Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/289/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811200314
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7811200314.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov

JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobkýň: v 1. rade F. Q.A., Z..
XX.XX.XXXX, v 2. rade P. Q., Z.. XX.XX.XXXX, v 3. rade A. Q., Z.. XX.XX.XXXX T. v 4. rade I. Q.,
Z.. XX.XX.XXXX, V. B. U. X., K. XXX, zastúpených JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava 1,
pobočka Spišská Nová Ves, so sídlom Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves, o náhradu škody, o odvolaní
žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 11C/10/2011 - 325 zo dňa 06.02.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách účastníkov konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca, V. Q., sa podanou žalobou proti zamestnávateľovi Železorudné bane š.p. Spišská
Nová Ves v konaní sp.zn. 5C/29/1991 domáhal náhrady škody na zdraví. Požadoval stratu na
zárobku počas práceneschopnosti, po jej ukončení a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
V priebehu konania nastala zmena na strane žalovaného, pretože na majetok žalovaného Želba, a.s.
Spišská Nová Ves (právneho nástupcu Železorudných baní n.p. Spišská Nová Ves) bol vyhlásený
konkurzuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.3K/165/2001-97azasprávkyňubolaustanovená

JUDr. Zuzana Kollárová. Uvedená správkyňa s pokračovaním predmetného konania súhlasila. Po
úmrtí pôvodného žalobcu V. Q. (31.08.2005) súd prvého stupňa pokračoval v konaní s právnymi
nástupcami žalobcu žalobkyniami v 1. až 4. rade. Po výmaze žalovanej spoločnosti Želby, a.s. so
sídlom v Spišskej Novej Vsi (uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3K/165/2001-440 zo dňa
25.08.2008 právoplatného 07.10.2008 dňa výmazu 29.11.2008) súd prvého stupňa uznesením č.k.
5C/29/1991-516 zo dňa 01.06.2010 pripustil vstup Sociálnej poisťovne - ústredia Bratislava namiesto
doterajšieho účastníka na strane žalovaného JUDr. Zuzany Kollárovej, Správkyne konkurznej podstaty

úpadcu Želby, a.s. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 5C/29/1991 - 585 zo dňa 15.12.2010 zastavil
konanie v časti o zaplatenie 4.854,61 eur (náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia) a
vylúčil na samostatné konanie, náhradu škody z titulu straty na zárobku počas práceneschopnosti a po
skončení práceneschopnosti (konanie vedené pod sp.zn. 11C/10/2011).

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomžalobuzamietol,náhradutrovkonaniaúčastníkomnepriznal
a nepriznal ani náhradu trov štátu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po pripustení zmeny žaloby predmetom konania bol uplatnený nárok z
titulu straty na zárobku počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti a žalovaná Sociálna
poisťovňa by mala žalobkyniam zaplatiť 53.022,94 eur, a to každej žalobkyni vo výške jej podielunadobudnutej v dedičskom konaní po V. Q.D. spolu s úrokom z omeškania za jednotlivé obdobia
omeškania.

Súd prvého stupňa po pridelení veci v dôsledku úmrtia pôvodnej zákonnej sudkyne JUDr. Edite
Kušnírovej po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním spisov 5C/29/1991 a 11C/10/2011 uložil obom
sporovým stranám doplniť listiny - rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredia o priznanie čiastočného
invalidného dôchodku pôvodnému žalobcovi, o jeho odňatí, doklady o výkone pracovnej činnosti
pôvodného žalobcu V.. Q. od roku 1994. Rovnako doplnil dokazovanie na okolností výkonu pracovnej

činnosti u zamestnávateľa BEJA spol. s r.o., aký bol dôvod skončenia pracovného pomeru, pretože
uvedené skutočnosti by mohli mať význam pri posudzovaní nároku na uplatnenú stratu na zárobku po
skončení práceneschopnosti. Boli doplnené ďalšie listiny, ktoré súviseli so žiadosťou pôvodného žalobcu
o skončenie pracovného pomeru vo vzťahu k zamestnávateľovi Železorudné bane, Nižná Slaná a zistil,
že pracovný pomer pôvodného žalobcu vo vzťahu k zamestnávateľovi Železorudné bane Nižná Slaná
skončil dohodou ku dňu 30.12.1979 a ako dôvod boli uvedené zdravotné dôvody. Následne v roku 1983

sa opätovne zamestnal v Železorudných baniach Nižná Slaná.

Zo zápisnice PKSZ pri pobočke Sociálnej poisťovne Rožňava, zo dňa 14. 11. 2000 vyplynulo, že
predmetom rokovania bolo posudzovanie zdravotného stavu V.. Q. na účely čiastočného invalidného
dôchodku, na základe kontrolnej lekárskej prehliadky, z vlastného podnetu. Súčasťou lekárskeho

vyšetrenia bola aj zdravotná dokumentácia. Zápisnica obsahovala záznam o vyšetreniach a osobnú
anamnézu V.. Q.. Posudková komisia konštatovala, že V.. Q. bol posudzovaný od roku 1989 do
roku 1992 ako poberateľ ČID zo všeobecných príčin. V roku 1992 na základe hlásenia choroby z
povolania, vyhotoveného KPL a T Martin zo dňa 24. 07. 1992, došlo k prekvalifikovaniu na ČID
následkom choroby z povolania, so vznikom choroby 20. 03. 1992. Z nálezov KPLa KT Košice zo

09. 10. 2000 ako aj z neurologického, interného a kožného nálezu z júla až augusta 2000 vyplynul
diagnostický záver, ktorý konštatoval, že u posudzovaného sú prítomné iba minimálne ľahké známky
chronického zápalu hrtanu, ani ďalšie ochorenia nesvedčia pre závažné postihnutie zdravotného stavu.
Posudzovaný V.. Q. nespĺňal všeobecné kritéria pre čiastočnú invaliditu, a bol schopný vykonávať
veku primerané zamestnania. Z odôvodnenia vyplynulo, že telesné alebo duševné schopnosti V..

