Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200649
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200649.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov
senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: SPORTER s.r.o.,
Esterházyovcov 1595/16, 924 01 Galanta, IČO: 35 935 979, v konaní zastúpeného advokátom JUDr.
Ivanom Rendekom, so sídlom Galanta, ul. Šafárikova 1522 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

žalovaného číslo 1100302/1/330204/2014/968 zo dňa 21.7.2014 a číslo 1100302/1/330399/2014/968
zo dňa 23.7.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutia žalovaného číslo: 1100302/1/330204/2014/968 zo dňa 21.7.2014 a
rozhodnutie žalovaného číslo: 1100302/1/330399/2014/968 zo dňa 23.7.2014 podľa § 250j ods. 2 písm.
d) O.s.p. z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70

eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 432,30 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 16.9.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí
žalovaného č. 1100302/1/330204/2014/968 zo dňa 21.7.2014 a č.1100302/1/330399/2014/968 zo
dňa 23.7.2014, ktorými tento ako druhostupňový správny orgán vo veciach správy daní a poplatkov
potvrdil prvostupňové rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 9104408/5/1550489/2014/SIJu a č.

9104408/5/1550570/2014/SIJu obe zo dňa 17.4.2014, ktorými bol podľa § 68 ods. 5 zák.č. 563/2009
Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2009 vo výške 39 900 eur, resp. máj 2009 v sume 60 800 eur z dôvodu porušenia § 49
ods. 1 a 2 a § 51 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty s odôvodnením, že nebolo preukázané
dodanie služieb dodávateľom uvedených na faktúre, neboli predložené dôkazy o deklarovaných
službách, ktoré by ich reálne a vecne preukazovali.

V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že obe rozhodnutia považuje za nezákonné, nakoľko zo strany
žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v tom, že deklarované služby vykonané
Ing. C., ku ktorým sa tento zmluvne zaviazal, považoval za nepreukázané. V tejto súvislosti poukázal
na to, že v daňovom konaní týkajúcom sa dorubenia dani z príjmu Ing. C. správny orgán uznal, že
posudzované obchodné prípady medzi žalobcom a Ing. C. boli uskutočnené, pričom sa jednalo o totožný

obchodný vzťah, pričom správny orgán vychádzal z rovnakého skutkového stavu. Ďalej namietal, že
pokiaľ by aj správca dane zistil, že k dodaniu služby zo strany Ing. C. nedošlo, ale len k prijatiu platby
z jeho strany (čo správca dane nespochybnil), tak žalobcovi vzniklo právo na odpočet dane z pridanejhodnoty s poukazom na ust. § 19 ods. 4 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty dňom prijatia
peňazí Ing. C., nakoľko z tohto ustanovenia vyplýva, že ak je platba prijatá pred dodaním služby, vzniká
daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Za tohto stavu teda pokiaľ došlo k prijatiu platby

Ing. C. a ešte nie k poskytnutiu služby, tak dňom prijatia platby vznikla Ing. C. povinnosť odviesť daň z
pridanejhodnotyažalobcovivznikloprávonajejodpočet.Ďalejuviedol,žemedzižalobcomaIng.C.bolo
dohodnuté, že k vystaveniu faktúr dôjde až na základe vykonaného sprostredkovania s tým, že podklady
k fakturácii ako aj samotnú fakturáciu zrealizuje Ing. C.. Poukázal tiež na to, že v podkladoch k fakturácii
boli uvedené jednotlivé prípady sprostredkovania, vykonané žalobcom ešte pred vystavením faktúr č.

06/2009 a 09/2009. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že o zrealizovaní reklamy svedčí existujúca reklama,
a teda mal za to, že splnil vecne ako aj formálne podmienky zdaniteľného obchodu, pričom v doplnení
odvolania adresovanom žalovanému uviedol, že v daňovom konaní, týkajúceho sa výmeru Daňového
úradu Bratislava č. 9103403/5/5423407/2013 zo dňa 6.12.2013 v spojení s rozhodnutím Finančného
riaditeľstvaSRč.1100302/1/194945/2014/5113bolIng.C.vyrubenýrozdieldanezazdaňovacieobdobie
2009 v sume 101 389,27 eur, pričom v tomto konaní skutkové zistenia považoval za preukázané.

