Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/142/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111217328
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111217328.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: G.. O. P., W. XX
O., zastúpený advokátkou JUDr. Miroslavou Husovskou so sídlom Demjata 109, proti žalovanému:
Lugaprofit Slovakia s.r.o., Dovalovo 382, Liptovský Hrádok 0330, IČO: 44891768, zastúpený advokátom
JUDr. Jozefom Mikloškom, advokátska kancelária, Sládkovičova číslo 8, Prešov, o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy a vrátenie zmenky, takto

r o z h o d o l :

konanie v časti uloženia povinnosti vrátiť žalovanému tovar prevzatý dňa 27.8.2010, t.j. robot RONIC
50, 18-dielnu sadu hrncov, 11-dielnu sadu hrncov a príbor z a s t a v u j e ,

u r č u j e , že medzi žalobcom a žalovanými existuje záväzkovo - právny vzťah (zmenková kauza), ktorý
by bol podkladom pre výkon vlastnej zmenky G.. O. P., vystavenej dňa 27.8.2010, znejúcu na sumu
690,- eur,

žalovaný j e p o v i n n ý vydať listinu vlastnej zmenky G.. O. P., vystavenú dňa 27.8.2010, znejúcu
na sumu 690,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 889,05 eur na účet jeho právnej zástupkyne,
v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.6.2011 domáhal uloženia povinnosti žalobcovi vrátiť
zmenku z ktorej sa voči žalobcovi domáha na Okresnom súde Košice 1 žalovaný zaplatenia 690,- eur.
Po zmene žalobného návrhu sa domáhal určenia, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje záväzkovo
právny vzťah, ktorý bol pokladom na vystavenie vlastnej zmenky a uloženia povinnosti žalovanému
vydať žalobcovi zmenku vystavenú dňa 27.8.2010 znejúcu na sumu 690,- eur a náhrady trov konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného dňa 31.8.2010 uplatnil reklamáciu, žalovaný o
tom odmietol vystaviť zápis. Zamestnanci žalovaného tvrdili, že reklamáciu má spísať sám, ktorú aj
spísal, pričom pracovníčka žalovaného túto odmietla prevziať. Do dnešného dňa reklamácia vyriešená
nebola. Od začiatku konanie žalovaného smerovalo k donúteniu žalobcu zakúpiť si jeho propagačný
materiál. Uviedol, že žalovanému zaslal výpoveď zo zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení
zo dňa 19.10.2010, nakoľko tovar, ktorý mal použiť len na prezentáciu predaja pre žalovaného bol
nepoužiteľný a žalovaný mu nevytvoril podmienky pre spoluprácu.

V znení zmeny petitu doručenej súdu dňa 28.2.2012 žiadal žalobca, aby žalovanému bola uložená
povinnosť vydať mu listinu vlastnej zmenky vystavenú dňa 27.8.2010 znejúcu na sumu 690,- eur proti
povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému tovar prevzatý od žalovaného dňa 27.8.2010 a to robot RONIC,

18- dielnu sadu hrncov, 11- dielnu sadu hrncov, príbor, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady
trov konania.