Q. sú dostatočné na vykonávanie sústavného zamestnania, bez osobitne uľahčených pracovných
podmienok a nemá značne sťažené všeobecné životné podmienky. Z ďalšej zápisnice o rokovaní
Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Košice zo dňa 19. 04. 2001 vyplynulo, že uvedená
komisia posudzovala prerokovanie odvolania proti rozhodnutiu SPU vo veci neuznania čiastočnej
invalidity.Uvedená posudková komisia skonštatovala na základe ďalších doplnených lekárskych

vyšetrení, že u posudzovaného sa jednalo o chronický zápal hrtana, pre ktorý sa stal čiastočne
invalidným v roku 1989, pričom opakovanými ORL vyšetreniami nie je vykázané zhoršenie zdravotného
stavu, sú prítomne iba ľahké známky chronického zápalu, ktoré neodôvodňujú naďalej u V.. Q. čiastočnú
invaliditu. Opätovne bolo konštatované, že je schopný vykonávať sústavné zamestnanie, bez osobitne
uľahčených pracovných podmienok a nemá značne sťažené všeobecné životné podmienky. Zo

zápisnice Posudkovej komisie č. 9 Košice zo dňa 02. 08. 2002 vyplynulo, že na dožiadanie Krajského
súdu v Košice, sp. zn.: IS 129/01 - 48 zo dňa 20. 06. 2002 sa dopĺňal posudok vo veci odvolania V..
Q. proti rozhodnutiu o neuznaní čiastočnej invalidity na základe kontrolnej lekárskej prehliadky. Okrem
anamnézy a vyšetrení, ktoré boli konštatované vo vyššie uvedených zápisniciach a doplnení odborného
ORL - endoskopického vyšetrenia zo dňa 12. 09. 2001, bolo opäť konštatované, že zdravotný stav

posudzovaného V.. Q. po zhodnotení všetkých ambulantných lekárskych nálezov, ako aj prepúšťacej
správy z hospitalizácie KPL a KT v Martine je bez podstatnejších zmien oproti nálezu zo dňa 19. 04.
2001 a nezdôvodňuje ani čiastočnú invaliditu, pričom bol posudzovaný nielen odborný nález ORL, ale aj
pľúcny nález, vrátane bronchoskopie, gastroenterologický nález. Z výrokovej časti uvedenej zápisnice
vyplynulo, že V.. Q. nie je čiastočne invalidný podľa ust. § 37 ods. 3 Zákona č. 100/1988 preto, lebo jeho

telesné a duševné schopnosti sú dostatočné na vykonávanie sústavného zamestnania, bez osobitne
uľahčených prac. podmienok, teda nemá značne sťažené všeobecné životné podmienky. Na opakované
dožiadania KS KE z 09. 09. 2002 vo veci ČJ 1S/129/01 - 57 bolo opäť prerokované odvolanie proti
rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredia o odňatí ČID z dôvodu od uznania čiastočnej invalidity na
základekontrolnejlekárskejprehliadky.Záveryzuvedenejzápisnice,čodovýrokuajodôvodnenia,ostali

nezmenené a to napriek tomu, že boli vykonávané ďalšie lekárske vyšetrenia a znalecký posudok z 09.
08.2002,ktorýsazaoberalškodlivýmvplyvompracovnéhoprostredianazdravotnýstavposudzovaného
s možnosťou vzniku choroby z povolania. Po opätovnom prešetrení zdravotného stavu V..Q. ostalo
rozhodnutie o ČID nezmenené.Súd prvého stupňa umožnil obom sporovým stranám v súdom určenej lehote zaujať stanovisko k
doplnenému dokazovaniu a prípadne označiť dôkazy, ktoré považovali za potrebné vykonať. Počas

plynutia lehoty, súd prvého stupňa požiadal žalovaného o doručenie rozhodnutia o priznaní dôchodku
pôvodnému žalobcovi a tiež rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku, pretože do spisu neboli nikdy
doložené a podľa súdu mali význam pre postup v konaní. Súčasne vyžiadal správu z Fakultnej
nemocnice L. Pasteura KPL a KT Košice, či bol V.. Q. vyšetrovaný na Klinike v Košiciach, pretože
pôvodný žalobca v priebehu konania uviedol, že bol vyšetrovaný na Klinike PL v Košiciach, avšak do

spisu nebol pripojený žiadny záznam. Jediný záznam sa datoval do roku 2000. Univerzitná nemocnica
L. Pasteura Košice, KPL a KT , súdu písomne oznámila, že V.. Q. bol prvýkrát vyšetrovaný na klinike
dňa 09. 10. 2000. Pri vyšetrení zistila z osobnej anamnézy vyšetrovaného, že v roku 1992 bolo u
neho konštatované iné poškodenia zdravia pri práci - hypertrofický zápal hrtana a to na KPL a KT v
Martine. Druhé vyšetrenie V.. Q. sa realizovala v ambulancii KPL a KT Košice dňa 30. 03. 2001. Vtedy
bolo v anamnéze zaznamenané, že bol nezamestnaný od roku 1995. Žiadne ochorenie u V.. Q. na

KPL a KT Košice nebolo hlásené ako profesionálne ochorenie a V.. Q. nebol nikdy na klinike KPL
a KT Košice hospitalizovaný. Zo správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v
Rožňave zo dňa 12. 03. 2013 vyplynulo, že Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva ( pôvodne
Okresná hygienická stanica v Rožňave, bola hlásená v roku 1987 mimoriadna udalosť - výskyt SO2,
v dňoch 07. 01. 1987, 08. 01. 1987, tento výskyt sa však týkal pracoviska č. 037/10 a prekopu v

R39 10 Obzoru. V zmysle hlásenia k poškodeniu zdravia nedošlo. Odstraňovanie následkov výronu
SO2 sa riadilo opatreniami prijatými Obvodným banským úradom Spišská Nová Ves. Dňa 03. 02.
1987 bola zo strany OHS v Rožňave prešetrená situácia v odstraňovaní následkov výronu SO2, bolo
konštatované, že pri záchranných prácach došlo k poškodeniu troch pracovníkov, D.. H. B., Š. J. T.
Š.K. A.. Otázka miery poškodenia zdravia bola prejednaná so závodným lekárom MUDr. Vargom, ktorý

poškodenie diagnostikoval a konštatoval, že PN s uvedeného poškodenia nevznikla. Zástupca závodu
predložil výsledky monitorovania koncentrácie SO2 realizovaný Baníckym ústavom SAV. Pri zvýšených
hodnotách v uvedených priestoroch zamestnanci nefárali. Dňa 09. 04. 1987 bola vykonaná kontrola
opatrení OBÚ Spišská Nová Ves, pričom bolo konštatované, že síce nebolo dostatočne vyriešené
prístrojové vybavenie organizácie, avšak sa zamedzilo rozširovanie SO2 na ďalšie pracoviská. Na

