Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 14, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 39C/39/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109207185
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8109207185.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu N. R..F.., B. XXXX/

XX, Ľ., C.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080 01
Prešov,protižalovanýmX/F.M.P.,Š..P..X.G.,L.O..XX,V.X/F.U.,O..XX.XX.XXXX,V.X.XX,P.-O.Š.,
X/ L. U., E.. F., O.. XX.XX.XXXX, V. X. XX, P. - O. Š., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovanému v 1.rade z a m i e t a.

II. Súd u r č u j e, že žalobca N. R..F.., B. XXXX/XX, Ľ., C.: XX XXX XXX, je vlastníkom rekreačnej chaty
súpisné číslo 30 postavenej na parcele č. XXXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, M. Ú. Y., D. Y., D.: F..

III. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na súde dňa 16.04.2009 sa domáhal, aby súd rozsudkom určil, že žalobca je
vlastníkom rekreačnej chaty, súp. č. 30, postavenej na parc. č. XXX, zapísanej na LV č. XXX, M..Ú..
Y.. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade po vstupe do likvidácie vykonal likvidátorom C.. Y. L.
dňa 25.03.1996 dražbu nehnuteľnosti - rekreačnej chaty v Drienici, ku ktorej žiada určiť vlastnícke právo.
Podľa žalobcu sa tento stal vydražiteľom v dôsledku príklepu licitátora, ktorým bol E.. R. O.. Žalobca
uvádza, že odo dňa dražby uvedenú nehnuteľnosť užíva ako svoje výlučné vlastníctvo, zveľaďuje ju

a platí uhrádza aj daň z nehnuteľnosti.

Žalobca až v roku 2002 zistil, že uvedená nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností stále evidovaná
vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, nakoľko ten ani nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva.
Urobil tak až žalobca, ktorý dňa 04.11.2002 predložil Správe katastra Sabinov zápisnicu o vykonaní
dražby s návrhom na zápis týchto skutočností do katastra nehnuteľností. Žalobcovi bolo Správou
katastra Sabinov oznámené, že verejnú listinu nie je možné zapísať, nakoľko na LV č. XXX M..Ú..

Y. je zapísaná poznámka obmedzujúca zápis vykonať. Podľa žalobcu začatie exekučného konania v
prospech oprávneného veriteľa proti dlžníkovi, ktorým bola F. M., Š..P.. P. v likvidácii, teda žalovaný v 1.
rade nemohla mať vplyv na existenciu vlastníckeho práva žalobcu vo vzťahu k predmetu dražby. Práve
pre zamietavé stanovisko správy katastra žalobca preukazuje naliehavý právny záujem na určení jeho
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

Žalobca so žalobou ako prílohu pripojil zápisnicu o výsledku dražby konanej dňa 25.03.1996, návrh na

zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom, vrátenie návrhu na zápis do katastra
zo dňa 27.02.2003.Z dôvodu zmeny v osobe vlastníka predmetnej nehnuteľnosti žalobca rozšíril žalobu podaním,
doručeným súdu dňa 11.05.2009, aj vo vzťahu k novým vlastníkom nehnuteľností. Súd uznesením,
č.k. 39C/39/2009-20 zo dňa 20.05.2009 pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil F. U.

R. L. U.. E.. F..

Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.06.2009, v zmysle ktorého žiadal, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko ako likvidátor žalovaného podniku v likvidácii na základe
listu vlastníctva a údajov exekučného úradu považoval F. M. P., Š..P.. v likvidácii za výlučného vlastníka

tejto nehnuteľnosti a to až ku dňu jej odpredaja dňa 08.04.2009 inej osobe so súhlasom exekútora.
Žalovanýv1.rade vosvojomvyjadreníuviedol,ževevidenciipodnikuniejeevidovanásumaovyplatení
spornejnehnuteľnostivobdobí,oktoréopierasvojužalobužalobca,niejeevidovanázápisnicaoverejnej
dražbe a nepochybne bolo zistené, že bývalý likvidátor L. nepoukázal na likvidačný účet sumu z predaja
vydraženej nehnuteľnosti, čo zrejmé bolo spôsobené zrušením dražby z dôvodu exekučných konaní.
Sám vtedajší likvidátor nepodal návrh na vklad, čo by inak bolo jeho povinnosťou po splnení náležitostí

dražby.