V doplnení dôvodov žaloby uviedol, že dňa 27.8.2010 došlo medzi právnickou osobou OPTIMIX
DRUŽSTVO a medzi žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení, na
základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že OPTIMIX DRUŽSTVO bude pre žalovaného vyvíjať takú
činnosť, ktorej výsledkom bude najmä uzatvorenie zmlúv na predaj tovaru, pričom predávajúcim bude
žalovaný súčasťou zmluvy boli prílohy a to č.1 - provízny systém, príloha č.2 - jednorazová odmena
a príloha č.3 - zoznam výrobkov. V rozhodnom čase bol štatutárnym zástupcom právnickej osoby
OPTIMIX DRUŽSTVO žalobca. V dôvodoch uviedol, že táto právnická osoba ako obchodný zástupca
nikdy predmetný tovar na účely plnenia predmetu zmluvy o obchodnom zastúpení od žalovaného
neprevzala, ani ho nijakým spôsobom nenadobudla s tým, že bude slúžiť na prezentáciu tovaru ako aj
ďalších činností, ku ktorým sa však zaviazala právnická osoba OPTIMIX DRUŽSTVO. O skutočnosti,
že predmet kúpy bol kupovaný fyzickou osobou a to žalobcom malo svedčiť aj prehlásenie žalobcu,
ktoré dal žalovaný žalobcovi podpísať navyše žalobca musel ako fyzická osoba zaplatení kúpnej ceny
za prevzatý tovar zabezpečiť a to podpísaním vlastnej zmenky na výšku 690,- eur, ktorú si ponechal
žalovaný. Žalobca následne zistil po kontrole tovaru, že tento má vady na povrchovej úprave predmetu
kúpy, chýbali návody k použitiu predmetu kúpy. Z uvedeného dôvodu neskôr chcel predmetný tovar
žalovanému vrátiť. Žalovaný tento bezdôvodne odmietol prevziať alebo akýmkoľvek iným spôsobom
vybaviť reklamáciu uplatnenú žalobcom, následkom toho vznikla situácia, že žalobca ako fyzická osoba
zakúpil tovar, ktorý nikdy zakúpiť nechcel, navyše zaplatenie kúpnej ceny musel zabezpečiť ako fyzická
osoba podpisom vlastnej zmenky a na druhej strane ako fyzická osoba a vlastník tovaru nemohol u
žalovaného platne uplatniť reklamáciu. Ako fyzická osoba však nikdy neuzatvoril zmluvu o obchodnom
zastúpení so žalovaným. Na základe tohto skutkového stavu veci navrhol žalobca prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne, aby súd preskúmal platnosť napadnutej kúpnej zmluvy ako predbežnú otázku s
poukazom že predmetná kúpna zmluva bola neurčitá a pri uzatváraní chýbala vôľa žalobcu uzatvoriť
predmetnú zmluvu ako fyzickou osobou a takisto uvedenou zmluvou žalovaný obchádzal zákon, preto
nemôže byť táto od samého začiatku platná.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že na Okresnom súde Košice 1, je vedené konanie pod
číslom 29CbZm/7/2010 o zaplatenie zmenečnej sumy 690,- eur s príslušenstvom, ktoré doposiaľ nie
je právoplatne skončené. Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podal námietky žalovaný
a preto musí súd rozhodnúť, či jeho námietkam vyhovie alebo nie. V ďalšom poukázal na to, že
nároky žalobcu uplatňované v tomto konaní musia byť posúdené podľa zákona č. 191/1950 Zb. a to
v zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona, kto má zmenku v rukách, platí, že jej riadnym vlastníkom.
Podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona, každá osoba zmenečne zaviazaná, proti ktorej sa vykoná alebo
môže vykonať postih, môže sa domáhať, aby jej pri platení postihovej čiastky bola vydaná zmenka
s protestom a potvrdený účet. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemá k dispozícii zmenku, a žalobca
nezaplatil doposiaľ zmenečnú sumu, nemôže žalovanému zmenku vydať. Záväzok žalobcu aj keby bol
oprávnený je nevykonateľný a predčasne uplatňovaný, z týchto dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu oboznámením listinnými dôkazmi a to návrhom,
prešetrením podnetu, výpisom z obchodného registra žalovaného, doplnením návrhu, prehlásením
žalobcu, vrátením štartovacej sady z titulu reklamácie zo dňa 31.8.2010, písomným vyjadrením ústrednej
riaditeľky štátnej obchodnej inšpekcie zo dňa 22.11.2010, zmluvou o nevýhradnom obchodnom
zastúpení, jej prílohami, časťou kópie vlastnej zmenky, potvrdením o podaní návrhu zo dňa 10.11.2010
Okresnému súdu Košice 1, vyjadrením Okresného súdu Košice 1, úradným záznamom o prevzatí
zmenky, a ostatným obsahom spisu, a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8.11.2012, č.k. 12C
142/2011-86 tak, že žalobu zamietol.

Na základe podaného odvolania žalobcom vo veci samej a odvolania podaného žalovaným proti výroku
o trovách konania prejednal vec odvolací súd, ktorý uznesením zo dňa 16.10.2013, č.k. 4Co 40/2013 -
115 zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie, pre nesprávne právne posúdenie.

Odvolací súd na svojom právnom závere vyjadril, že nesprávne právne posúdenie spočívalo v
nesprávnom vyhodnotení právneho vzťahu medzi účastníkmi, ako aj náležitosti zhody vôle s prejavom
spojenej pri vystavení zmenky žalobcom ako fyzickej osoby v prospech žalovaného na hodnotu
zodpovedajúcu o "štartovacej súprave" pri vykonávaní činnosti obchodného zástupcu spoločnosti

žalovaného na základe zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení uzatvorenej medzi spoločnosťou
OPTIMIX DRUŽSTVO G.. O. P. Košice a žalovaným. Poukázal na to, že sa súd náležite nezaoberal
namietanou absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, a preto ju nesprávne posúdil. Navyše poukázal
na ustanovenie § 43 občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno poskytnúť právnu ochranu
tomu, kto pri úprave zmluvných vzťahov nepostupuje s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby
odstránil všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Pokiaľ žalobca prevzal "štartovaciu súpravu" ako
obchodný zástupca, nemohla byť zmenka vystavená na žalobcu ako fyzickú osobu - občana, preto
tvrdené skutočnosti žalobcom o nezhode vôle s prejavom pri vystavení zmenky, vrátane prevzatia
„štartovacej súpravy" ako fyzickej osoby - občana, nebolo súdom 1. stupňa posúdené správne, v konaní
nebolo preukázané, aby žalobca ako fyzická osoba - občan zakúpil na základe riadnej kúpnej zmluvy
hnuteľné veci, na prezentáciu, ktorých uzatvoril zmluvu o nevýhradnom obchodnom zastúpení a získal
„štartovaciu súpravu“ za účelom podpory ich predaja.

