Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/177/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712218700
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712218700.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu BL

Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného
advokátkou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
IČO: 36 862 711, proti žalovanému G. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX N., štátne
občianstvo: SR, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému Teréziou Pečkovou, súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Zvolen ako opatrovníčkou, o zaplatenie sumy 248,95 Eur z titulu zmluvnej pokuty s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 132,41 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

132,41 Eur od 28. 11. 2009 do zaplatenia z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 12. 10. 2012, ktorá bola doručená súdu dňa 05. 11. 2012 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 248,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy
od 28. 11. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16. 12. 2011
spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako
postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca“) a on ako postupník na strane druhej uzavreli

Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v
prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému vedenej pod referenčným číslom: 1.91719450.
Žalovanýakozáujemcauzavrelsjehoprávnympredchodcomakoposkytovateľomvzmysle§43Zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov Zmluvu o pripojení.
Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom
žalovanému. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a
včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje

povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami. Povinnosťou žalovaného bolo v
prípade nedodržania zmluvných povinností voči jeho právnemu predchodcovi uhradiť zmluvnú pokutu,
ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute
bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane jeho právneho
predchodcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej
dobyviazanostivzmluvnomvzťahusjehoprávnympredchodcom.Vuvedenomprípadejetedažalovaný
sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v

dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu
poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia žalovaného),
čím by žalovaný prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj
záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok jeho právneho predchodcu zabezpečiť žalovanému mobilnýtelefón/koncové zariadenie, prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu. Jeho
právny predchodca vystavil žalovanému faktúru č. 7910356898 splatnú dňa 27. 11. 2009 na sumu vo
výške 248,95 Eur. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky bola 248,95 Eur. Túto

faktúru žalovaný neuhradil. Pohľadávka jeho právneho predchodcu z tejto faktúry bola predmetom
postúpenia. Nakoľko žalovaný faktúru neuhradil, podal voči nemu žalobu na súd.

Písomným podaním zo dňa 10. 12. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 11. 12. 2012 žalobca vzal späť
žalobu v časti o zaplatenie sumy 116,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 116,54

Eur od 28. 11. 2009 do zaplatenia. Trval na žalobe v zvyšujúcej časti o zaplatenie sumy 132,41 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 132,41 Eur od 28. 11. 2009 do zaplatenia. Tu uviedol,
že jeho právny predchodca poskytol žalovanému telekomunikačné zariadenie Nokia 2610 za cenu 1,00
Sk (0,03 Eur) s DPH, pričom štandardná cena tohto zariadenia v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení s
dodatkom k nej bola 3.990,- Sk (132,44 Eur). Hodnota dotácie jeho právneho predchodcu do kúpy tohto
telefónneho zariadenia bola 3.989,- Sk (132,41 Eur). Preto si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu len do

výšky štandardnej ceny mobilného telefónu, ktorý bol žalovanému poskytnutý za zľavnenú cenu.

O žalobe žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol súd platobným rozkazom č.k.
25Ro/224/2012-22 zo dňa 12. 02. 2013, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, keď
v tomto prípade je náhradné doručenie vylúčené podľa § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len O.s.p.), podľa ktorého, platobný rozkaz treba doručiť žalovanému do vlastných rúk, náhradné
doručenie je vylúčené. Súd preto uznesením č.k. 25Ro/224/2012-44 zo dňa 05. 09. 2014 tento platobný
rozkaz v plnom rozsahu zrušil podľa § 173 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, ak platobný rozkaz
nemožno doručiť čo i len jednému zo žalovaných, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 10. 2014.

Uznesením č.k. 14C/177/2014-48 zo dňa 19. 11. 2014 súd v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p., v spojení
s § 29 ods. 6 O.s.p. ustanovil žalovanému pre toto konanie opatrovníčku v osobe Terézie Pečkovej,
súdnej tajomníčky Okresného súdu Zvolen na ochranu práv a oprávnených záujmov žalovaného v
predmetnom súdnom konaní, keď žalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese Centrum 2408/25,

Zvolen, ako to súd zistil lustráciou v Registri obyvateľov, na tejto adrese trvalého pobytu sa však už
dlhšiu dobu nezdržuje, čo súd zistil zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Zvolen zo dňa
22. 10. 2013, ktorá bola doručená súdu dňa 24. 10. 2013, otec žalovaného súdu podaním zo dňa
14. 04. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 16. 04. 2014 oznámil, že tiež nemá vedomosť, kde sa
žalovaný zdržuje, so synom už nie sú dlhší čas v kontakte, s opatrovníctvom nesúhlasil, keď potom

u žalovaného bol dôvodný procesný postup podľa § 29 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p.,
pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy,
ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine
spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie
je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom,

pracovnom, kultúrnom, prípadne inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka
ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to
neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje
1.000,- Eur (ďalej len „drobné spory“). Uznesenie č.k. 14C/177/2014-48 zo dňa 19. 11. 2014 nadobudlo
právoplatnosť dňa 03. 03. 2015.