Znamená to, že žalovaný ako správca dane uznal existenciu zmlúv, ktoré boli medzi žalobcom a Ing.
C. uzatvorené. Taktiež poukázal na to, že potom ako sa dozvedel o výsledkoch daňového konania
voči Ing. C., zistené skutočnosti uviedol vo forme doplnenia vo svojich oboch odvolaniach zo dňa
9.6.2014, ktorých súčasťou bolo čestné prehlásenie Ing. C. o tom, že v daňovom konaní vedenom proti
žalobcovi, v ktorom vypovedal ako svedok, uvádzal nepravdu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 74

ods. 2 daňového poriadku, na základe ktorého je žalovaný povinný na žalobcom oznámené skutočnosti
prihliadnuť ex offo bez ohľadu na to, či mu boli zaslané pred alebo po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutí. Znamená to, že pokiaľ bola výpoveď Ing. C. v daňovom konaní použitá ako jeden
z dôkazov a ukázala sa ako nepravdivá, mal žalovaný zrušiť prvostupňové rozhodnutia a vec vrátiť
prvostupňovému správnemu orgánu, čo však neurobil. V súvislosti s dopytmi realizovanými správcom

dane na starostov a primátorov obcí a miest, v ktorých boli vybudované viacúčelové a futbalové ihriská,
s otázkou, či títo boli oslovení treťou osobou uviedol, že znenie týchto otázok pravdepodobne svedčí o
nepochopení zmluvného záväzku Ing. C., ktorého úlohou nebolo nikdy lobovať u záujemcov v prospech
žalobcu a ani žalobcovi vybaviť získanie zákazky. Naviac odpovede starostov a primátorov obcí a miest
ani nevyvracajú tvrdenie žalobcu ohľadne vykonania sprostredkovania Ing. C. s týmito obcami. Ďalej

namietal, že žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, rozhodnutia
žalovaného považoval v tejto časti za nedostatočné, formálne a arbitrárne.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.11.2014 žiadal

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobcom napadnuté rozhodnutia boli vydané
v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase, skutkový ako aj právny stav bol dostatočne
zistený, pričom žalobca nepreukázal, že k zdaniteľnému obchodu z jeho strany skutočne došlo. Ďalej
uviedol, že v rozhodnutiach sa správca dane vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní,
ktorésútotožnésožalobnýmidôvodmi.Konštatoval,žežalobcauzatvorilvzmysle§269zák.č.513/1991

Zb. zmluvu o spolupráci s poskytovateľom Ing. S. C. - VA&KO zo dňa 2.1.2008, ktorú zmluvné strany
zrušili podpísaním zmluvy o reklame a spolupráci zo dňa 2.1.2009, v ktorej upravili svoje vzájomné práva
a povinnosti. Predmetom novej uzatvorenej zmluvy o reklame a spolupráci bola reklama a propagácia
činností a služieb objednávateľa alebo jeho zmluvných partnerov, najmä vo forme grafickej reklamy
umiestnenej v priestoroch ŠK SFM Senec a zároveň záväzok poskytovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu

k tomu, aby záujemca - SPORTER s.r.o. mal príležitosť uzatvárať zmluvy o dielo v oblasti jeho predmetu
podnikania s tretími osobami na území Slovenskej republiky a záväzok záujemcu mu za to uhradiť
zmluvnú odmenu. V tejto súvislosti uviedol, že Obchodný zákonník definuje v základných ustanoveniach
zmluvu o sprostredkovaní, ktorou sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k
tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje

zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu. Postavenie sprostredkovateľa Ing. C. nepreukázali ani šetrenia u
starostov a primátorov obcí a miest, v ktorých boli vybudované viacúčelové a futbalové ihriská, v zmysle
podkladov ku fakturácii medzi poskytovateľom a záujemcom, ktoré tvorili prílohy k faktúram č. 06/2009
a č. 09/2009. Ďalej uviedol, že zistené skutočnosti a dôkazy preukazujú, že fakturované služby Ing. S.
C. - VA&KO ako podnikateľský subjekt uvedený na faktúre nedodal, nevznikla mu daňová povinnosť

podľa § 19 zákona o DPH, následkom čoho je, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. V
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Sžf 20/2011, v ktorom je uvedené, že
pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných
dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielenpo formálnej ale aj po obsahovej stránke. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov je dôkazné
bremeno na strane daňového subjektu, pričom v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu
preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane,

ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba dodaná, nie je povinný dokazovať
jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou
uvedenounapredloženýchfaktúrach,pokiaľsiuplatňujenároknaodpočítaniedanezfaktúr.Akdaňovník
neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie
DPH. Okrem toho povinnosť predkladať záznamy, doklady, ktoré preukazujú hospodárske, finančné a

účtovné prípady a dôkazy, ktoré preukazujú jeho plnenia, vyplýva platiteľovi dane aj z ust. § 45 ods.
2 daňového poriadku. Znamená to, že dôkazná povinnosť je na platiteľovi dane, správca dane vedie
dokazovanie podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku. Samotná fotodokumentácia predložená žalobcom
v súvislosti s existenciou reklamnej plochy v ŠK SFM Senec nie je jednoznačným dôkazom o tom, že
reklamná plocha bola reálne vykonaná dodávateľom, tak ako je to deklarované na faktúrach. Taktiež Ing.
S. C. v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9101403/5/659937/2013 uviedol, že žiadne doklady k faktúram

nemá, sprostredkovanie nevie konkretizovať, reklamu v športovom areáli nevykonal, nezabezpečil a
nevie kto ju zabezpečil. Znamená to, že reálne dodanie služieb žalobcovi menovaným subjektom
preukázané nebolo, napriek tomu, že preukazovanie prijatých zdaniteľných obchodov platiteľom dane,
ktorý si z nich uplatňuje právo na odpočítanie dane je jeho povinnosťou, aj bez vydania výzvy na
predloženie dôkazov. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcu na vykonanie daňovej kontroly u daňového

subjektu Ing. S. C. - VA&KO ako na dôkaz uskutočnenia sprostredkovania služieb, tak toto považuje
za irelevantné, nakoľko u Ing. S. C. bola vykonaná daňová kontrola dane z príjmov fyzických osôb
v zmysle ustanovení zákona č. 595/2009 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov na
základe nepriznaných príjmov, pričom žalobca, ktorý je platiteľom dane podľa zákona o DPH si uplatňuje
nárok na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, a tento jeho nárok musí byť podložený relevantnými

dôkaznými prostriedkami.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 10.9.2015, pričom žalobca sa pridržiaval
žalobných dôvodov uvedených v žalobe, rozhodnutia žalovaného považoval za nezákonné, tieto žiadal

zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, súhlasil s tým,
aby predmetná vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky
na takýto postup, súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

Podľa § 247 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 49 zák.č. 222/2004 Z.z.

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.Podľa § 51 zák.č. 222/2004 Z.z.

(1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 74 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie

v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 74 ods. 3 zák.č. 563/2009 Z.z. odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho
konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je
povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami

vykonaného dokazovania.

Na úvod je potrebné uviesť, že v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a

postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§
247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom konania je preskúmanie zákonností rozhodnutí správneho orgánu a
posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
a rozhodol v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. a v súlade s ustanoveniami zák.č. 222/2004 Z.z. . Je
nepochybné, že pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada

voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V tejto súvislosti súd predovšetkým poukazuje
na to, že správny orgán výpoveď Ing. C. v daňovom konaní považoval za jeden z kľúčových dôkazov,
na základe ktorej žalovaný dospel k záveru, že zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené, pričom v

