškania vo výške

9%, t.j. ako zákonný úrok z omeškania. Vo zvyšku t.j. o 66,41 Eur kapitalizovaného úroku z omeškania
a 0,26 Eur toho istého nároku súd preto pre nepreskúmateľnosť návrh v tejto časti zamietol s tým, že
navrhovateľnakapitalizovanýúrokzomeškanianemáprávnynárok,keďženesprávneúrokzomeškania
ako príslušenstvo opäť úročí príslušenstvom pohľadávky a tak dochádza ku kapitalizácii príslušenstva,
čo je v rozpore s platnou právnou úpravou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacieho

predpisu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., avšak odporkyni, ktorá bola v konaní
úspešnejšia (úspech odporkyne bol 61,56%, úspech navrhovateľa 38,44%, čistý úspech odporkyne
23,12%) žiadne trovy nepriznal, nakoľko nepodala návrh na rozhodnutie o trovách v zmysle § 151 ods.

1 a 2 O.s.p. a taktiež žiadne trovy zo spisu jej nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie navrhovateľ, avšak
výslovne iba v časti, v ktorej súd určil ako neprijateľnú podmienku započítanie úhrad odporcu podľa
Hlavy 5 § 8 Úverových podmienok a v časti nepriznaného nároku na úrok z omeškania, pričom ako

odvolacie dôvody označil dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.

K započítaniu splátok podľa Hlavy 5 § 8 Úverových podmienok zdôraznil, že predmetná zmluva napriek
tomu, že je spotrebiteľskou, primárne je zmluvou podľa Obchodného zákonníka, keďže je absolútnymobchodom. Právny vzťah medzi účastníkmi sa potom riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.
S poukazom na § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka uzavrel, že všeobecné obchodné podmienky
tvoria so zmluvou jeden celok a preto nemôžu byť od nej materiálne, ani formálne oddeľované.

Odvolateľ má tiež za to, že aj v prípade, ak by sa na daný úverový vzťah aplikoval Občiansky
zákonník, úverové podmienky navrhovateľa by sa aj v takom prípade stali platnou súčasťou zmluvy.
Iba samotná skutočnosť, že zmluvné strany podpísali iba lícnu stranu úverovej zmluvy a všeobecné
obchodné podmienky, ktoré boli na jej lícnej strane vyhlásené za neoddeliteľnú súčasť nie sú podpísané,
nespôsobuje neplatnosť dojednaní obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach. Zdôraznil

tiež, že plnenie dlžnej sumy z poskytnutého úveru v dohodnutých splátkach a započítanie takto
dohodnutých splátok nie je obmedzené žiadnymi právnymi predpismi. § 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nie je na daný prípad aplikovateľný, keďže v danom prípade ide o plnenie v splátkach a nie o
čiastočnéplnenie,čovyplývaajzrozsudkuNSSRvovecisp.zn.4Obo54/2007.Odvolateľtiežzdôraznil,
že v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/38/2011 súd môže vyhlásiť
za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj ex officio, musí však umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému

posúdeniu jej neprijateľnosti tak, aby dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným, inak by odňal
dodávateľovi možnosť konať pred súdom. Podľa odvolateľa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je nepredvídateľným, keďže neumožnil účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti
zmluvných podmienok a objektívne tak došlo k prekvapivému rozhodnutiu súdu. Podľa odvolateľa okrem
iného z odôvodnenia nevyplýva v čom súd konkrétne vidí hrubý nepomer a nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ani prečo ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj ochrana
spotrebiteľa zo strany súdov by sa mala pohybovať vždy len v rámci hraníc spravodlivého súdneho
procesu a nedeformovať občianske súdne konanie ako také. V tejto súvislosti poukázal na odlišné
stanovisko sudcu Ústavného súdu SR Milana Ľalíka vo veci I.ÚS 547/2012. Vzhľadom na uvedené v
tejto časti je odvolateľ toho názoru, že súd vec nesprávne právne posúdil, pretože aplikoval nesprávnu

právnunormuanedostatočnezistilskutkovýstav,pričomtentopostupsúdusprvkamiarbitrárnostinielen
spôsobil, že bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, ale aj že v rozhodnutí absentuje
riadne odôvodnenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, na základe čoho sa stáva nepreskúmateľným.

Odvolateľ podal odvolanie tiež proti tej časti rozsudku, ktorou súd zamietol časť úrokov z omeškania,

pretože ich prepočet bol údajne nepreskúmateľný. Poukázal na to, ktoré úroky z omeškania uplatňoval s
tým,ževpodanízodňa24.6.2013ichvšetkypodrobnešpecifikovalavysvetlil,apretovžiadnomprípade
nemôže ísť o nárok, ktorého prepočet je pre súd nepreskúmateľný. V prípade, ak súd prvého stupňa
neporozumel prepočtom navrhovateľa, nič mu nebránilo, aby navrhovateľa vyzval k doplneniu návrhu
podľa § 43 O.s.p. Úrok z omeškania je nárokom zákonným a preto súd mal povinnosť vysporiadať