Súd prvého stupňa vo veci doplnil dokazovanie výpisom z obchodného registra spoločnosti Lugaprofit
Slovakia s.r.o., písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, opätovne ostatným obsahom spisu,
pričom zistil tento skutkový stav veci:

Zo zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 27.8.2010 mal súd zistené, že medzi
právnickou osobou OPTIMIX DRUŽSTVO, ako obchodným zástupcom, došlo k uzatvoreniu zmluvy,
na základe ktorej za zaviazal obchodný zástupca, ako podnikateľ, pre zastúpeného vyvíjať činnosť
smerujúcu k uzatvoreniu obchodov a dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho
účet.

Podľa bodu 2, náplňou činnosti obchodného zástupcu bola podpora predaja respektíve samotný predaj
spotrebného tovaru v rámci takzvaného priameho predaja t.j. predaja tovaru, pri ktorom zastúpení,
respektíve jeho zástupca ponúka prezentuje tovar potencionálnym zákazníkom, v rámci prezentácie,
ktorá sa koná spravidla mimo prevádzkarne zastúpeného.

Podľa bodu 4, zmluvy sa zastúpený zaviazal odovzdať obchodnému zástupcovi všetky podklady a
pomôcky potrebné pre plnenie povinností obchodného zástupcu.

V prílohe č. 3 k obchodnej zmluve o obchodnom zastúpení uzatvorenej dňa 27.8.2010 bol uvedený
zoznam výrobkov a to robot RONOC 50, 18- dielna sada hrncov, 11- dielna sada hrncov, príbor.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením listinným dôkazom kópiou vlastnej zmenky zo dňa
27.8.2010 so splatnosťou 27.9.2010 znejúcu na sumu 690,- eur.

Podľa listiny bez datovania (č.l. spisu 43) žalobca, ako fyzická osoba prehlásil, že prevzal štartovací
balíček od žalovaného za účelom prezentácie ponúkaného sortimentu a prehlásenie v znení „Stávam
sa vlastníkom prevzatého tovaru a vzniká mi dlh voči firme E.B.C. - EUROPE, s.r.o. vo výške 690,- eur
za účelom čoho je vystavená zmenka na sumu 690,- eur. Dlžná suma sa môže znížiť podľa podmienok v
zmluve o obchodnom zastúpení. som si vedomý záväzku, ktorými vznikol voči firme E.B.C. - EUROPE,
s.r.o. a zmenku som podpísal bez protestu. „

Z podania zo dňa 31.8.2010 mal súd zistené, že žalobca ako fyzická osoba oznamoval žalovanému,
že z dôvodu zlého technologického spracovania povrchu časti robota vracia štartovaciu sadu, ktorej
súčasťou je robot a žiadal, aby mu bola vrátená zmenka ktorú podpísal ako zábezpeku za prevzatú sadu.

Vo veci vypočutý žalobca uviedol, že čo sa týka zmluvy o obchodnom zastúpení, táto bola uzatvorená
v obchodnej pobočke spoločnosti v Prešove, pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako štatutárny zástupca
OPTIMIX DRUŽSTVO. Pri dojednaniach s povereným pracovníkom žalovaného bolo dohodnuté, že
činnosť bude vykonávaná subjektom OPTIMIX DRUŽSTVO, ako obchodným zástupcom následne bola
uzavretá písomná zmluva o nevýhradnom obchodnom zastúpení dňa 27.8.2010, ako aj prílohy pri
podpise prílohy č.3 - zoznamu výrobkov prevzal tento tovar, ktorý bol vydaný zo skladu žalovaného
pracovníkom žalovanej spoločnosti. Uviedol, že konal ako štatutárny zástupca za právnickú osobu,
ani nemal dôvod vystupovať ako fyzická osoba. Následne, čo sa týka zmenky uviedol, že túto
nepodpísal a k žiadnym záväzkom sa ako fyzická osoba nikdy nezaviazal. Samotný problém jeho
vystupovania ako fyzickej osoby nastal, keď sa dožadoval vrátenia tovaru. Poverená pracovníčka

žalovaného ho upozornila, že odmietajú prevziať tovar ako od fyzickej osoby a, že tento musí
reklamovať ako fyzická osoba. Bolo odmietnuté konať ako s ním ako obchodným zástupcom a na
podnet pracovníčky žalovaného musel rukou písaným podaním uplatniť reklamáciu ako fyzická osoba.
Za OPTIMIX DRUŽSTVO ako štatutárny zástupca písomne vyzýval žalovanú spoločnosť, že bez tovaru
t.j. príslušných pomôcok, nie je možné vykonávať obchodné zastúpenie v zmysle dohodnutej zmluvy o
skutočnosti. Že žalovaný s ním koná ako s fyzickou osobou sa dozvedel až pri vybavovaní reklamácie
dňa 31.8.2010. Poukazoval na to, že žalovaný aj tu porušil zákonom stanovený postup a nevybavil
predmetnú reklamáciu v zákonom stanovených lehotách.