Podaním zo dňa 11.06.2009 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že v zápisnici o dražbe
konanej dňa 25.03.1996 je uvedený názov organizácie, ktorá v Obchodnom registri nebola zapísaná,
konkrétne F. M. P. š.p. v likvidácii, je podľa neho vlastník a predávajúci a F. M. Š..P.. v likvidácii označená

ako dražiteľ podľa dôkazovej zápisnice, pričom aj odtlačok pečiatky nepatrí žiadnej organizácii podľa
Obchodného registra. Spochybňuje návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý bol podaný po viac ako
šiestichrokochodtvrdenejdražby.Prenehodnovernosťpredloženýchdokladovžiadalžalobuzamietnuť.

Podaním zo dňa 08.03.2010 sa likvidátor žalovaného v 1. rade písomne opätovne vyjadril k veci samej

a potvrdil, že predaj nehnuteľnosti bol zo strany likvidovaného podniku uskutočnený iba jediný raz a to
vtedy, kedy v dôsledku kúpy, a to kúpnou zmluvou, sa stali vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti manželia
U. (žalovaní v 2. a 3. rade). Uviedol, že nehnuteľnosť nikdy predtým nebola prevádzaná na inú osobu, o
čom svedčia písomnosti evidované v účtovníctve likvidovaného podniku, medzi ktorými sa nenachádza
žiadny doklad o zaplatení, či odkúpení uvedenej nehnuteľnosti žalobcom a preto ani samotný žalobca

nemôže disponovať dokladom o úhrade, preto žiada opätovne žalobu zamietnuť.

Žalobca podaním zo dňa 12.04.2010 zdôraznil, že zo strany žalovaného bola po vykonanej dražbe
vykonaná odhláška elektrickej energie, pričom ako odberateľ bol prihlásený žalobca. Žalobcovi boli
odovzdané aj kľúče od chaty. Súčasne uviedol, že žalobca po vykonanej dražbe oznámil žalovanému v

1. rade, že započítava svoje pohľadávky voči nemu, ktoré mal vo výške 180 000,- Sk a rozdiel vo výške
7 219,20 Sk poukázal žalovanému v 1. rade prevodným príkazom zo dňa 16.04.1996. Súčasne uviedol,
že podpisy na kúpnej zmluve boli overované účastníkmi na Notárskom úrade L.. U. P. v období od
28.06.1996 do 03.07.1996. Žalobca s týmto podaním predložil súdu kópiu výdavkového pokladničného
dokladu žalobcu zo dňa 25.03.1996, ktorým bolo F. M., P. vyplatená suma 21.000,- Sk ako dražobná

zábezpeka a súčasne predložil kópiu potvrdenia s pečiatkou F. M. Š..P.. v likvidácii zo dňa 25.03.1996,
v zmysle ktorej 20.000,- Sk ako dražobná zábezpeka bola prijatá, nie je však uvedené od koho. Kópiou
rovnakého dokladu je preukazované prijatie sumy 1.000,- Sk. Žalobca predložil kópiu oznámenia o
vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, v zmysle ktorého žalobca jednostranne do zápočtu
zahrnul pohľadávky spoločnosti Cofin a.s. voči Slovenskej knihe š.p. v likvidácii, plynúce z faktúry č.