základe požiadavky orgánu verejného zdravotníctva boli zo strany závodu posielané informácie o stave
problematiky 30. 01. 1989, 31. 03. 1989, kedy bolo súčasne aj zaslané oznámenie o uzavretí R40
na 9. Obzore dňa 22. 03. 1989. O problematike výronu SO2 v roku 1987 na pracovisku č. 140, kde
vykonával pracovnú činnosť V.. Q.A. , mal úrad vedomosť na základe požiadavky OÚNZ Rožňava
- oddelenia pracovného lekárstva MUDr. Jána Icsa z roku 1989 a 1990 o prešetrenia podozrenia

na chorobu z povolania - laryngitis chronica u V.. Q.. Údaje pre KPL v Košiciach boli poskytnuté
predkladateľom choroby - oddelením pracovného lekárstva v Rožňave. V roku 1992 obdržal orgán
verejného zdravotníctva v Rožňave hlásenie choroby z povolania u V.. Q. vydaného KPL v Martine.
Regionálny ústav verejného zdravotníctva v Rožňave však neeviduje na oddelení pracovného lekárstva
žiadnypísomnýzáznamoposkytnutípodkladovpreKPLvKošiciachaniKPLvMartine.Podľapoznatkov

úradu závodu neboli uložené zo strany orgánu verejného zdravotníctva žiadne sankčné opatrenia z
dôvodu zanedbania opatrení v súvislosti s likvidáciou mimoriadne udalosti.

Žalovaná navrhovala nariadenie znaleckého dokazovania s poukazom na to, čo vyplynulo z doplneného
dokazovania, aby bolo na základe nariadeného znaleckého dokazovania jednoznačne zistené, o aké

porušeniezdraviasavprípadepôvodnéhožalobcujednalo,čimalochronickéochoreniesúvissvýronom
SO2, alebo ním trpel pôvodný žalobca už pred výronom uvedeného plynu. Súd prvého stupňa v
súvislosti s uvažovaným nariadením znaleckého dokazovania ORL zabezpečil z archívu posledného
praktického lekára zdravotnú dokumentáciu nebohého V. Q. a po jej doručení zistil, že v zdravotnej
dokumentácii chýba presne tá časť zdravotných záznamov, ktoré sa tam vyskytovali od roku 1976 do

roku 1990. Ide o obdobie , kde by mal byť aj záznam o chronickom ochorení hrtana už pred rokom
1988. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa pri nariadení znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia
ORL MUDr. Norbertom Lukánom CSc. uložil znalcovi, aby vychádzal zo zdravotnej dokumentácie
a z jednotlivých záznamov, ako boli uvedené v znaleckých posudkoch doc. MUDr. Buchancovej,
CSc. a MUDr. Bercika. Pred nariadením znaleckého dokazovania umožnil obom sporovým stranám

aby sformulovali otázky pre znalca. Do nariadenia znaleckého dokazovania uviedla okruh otázok len
žalovaná. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Norberta Lukána, CSc, č. 7/2013 vyplynulo, že V.. Q.
nemal žiadnym dostupným vyšetrením verifikovaný hypertrofický zápal hrtana a na opakované klinické
recidívy (jednoduchý zápal hrtana - laryngidic chronica simplex) trpel už pred nástupom na výkon prác vpodzemí. V zozname chorôb z povolania nefiguruje poškodenie SO2 ako možná príčina na jej uznanie
a v posudku prof. MUDr. Buchancovej uvádzaná aproximácia s bojovými chemickými látkami, len na
základe dráždivého účinku plynu, nie je adekvátne zdôvodnená v zmysle objektivizácie hypertrofických

slizničných zmien. SO2 sa dokonca používa aj v kontakte s potravinami. Znalec poukázal na to, že
zo záznamov zo zdravotnej dokumentácie nezistil, že by V.. Q. podstúpil operačný zákrok, pri ktorom
by bol verifikovaný hypertroficky (hyperplastický) zápal. Zo všetkých dostupných zápisov bolo zistené,
že od roku 1976 V.. Q. trpel recidivujúcimi ochoreniami horných dýchacích orgánov vrátane hrtana,
čo podporuje aj uvádzaná diagnóza chronický atrofický zápal hrtana, ako následok vybratia mandlí v

mladšom veku. Znalec MUDr. Bercik uvažoval o zvýšenej vnímavosti poškodeného s tým, že chorobnosť
na dýchacích cestách v rokoch 1976 až 1983 nebola z posudkového hľadiska zanedbateľná. Priklonil
sa k záveru, že poškodený v čase opätovného nástupu práce do bane, netrpel chronickým zápalom
hrtana (prehliadka 20. 03. 1983). Prevzal názor prof. MUDr. Buchancovej, že sa u poškodeného vyvinul
hyperplastický zápal hrtana, až po expozícii SO2. S týmto názorom sa kontrolný znalec jednoznačne
nestotožnil, pretože na základe preskúmania záveru, u poškodeného sa jednalo o chronický jednoduchý

zápal hrtana, už pred výronom SO2. V takom prípade nie je akceptovateľné priznanie choroby z
povolania, čo bolo neskôr aj dôvodom odňatia čiastočnej invalidity. Okrem toho poukázal na to, že ani v
odbornej literatúre nie sú zaznamenané poznatky, ktoré by označovali SO2 ako plyn s tendenciou tvorbe
hyperplastických zmien. Taká dlhodobá chronická expozícia SO2, ktorá by vyvolala hyperplastickú
prestavbu tkaniva nie je možná, pretože ohrozený by pri dlhšie trvajúcom dýchaní uvedeného plynu

stratil vedomie, resp. zomrel. Opakované krátkodobé výrony plynu vyvolávajú dráždenie dýchacích ciest
(kašeľ, dušnosť) a nezasahujú do procesu hyperplastickej prestavby tkaniva. V súvislosti s uloženou
otázkou uviedol, že závodný lekár nie je vybavený v závodnej ambulancie prístrojovým vybavením,
aby mohol stanoviť zmeny v hrtane. Ak pri vstupnej prehliadke závodný lekár nepozoroval disfóniu
alebo nepreštudoval záznamy, nemohol ani uvažovať o odoslaní pacienta na špecializované ORL,

