Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/72/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813225219
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813225219.2

Uznesenie
Okresný súd v Prievidzi v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266 zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 proti odporkyni H. U., nar. 3.X.XXXX, bytom Q.,
R. U. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, zast. JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 1.074,47 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkom n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1.074,47 eur s prísl. z
dôvodu, že odporkyňa si neplnila povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy o pripojení č. 80028778 zo dňa
2.10.2007 uzatvorenej so spoločnosťou Telefónica Slovakia s.r.o..

V priebehu konania, pred začatím pojednávania vo veci samej, navrhovateľ vzal podaný návrh celkom
späť z dôvodu, že žalovaná pohľadávka, ktorú uplatnil v konaní, je premlčaná. Poukázal na ust. § 5b
Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je súd
povinný ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach. Uvedené zákonné ustanovenie
nebolo v čase začatia konania v platnosti, preto navrhol, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania na
túto okolnosť prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal,
pretože sa nejednalo o účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia s poukazom na právny názor NS
SR vyjadrený vo veci vedenej pod sp. zn. 6MCdo 5/2013.

O zastavení konania súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súhlas odporcu so späťvzatím návrhu sa nevyžadoval, nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa
začalo pojednávanie. ( § 96 ods. 3 O.s.p. )

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Navrhovateľ a odporkyňa náhradu trov konania neuplatnili. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
trovy konania neboli priznané. I keď navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania,
kedy by druhému účastníkovi patrila náhrada trov konania podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p., v konaní
nebolo preukázané, že vedľajším účastníkom vynaložené trovy konania boli účelné.

Samotné oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania nemožno považovať za úkon, pri ktorom
by mu mohli vzniknúť účelne vynaložené trovy, s poukazom na obsah oznámenia zo dňa 11.12.2013,
ktoré je urobené elektronickými prostriedkami s podpísaným zaručeným elektronickým podpisom, z čoho
vyplýva, že náklady na materiál, poštovné nevznikli. Podľa obsahu ide o veľmi jednoduché podanie,
navyše formulárového typu, kde vedľajší účastník v jednotlivých konaniach obmieňa len niekoľko údajov
a na jeho vypracovanie nie sú potrebné odborné právne vedomosti advokáta, preto trovy právneho
zastúpenia za prípravu a prevzatie zastúpenia súd považoval za neúčelne vynaložené. Ďalší úkon
právnej služby, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 19.9.2014, súd posúdil ako neúčelný. Vedľajší účastník
vo vyjadrení vo veci samej vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vykonaná
Zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorá zaviedla do Zákona č. 250/2007 Z.z. ustanovenie § 5b, podľa ktorého
má súd povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch. Upravuje sa postup
súdu, ktorý sa má aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady
v čase rozhodovania súdu o uplatnených nárokoch zo spotrebiteľských vzťahov. Ide o procesné
ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Súd teda na
premlčanie prihliada ex offo bez ohľadu na to, či účastník, prípadne vedľajší účastník vznesie námietku
premlčania.

V danom prípade sa jedná o jednoduchý spor a nebolo potrebné, aby samotné združenie, ktoré má
vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, využívalo právnu pomoc advokáta (splnomocniť ho
na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takéto združenie vstúpilo), keďže úlohou združenia
je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.
5 Zákona č. 250/2007 Z.z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd v Žiline
vo veci vedenej pod sp. zn. 6Co/228/2012 zo dňa 31.7.2012 konštatoval, že je nadbytočné využitie
služieb advokáta, pokiaľ sa predmet konania týka hlavnej činnosti združenia a to aj s poukazom na
internetové stránky http:/oz-hoos.wix.com/hoos, z ktorých vyplýva, že vedľajší účastník vyvíja množstvo
aktivít v oblasti poskytovania pomoci spotrebiteľom a na tieto účely disponuje množstvom špecifických
odborných vedomostí, ktoré sú spôsobilé zabezpečiť riadne zastúpenie účastníka v konaní.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn.
6MCdo/5/2013 zo dňa 19.3.2014 (navrhovateľ EOS KSI s.r.o., vedľajší účastník na strane odporcu
HOOS, ktorému trovy konania priznané neboli z dôvodu ich neúčelnosti, hoci návrh bol zamietnutý
z dôvodu premlčania uplatneného nároku; námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník). Dovolací
súd konštatoval, že povinnosť hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd uloží jednému z účastníkov
povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré (v priebehu konania) tento druhý účastník už zaplatil. Táto
povinnosť nezahŕňa všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva, teda súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť nahradiť také trovy, ktoré
druhý účastník vynaložil zbytočne. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom priznania náhrady trov
konania (v zmysle citovaného zákonného ustanovenia) v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť
trov vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov
právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Naopak, je to
povinnosť súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a
záver dostatočne odôvodniť. Dôraz na účelnosť náhrady trov, ktoré sa majú nahradiť je opodstatnený a
pre procesné právo typický. Pokiaľ súd neprizná úspešnému účastníkovi náhradu trov konania z dôvodu,
že trovy neboli vynaložené účelne, odôvodnenie musí zamerať práve na nadbytočnosť a neúčelnosť
vynaložených trov. Dovolací súd ďalej dospel k záveru, že súdy správne poukazovali na skutočnosť,
že v preskúmavanej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy
vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Je preto
nenáležité aj konštatovanie generálneho prokurátora, že pôsobenie vedľajšieho účastníka v konaní
nespočívalo len v rutinnom automatickom namietaní premlčania uplatneného práva. Mimoriadnym
dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov neobsahujú žiadne prvky ľubovôle. Nepriznanie náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkov konania je riadne odôvodnené ich nadbytočnosťou a teda aj ich
neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa
obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v
Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na

súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo
inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu
pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné.
Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom)
totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto
názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania
nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda
súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil
účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v
súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy
účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali
náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania
podľa§ 142 ods. 1 O.s.p., pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené.

Z obsahu spisu vyplýva, že výzvou zo dňa 5.12.2013 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh v sume 64,- eur v lehote 10 dní. Výzvu prevzala Advokátska kancelária Guniš
& Partners s.r.o. dňa 8.1.2014. Súdny poplatok za návrh doposiaľ zaplatený nebol, preto bolo
bezpredmetné rozhodovať o návrhu navrhovateľa na vrátenie krátenej časti zaplateného súdneho
poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..