Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207845
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114207845.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrichom Paľkom,
s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7C/170/2012-49, zo dňa 13.01.2014 súd žalobu žalobcu
zamietol, veci vedené pôvodne na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/460/2012,

4C/462/2012, 4C/463/2012 vylúčil na samostatné konanie. Výrok o vylúčení veci vyplýval zo zákonného
ustanovenia § 112 O.s.p. a to z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu, súd nemal k dispozícii exekučné
spisy.

Žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/462/2012 žalobca žiadal, aby
súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 175,00 Eur, ako aj nemajetkovú ujmu v

sume 331,92 Eur.

Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že exekučný súd pri povinnej H. K., T.. XX.XX.XXXX nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného o zmene exekútora. Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene

a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Žalobca legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. Bohužiaľ sa tak nestalo, a to napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne,
ako aj materiálne podmienky stanovené exekučným poriadkom, resp. Občianskym súdnym poriadkom.
V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo

veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora, ktorá definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia,
pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu základných práv a slobôd kvalifikovať
ako porušenie zákona. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje
náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 15.05.2014, kde

žalobný návrh žalobcu žiadala v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade poukázala na zmätočnosť
podania. Zároveň poukázala na to, že poškodený sa môže v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. domáhaťnáhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia tejto
žiadosti. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť žalovanému na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek

možnosťpredbežneprerokovaťnároknanáhraduškodyoktoréhoprerokovaniesámpožiadal.Žalovaná
uviedla, že k naplneniu podstaty zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce podmienky
a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. V tomto konaní žalovaný nepreukázal, že došlo
k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v existencii prieťahov. Žalovaný v tomto svojom

podaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Pokiaľ ide o materiálnu škodu nie
sú splnené zákonné predpoklady pre existenciu a výšku škody. Žalobca v žalobách neuvádza, či vecné
náklady titulom majetkovej škody predstavujú skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Rovnako nepreukázal ani
základné podmienky pre uplatnenie nároku na vznik škody. Požadovať paušálne sumy za spomínané
veľmi všeobecné uvedené činností, je nesprávne a účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a
výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní,

ani ochrana osobných údajov obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočností, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalovaná mala za to, že žalobca
v tejto žalobe nepreukázal akýkoľvek vznik škody, rovnako ani náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca
a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy
konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu

podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je
vnímaný ako spoločnosť, využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Z dôvodu nesplnenia základných
predpokladov, ktoré ustanovuje Zákon č. 514/2003 Z.z. žiadal žalovaný žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4 C 462/2012,
pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Er 82/2007, vyjadrením
žalovanej zo dňa 15.05.2014, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Er/82/2007, súd zistil
nasledujúce skutočností:

Žalobca sa žiadosťou doručenou exekučnému súdu dňa 19.02.2007 domáhal vydania poverenia
na vykonanie exekúcie. Zároveň súdu predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.

SR/4778/06-3 zo dňa 23.10.2006. Exekučný súd dňa 21.02.2007 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Následne žiadosťou doručenou exekučnému súdu dňa 15.10.2009 žalobca žiadal, aby súd
rozhodol o zmene súdneho exekútora. Exekučný súd výzvou zo dňa 20.11.2009 vyzval pôvodného
súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka, aby predložil súdu exekučný spis a uviedol, či
si uplatňuje trovy exekúcie. Ten vyúčtoval trovy exekúcie v písomnom podaní, súdu doručenom

dňa 01.04.2010. Následne uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Er/82/2007 zo dňa
06.04.2010, súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora, poveril vykonaním
exekúcie nového súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň zaviazal povinného nahradiť
súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi trovy exekúcie v sume 34,74 Eur. Uznesením
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Er/82/2007-27 zo dňa 01.03.2013, súd vyhlásil exekúciu za

neprípustnú, exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2014. Voči uvedenému
uzneseniu podal žalobca ako oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 26.03.2013 odvolanie a
uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoE/109/2013-53 zo dňa 27.06.2013 krajský súd potvrdil
uznesenie súdu I. stupňa a zamietol návrh žalobcu ako oprávneného na prerušenie konania.

Majetkovú škodu v týchto žalobách žalobca odôvodnil ako náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o
ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného

systému sumu 40,00 Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu
50,00 Eur, ako aj administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu v sume
15,00 Eur, celkovo tak žalobcovi vznikla majetková škoda v paušalizovanej sume vo výške 175,00 Eur.Náhradunemajetkovejujmyvpeniazochodôvodnilakosumu,ktorúvypočítalalikvótnympomerom52,32
Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu práve na základe nálezov ústavného súdu,
kdesatisfakciavovýške20000,-Sk,predstavujesatisfakciuzakaždýrokpoznačenýprieťahmivkonaní.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 29.05.2014 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu,
ako aj v neprítomnosti žalovaného postupom podľa § 101 ods.2 O.s.p.

Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní zo dňa 28.05.2014, kde žiadal odročiť
pojednávanie, zároveň ospravedlnil svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť svojho právneho zástupcu
z dôvodu kolízie vedenej pred Okresným súdom Zvolen a Vranov nad Topľou. Pojednávanie z tohto
dôvodu žiadal odročiť.

Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa

23.05.2014, kde súhlasila s prejednaním veci v ich neprítomnosti na základe listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu s poukazom na zásadu hospodárnosti.

Súd žiadosť o odročenie pojednávania právneho zástupcu žalobcu, ktorá bola súdu doručená dňa
28.05.2014 považoval v celom rozsahu za nedôvodnú.

Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti podľa ktorej samotná kolízia pojednávaní
právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 Cdo 77/2002).

