Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 5, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/482/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413205834
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1413205834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a,
Praha 3, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava,
proti odporcovi: K. S., bytom R. XXXX/XX, L., o zaplatenie 1.999 eur s príslušenstvom a odmenou 12,29
eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.999 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 23.3.2011 do
zaplatenia a zmenkovú odmenu 12,29 eur.

V úroku 0,25 % denne zo sumy 1.687,95 eur od 2.9.2011 do 16.6.2011 a zo sumy 687,95 eur od
17.6.2011 do zaplatenia, ako aj v úroku 6% ročne zo sumy 1.687,95 eur od 23.3.2011 do 16.6.2011 a
zo sumy 687,95 eur od 17.6.2011 do zaplatenia, súd konanie zastavuje.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 1.999 eur,

zmenkovéhoúroku0,25%dennezosumy3.686,95od2.9.2011do16.6.2011azosumy2.686,95eurod
17.6.2011 do zaplatenia, úroku 6% ročne zo sumy 3.686,95 eur od 23.3.2011 do 16.6.2011 a zo sumy
2.686,95eurod17.6.2011dozaplatenia,zmenkovejodmeny12,29eurananáhradutrovkonania.Návrh
odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 30.5.2009 na
zmenkovú sumu 3.686,95 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 9.2.2011. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ zaplatil 1.000 eur.

Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.
Keďže sa navrhovateľ domáhal zaplatenia len časti zmenkovej sumy a úroky žiadal aj z istiny, ktorá mu
nebola doteraz zaplatená, ale ktorej zaplatenie nie je predmetom tohto konania, vznikol by priznaním
úrokov zo sumy vyššej, než je žalovaná istina, neprípustný stav, ktorý by odporcu nútil platiť úrok aj zo
sumy, na úhradu ktorej nebol súdnym rozhodnutím zaviazaný. Súd preto v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia
vyzval navrhovateľa tlačivom B na opravu návrhu. Podaním zo dňa 3.2.2014 navrhovateľ opravil návrh
tak, že úroky požaduje len zo sumy 1.999 eur.

Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd
sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP).Oprava návrhu je podľa obsahu čiastočným späťvzatím návrhu, z ktorého dôvodu súd v úroku 0,25 %
denne a v úroku 6 % ročne zo sumy vyššej než 1.999 eur konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil.
Po odstránení vady návrhu bolo v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia odporcovi zaslané tlačivo C na

odpoveď. Odporca právo odpovedať na návrh nevyužil.
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné (článok 5 ods. 1), súd ústne
pojednávanie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán.
Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo

protipohľadávke.
Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v §
156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Navrhovateľ si nároky uplatňuje zo zmenky. Z prvopisu zmenky súd zistil, že ju odporca vystavil v
Bratislave dňa 30. mája 2009 a zaviazal sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri
predložení sumu 3.686,95 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 9.2.2011. Zmenka bola

vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa.
Zmenka,okremúdajusplatnosti,obsahujevšetkynáležitostipredpísanévčl.I.§75zákonazmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej
nie je údaj splatnosti, v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona platí, že je splatná na videnie.

Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od
dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v
spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).
V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa
vystavenia.

Vistazmenka sa stáva splatnou okamihom, kedy bola na platenie predložená. Navrhovateľ v návrhu
uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant.
Navrhovateľ svoje právo preukázal nepretržitým radom indosamentov, je preto podľa prvej vety čl. I. §
16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona riadnym majiteľom zmenky. Majiteľ zmenky má
právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané,

šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl.
I. § 48 ods. 1 v spojená s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).
Odporca netvrdil a ani nepreukázal, že mu zmenka nebola na platenie predložená. Rovnako netvrdil a
ani nepreukázal, že majiteľovi poskytol plnenie vo väčšom rozsahu než 1.000 eur. Zmenka je dokonalý a
nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou. Odporca sa

vystavením zmenky zaviazal zaplatiť remitentovi zmenkovú sumu 3.686,95 eur, a keďže svoj záväzok
dobrovoľne nesplnil, súd mu uložil povinnosť, aby navrhovateľom požadovanú sumu 1.999 eur aj s
úrokom 6 % z nej od splatnosti zmenky do zaplatenia a odmenu 12,29 eur navrhovateľovi ako majiteľovi
zmenky zaplatil.
V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového

zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.
Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v
úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže

od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový šesťpercentný úrok.
Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len
na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade,
ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery

v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či
pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.
Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine,

ide skôr o „úžeru“. Pri tomto závere súd vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli
úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie
než 13,30 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne
prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle§ 39 OZ za neplatnú. Keďže ide o neplatnosť absolútnu, je neplatnosťou postihnutá úroková doložka
ako celok. Neprichádza preto ani do úvahy, aby súd úrokovú sadzbu menil a sám určoval, v akej výške
má odporca úrok navrhovateľovi zaplatiť.

Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu.
Návrh preto v úroku 0,25 % denne zo sumy 1.999 eur od 9.2.2011 do zaplatenia zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľom uplatnený nárok predstavoval ku dňu vyhlásenia
rozsudku sumu 8.287,57 eur (zmenková suma 1.999 eur, odmena 12,29 eur, úrok 6 % ročne z 1.999

eur od 23.3.2011 do 5.5.2014 v celkovej výške 374,28 eur a úrok 0,25% denne zo sumy 1.999 eur od
9.2.2011 do 5.5.2014 v celkovej výške 5.902 eur), a keďže v konaní mal v časti zodpovedajúcej sume
5.902 eur neúspech (cca 71 % uplatneného nároku), má povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi.
Odporca náhradu trov nežiadal, súd preto rozhodol tak, že sa mu ich náhrada nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie
(článok 15 ods. 1 nariadenia).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..