Žalovaný v danej právnej veci v doplnenom vyjadrení uviedol, že pokiaľ vlastníkom veci je OPTIMIX
DRUŽSTVO na čom trvá aj sám žalobca, potom mala reklamáciu uplatniť táto spoločnosť v súlade s
Obchodným zákonníkom, nie podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný poukázal na to, že aj z
vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že považuje za vlastníka predmetných vecí právnickú osobu
OPTIMIX DRUŽSTVO. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je vlastníkom veci, na čom sám trvá a
preto nemohol byť oprávnenou osobou na podanie žaloby a uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady
veci, ktoré nikdy nekúpil. Žalobca ako fyzická osoba by bol oprávnený na podanie žaloby o vydanie
zmenky, ale iba za podmienky, že táto je zaplatená a držiteľ zmenky mu ju odmieta vydať, alebo po
právoplatnom skončení sporu v prípade, že podanie žalobcu o vydanie zmenkového platobného rozkazu
bude právoplatne zamietnutá a, že žalobca by mu by mu ju odmietol vydať, v tejto časti považoval aj
žalobu za podanú predčasne.

Po vyjadrenom právnom závere odvolacieho súdu žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
doplnil svoju právnu argumentáciu s tým že v rozhodnom čase bol štatutárnym orgánom OPTIMIX
DRUŽSTVO G.. O. P., a zároveň žalobcom ako fyzická osoba v tomto konaní, podľa zmluvy o
obchodnom zastúpení článku II. nebolo uvedené aký tovar, mal byť predmetom predaja pred činnosti
obchodného zástupcu, avšak v prílohe č. 3 tejto zmluvy je uvedený zoznam výrobkov z čoho sa teda
možno domnievať, že prezentovať sa mali tieto výrobky. V zmluve o obchodnom zastúpení prvý
ods. prílohy č. 1 v zmluve o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 27.8.2012 bolo dohodnuté,
že v prípade, že obchodný zástupca dosiahne v skúšobnej dobe spolupráce od uskutočnenia prvej
prezentácie tržbu vo výške minimálne 8.300,- eur získava od zastúpeného štartovaciu súpravu zadarmo.
Ak dosiahne minimálne 4.980,- eur získava od zastúpeného štartovaciu súpravu s 50 % zľavou. V
prípade ukončenia spolupráce v prvých dvoch mesiacoch, a aj po skúšobnej dobe v nasledujúcom
mesiaci, stráca obchodný zástupca nárok na akúkoľvek zľavu, teda získava štartovaciu súpravu za
„vyfaktúrovanú cenu“ a poukázal na to, že z uvedeného zmluvného dojednania, teda možno zistiť
vôľu žalovaného - previesť v každom prípade, aspoň vlastníctvo k štartovacej súprave na obchodného
zástupcu. Taktiež vôľu žalovaného, previesť toto vlastníctvo za určitú protihodotu, a to nadmerný výkon
činnosti obchodného zástupcu alebo inak na základe vyfakturovanej ceny. Žalovaný v tomto vzťahu
chcel svoje výrobky predať. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na okruh, troch kľúčových otázok
a to, či je možné záväzkovým vzťahom, ktorý je podkladom pre vystavenie zmenky teda zmenkovou
kauzou sa zaoberať aj v inom súdnom konaní, mimo samotného zmenkového konania. Následne či
medzi žalobcom a žalovaným existuje vôbec nejaký záväzkový vzťah na podklade ktorého žalobca
podpísal pre žalovaného zmenku. Ako posledná vyvstáva otázka v platnosti alebo neplatnosti tohto
záväzkového vzťahu (zmenkovej kauzy), možnosť nárokov žalobcu z tohto konania.

Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ďalej poukázal na to, že žalovaný v tomto konaní
tvrdí, že súd nie je v tomto konaní vecne a miestne príslušný zaoberať sa zmenkovou kauzou, pričom
podľa jeho názoru záväzkovým vzťahom, ktorý bol podkladom pre existenciu zmenky sa možno zaoberať
aj inom súdnom konaní, s poukazom, že pohľadávka veriteľa, ktorej zaplatenie je zabezpečené zmenkou
a záväzkový vzťah sú dva samostatné a nezávislé záväzky. Poukázal analogicky na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002 v zmysle právnej vety: „veriteľ
zmenkou zaistenej pohľadávky je oprávnený uplatniť zaistenú pohľadávku i nárok zo zaisťovacej zmenky
v akomkoľvek poradí, prípadne i súbežne, ustanovenie § 334 Obchodného zákonníka na tzv. zaisťovacie
zmenky „nespadá“. Žalobca poukázal na to, že v uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd Českej republiky
sa vysporiadaval dokonca s otázkou, že začatie a vedenie oboch takýchto konaní nie je v rozpore s
prekážkou „litispendencie“, pretože v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu ide skutkovo
o preplatenie zmenky dlžníkom, pričom dôvodom bolo vystavenie zmenky. Na druhej strane v konaní o
zaplatenie sumy škody z dohody o náhrady škody ide o skutkové okolnosti z dohody - teda o iné skutkové
okolnosti. Najvyšší súd nevidel problém ani s prekážkou „res iudicata“, pretože úspechom veriteľa v

prvom konaní a určenie povinnosti platiť dlžníkovi, by sa dlžník mohol proti úspechu veriteľa v druhom
konaní brániť námietkami, prípadne, ak by veriteľ dokonca aj získal dva vykonateľné rozhodnutia na
to isté plnenie, dvojitému plneniu by sa dlžník mohol brániť aj vo vykonávacom konaní. V závislosti na
skutkový stav v tejto právnej veci právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že konajúci súd sa môže
zaoberať záväzkovým vzťahom, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky v tomto konaní a teda žalovať o
vydanie zmenky je možné, ako to vyplynulo aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
1M Obdo V 4/2006 zo dňa 29.9.2008 o vydanie zmenky. Namietaná bola aj argumentácia žalovaného,
týkajúca sa toho, že zmenka sa môže vydať len ak na jej základe sa už plnilo, nakoľko ako vyplýva z
vyššie uvedeného, ak je zmenka zabezpečovacím prostriedkom a po zaplatení dlhu nemá svoje zákonné
opodstatnenie, má sa dlžníkovi vrátiť a vydať. Z praktického hľadiska je možné vydanie a vrátenie
zmenky žalobcovi nakoľko na Okresnom súde Košice doposiaľ právoplatne rozhodnuté o povinnosti
plniť zo zmenky nebolo, a originál zmenky sa nachádza v trezore príslušného súdu. Naviac žalovaný
je v zmenkovom konaní žalobcom, ktorý disponuje návrhom a teda až do právoplatného skončenia
sa môže rozhodnúť o späťvzatí tohto návrhu a zastavení konania. Význam samotného rozhodnutia v
tomto konaní o určenie, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným neexistuje má pre žalobcu
význam, nakoľko tým získa do zmenkového konania právoplatné rozhodnutie, ktorým by sa mohol brániť.
Podľa názoru žalobcu medzi ním a žalovaným neexistuje žiadna zmenková zmluva, žiadny záväzkový
vzťah, či dohoda t. j. žiadna kauza, na základe, ktorej by bol žalovaný oprávnený žiadať o plnenie zo
zmenky. Naviac skutočnosť, že zaplatenie ceny štartovacej súpravy, ktorú však mal ponúkať obchodný
zástupca OPTIMIX DRUŽSTVO, nebolo nikde dohodnuté - nie je to dohodnuté ani v zmluve o obchodnej
spolupráci a navyše ani sám žalobca ako fyzická osoba takúto zmluvu so žalovaným neuzatváral.
Žalovaný napriek týmto skutočnostiam uviedol žalobcu do omylu a v rozpore s dobrými mravmi podstrčil
žalobcovi na podpis zmenku, bez toho, aby medzi nimi existoval nejaký kauzálny vzťah. Naopak pokiaľ
takýto vzťah medzi ním a žalobcom existoval prechádza na neho dôkazné bremeno, aby existenciu
takéhoto záväzkového vzťahu konajúcemu súdu preukázal. V tomto kontexte poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. MObdo V 1/2007 zo dňa 27.11.2008 v zmysle, ktorého
dojednanie, slúžiace ako podklad žalovanej za zmenky, je tak neurčitej a všeobecnej povahy, že nie je
spôsobilým dôvodom majetkoprávneho záväzku, nemožno uplatňovať nároky zo zmenky.

Žalobca v tomto štádiu konania prostredníctvom právnej zástupkyne, čo sa týka žaloby o povinnosti
vrátiť žalovanému tovar oproti vydaniu listiny vlastnej zmenky zobral žalobu späť a žiadal konanie v tejto
časti zastaviť. Súčasne žiadal pripustiť zmenu žaloby o čom súd rozhodol uznesením na pojednávaní
konanom dňa 15.5.2014.