prípadne foniatrické vyšetrenie. Znalec absolútne vylúčil, že by za obdobie asi dvoch mesiacov od
výronu SO2 mohol vzniknúť chronický zápal hrtana. Výron SO2 od 30. 05. 1988 (kedy malo dôjsť k
expozícii plynu) do 21. 07. 1988 (kedy bol podľa záznamu a vyšetrenia ORL zaznamenaný v zdravotnej
dokumentácii) v inkriminovanej dobe spôsobil svojim dráždivým účinkom exacerbáciu (vzplanutie)
jednoduchého zápalu. Diagnóza bola iba mechanicky prenesená ako hypertrofická laryngitída bez

histologickej verifikácie. Na otázku súdu, či sa mohol pôvodný žalobca vyliečiť z chronického ochorenia,
tzn. z ochorenia, ktoré malo znamenať trvalú zmenu od roku 1983, znalec konštatoval, že počas
dokumentovanej doby prípadu, teda od prvotných, v spise podchytených záznamov, od roku 1976,
sa jednalo v prípade V.. Q. o jednoduchý chronický zápal na viacerých etážach dýchacích ciest /
nos, dutiny, hrtan, hltan/. Pri oboznamovaní sa so závermi znaleckého posudku MUDr. Bercika,

konštatoval, že znalec u V.. Q. nepoužil objektivizujúcu vyšetrovaciu metódu (histológiu) a teda nemohol
ani konštatovať vo vzťahu inkriminovanému predchorobiu, presnú diagnózu. Znalec sa mal opierať o
všetky možné iritujúce podnety, a to nielen o intermitentné výrony SO2 v pracovnom prostredí, ale
aj iné príčiny - infekčné a sociálne (životospráva, alkohol, stav po odstránení podnebných mandlí ),
ktoré pri predisponovanom jednotlivcovi, ako bol V.. Q. vyvolávali opakované epizódy zápalov hrtana

v zmysle klinického trvania - teda jednoduchých chronických zápalov, už pred výronom SO2. Táto
diagnóza nespĺňa kritéria choroby z povolania, ktoré si znalec nesprávne osvojil z posudku MUDr.
Buchancovej. V.. Q. bol v roku 1991 invalidizovaný zo všeobecných príčin. Z hľadiska invalidizácie
V.. Q. a následného odňatia invalidného dôchodku, poukázal znalec na to, že nepravidelné epizódy
recidív zápalov dýchacích ciest neboli natoľko intenzívne, a už vôbec nie natoľko morfologicky fixované,

aby posudková komisia brala zreteľ na diagnózu (hypertrofická diagnóza). Ak by taká diagnóza
bola reálne prítomná, jednalo by sa o prednádorový stav, ktorý by viedol k negatívnym dôsledkom
na celkový zdravotný stav. Ak bola invalidita odobratá - o závažný život ohrozujúci stav sa istotou
nejednalo. Podľa názoru znalca u V.. Q. sa nejednalo v prípade hypertrofickej laryngitídy z hľadiska
špecializácie ORL o chorobu z povolania následkom dráždivého výronu SO2. Po doručení uvedeného

kontrolného znaleckého posudku žalobkyne nesúhlasili so záverom posudku, poukázali na to, že nie
je jasné, z akých dôvodov 4 znalci pred týmto znalcom nepovažovali za najpodstatnejšie historickú
verifikáciu stavu, zrejme ju nepovažovali za relevantnú vo veci. Poukázali aj na to, že skoršie znalecké
posudky boli vykonávané v čase, keď navrhovateľ žil a bolo možné vykonať všetky potrebné lekárske
vyšetrenia. V súčasnosti znalec mohol vychádzať len z dostupnej zdravotnej dokumentácie. Z týchto

dôvodov, pokiaľ znalec namietal závery predchádzajúcich znaleckých posudkov, žalobkyne boli toho
názoru, že v roku 2013 objektívne nebolo možné zodpovedať otázku, prečo nebola použitá konkrétne
otázka diagnózy. Zdôraznili, že diagnóza predmetného ochorenia hrtana, t. j. chronická hypertrofická
laryngitída, sa vyskytuje až po dokumentovanej expozícii menovaného SO 2 v máji a júli 1988. Vtejto súvislosti poukázali na znalecký posudok prof. MUDr. Buchancovej, Csc. , ktorá konštatovala,
že chronické trvalé poškodenie sliznice hrtanu, s trvalým zachrípnutím, je profesionálne poškodenie
sliznice horných dýchacích ciest s opakovaným inhalovaním SO2. Za predpokladu, že by súd akceptoval

závery znalecký posudok MUDr. Lukána, navrhli, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckým
ústavom, alebo znaleckou organizáciu, ktorá má objektívne lepšie personálne možnosti, technické
vybavenie a odborné zázemie. Súd prvého stupňa akceptoval uvedený návrh a hľadal znalecký ústav
alebo znaleckú organizáciu z odvetvia ORL. Zistil, že na Slovensku takýto znalecký ústav alebo
organizácia z odvetvia ORL nie sú v znaleckom zozname. Z týchto dôvodov teda súd zisťoval, ktorý

orgán, ústav, by mohol poskytnúť odborné stanovisko k uvedenému problému. Súdom bolo zistené,
že Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach má v štruktúre pracovisko, Kliniku ORL, chirurgie
hlavy a krku, primárom ktorej je hlavný odborník Slovenskej republiky z odvetvia ORL, prof. Juraj
Kovaľ, CSc. Súd teda nariadil vypracovanie posudku/odborného stanoviska uvedeným ústavom. Tento
prostredníctvom profesora Kovaľa vypracoval svoje stanovisko a označil ho názvom znalecký posudok,
zjavne riadiac sa uznesením, ktoré bolo ústavu L. Pasteura doručené. K uvedenému je nutné dodať, že

v tomto prípade došlo k zrejmej nesprávnosti pri texte uznesenia, pretože pôvodne pripravená predtlač
uznesenia pre nariadenie znaleckého ústavu alebo znaleckej organizácie, bola len doplnená označením
ústavu, ktorý mal vypracovať posudok/odborné stanovisko a doručená urýchlene príslušnému ústavu.
Po doručení vyjadrenia označeného ako ZP č. 1/2014, žalobkyne namietali, že tento posudok nespĺňa
ani formálne ani obsahové náležitosti znaleckého posudku. Profesor MUDr. Juraj Kovaľ, CSc. pri

doručovaní uvedeného stanoviska označeného ako znalecký posudok súdu oznámil, že nie je súdnym
znalcom , neuplatňoval si ani znaleckú odmenu. Súd z hľadiska obsahu predmetnú listinu, označenú
ako znalecký posudok č. 1/2014, vyhotovenú Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura v Košiciach, Klinika
ORL a chirurgie hlavy a krku, posúdil ako odborné vyjadrenie v zmysle ust. § 127 ods. 4 O. s. p, z
toho dôvodu, že na Slovensku nie je možné ustanoviť žiadny znalecký ústav ani znaleckú organizáciu

z odvetvia ORL.