rámcižalobcomdoplnenéhoodvolaniazodňa11.6.2014tátovýpoveďIng.C.saukázalaakonepravdivá,
čo bolo doložené jeho čestným prehlásením. Znamená to, že v priebehu odvolacieho správneho konania
vyšli v predmetnej veci najavo skutkové a právne okolnosti žalobcom neuplatnené v odvolaní, ktoré
však majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a na ktoré mal žalovaný ako odvolací správny orgán
prihliadnuť sa poukazom na ust. § 74 ods. 2 daňového poriadku. Z pojmu „vyšli najavo“ je potrebné

rozumieť akýkoľvek spôsob, ktorým sa do dispozičnej sféry správneho orgánu dostane informácia o
skutočnosti, ktorá môže byť pre výsledok konania rozhodná (rozsudok Najvyššieho správneho soudu
2 Afs 31/2005). Je potrebné tiež zdôrazniť, že neopomenuteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho správneho orgánu je to, ako sa odvolací orgán vysporiadal s odvolacími námietkami (v
tomto smere sa žalovaný nevysporiadal a neprihliadal na zistené skutočnosti v priebehu odvolacieho

správneho konania), pričom tento nedostatok, resp. pochybenie je potrebné z procesného hľadiska
hodnotiť tak, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto súd napadnuté
rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

Úlohou správneho orgánu bude doplniť dokazovanie, opätovne vypočuť Ing. C. k tomu, ako teda
v skutočnosti bol realizovaný jeho zmluvný vzťah so žalobcom, nakoľko žalovaný sa doposiaľ
nevysporiadal so zistenými rozpormi vo výpovedi Ing. C.. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu
totiž vyplýva, že tento najskôr v daňovom konaní tvrdil, že obchodný vzťah so žalobcom prebehol

ohľadne niektorých vecí iba papierovo, pričom na druhej strane potvrdil, že mu nejaké finančné
prostriedky zo strany žalobcu boli vyplatené na jeho súkromný účet. Okrem toho v rámci odvolacieho
správneho konania bolo žalovanému predložené čestné prehlásenie Ing. C., ktorým tento potvrdil,
že so žalobcom bol v zmluvnom vzťahu, sprostredkoval mu informácie o tom, kto má záujem ovýstavbu športovísk, súčasne mu zabezpečil reklamu v ŠK SFM Senec, pričom taktiež potvrdil, že
sumy uvedené vo faktúrach č. 6/2009 zo dňa 2.4.2009 a č. 9/2009 zo dňa 15.5.2009 mu boli zo
strany žalobcu vyplatené. Žalovaný pri vydaní žalobcom napadnutých rozhodnutí sa týmito zistenými

skutočnosťami nezaoberal a tieto nevyhodnotil, napriek tomu, že je povinný preskúmať napadnuté
rozhodnutie v rozsahu požadovanom odvolaní. Podľa názoru súdu v rámci odvolacieho správneho
konaniavyšlinajavozávažnéskutočnosti,naktorémalžalovanýprihliadaťazaoberaťsanimi.Odvolanie
v daňovom konaní je budované na apelačnom princípe, čo znamená, že druhostupňový správny orgán
je oprávnený napraviť prvostupňové rozhodnutie tak, že sám môže vo veci samej rozhodnúť a nie je

viazaný záverom prvostupňového orgánu. Znamená to, že sám posúdi vec, a to jednak z hľadiska
vykonaného dokazovania a urobených záverov, ako aj z právnej stránky. V rámci odvolacieho konania
teda môže druhostupňový orgán výsledky daňového konania dopĺňať, odstraňovať chyby konania, alebo
môže uložiť správcovi dane, ak konal v prvom stupni, aby doplnenie vykonal, resp. chyby odstránil v
stanovenej lehote.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi ako v konaní úspešnému
účastníkovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanú
žalobu vo výške 70 eur a náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci (2 x 134 eur
za prevzatie veci, prípravu a prvú poradu s klientom a podanie žaloby zo dňa 9.9.2014, 1x za účasť na

pojednávaní dňa 10.9.2015 vo výške 139,83 eur, 2x režijný paušál 8,04 eur a 1x režijný paušál 8,39 eur)
v celkovej výške 432,30 eur, ktoré boli uplatnené zo strany právneho zástupcu žalobcu v súlade s ust.
§ 11 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

tohto súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.