Žalovaný namietal, že uvádzané skutočnosti a sú pre rozhodnutie súdu nepoužiteľné, medzi nesporné
považoval skutkové okolnosti, že došlo k zmluve o nevýhradnom obchodnom zastúpení medzi OPTIMIX
DRUŽSTVO a žalovaným a na základe tejto zmluvy dostalo potom družstvo takzvaný štartovací balíček.
Otázku platnosti alebo neplatnosti zmluvného dojednania ktoré zmluvné strany si dohodli považoval
za bezvýznamnú pretože OPTIMIX DRUŽSTVO nie je účastníkom konania. Súhlasil s vyjadreným
právnym názorom právnej zástupkyne žalobcu, že pohľadávka veriteľa, ktorej zaplatenie je zabezpečené
zmenkou, záväzkový vzťah samotného zabezpečenia sú dva samostatné a nezávislé záväzkové vzťahy
avšak mal za to, že v danej právnej veci konkrétne o takýto stav nejde. Uviedol, že žalobca nie je
veriteľom zo zmenky a naopak veriteľom zo zmenky je žalovaný mal za to, že žalovaný si mohol uplatniť
svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy proti dlžníkovi OPTIMIX DRUŽSTVO na základe zmluvy a potom
aj proti žalobcovi na základe ním vystavenej vlastnej zmenky. Vyjadril záver, že súd sa v tomto konaní vo
vzťahu k zmenke nemôže ničím zaoberať. Na záver uviedol, že žalobca sa nemôže domáhať vydania
zmenky, pretože do posiaľ nesplnil svoj záväzok zo zmenky a žaloba je preto v tejto časti podaná
predčasne. Súd v tomto štádiu nemôže riešiť ani otázku existencie záväzkovo právneho vzťahu, pretože
nerozhoduje o zmenke a žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie
je. Naviac je úplne jedno či súd pripustí alebo nepripustí zmenu žalobného návrhu, pretože návrh v
pôvodnom znení alebo upravený súd musí zamietnuť.

Podľa § 153 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), súd
rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,
ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti, nemá dôvodné a závažné
pochybnosti.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie navrhnuté pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Súd predsa len poukazuje na teóriu občianskeho práva procesného a zdôrazňuje, že tvrdenie nie je
dôkaz.

Povinnosť tvrdenia účastníka znamená, že žalobca musí už v žalobe pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti. Povinnosť navrhovať dôkazné prostriedky sa vzťahuje vždy len na preukázanie tých
skutočností, ktoré účastník sám tvrdí. Ak chce byť účastník v konaní úspešný, musí súčasne uniesť
dôkazné bremeno, to znamená musí sa mu podariť v konaní preukázať skutočnosti, ktoré tvrdí, na
základe ktorých si uplatňuje právo.

Nie všetko o čom účastník tvrdí, že je dôkazom, v skutočnosti dôkazom je. Dôkaz v občianskom súdnom
konaní je správa získaná vykonaním dôkazného prostriedku. Dôkazy môžu byť priame alebo nepriame.
Priamy dôkaz je taký, u ktorého platnosť tézy vyplýva z argumentu priamo (napr. svedok tvrdí, že určitú
osobu videl v určitom čase na určitom mieste. Nepriamy dôkaz (indícia) je taký, u ktorého súd dospeje k
záveru až za pomoci ďalšieho myšlienkového postupu (napr. svedok tvrdí, že určitú osobu videl v určitom
čase na určitom mieste, z čoho vyplýva, že sa v tom istom čase nemohol nachádzať na inom mieste).

Ako dôkazný prostriedok môže slúžiť všetko, pomocou čoho možno zistiť skutkový stav veci. Treba však
zdôrazniť, že nie je dôkazom aj keď to účastník tvrdí, ním predložený tzv. „dôkaz" z ktorého argumentu
nevyplýva platnosť tézy.
Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len
OZ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43 OZ účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo
by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 35 ods. 1,2 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony
vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

V občianskom práve sa uplatňuje princíp zmluvnej autonómie. To znamená, že platí predovšetkým to,
čo si účastníci zmluvy dohodli, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje alebo pokiaľ z povahy príslušného
zákonného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

V danej právnej veci žalobca na jednej strane tvrdil, že došlo k uzatvoreniu neformálnej kúpnej zmluvy
medzi ním a žalovaným, čo malo preukazovať prehlásenie žalobcu o prevzatí tovaru, ktoré bolo
vyhotovené u žalovaného. Na druhej strane žalobca vo svojom účastníckom výsluchu uviedol, že
k žiadnym záväzkom ako fyzická osoba sa nezaviazal a problémy posudzovania jeho ako fyzickej
osoby nastala až v momente, keď si uplatňoval u žalovaného zodpovednosť za vady prevzatého tovaru.
Uvádzal, že ako fyzická osoba s touto spoločnosťou žiadnu zmluvu neuzatvoril. Mal za to, že tovar bol
prevzatý od žalovaného na základe zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení, bol prevzatý jeho
osobou ako štatutárnym zástupcom za OPTIMIX DRUŽSTVO.