Po právnom posúdení veci podľa § 187 ods. 1, § 180, § 190 a nasledujúcich, zvlášť § 190 ods. 3
Zákonníka práce účinného od 01.04.2002 súd prvého stupňa uzavrel, že nárok žalobcu na náhrady
škody na zdraví v podobne náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti a po jej skončení

nie je dôvodný. Pri uplatňovaní tohto nároku žalobkyne ako právne nástupkyne žalobcu vychádzali
predovšetkým zo záverov znaleckých posudkov doc. MUDr. Jany Buchancovej, CSc., MUDr. Juraja
Bercika, MUDr. Františka Fedáka, CSc., ktoré konštatovali, že v prípade V.. Q. sa jednalo o profesionálne
ochorenie v dôsledku výronu SO2 na pracovisku, kde pracoval. V priebehu konania bola riešená otázka
iného poškodenia na zdraví, prípadne choroby z povolania, vzhľadom na zmeny v právnych úpravách,

a to v Zákonníku práce a v Zákone o sociálnom poistení. Až po doplnení listinných dôkazov, a to
rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku a po doručení správ od Sociálnej poisťovne, PKSZ
v Rožňave a v Košiciach, Regionálneho úradu verejného zdravia v Rožňave a Kliniky pracovného
lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach, súd prvého stupňa nadobudol presvedčenie, že bude
nevyhnutné preukázať, či v prípade V.. Q.Á. sa jednalo o profesionálne ochorenie. Zo záveru znaleckého

posudku doc. MUDr. Jany Buchancovej, CSc. vyplynulo, že žalobca pred rokom 1983 nemal podľa
preštudovanej zdravotníckej dokumentácie hypertrofický zápal hrtana, jeho choroby podľa priebehu
neboli trvalé, nevyžadovali nič iné, len jednoduchú liečbu počas trvania. Poukázala na to, že pri
preventívnej prehliadke 20. 03. 1983, bol jeho stav hodnotený ako zdravý. Podľa názoru znalkyne,
až v dôsledku výronu SO2 došlo k profesionálnemu poškodeniu sliznice horných dýchacích ciest,

pričom znalkyňa hodnotila uvedené ochorenie ako ochorenie s trvalými následkami. Z toho sa teda
javí, že ide o ochorenie, ktoré nie je do budúcna možné vyliečiť a bude mať nepriaznivé účinky na
kvalitu života žalobcu a jeho ďalšie pracovné uplatnenie. Zvýšila aj bodové hodnotenie v roku 2001,
pričom v tom čase už prebiehalo prešetrovanie zdravotného stavu V.. Q. PKSZ v Rožňave a následne
v Košiciach, kde boli zistené celkom iné závery. Z týchto záverov vyplynulo, že u posudzovaného

boli prítomné iba minimálne ľahké známky chronického zápalu hrtanu, ani ďalšie ochorenia nesvedčia
pre závažné postihnutie zdravotného stavu, posudzovaný V.. Q.Á. nespĺňal všeobecné kritéria pre
čiastočnú invaliditu, a bol schopný vykonávať veku primerané sústavné zamestnanie, bez osobitne
uľahčených pracovných podmienok a nemal značne sťažené všeobecné životné podmienky. Naviac
uvedená znalkyňa v rámci znaleckého posudzovania použila ako príklad nepriaznivého zásahu SO2,

koncentrácie pri ktorých pracovali záchranárski pracovníci, ktorí zasahovali v týchto priestoroch s
príslušným vybavením, tzn. nejednalo sa o koncentráciu v ktorej by pracovali zamestnanci ako V.. Q..
V neposlednom rade súd poukazuje na to, že znalkyňa z odvetvia pracovného lekárstva spracovala
znalecký posudok, pričom nežiadala žiadne podklady z Regionálneho zdravotníctva (v tom časeOHS), ktoré sa predkladali pre účely posudzovania podozrenia na chorobu z povolania Klinikám
pracovného lekárstva. Je nepochybné, že vychádzala zo zdravotnej dokumentácie, z vyšetrenia žalobcu
a z informácii o pracovných podmienkach, ktoré jej poskytoval žalobca. Znalec MUDr. Juraj Bercik

v znaleckom posudku z odvetvia ORL sa priklonil k záveru znaleckého posudku doc. MUDr. Jany
Buchancovej CSc. Ako vyplynulo aj z ďalšieho znaleckého posudku znalca MUDr. Fedáka, znalec
MUDr. Bercik použil nesprávne prepočty pri koncentráciách dráždivého plynu SO2 a tiež konštatoval,
že v prípade pôvodného žalobcu sa jednalo o ochorenie ako zápal hrtana, forma hypertrofická, ako
ochorenie trvalé, pričom úplné vyliečenie nie je možné. Opak však vyplynul zo záverov prešetrenia stavu

pri odnímaní čiastočného invalidného dôchodku V. Q.. Obaja znalci, doc. MUDr. Buchancová aj MUDr.
Bercik konštatovali podľa zdravotnej dokumentácie aj v roku 1983, že sa jednalo len o jednoduché,
často recidivujúce ochorenie, a v čase opätovného vstupu V.. Q. do pracovného pomeru u pôvodného
zamestnávateľa v roku 1983 bol zdravý, avšak „ako elektrikár". Súd prvého stupňa preto uzavrel, že
je možné konštatovať na základe výsledkov doterajšieho dokazovania, že sa skutočne jednalo o
jednoduché recidivujúce ochorenie a to nielen pred rokom 1988, ale aj po tomto roku, čo vyplynulo zo

znaleckého posudku MUDr. Lukána CSc., z odborného stanoviska Univerzitnej nemocnice L.P. Košice,
prof. J. Kovaľa CSc. s občasnými vzplanutiami (exacerbáciami) a v neposlednom rade aj s rozhodnutí
PKSZ Rožňava a Košice, na základe ktorého bol odňatý čiastočný invalidný dôchodok. Pri posudzovaní
výpovedí svedkov súd prvého stupňa zistil, že svedkovia H. Q., I. A., D. U., H. J. potvrdili, že po určitú
dobu pracovali spolu so žalobcom na pracovisku č. 140. Uvedené obdobie sa malo datovať od obdobia