Otázkakolíziepojednávaníúčastníkakonania,resp.jehoprávnehozástupcuako„dôležitéhodôvodu“na
odročeniepojednávaniavzmysle§101ods.2O.s.p.bolaužopakovaneriešenávjudikatúredovolacieho
súdu, ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 [uverejneného
pod poradovým (publikačným) číslom: 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky] obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie

pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych
súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie
riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho
súdu.

Súd je toho názoru, že kolízia pojednávaní nie je relevantná z dôvodu kolízie dvoch pojednávaní toho
istého účastníka na rôznych súdoch, o ktorej právny zástupca žalobcu vedel v dostatočnom časovom
predstihu. Súd zdôrazňuje, že žalobca podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil toho istého
právneho zástupcu, bolo na ňom, aby zabezpečil personálne zastúpenie svojho klienta na jednotlivých

pojednávaniach. Navyše súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žiadosť právneho zástupcu žalobcu o
odročenie pojednávania nespĺňa ani zákonné
náležitosti žiadosti o odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Z tohto dôvodu súd žiadosť o odročenie pojednávania žalobcu nepovažoval za dôvodnú, preto
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku
na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a
pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa§44ods.9Zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti,súdvrozhodnutí
o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu

exekúcie.

Žalobca žalobami doručenými pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou sa domáhal náhrady
majetkovej škody, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy titulom, že zo strany exekučného súdu došlo k
prieťahom v konaní tým, že nedodržal zákonom stanovenú lehotu 30 dní pri svojom rozhodovaní o

návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Súd uvádza, že pri rozhodovaní o zmene exekútora, je potrebné vykonať procesné úkony ( výzva na
vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie
exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku

ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote, nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a z
toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

Súd konštatuje, že v exekučnom konaní v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej
škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať

úkony exekučného konania. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať
existenciu škody a jej výšku. Žalobca nepreukázal existenciu škody, ani jej výšku, nároky, ktoré si
uplatňuje sú hypotetické.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej

moci, podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody, a to existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Ako už súd vyššie konštatoval, existenciu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, žalobca v žalobách nepreukázal.

Žalobcavtomtokonaníanineuniesoldôkaznébremenopripreukázanívznikuškody.Vžalobeuplatnená
majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s vymáhaním
pohľadávok. Súd je toho názoru, že žalobca v žalobe v otázke preukázania vzniku škody neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal vynaložené náklady na správu a vymáhanie pohľadávok. Podľa
názorusúdunestačísamotnétvrdeniežalobcuotom,žemuvzniklináklady,ktorévyčíslilbezpredloženia

relevantného dôkazu o vynaložení týchto nákladov.

Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch,
mzdových výdajoch a výdajoch, spojených so stratou času zamestnanca, bez ohľadu na dĺžku

trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu, pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca, pomocou IS, udržiavanie a správu IS a administratívne spracovanie
textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Žalobca mal v tomto konaní na preukázanie vzniknutej
škody predložiť dôkazy, preukazujúce škodu pri tejto individuálnej pohľadávke. Naviac žalobca, ako
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva

informačný systém v období pred spornými exekúciami i po nich. Požadované paušálne sumy za
spomínané veľmi všeobecne uvedené činností, nie sú skutočnou škodou. Určenie výšky škody v žalobe
nie je dôkaz o vzniknutej škode. Skutočnú škodu je potrebné preukázať listinami a skutočnosťami,ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dôjsť k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody, súd potom nemôže preskúmať predmetný nárok.

Súdjetohonázoru,žežalobcanepreukázaljednakvznikškody,anisamotnúvýškuškody.Taktiežnebola
preukázaná, zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného
súdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a
oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré by bolo možné zahrnúť
do náhrady trov exekúcie, došlo by tak k duplicitnému plneniu.

Žalobca uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho
úradného postupu došlo k ohrozeniu jeho očakávaní, že došlo k zániku povinného, zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného, podľa názoru súdu v tomto prípade ide
iba o hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Žalobca
podľa názoru súdu nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným

postupom exekučného súdu.

Ako už bolo vyššie konštatované, majetkové škoda, nebola preukázaná a nemajetková ujmy nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržania konštatovania zákonnej, či primeranej lehoty, ale aj od
okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované, na základe ktorých súd nevidel dôvod pre

finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy žalobca
vychádza z paušálnej sumy 663,88 Eur za každý rok prieťahov. Súd je toho názoru, že takáto úvaha
žalobcu je nesprávna. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádza aj z významu sporu aj z toho, či
sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave.

Na doplnenie záverov svojho rozhodnutia súd konštatuje, že súd konajúci o náhrade škody nemôže
hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie prieťahov v konaní. Znamenalo by to prijatia
absurdného záveru, keď by všeobecný súd preskúmaval postup iného všeobecného súdu, pričom
uvedené by podľa názoru súdu mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Súd v

tomto konaní nie je oprávnený konštatovať, že išlo o prieťahy v konaní. Okrem uvedeného, je potrebné
podotknúť, že žiadne konanie o existencii prieťahov sa ani neviedlo,
- 9 - 7C/111/2014-40-

žalobca nijako toto súdu nepreukázal. Súdne konanie nie je oprávnený preskúmavať všeobecný súd, ale

len Ústavný súd Slovenskej republiky na základe ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na základe
podanej sťažnosti.

Je potrebné zdôrazniť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov

verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o
prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodnutím.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie

kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť
hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutie postup orgánu verejnej moci smeruje.

Súd teda žalobu žalobcu zamietol s poukazom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní,
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom podľa žalobcu v tom, že súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a uplatnenou majetkovou škodou,
a nemajetkovou ujmou. Žalobca teda nepreukázal svoj nárok, preto jeho návrh súd v celom rozsahu
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.V tomto konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, žalovanej žiadne trovy konania nevznikli,
preto ich náhradu súd účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.