Skutkovými zisteniami, je nesporne preukázané, že žalobca konal ako štatutárny zástupca za OPTIMIX
DRUŽSTVO pri uzatváraní zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení a došlo k prevzatiu tovaru,
ktorým mal byť použitý v rámci plnenia povinností, ku ktorým sa zaviazalo OPTIMIX DRUŽSTVO.

Pri skúmaní právne relevantnej vôle účastníkov, súd vychádzal aj z následného konania samotného
žalobcu, vo svojej výpovedi uvádzal, že pri preberaní tovaru mal zato, že tento preberal za OPTIMIX
DRUŽSTVO s cieľom naplniť predmet zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení nie ako fyzická
osoba. V ďalšom poukázal na to že aj v dôsledku neplnenia si povinností a to poskytnutia potrebných
pomôcok na vykonávanie činnosti obchodného zástupcu oznámil ukončenie vykonávania obchodného
zastúpenia pre žalovaného za spoločnosť OPTIMIX DRUŽSTVO.

Žalobca ako fyzická osoba sa pritom zaviazal k zaplateniu zmenky. Teda, aj keď z listiny, na ktorej žalobca
ako fyzická osoba prehlásil, že prevzal štartovací balíček, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
tento reálne prevzala právnická osoba OPTIMIX DRUŽSTVO od žalovaného za účelom prezentácie
ponúkaného sortimentu. A nie je teda pravdivé konštatovanie uvedené v tejto listine, že vlastníkom
prevzatého tovaru sa stal žalobca ako fyzická osoba a z tohto dôvodu mu nemohol ani vzniknúť záväzok
k žalovanému, ktorý by bol zabezpečený platne zmenkou. Pokiaľ mienil žalovaný ako zabezpečovací
prostriedok využiť zmenku pre úhradu ceny prevzatého štartovacieho balíčka OPTIMIX DRUŽSTVOM,
mal v tomto zmysle túto skutočnosť riadne pre jej platnosť ako ručiteľský záväzok zakomponovať do
zmluvy o obchodnom zastúpení.

Odvolacím súdom, ktorého vyjadreným právnym záverom je súd 1. stupňa viazaný, bolo konštatované,
že v konaní nebolo doposielať preukázané, že pri uzatváraní zmluvy žalobca vystupoval ako fyzická
osoba ale naopak vystupoval OPTIMIX DRUŽSTVO ako štatutárny zástupca, preto následné vystavenie
zmenky na meno fyzickej osoby ako občana žalobcu v prospech žalovaného znejúcej na sumu 690,-
eur v súvislosti s prevzatím štartovacej súpravy bolo v rozpore so zmluvou o nevýhradnom zastúpení.

Na druhej strane nepochybne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ako fyzická osoba žalobca nemal
záujem a vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom, ktorej bola kúpa hnuteľných veci z toho vyplýva
zámer, že je tu chýbajúci vzťah medzi pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju mala zabezpečovať.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že je dôvodné vyhovieť výroku v časti určenia, že medzi žalobcom
a žalovaným neexistuje záväzkovo právny vzťah teda zmenková kauza, ktorá by bola podkladom pre
výkon vlastnej zmenky, pričom si súd osvojil právny záver citovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej
republiky 25 Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002, na ktorý v plnom rozsahu poukazuje.

Čo sa týka naliehavosti právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. určovacia žaloba má preventívny charakter. Predovšetkým
prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty
v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní
v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a
povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej
žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu.

Súd mal zato, že v konkrétnom prípade možno očakávať splnenie týchto funkcií, a je teda daný naliehavý
právny záujem na určení neexistencie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

Podľa § 119 ods. 1 OZ predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa,
práva alebo iné majetkové hodnoty.
Následne súd dospel k záveru, že vlastná listina zmenky svojou povahou pripúšťa, aby bola predmetom
občianskoprávnych vzťahov aj v takomto konaní teda mimo vlastného zmenkového konania a z týchto
dôvodov súd vyhovel žalobe v jej ďalšom výroku povinnosti vydať listinu vlastnej zmenky. Zmenka je
cenný papier, prevoditeľný rubopisom, s ktorým sú späté práva zmenečného veriteľa na zaplatenie
peňažnej pohľadávky v ňom uvedenej, pritom podoba cenného papieru je listinná a papier fyzicky
existuje.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd a na základe predložených dôkazov rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Konanie v časti uloženia povinnosti žalobcovi vrátiť žalovanému tovar prevzatý dňa 27.8.2010, ako
je vyššie citované, súd zastavil podľa nižšie citovaných ustanovení, pričom žalovaný s návrhom na
zastavenie konania súhlasil (č. listu spisu 177).

Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 92 ods. 1 O.s.p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník.
Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 146 ods.
2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keď zohľadnil, že návrh v časti uloženia povinnosti vrátiť
žalovanému tovar konanie síce zastavil, a však išlo o súčasť jedného výroku v, ktorej časti o hladom
vydania zmenky bolo v plnom rozsahu vyhovené.

Žalobca, bol v konaní zastúpený advokátkou, ktorá vo svojom návrhu v tejto veci postupom podľa ust.
§ 151 ods.1 O.s.p. navrhla a vyčíslila svoj nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia
spolu za 13 úkonov právnej služby:
1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 58,69 eur
2. písomné podanie vo veci samej - doplnenie návrhu na začatie konania - 58,69 eur
3. účasť na pojednávaní dňa 14.6.2012 (1/4 odmeny - pojednávanie odročené bez prejednania od veci
samej - 14,67 eur
4. účasť na pojednávaní dňa 9.10.2012 - 58,69 eur
5. účasť na pojednávaní dňa 8.11.2012 - 58,69 eur
6. odvolanie vo veci samej v roku 2013 - 60,07 eur
7. účasť na pojednávaní dňa 4.3.2014 - 61,87 eur
8. nahliadnutie do spisu dňa 21.3.2014 - 61,87 eur
9. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24.4.2014 - 61,87 eur
10. nahliadnutie do spisu na Okresnom súde v Košiciach dňa 14.5.2014 spis veci 29CbZm 7/2010 -
61,87 eur
11. účasť na pojednávaní dňa 15.5.2014 (dva výroky) 61,87 eur x 2 - 123,74 eur
12. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 26.5.2014 (dva výroky) 61,87 eur x 2 - 123,74 eur
13. účasť na pojednávaní dňa 29.5.2014 ( dva výroky ) 61,87 eur x 2 - 123,74 eur
spolu - 928,20 eur.

Náhrada hotových výdavkov právnou zástupkyňou žalobcu bola vyčíslená, podľa ustanovenia § 16 ods.
3 vyhlášky za jeden úkon právnej pomoci v roku 2012 - 7,63 eur, za úkon právnej pomoci 2013 - 7,81
eur, za úkon právnej pomoci v roku 2014 - 8,04 eur spolu k trinástim úkonom právnej pomoci (5 x 7,63
eur + 1 x 7,81 eur + 7 x 8,04 eur) spolu 102,24 eur.

Uplatnená bola aj náhrada cestovných výdavkov podľa zákona 282/2002 Z.z. za cestu na nahliadnutie
do spisu na Okresnom súde Košice 1 (ako náklady spojené s účelným uplatnením práva) dňa 14.5.2014
za cestu Prešov Košice a späť 2 x 36 km = 72 km, osobným motorovým vozidlom značky Audi A3
spotreba kombinovaná 5,9 l/100 km cena pohonných hmôt 1,482 eur / l; základná náhrada 0, 183 eur /
km, spotreba 72 km/100 x 5,9 x jednak, 482 eur/l = 6,29 eur, amortizácia 72 x 0, 183 = 13,18 eur spolu
19,47 eur. Náhrada za stratu času stráveného cestou podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2001
Z.z. za každú aj začatú polhodinu á 1/60 výpočtového základu v roku 2014 t. j. 13,40 eur za 2 polhodiny
28,80 eur.

Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov - podľa
ust. § 11 ods. 1 písmena a/ a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sadzbách vyčíslených
právnou zástupkyňou žalobcu, v ale len v rozsahu 12 úkonov právnej služby súd nepriznal náhradu za
nahliadnutie do spisu dňa 21.3.2014 nakoľko uvedené súviselo s prípravou na pojednávanie prípadne
k vyjadreniu vo veci samej zo dňa 24.4.2015. Ďalej súd v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 v citovanej
vyhlášky nakoľko v danej právnej veci došlo po rozšírení žalobného návrhu k spojeniu dvoch veci kedy sa
základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu
základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Preto za
posledné 3 úkony v právnej pomoci súd priznal odmenu vo výške 61,87 eur + (67,87 eur : 3 = 22,62
eur ) = 84,49 eur. Spolu tak základná tarifná odmena predstavuje sumu 748,58 eur, náhrada hotových
výdavkov 5 x 7,63 eur + 1 x 7,81 eur + 6 x 8,04 eur = 94,2 eur. K tomu súd priznal náhradu cestovných
výdavkov, ktoré považoval za náklady spojené s účelným uplatnením práva, nakoľko bolo nevyhnutné
oboznámiť sa s obsahom spisu 29CbZm 7/2010 Okresného súdu Košice 1 a s tým súvisiacu aj náhradu
za stratu času spolu tak odmena spolu s náhradou hotových výdavkov predstavuje sumu 889,05 eur.

Pretože žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149
ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.