sa s týmto nárokom, či už jeho prepočtom podľa vlastnej právnej úvahy s ohľadom na priznanú výšku
istiny alebo akýmkoľvek iným spôsobom aj za obdobie po podaní žaloby, keďže navrhovateľ tieto úroky
z omeškania uplatnil, ale z vyššej sumy. Odvolateľ je preto toho názoru, že v tomto smere prvostupňový
súd postupoval arbitrárne v rozpore s § 43 ods. 1 a 2 O.s.p. S poukazom na znenie § 157 ods. 2
O.s.p. a judikatúr Ústavného súdu SR vyslovil názor, že napadnuté súdne rozhodnutie nepochybne

nespĺňa podmienky riadneho odôvodnenia rozsudku v časti zamietnutého nároku na úrok z omeškania
od 2.11.2012 z priznanej sumy 619,24 Eur do zaplatenia. Z dôvodu zmätočnosti odvolateľ má preto za to,
žepredmetnýrozsudokjeokreminéhoinepreskúmateľný,čímjekonaniepostihnutéokreminéhoajinou
vadou konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol preto, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu (podľa úvodu zrejme iba v napadnutých častiach) zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, vrátane uplatnených trov
prvostupňového konania. Odvolateľ si zároveň uplatnil vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v
napadnutých častiach, v ktorej súd určil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v Hlave 5 § 8 úverových
podmienok spoločnosti navrhovateľa a v časti, ktorou súd zamietol žalobu na úrok z omeškania (0,26
Eur, 107,38 Eur a vo výške 0,024% denne zo sumy 1.583,63 Eur od 2.11.2012 do zaplatenia), vrátanezávislého výroku o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.
1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa
s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné pre namietané tzv. prekvapivé

rozhodnutie, a sčasti pre nie riadne odôvodnenie, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého
stupňa v daných častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Jednou z odvolacích námietok navrhovateľa a to zásadnou, bolo namietanie, že ako účastníkovi konania
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého stupňa sa dopustil zásadnej vady v konaní,

keďhonevyzvalnavyjadreniesakzamýšľanémuvyhláseniuneprijateľnejpodmienkyexoffo,vdôsledku
čoho sa rozhodnutie stalo nepredvídateľným, navrhovateľovi bola fakticky odňatá možnosť konať pred
súdom, keďže mu neoznámil vopred svoj zámer postupovať ex offo, viesť dokazovania aj týmto smerom,
čím účastníkom neumožnil vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľných zmluvných podmienok a
objektívne tak došlo k prekvapivému rozhodnutiu.

Podľa § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p. počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe
doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

Cit. ust. § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p. bolo zavedené novelou O.s.p. zák. č.384/2008 Z.z. s účinnosťou
od 15. 10. 2008. Cieľom zákonodarcu, ako to vyplýva z dôvodovej správy, bolo vytvoriť priestor

účastníkom na náležitú právnu argumentáciu k právnemu posúdeniu veci súdom a garantovať, že
nedôjde k tzv. prekvapivému rozhodnutiu. Je pravdou ale, že cit. ust. dáva súdu iba možnosť účastníkom
uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie
veci a nezakotvuje povinnosť súdu pred rozhodnutím vo veci samej uviesť ako vec právne posúdi.
Potreba účastníkom uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností súdu

javí právne posúdenie veci bude závisieť od starostlivého posúdenia okolností každého jednotlivého
prípadu. Oboznámiť účastníkov ako sa súdu javí právne posúdenie veci, aby sa predišlo prekvapivému
nepredvídateľnému posúdeniu veci súdom, sa potom bude žiadať najmä v prípadoch, ak navrhovateľ
vôbec neuvedie právnu kvalifikáciu žalobou uplatňovaného nároku ani odporca svojej obrany, príp.
vec nesprávne právne kvalifikujú (čo však nie je daný prípad). Platí však, že účastník nie je povinný

uviesť právnu kvalifikáciu žalobou uplatňovaného nároku (§79 O.s.p.) resp. obrany, keďže platí zásada
„iura novit curia“ v zmysle ktorej, súd musí k v konaní tvrdeným a preukázaným skutočnostiam priradiť
príslušné hmotnoprávne normy.

V zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca

podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov
je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z
navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Obdobné dôvody s cieľom predchádzať prekvapivým a nepredvídateľným rozhodnutiam viedli

zákonodarcu v už cit. novele k prijatiu i cit. § 118 ods. 2 O.s.p. Z dôvodu predvídateľnosti postupu
súdu a tým aj práva na spravodlivý súdny proces tu bola zakotvená povinnosť sudcu uviesť účastníkom
rozsah sporných a nesporných skutočností a dokazovania. Toto oboznámenie má prebehnúť po úvode
prvého pojednávania. Účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu
a tomu prispôsobiť uplatňovanie - realizáciu svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia

a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného)
očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia súdu sú totiž súčasťou právnej istoty - pojmového znaku
právneho štátu.