32/92, vrátane súdnych poplatkov, trov právneho zástupcu a úrokov z omeškania v celkovej výške
170.124,- Sk a z faktúry č. 119/96 za inzerciu v Prešovských novinách v celkovej výške 2.656,80 Sk,
pričom ako záväzky žalobcu voči F. M. Š..P.. v likvidácii uviedol „hodnota vydraženej nehnuteľnosti
- Chata Y. mínus dražobná zábezpeka v celkovej výške 180 .000,- Sk“ . Súčasťou tohto oznámenia
je aj vyčíslenie rozdielu vo výške 7.219,20 Sk s tým, že tento bol poukázaný dňa 16.04.1996 na účet

č. 14104-572/0200. Žalobca ďalej predložil výpis z účtu, v zmysle ktorého je zrejmá úhrada 7.219,20
Sk, list podpísaný C.. Y. L. s označením likvidátor F. M. Š..P.. v likvidácii, ktorý je adresovaný žalobcovi,
pričom ide o sprievodný list, prílohou ktorého bola kúpna zmluva.

Na pojednávaní dňa 22.04.2010 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ktorý vo vzťahu k

predmetu sporu uviedol, že sa osobne zúčastnil na dražbe, ktorá sa konala dňa 25.03.1996, zložil
zábezpeku vo výške 20.000,- Sk a uhradil účastnícky poplatok 1.000,- Sk. Keď požiadal Správu
katastra Sabinov o zápis vlastníckeho práva, listom zo dňa 27.02.2003 mu bolo oznámené, že na liste
vlastníctva č. XXX je zapísaná poznámka s obmedzujúcou povahou pre iného vlastníka. Potom išiel zaexekútorom R. V., ktorého požiadal, aby exekúciu na predmetnú nehnuteľnosť zrušil. Po zrušení plomby
F. M. Š..P.. predala túto nehnuteľnosť žalovaným v 2. a 3. rade. Žalobca ďalej uviedol, že po celý čas
nehnuteľnosť užíval a uhrádzal aj daň z nehnuteľností.

Na tomto pojednávaní bol vypočutý žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že v decembri 2008 sa rozhodol s
manželkou nájsť vhodnú nehnuteľnosť v obci Drienica, pričom našli nehnuteľnosť, ktorá nebola užívaná,
preto z výpisu katastra nehnuteľností zistil, že vlastníkom
je F. M. Š..P.. Prešov ako aj to, že je evidovaná poznámka o upovedomení o začatí exekúcie zriadením

záložného práva. Skontaktoval sa s likvidátorom L.. U. Č. a spojil sa so súdnym exekútorom R. V..
Rozhodol sa, že uvedenú nehnuteľnosť vyplatí. Dňa 08.04.2009 bola uzavretá kúpna zmluva, kde bol
predávajúciF.M.Š..P..vlikvidácii,vzastúpenílikvidátoromazaplatil sumu3.319,40eur, očompredložil
kópiu pokladničného dokladu. Žalovaný v 2. rade predložil výpis z obchodného registra Okresného súdu
Prešov oddiel Pš, vložka č. 44/P, v zmysle ktorého C.. Y. L., trvale bytom B. XX, E. vykonával funkciu
likvidátora od 01.02.1994 do 07.04.1997 v štátnom podniku F. M. P., Š..P.. X. G.-C.: XX XXX XXX.

Na pojednávaní, konanom dňa 01.06.2010 bolo dokazovanie doplnené o výpoveď žalovanej v 3. rade,
ktorá potvrdila skutočnosti uvádzané jej manželom.

Dožiadanýmsúdom- OkresnýmsúdomBratislavaI-sadňa14.01.2011vykonalvýsluchžalovanéhov1.

rade - likvidátora žalovaného v 1. rade, ktorý potvrdil všetky doteraz ním písomne uvádzané skutočnosti
a vylúčil akéhokoľvek započítavanie pohľadávok, nakoľko po vstupe štátneho podniku do likvidácie by
toto bolo v rozpore so zákonom.

Z potvrdenia Obce Drienica zo dňa 07.04.2011 vyplýva, že žalobca uhrádzal daň z nehnuteľností za

pozemok parc. číslo KNC XXXX, M..Ú.. Y. o výmere 20m2 a za stavbu na uvedenom pozemku daň z
nehnuteľností od 01.01.1996 do 31.12.2009.

Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2011 bolo dokazovanie doplnené o výsluch svedka E.. R. O. -
licitátora uvedeného v zápisnici o dražbe, ktorý potvrdil uskutočnenie dražby, zároveň však uviedol,

že nie sú mu známe skutočnosti týkajúce sa jednotlivých finančných úhrad, nakoľko s financiami do
kontaktu neprichádzal a potvrdil, že podpis na zápisnici o dražbe je jeho.