Nakoľko v predmetnej veci išlo o tzv. drobný spor, súd pojednávanie vo veci nenariadil podľa § 115a
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. O žalobe
žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 26. 03. 2015,
pričom pred verejným vyhlásením rozsudku procesne postupoval podľa § 156 ods. 3 O.s.p., podľa

ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením (čl. 50 spisu).

Z listín, ktoré dokladoval žalobca k žalobe súd zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 29. 01. 2007 bola medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/
A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako
zákazníkom na strane druhej uzatvorená Zmluva o pripojení Fix a to podľa § 43 a nasl. Zákona č.610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov a podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva“). Žalovaný túto zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba -
nepodnikateľ, ako spotrebiteľ. Na základe tejto zmluvy sa poskytovateľ zaviazal pre žalovaného dodávať

telekomunikačné služby dojednané v tejto zmluve, tiež poskytovateľ na základe tejto zmluvy poskytol
žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu č. 8942102270001598961 a to za účelom umožnenia
prihlásenia sa žalovaným do siete poskytovateľa a používania žalovaným služieb v užívateľskom
programe služby dojednanom v predmetnej zmluve, keď išlo o program služieb Fix 0. SIM karte bolo
pridelené telefónne číslo: 910689736. Žalovaný v tejto zmluve vyhlásil, že sa zoznámil so Všeobecnými

podmienkami poskytovania predplatenej verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby Easy
spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., s Osobitnými podmienkami pre poskytovanie služby Fix, s
Cenníkom predplatenej verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby Easy spoločnosti T-Mobile
Slovensko, a.s. a s Cenníkom služby Fix, ktoré sa ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy zaviazal dodržiavať.
Svojim podpisom na zmluve potvrdil prevzatie všeobecných podmienok, osobitných podmienok, cenníka
Easy, cenníka Fix a SIM karty, keď sa zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo

zmluvy, dodatkov k zmluve, všeobecných podmienok a osobitných podmienok, najmä riadne a včas
platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.

Dňa 29. 01. 2007 bol medzi poskytovateľom, spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 a žalovaným uzatvorený Dodatok k Zmluve o

pripojení Fix č. MT GSM 910689736, SIM karta č. 8942102270001598961 (ďalej len „dodatok“), podľa
článku I. bod b), ktorého sa podnik, teda poskytovateľ zaviazal zabezpečiť žalovanému ako účastníkovi
predaj zľavneného mobilného telefónu bližšie špecifikovaného v tabuľke č. 1 dodatku, konkrétne
mobilného telefónu Nokia 2610, keď poskytovateľ na základe tohto dodatku predal žalovanému tento
mobilný telefón za zľavnenú kúpnu cenu 1,- Sk, včítane DPH (0,03 Eur), keď tiež na základe tohto

dodatku sa žalovaný v článku 2. zaviazal, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku,
ktorá v tomto prípade bola dojednaná na 24 mesiacov, nepožiada o vypojenie karty z prevádzky, tiež že
sa nedopustí takého konania a ani nemužní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo
právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodu
porušenia povinností zo strany žalovaného. V článku 2. tohto dodatku je dojednaná aj ďalšia povinnosť

a záväzky žalovaného. V článku 3. dodatku si strany dojednali, že v prípade porušenia zmluvných
povinnostízostranyžalovaného(najmähociktorejpovinnostiuvedenejvbode1.písm.c)alebovbode1.
písm.„d)“-nečitateľné,alebovbode2.tohtododatkualebovčlánku3.bod3.6všeobecnýchpodmienok,
alebo v článku 5. bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty
zo strany poskytovateľa, bude žalovaný povinný uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu dojednanú v

dodatku, ktorá v tomto prípade bola dojednaná vo výške 7.500,- Sk s DPH (248,95 Eur). Zaplatením
akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa dodatku nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody v
plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta. Žalovaný sa
zároveň zaviazal uhradiť poskytovateľovi náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty. Dodatok
bol uzatvorený na dobu určitú a to na dobu viazanosti dojednanú v dodatku, t.j. na dobu 24 mesiacov. V

článku 2. dodatku žalovaný ako účastník vzal na vedomie, že poskytovateľom poskytnutá výška zľavy z
kúpnej ceny mobilného telefónu je odlišná v závislosti od zvoleného programu služieb. Zaviazal sa, že
po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu
služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom ako má minimálny program služieb uvedený
v tabuľke č. 1 tohto dodatku.