roku 1988 do roku 1989. Zhodne uvádzali, že na tomto pracovisku sa stávalo, že museli predčasne
vyfárať, pretože na uvedené pracovisko prenikal SO2. Potvrdili, že boli poučení o tom, že v prípade,
že sa vyskytne na pracovisku výskyt uvedeného dráždivého plynu, museli pracovisko opustiť. Svedok
D. U.A. potvrdil, že bol tiež v roku 1988 liečený na zápal prínosových dutín, nedochádzala však u
neho nevoľnosť pri výskyte plynu, pretože ihneď išiel vonku. Svedok H. Q. uviedol, že v jednom prípade

sa jemu osobne stalo, že odpadol, bolo to riadne zapísané do knihy hlásenia, ale v tom čase nebol
prítomný s ním na pracovisku žalobca. Svedkovia, s výnimkou I. A., sa zhodli v tom, že pracovisko
opúšťali, keď bola nameraná koncentrácia plynu 10mg/m3. Len svedok I. A. nameral svojimi prístrojmi
koncentráciu plynu 160mg/m3, avšak táto koncentrácia, ako to vyplynulo z výpovede ďalších svedkov,
D.. P. I., D.. D. X., a tiež zo znaleckého posudku MUDr. Fedáka a z odborného stanoviska RNDr. Dobra,

PhD., nebola vôbec možná, pretože pri takej koncentrácii by boli zamestnanci otrávení. Pokiaľ žalobkyne
poukázali na nadbytočnosť znaleckého dokazovania z odvetvia ORL, pretože odvolací súd už vyslovil
názor v súvislosti s profesionálnym ochorením pôvodného žalobcu v zrušujúcom uznesení a týmto
názorom je súd viazaný, súd prvého stupňa dospel k záveru, že v čase predchádzajúceho rozhodovania
odvolacieho súdu, tento nemal k dispozícii dôkazy, ktoré boli doplnené až následne a z doplneného

dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca trpel ochorením chronického ochorenia hrtana už v
čase pred výskytom SO2 a teda nie je možné konštatovať, že sa jednalo o chronické ochorenie, ktoré
nadobudol po výrone plynu. S týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania
vo vzťahu medzi účastníkmi rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. O trovách štátu rozhodol v súlade s ust.
§ 148 ods. 1 O.s.p. a pretože žalobkyne ako právne nástupkyne pôvodného žalobcu, ako aj žalovaná

spĺňajú podmienky pre oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku, náhradu trov štátu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobkyne. Navrhli zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa
a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať žalobkyniam náhradu trov konania. Odvolanie podali
proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a výroku, ktorým nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., teda že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania akcentovali na to, že pokiaľ
súd v uznesení zo dňa 13.05.2013, ktorým nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie uviedol aj
podrobný opis postupu, podľa ktorého by mal znalec postupovať, ktoré skutočnosti má zobrať do úvahy a

ktoré nie, nekriticky prevzal slovné spojenie „sporadicky vyskytol SO2“ od žalovanej, ktorá použila takéto
slovné spojenie v ňou navrhovaných otázkach na znalca, napriek, tomu, že Krajský súd v Košiciach v
uznesení sp.zn. 13Co/296/2004 zo dňa 30.12.2004 uviedol, že žalobcovia a vypočutí svedkovia v konaní
zhodne tvrdili, že týchto prípadov bolo viac ako päť pracovných zmien, pričom žalovaná pripustila takéto
prípady iba v piatich pracovných zmenách . Znalcovi sa takto definovanými otázkami podľa žalobkýň

nedal dostatočný priestor, aby mohol odborne, nestranne a nezávisle vykonať znalecké dokazovanie.
Žalobkyne poukázali na svoje podanie zo dňa 30.09.2013, v ktorom poukázali na to, že skoršie znalecké
posudky boli vykonávané v čase, keď ešte žalobca žil a bolo možné tak priamo vykonať všetky potrebné
lekárske vyšetrenia k potrebným záverom, čo už vzhľadom na to, že pôvodný žalobca 8 rokov nežije,nie je možné a preto znalec mohol vychádzať len z dostupnej zdravotnej dokumentácie. Vzhľadom na
uvedené nebolo možné vyhovieť námietkam znalca proti postupu ošetrujúceho lekára, ktorý vykonával
diagnostiku pôvodného žalobcu, keď vo svojom znaleckom posudku sa vyjadril, že v tejto veci podľa

jeho názoru mala byť urobená histologická verifikácia. Pokiaľ znalec MUDr. Norbert Lukán, CSc. v
znaleckom posudku uviedol, že je možné prehodnotiť uvádzanú diagnózu, na diagnózu jednoduchý
chronický zápal hrtana a ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s názorom prof. doc. MUDr. Buchancovej,
CSc., že príčinou ochorenia nebol zdravotný stav žalobcu pred rokom 1983, ale práve práca v škodlivom
prostredí, ale si myslí, že u poškodeného sa jednalo o chronický jednoduchý zápal hrtana, na ktorý trpel

poškodený už dávno pred expozíciou SO2, uvedená formulácia „myslím si“ znalca podľa odvolateliek
potvrdzuje skutočnosť, že pri hodnotení jeho znaleckého posudku nebolo možné tento posudok hodnotiť
ako jediný v tejto veci, najmä v situácii, keď znalec na základe vlastných úvah dospeje k úplne opačnému
názoru,nežakýboluvedenývpredchádzajúcichposudkoch.Vdôvodochodvolaniažalobkynenamietali,
že súd prvého stupňa nesprávne vydal uznesenie sp.zn. 11C/10/2011 zo dňa 18.11.2013, ktorým
ako znalecký ústav poveril vypracovaním znaleckého posudku Univerzitnú nemocnicu Univerzitnú

nemocnicu Louisa Pasteura v Košiciach, Kliniku otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, keďže
uvedená inštitúcia nie je znaleckým ústavom, ako to namietali žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 29. 1. 2014
a listinu, ktorú vypracovala táto inštitúcia a označila ako znalecký posudok, nie je možné považovať za
znalecký posudok. Pokiaľ súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku uviedol, že „v tomto prípade došlo k
zrejmej nesprávnosti pri texte uznesenia, pretože pôvodne pripravená predtlač uznesenia pre nariadenie