Následne súd rozsudkom zo dňa 24.2.2012, č.k. 39C/39/2009 žalobu zamietol z dôvodu toho, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalobcu nedošlo k úplnému zaplateniu ceny

dosiahnutej vydražením v 30 dňovej zákonnej lehote, čo malo za následok, že „prechod vlastníctva
k vydraženej veci sa od začiatku zrušuje“. Žalobca nepreukázal doručenie „Oznámenia o vzájomnom
započítaní pohľadávok“ zo dňa 16.4.1996 žalovanému - teda nepreukázal, žeby „urobil voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu“. Ak by aj žalobca doručenie „Oznámenia o vzájomnom započítaní
pohľadávok“ žalovanému preukázal, nebolo by možné toto oznámenie považovať za spôsobilé mať za

následok zánik vzájomných pohľadávok. Pohľadávky totiž musia byť spôsobilé na započítanie. Z povahy
oznámením započítavaných pohľadávok je zrejmé, že tieto na započítanie nie sú spôsobilé. Zatiaľ čo
pohľadávky žalobcu voči žalovanému majú svoj pôvod v obchodnom styku z obdobia pred vstupom
žalovanéhodolikvidácie,pohľadávkažalovanéhovočižalobcoviplyniezdražby,ktoroubolspeňažovaný
majetok v rámci likvidácie štátneho podniku.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a rozhodol o tom, že žalobca je vlastníkom rekreačnej chaty, súpisné č. 30, postavenej
na pozemku parcela č. XXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX M.. Ú.. Y.. Uplatnil si trovy prvostupňového
aj odvolacieho konania. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že prvostupňový súd vec
nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Ďalej uviedol, že je nesporné, že dňa 25.3.1996 sa uskutočnila dražba rekreačnej chaty, súpisné č.
30, ktorá je zapísaná na LV č. XXX X. M.. Ú.. Y.. O priebehu dražby svedčí zápisnica o výsledku

dražby konanej dňa 25.3.1996. Táto zápisnica neobsahuje žiadne pokyny ohľadne spôsobu zaplatenia
vydraženej ceny, ani žiadne obmedzenia vo vzťahu k zaplateniu ceny, t.j. zákaz započítania, resp. že
zaplatenie ceny inak ako na bankový účet je vylúčené. Je nesporné, že žalobca zaplatil vydraženú
cenu v celom rozsahu, a to sumou 20.000,- Sk vo forme dražobnej zábezpeky, sumou 170.124,- Ska sumu 2.656,80 Sk zaplatil započítaním pohľadávok podľa § 580 OZ a sumu 7.219,20 Sk doplatil
bezhotovostným prevodom na bankový účet. Prvostupňový súd však uzavrel, že vydražená cena
uhradená nebola.

Namietal správnu aplikáciu zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, keď nesprávne aplikoval
prvostupňový súd ustanovenie § 15a ods. 1 Zákona o štátnom podniku, pretože v čase konania dražby
dňa 25.3.1996 zákon č. 111/1990 Zb. obsahoval len ustanovenie § 15, a nie ustanovenie § 15a tohto
zákona, ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť až zákonom č. 317/1996 Z.z. zo dňa 25.10.1996.

Týmto zákonom bol prijatý aj dražobný poriadok ako príloha k zákonu č. 317/1996, kde je presne a
bez akýchkoľvek pochybností upravený priebeh dražby. Na dražbu konanú dňa 25.3.1996 sa však tento
zákon č. 317/1996 Z.z. nevzťahuje. Ustanovenie § 15, ktoré v tom čase platilo, neobsahovalo žiadnu
zmienku o spôsobe zaplatenia vydraženej ceny.