Žalobca ďalej dokladal Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných
dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa 01. 02.
2009.

Faktúrou č. 7910356898 zo dňa 08. 11. 2009, splatnou dňa 27. 11. 2009 poskytovateľ fakturoval
žalovanému zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur, keď išlo o faktúru za obdobie 08. 10. 2009 - 07. 11.
2009.

Žalobca ďalej dokladal Zmluvu o postúpení pohľadávok včítane Prílohy k nej zo dňa 07. 12. 2011, ktorá

bola uzatvorená medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava,
IČO: 35 763 469 ako postupcom na jednej strane a žalobcom ako postupníkom na strane druhej, keď
v Prílohe pod referenčným číslom 1.91719450 je špecifikované postúpenie i predmetnej pohľadávky ztitulu predmetnej faktúry voči žalovanému. Pohľadávka je špecifikovaná variabilným symbolom faktúry.
Predmetná zmluva včítane prílohy je uložená u Okresného súdu Zvolen pod Spr. 117/2012.

Žalobca ďalej do súdneho konania doložil tzv. históriu dobíjania kreditu žalovaného ako i Cenník
mobilnýchtelefónov,zktoréhovyplýva,žekudňuuzatvoreniazmluvyvspojenísdodatkomknejmobilný
telefón Nokia 2610 mal štandardnú cenu 3.990,- Sk (132,44 Eur).

Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č.610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 príkladmo vymenuváva, ktoré ustanovenia uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa najmä považujú za neprijateľné podmienky, keď podľa písm. k) sú to aj tie,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov“.

Súd ďalej poznamenáva, že odo dňa 01. 11. 2011 nadobudol účinnosť nový Zákon č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, keď podľa § 78 ods. 9 tohto zákona,
zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto

zákona (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“).

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo
obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v
lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku
zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných

predpisov.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami
o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Na základe listín, ktoré žalobca doložil do súdneho spisu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie
je dôvodná a preto ju zamietol.

Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.

12. 2011, včítane Prílohy k nej, keď z týchto listín vyplýva, že žalobca je nositeľom hmotnoprávneho
nároku, o ktorý v konaní ide, a je teda vlastníkom predmetnej pohľadávky s príslušenstvom s poukazom
na § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalobca v súdnom konaní uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
132,41 Eur s príslušenstvom, t.j. s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy za obdobie odo dňa

28. 11. 2009 do zaplatenia, keď nárok odvodzoval zo zmluvy o pripojení v spojení s dodatkom k nej,
obidvoch zo dňa 29. 01. 2007 a z faktúry č. 7910356898 zo dňa 08. 11. 2009, ktorá sa stala splatnou
dňa 27. 11. 2009 a ktorou fakturoval poskytovateľ žalovanému zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur,
keď po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, zostal predmetom sporu
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty už len vo výške 132,41 Eur s príslušenstvom, pričom

súd tento nárok žalobcu posúdil za nedôvodný a preto žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 132,41 Eur s
príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty zamietol.

Z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti
vyžadované u každého právneho úkonu ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá

a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade
porušenia zmluvnej povinnosti“ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný
uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o
pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností
účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti

účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet
určitých povinností a to práve preto, že je len prídkladmý. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje
posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti.

Tu súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v SR, vyššie uvedeným spôsobom

judikoval takýto záver i Najvyšší súd ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 2Odon 90/97 vyslovil, že pri formulácii
dohody o zmluvnej pokute spôsobom „ak obsluhovateľ v priebehu platnosti zmluvy poruší svoje zmluvné
záväzky, neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určite popísané povinnosti, ktoré mali byť
zaistené zmluvou pokutou. Zo slov porušenie zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne
povinnosti zo zmluvného vzťahu, poprípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je

podmienkou preto, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor Najvyššieho
súdu ČR potvrdil tento aj v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo/1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné
dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie zmluvného
vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo
zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp.

zn. M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta
zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná.

Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola
účtovaná za nie včasné zaplatenie faktúr, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno

vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, podľa
toho čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, ale v právnom úkone to
vyjadrené nebolo. Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej
pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda z tohto
pohľaduneurčitá,niejetátoneurčitosťprelomenáanidemonštratívnymvýpočtom,vktoromsanachádza

náhodou aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.

Zmluvná pokuta bola medzi poskytovateľom a žalovaným dojednaná v prípade porušenia zmluvných
povinností zo strany žalovaného (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1. písm. c) alebo v bode1. písm. „d)“ - nečitateľné, alebo v bode 2. tohto dodatku, alebo v článku 3. bod 3.6 Všeobecných
podmienok, alebo v článku 5. bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok), tak ako to vyplýva z
článku 3. zmluvy v spojení s dodatkom k nej. Z uvedenej formulácie možno vyvodiť, že tu je uvedený

príkladmý výpočet zmluvných povinností, pre prípad porušenia ktorých zo strany žalovaného bola
dojednaná zmluvná pokuta. Ide o nedostatok spôsobujúci neurčitosť ustanovenia o zmluvnej pokute,
pre ktorý nebolo možné priznať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z § 544 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu
ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd

má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade porušenia zmluvných povinností zo
strany účastníka“ (demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú
pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení v spojení
s dodatkom k nej, ktorej súčasťou sú aj všeobecné podmienky, obsahuje niekoľko desiatok povinností
účastníka rôznych závažností. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti
účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet

určitých povinností a to práve preto, že je len príkladmý. Zároveň pre pre svoju neurčitosť neumožňuje
posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti.

Navyše žalobca nedoložil do súdneho spisu všeobecné podmienky, ktoré boli platné a účinné v čase
uzatvorenia zmluvy v spojení s dodatkom k nej, na ktoré sa zmluva v spojení s dodatkom k nej odvoláva

ako na neoddeliteľnú súčasť, a navyše, keď v dodatku zmluvnou pokutou mali byť zabezpečené aj ďalšie
povinnosti žalovaného špecifikované práve vo všeobecných obchodných podmienkach.

Na záver súd ešte dodáva, že uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve v
spojení s dodatkom k nej spôsobuje i značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.

V spotrebiteľskej veci, keď v posudzovanom prípade nepochybne nárok vyplýva zo spotrebiteľskej
zmluvy a vzťahujú sa na zmluvný vzťah podľa tejto zmluvy ustanovenia tiež § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne sankcionovaný
zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, ako to bolo v tomto prípade. Táto
skutočnosť vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, spotrebiteľa, pričom je zrejmé, že
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ služby nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinností (i keď iluzórne) na jeho strane. V prejednávanej veci tak zmluvnú pokutu je

nutné považovať za neprimeranú sankciu, keď navyše dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu a to v
danom dojednaní sankcie tak z pohľadu jej výšky, ako aj zhľadiska času, t.j. teda kedy v dôsledku
porušenia povinnosti zo strany žalovaného malo dôjsť k ukončeniu zmluvy, napríklad, či je to jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na začiatku, alebo
inokedy v priebehu doby viazanosti. Tiež dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade

označiť za individuálne a to aj s poukazom na článok 3. ods. 1., 2. Smernice rady 93/13/EHS. Súdna
kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v
rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred takouto podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie.
V posudzovanom prípade dojednanie o zmluvnej pokute je tiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve, keď táto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnou.

V takomto prípade, čo súd dodáva na záver, nie je možné využiť moderačné právo a zmluvnú pokutu
znížiť s poukazom na § 545a Občianskeho zákonníka, pretože pre uplatnenie moderačného práva na
zníženie zmluvnej pokuty platí, že zmluvná pokuta musí byť dojednaná platne. V uvedenom prípade

to nebolo.

Nakoľko zmluvná pokuta však v zásade nebola dojednaná určito a zrozumiteľne, v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v tejto časti je zmluva v spojení s dodatkom k nej absolútne neplatným právnym

úkonom, keď potom nemožno takýto nárok priznať.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalovaný mal
vo veci plný úspech, preto podľa zásady úspechu a neúspechu vo veci by mal nárok na náhradu trov
konania, keby takýto nárok uplatnil. Žalovaný návrh na priznanie trov konania nepodal, keď o trovách

konania súd rozhoduje len na návrh, preto súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)