znaleckého ústavu alebo znaleckej organizácie, bola len doplnená označením ústavu,... " žalobkyne v
dôvodoch odvolania akcentovali na to, že ak by skutočne došlo k zrejmej nesprávnosti pri tomto texte
uznesenia súd prvého stupňa mal v zmysle § 164 O.s.p. možnosť aj bez návrhu opraviť takúto zrejmú
nesprávnosť. Rovnako súd prvého stupňa nesprávne v dôvodoch rozsudku uviedol, že takúto listinu s
názvom „znalecký posudok" posúdil ako odborné vyjadrenie v zmysle § 127 ods. 4 O.s.p., pričom „súd

nemá žiadne pochybnosti, pretože sa nepochybne jedná o odborne zdatnú osobu. "Pretože takáto listina
nemá žiadne formálne ani obsahové náležitosti nielen znaleckého posudku a navyše ju nie je možné
ani považovať za odborné vyjadrenie, nemožno podľa žalobkýň takéto jej vyjadrenie brať ako také, o
ktorých správnosti nemá súd pochybnosti. To, že túto listinu nemožno považovať za odborné vyjadrenie,
vyplýva z toho, že nedala odpoveď na otázku, ktoré mali byť vo veci sporné, teda ani nezodpovedala

na otázku, prečo predošlí štyria znalci nepovažovali ku konštatovaniu predmetnej choroby za potrebnú
histologickú verifikáciu. Nie je možné identifikovať, ako dospela uvedená inštitúcia ku svojim záverom
a preto považovala záver znalca MUDr. Norberta Lukána CSc. za správny. Žalobkyne poukázali na to,
že právna zástupkyňa žalobkýň podala sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
na Univerzitnú nemocnicu Louisa Pasteura v Košiciach dňa 5. 2. 2014, preto ak malo byť v tejto

veci vykonané kontrolné znalecké dokazovanie malo byť podľa žalobkýň vykonané v súlade s platnou
legislatívou osobou odborne spôsobilou k urobeniu takéhoto kontrolného znaleckého posudku, najmä za
situácie, kedy štyri predošlé znalecké posudky boli v zjavnom rozpore so znaleckým posudkom MUDr.
Norberta Lukána CSc. a otázku poškodenia zdravia únikom S02 nepovažovali nikdy predtým ani súd
prvého stupňa ani odvolací súd za spornú. Súd prvého stupňa bol navyše viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu v zmysle § 226 O.s.p. Poukázali na dôvody uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 12Co/387/00-197 zo dňa 13. 3. 2001 „Za následky pracovného úrazu, keďže bolo preukázané, že
pracoval v závadnom pracovnom prostredí pôsobiacim na jeho zdravotný stav dlhšiu dobu (nie násilne,
krátkodobo a náhle) - je v príčinnej súvislosti s onemocnením žalobcu, ...“ ako aj dôvody uznesenia sp.
zn.13Co/296/04-368zodňa30.12.2004,kdeKrajskýsúdvKošiciachkonštatoval,že„Vdanomprípade

zvýsledkovdoterazvykonanéhodokazovaniazozáverovznaleckéhoposudkuDoc.MUDr.Buchancovej
CSc., kontrolného znaleckého posudku MUDr. Bercíka a kliniky pracovného lekárstva toxikológie v
Bratislave vyplýva, že ochorenie žalobcu - chronické trvalé poškodenie sliznice hrtanu s hypertrofiou
slizničných rias s trvalým zachrípnutím je potrebné hodnotiť ako iné poškodenie zdravia pri práci s
trvalými následkami. " Rovnako poukázali na dôvody uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn.

3Co/226/2011 zo dňa 24. 7. 2012. Pretože z doterajších rozhodnutí odvolacieho súdu je zrejmé, že mal
preukázané, že je daná zodpovednosť za nárok na náhradu škody podľa § 187 Zákonníka práce a v tejto
veci už ostala iba sporná výška náhrady škody, súd prvého stupňa nerešpektoval viazanosť názorom
odvolacieho súdu, čo sa týka jej právnej a najmä skutkovej stránky. Namiesto toho aby sa zaoberal
otázkami, ktorými sa zaoberať mal, riešil otázky, ktoré už boli vyriešené. Z uvedeného je teda zrejmé,

že súd prvého stupňa po zrušení jeho rozhodnutia a vrátení veci nemal sa odchýliť od právneho názoru
vysloveného odvolacím súdom, ale mal postupovať tak, aby odstránil svoje nedostatky nedostatočného
odôvodnenia svojho predošlého rozhodnutia, ktoré sa týkali toho, že škoda bola spôsobená hrubou
nedbanlivosťou.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali žalobkyne
v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

(§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil
(§ 156 ods. 1 O.s.p.) potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p.

Žalobkyne v odvolaní v rozsudku namietajú odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.,

teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil.

Odvolací súd dospel k záveru, že tieto uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. Rovnako nie je daná
ani odvolacia námietka žalobkýň, že súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu
v rozpore s ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku.

Pri zrušení rozhodnutia a následnom vrátení súdu prvého stupňa na ďalšie konanie je odvolací súd
povinný vysloviť v odôvodnení svojho zrušovacieho uznesenia právny názor na danú vec, ktorý slúži
prvostupňovému súdu na usmernenie jeho ďalšej činnosti. Pri vyslovení právneho názoru vychádza
odvolací súd zo stavu, ktorý tu existuje v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia § 154 ods. 1 a § 211) a

musí prihliadať aj na všetky zmeny v skutkovom stave, ku ktorým došlo po vyhlásení prvostupňového
rozhodnutia. Vysloveným právnym názorom, či už vo vzťahu k chybám hmotnoprávneho alebo
procesnoprávneho charakteru, je prvostupňový súd viazaný.