Ako to vyplýva z obsahu zápisníc z pojednávaní prvostupňový súd si povinnosť v zmysle cit. § 118

ods. 2 O.s.p. nesplnil a účastníkov neinformoval o rozsahu sporných a nesporných skutočností a
dokazovania (ani ich neinformoval v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p. ako sa mu javí právne posúdenie
veci). Rozhodnutie vo veci v napadnutej časti vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky je v danom
prípade založené na ust. § 153 ods. 3, z ktorého vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky
použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd

takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo
a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj
združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú
neprijateľné. Pokiaľ potom súd chce svoje rozhodnutie založiť na dôvodoch, ktoré uplatňuje ex offo,odvolací súd zhodne s odvolacou argumentáciou zastáva názor, že je nevyhnutné, z dôvodu vyhnutia
sa tzv. prekvapivému súdnemu rozhodnutiu a tým odňatiu účastníkom možnosti konať pred súdom,
splniť povinnosť vyplývajúcu súdu z cit. ust. § 118 ods. 2 O.s.p. a účastníkov o zamýšľanom postupe

informovať.

Obdobne SD EÚ vo veci C-472/11 uzavrel, že zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje
vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky,
informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom,

ktorý na to ustanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.

Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

S poukazom na uvedené je zrejmé, že prvostupňový súd nesplnil zákonom uloženú obligatórnu
povinnosť postupovať v zmysle cit. ust. § 118 ods. 2 O.s.p, v dôsledku čoho vydal pre účastníkov
nepredvídateľné a prekvapivé rozhodnutie, čo podľa navrhovateľa mu bránilo v konaní náležite
argumentovať a navrhovať dôkazy, čím odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Táto procesná

vada je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní v ktorom k nej došlo. Obdobné
stanovisko opakovane zaujal i NS SR napr. v rozhodnutiach 3Cdo 236/2010 a 3MCdo 18/2010. V
dôsledku toho odvolací súd, vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania už bez potreby zaoberania sa
ďalšími odvolacími argumentmi navrhovateľa, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa Hlavy 5 § 8 včítane závislého výroku o náhrade trov konania,

s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Nesprávnym bol tiež postup prvostupňového súdu, ak žalobu v časti úroku z omeškania vo výške
66,41 Eur kapitalizovaného úroku z omeškania a o 0,26 Eur toho istého nároku pre nepreskúmateľnosť
zamietol. Zmietnutie žaloby pre jej nepreskúmateľnosť Občiansky súdny poriadok nepozná. Súd

môže žalobu či už celkom alebo sčasti zamietnuť v prípade nepreukázania nároku žalobcom, teda pri
neunesení dôkazného bremena. Odhliadnuc od toho súd sa ale v tejto časti odvoláva na to, že zo
splátkového kalendára nie sú zrejmé potrebné skutočnosti, pričom ale zo spisu vyplýva, že na výzvu
súdu navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v podaní zo dňa 24.6.2013 (č.l. 44
a nasl. spisu) podrobne špecifikoval, vypočítal a odôvodnil jednotlivé časti žalovanej sumy, včítane

predmetných úrokov z omeškania. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku ale nie je zrejmé, či
prvostupňový súd ohľadom uvedeného príslušenstva na toto podanie doplňujúce žalobu navrhovateľa
prihliadol, keďže sa odvoláva iba na nezrejmosť splátkového kalendára (č.l. 3 spisu). Odôvodnenie časti
rozsudku pojednávajúceho o úrokoch z omeškania je naviac chaotické zmätočné a nezrozumiteľné.
Napríklad súd nezrozumiteľne uvádza (strana 13 a 14), že k istine (predstavujúcej výlučne nesplatený

poskytnutý úver 619,24 Eur) priznáva úrok z omeškania v uplatnenej sadzbe 8 76 % a neskôr a vo
výroku uvádza 8,75 % ročne, tiež že úrok priznáva od 30.12.2009 do zaplatenia, neskôr od 31.1.2012 a
tiež, že od podania návrhu (ktorý bol doručený 12.11.2012) a vo výroku od 31.1.2012 a len do 1.11.2012,
pričom z odôvodnenia jasne nevyplýva, prečo súd nepriznal úrok z omeškania až do zaplatenia, ako je to
žiadané v návrhu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu v časti nepriznaného úroku z omeškania je vzhľadom

na to nezrozumiteľné a preto nepreskúmateľné.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS

26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej a preskúmavanej
časti ohľadne zamietnutia úrokov z omeškania s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že prvostupňový
súd sa nimi dôsledne neriadil, keď rozhodnutie v tejto časti zo všetkých relevantných hľadísk riadne

neodôvodnil, v dôsledku čoho účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. I z tohto dôvodu bolo
potom nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v celej odvolaním napadnutej časti určenia zmluvnej
podmienky v Hlave 5 § 8 úverových podmienok spoločnosti navrhovateľa ako i v časti zamietajúcej
uplatnený úrok z omeškania, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. zrušiť a v zrušenom rozsahu vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom najskôr odstráni
vytknuté procesné nedostatky, poskytne priestor účastníkom na argumentáciu a návrhy na doplnenie
dokazovania, a po doplnení a vyhodnotení dokazovania, následne vo veci v zrušenej časti opätovne
rozhodne, pričom zohľadní všetky účastníkmi predložené dôkazy a listiny a rozhodnutie náležite v súlade

§ 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne i o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.