Prvostupňový súd nesprávne aplikoval ďalej na tento prípad ustanovenie zákona č. 91/1992 Zb. o

podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Žalovaný ako štátny podnik bol v likvidácii, likvidátor
speňažoval majetok štátneho podniku po častiach v rámci verejných dražieb. Ktokoľvek sa mohol týchto
dražieb zúčastniť, ktokoľvek mohol vydražiť jednotlivé hnuteľné a nehnuteľné veci patriace štátnemu
podniku. Nikdy sa však nedražil štátny podnik ako celok. Zákon č. 91/92 Zb. sa vzťahuje na privatizáciu
štátnych podnikov, žalobca nadobudol svoje vlastníctvo nie v rámci privatizácie, ale na verejnej dražbe.

Zákonom č. 317/1996 Z.z. z 25.10.1996, ktorým sa mení zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, v
prílohe označenej ako dražobný poriadok, v záverečných ustanoveniach, uviedol, že na dražby štátnych
podnikov v likvidácii sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 92/91 Zb. a primerane ustanovenia zákona č.
427/90 Zb., pričom uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť až po konaní spornej dražby.

Prvostupňový súd ďalej nesprávne aplikoval zákon 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k
niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. Predmetom prevodu vlastníctva je prevádzková
jednotka, pričom v prejednávanej veci nešlo o dražbu prevádzkovej jednotky, ktorou je súbor hnuteľných
vecí (najmä zásob) a nehnuteľností, ktoré tvoria ucelený hospodársky alebo majetkový celok. Žalobca

nedražil prevádzkovú jednotku, predajňu kníh žalovaného v 1. rade, ale dražil majetok žalovaného
v 1. rade nachádzajúci sa úplne mimo podnikateľskej činnosti žalovaného v 1. rade, mimo predaja
kníh, rekreačnú chatu. Dražbu neorganizoval žiadny príslušný orgán Slovenskej republiky, ale likvidátor
žalovaného v 1. rade C.. Y. L.Í., ktorý listom poveril a určil za licitátora E.. R. O., ktorého úlohou
bolo viesť dražby a vyhotovovať zápisnice z dražieb. Na priebeh dražby nedohliadal žiaden zástupca

príslušného orgánu republiky. Preto na danú vec nie je možné aplikovať zákon č. 427/1990 Zb. Nebolo
ani vydané žiadne rozhodnutie o pripadnutí dražobnej zábezpeky príslušnému orgánu republiky, nikto
nenamietal, že vydražená cena nebola zaplatená. Žiadnym právnym aktom nebol prechod vydraženej
veci zrušený od začiatku. Vydražená nehnuteľnosť nebola opätovne zaradená do prvého kola dražby,
nebola vykonaná opakovaná dražba, likvidátor umožnil žalobcovi užívanie nehnuteľnosti ihneď po

dražbe, keď ešte nebola zaplatená vydražená cena, keď žalobcovi C.. Y. L., likvidátor, odovzdal kľúče od
rekreačnej chaty a žalobca túto rekreačnú chatu začal užívať pre seba ako obchodnú spoločnosť, zaradil
ju do svojho podnikateľského majetku, účtoval o nej, zaradil ju do odpisov, prihlásil si ako odberateľ
elektrickej energie, platca dane z nehnuteľnosti. Rekreačnú chatu užívali zamestnanci žalobcu ako
podnikové zariadenia na rekreáciu a rehabilitáciu.

Prvostupňový súd nemal účelovo aplikovať len ustanovenie § 11 ods. 1 citovaného zákona, ale mal vziať
do úvahy všetky jej ustanovenia. Ustanovenie § 47b ods. 6 zákona 92/91 Zb. odkazuje len na primerané
použitie zákona 427/1990 Zb. Ide o osobitné ustanovenia v zákone 92/91 Zb. Zákonom č. 317/96 Z.z.
bolo priamo do zákona č. 111/90 Zb. doplnené odkazovacie ustanovenie na priame použitie zákona č.