Výnimočne prvostupňový súd nebude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v

zrušujúcom uznesení, ak v ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa dôjde na základe vykonaného
dokazovania k takej zmene skutkového stavu oproti stavu veci, z ktorého vychádzal odvolací súd pri
vyslovení svojho právneho názoru, že právny názor odvolacieho súdu už pri novom skutkovom stave
nemôže obstáť.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým záverom súdu prvého stupňa, že potreba nariadenia
znaleckéhoposudkuORLvyvstalapodoplnenílistinnýchdôkazovatokonkrétnezozápisnícposudkovej
komisie sociálneho zabezpečenia na úrovni okresnej ako aj krajskej zo dňa 14.12.2000, 19.04.2001,
02.08.2002 a 11.10.2002, ako aj zo dňa 09.10.2000, kedy boli vykonané vyšetrenia neurologické, interné
z odboru ORL. Na základe uvedených vyšetrení posudkovej komisie neuznali pôvodného žalobcu ani

čiastočne invalidným a pričom podrobne zhodnotili prepúšťaciu správu z hospitalizácie na KPL a KT v
Martine ako aj endoskopické vyšetrenie z 12.09.2001. Na základe týchto dvoch nálezov, ako aj celej
zdravotnej dokumentácie posudzovaného bolo konštatované, že zdravotný stav posudzujúceho je bez
podstatnejších zmien a nezdôvodňuje ani čiastočnú invalidizáciu.

PokiaľžalobkynevodvolanínamietajúzáveryznaleckéhoposudkuznalcaMUDr.NorbertaLukánaCSc.,
z ktorého súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vychádzal, odvolací súd poukazuje na to, že znalecký
posudok je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 132 O.s.p.,
od iných sa však líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu súdu podľa
zásad § 132 O.s.p. Súd hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu zodpovedania

otázok, logického odôvodnenia jeho záverov a súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Hodnotenie
dôkazu znaleckým posudkom teda spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či
bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými bolo potrebné sa vyporiadať a či závery posudku
nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá
pravidlámlogickéhomyslenia.Abysúdmoholznaleckýposudokzodpovednehodnotiť,nesmiesaznalec

obmedziť vo svojom posudku iba na podanie odborného záveru, ale musí mať súd z jeho posudku
možnosť zistiť, z ktorých zistení posudku znalec vychádzal, ako cestou k týmto zisteniam dospel a na
základe akých úvah dospel k svojmu záveru.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Norberta Lukána nesporne vyplýva, že u právneho predchodcu

žalobcu sa nejednalo o ochorenie hypertrofickú laryngitídu, a ak by táto diagnóza bola reálne prítomná,
jednalo by sa o prekancerózu (prednádorový stav), čo vylúčili diagnostické závery a nálezy KPL a
KT Košice z 09.10.2000, kde vyplynul jednoznačný záver z vyšetrení vykonaných v júli až auguste
2000, že u právneho predchodcu žalobkýň sú prítomné iba minimálne ľahké známky chronickéhozápalu hrtana a právny predchodca žalobcu nespĺňal všeobecné kritéria ani pre čiastočnú invaliditu
a bol schopný vykonávať veku primerané zamestnania. Preto ak pokiaľ podľa záveru znaleckého
posudku Doc. MUDr. Jany Buchancovej, CSc., ktoré konštatovala, že v dôsledku výroku SO2 došlo k

profesionálnemu poškodeniu sliznice horných dýchacích ciest hypertrofický zápal hrtana, ktoré nie je do
budúcna možné vyliečiť, zo záverov znaleckého posudku tejto znalkyne nie je možné vychádzať , lebo
diagnostické závery a nálezy PPL a KT Košice z júla, augusta 2000 a 09.10.2000 konštatovali minimálne
ľahké známky chronického zápalu hrtana. Pritom v tom čase už prebiehalo prešetrovanie zdravotného
stavu právneho predchodcu žalobcu posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia v Rožňave a v

Košiciach so zistením celkom iných záverov a znalkyňa MUDr. Jana Buchancová, CSc. pri vypracovaní
posudku nežiadala žiadne podklady z Regionálneho zdravotníctva, v tom čase OHS), ktoré predkladali
pre účely posudzovania podozrenia na chorobu z povolania klinikám pracovného lekárstva. Znalec
MUDr. Bercik prevzal názor prof. MUDr. Buchancovej, že u poškodeného sa vyvinul hyperplastický
zápal hrtana po expozícii SO2 a úplné vyliečenie nie je možné. Klinika pracovného lekárstva Lekárskej
fakulty UK v Bratislave sa v znaleckom posudku zo dňa 30.08.1999 po oboznámení so závermi

predchádzajúcich posudkov doc. MUDr. Buchnacovej CSc. a MUDr. Bercika stotožnila so závermi
predchádzajúcich posudkov, pôvodného žalobcu však nevyšetrila vzhľadom na dostatočne výpovednú
zdravotnú dokumentáciu. MUDr. Norbert Lukán vo svojom znaleckom posudku poukázal na to, že ani
v odbornej literatúre nie sú zaznamenané poznatky, ktoré by označovali SO2 ako plyn s tendenciou
tvorbyhyperplatickýchzmien.TakátodlhodobáchronickáexpozíciaSO2,ktorábyvyvolalahyperplatickú

prestavbu tkaniva nie je možná, pretože ohrozený by pri dlhšie trvajúcom dýchaní uvedeného plynu by
stratil vedomie, resp. zomrel. Opakované krátkodobé výrony plynu vyvolávajú dráždenie dýchacích ciest
(kašeľ, dušnosť) a nezasahujú do procesu hyperplastickej prestavby tkaniva.

Súd prvého stupňa však nesprávne postupoval, ak poveril vypracovaním znaleckého posudku

Univerzitnú nemocnicu Louis Pasteura v Košiciach, Kliniku otorinolaringológie a chirurgie hlavy a krku,
pretože uvedená inštitúcia nie je znaleckým ústavom a rovnako nebola namieste ani aplikácia ust. §
127 ods. 4 O.s.p., kedy namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie
príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.

Preto odborné vyjadrenie Univerzitnej nemocnice Louis Pasteura v Košiciach označené ako „Znalecký
posudok“ odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa nebral vôbec do
úvahy.

Právna zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní dňa 06.02.2014 predniesla, že nemá ďalšie návrhy na

doplnenie dokazovania, navrhuje aby súd neakceptoval posudok Univerzitnej nemocnice ani MUDr.
Lukána, lebo žalobkyne zastávajú názor, že tento znalecký posudok pre toto konanie nie je relevantný.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, skutkový
stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva. Procesné pochybenie súdu prvého stupňa,

ktorým poveril vypracovaním znaleckého posudku UN L.P. v Košiciach, ktorá nie je znaleckým ústavom
(§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.) nemalo v konečnom dôsledku za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
preto na túto vadu konania odvolací súd neprihliadal (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách účastníkov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. §
224 ods. 1 O.s.p. Úspešná žalovaná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a žalobkyne neboli
v odvolacom konaní úspešné.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.