92/91 Zb. a odkazovacie ustanovenie na primerané použitie zákona 427/90 Zb. Ak odvolací súd pripustí
aplikáciu § 427/90 Zb. podľa prvostupňového súdu, žalobca poukazuje na to, že nemožno aplikovať
ustanovenia zákona 427/90 Zb. o verejnej dražbe, pretože zákon č. 427/90 Zb. platný a účinný v čase
konania dražby dňa 25.3.1996 mal vlastné osobitné ustanovenia o likvidácii štátnych podnikov v IV. časti.

Preto sa likvidácia štátneho podniku mala vykonať podľa § 27 Hospodárskeho zákonníka a aplikujúc
ustanovenie § 772 bod 3 Obchodného zákonníka, podľa § 72 a násl. Obchodného zákonníka.Žalobca ďalej namietal vyhodnotenie prvostupňového súdu o nespôsobilosti započítania vydraženej
ceny. Je potrebné uviesť, že započítací prejav žalobcu má všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona.
Súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyhodnotil, že predmetom započítania sú pohľadávky, ktoré

nie sú spôsobilé na započítanie. Pohľadávka žalobcu, ako aj pohľadávka žalovaného v 1. rade v
čase započítania existovala, započítanie sa uskutočnilo v 30 -dňovej lehote odo dňa konania dražby.
Započítanie je platné a účinné k 16.4.1996, kedy sa pohľadávky žalobcu a žalovaného v 1. rade stretli a
zanikli započítaním. U žalovanej v 1. rade tento jednostranný zápočet neodmietol. Nesprávny je aj názor
prvostupňového súdu, že započítanie v likvidácii nie je možné.

Súd prvého stupňa vôbec neskúmal a nezaoberal sa ďalšími dôležitými skutočnosťami významnými
pre záver o vlastníckom práve žalobcu. Súd prvého stupňa totiž nebol viazaný právnou kvalifikáciou
nároku žalobcu. Mal skúmať, či by žalobca nebol nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Poukázal na
ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka a na súdnu prax, podľa ktorého držiteľ veci musí preukázať
nadobúdací titul, i keď neplatný, z ktorého možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť. Žalobca sa ujal

držby rekreačnej chaty udelením príklepu dňa 25.3.1996, ihneď po vykonaní dražby, kedy mu v ten
deň likvidátor žalovaného v 1. rade odovzdal kľúče od chaty. V ten moment začal žalobca rekreačnú
chatu užívať pre seba ako obchodnú spoločnosť, zaradil ju do svojho podnikateľského majetku, účtoval
o nej ako o majetku podnikateľskom, v súlade s príslušnými právnymi predpismi ju zaradil do odpisov,
prihlásil sa ako odberateľ elektrickej energie, platca dane z nehnuteľností, nehnuteľnosť užívali dlhé roky

jeho zamestnanci ako podnikové zariadenie na rekreáciu a rehabilitáciu. Žalobca vykonal rekonštrukciu
rekreačnej chaty, do ktorej investoval značné finančné prostriedky. Žalobca v dobrej viere, že na
dražbe dňa 25.3.1996 vydražil rekreačnú chatu a zaplatil za ňu vydraženú cenu. Spôsobom zaplatenia
ceny bolo započítanie, ktoré likvidátor nenamietal, sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, o čom preukazuje
aj skutočnosť, že sa pokúšal realizovať vklad vlastníckeho práva na Správu katastra Sabinov dňa

4.11.2002 a dosiahnuť zápis svojho vlastníctva k vydraženej nehnuteľnosti. Žalobca dobromyseľne
užíval rekreačnú chatu od roku 1996 v dobrej viere, že mu patrí. Takýto stav trval nepretržite až
do roku 2009, t.j. 13 rokov, keď Správa katastra Sabinov dňa 28.4.2009 povolila vklad vlastníckeho
práva žalovaných v 2. a 3. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.2009. Žalobca viac ako 10
rokov užíval rekreačnú chatu v dobrej viere, že mu patrí a najneskôr ku dňu 25.3.2006 nadobudol aj

vlastníckeprávokrekreačnejchatevydržaním.Súdprvéhostupňapochybil,keďnevykonaldokazovanie
týmto smerom a nezisťoval okolnosti užívania rekreačnej chaty žalobcom, jeho dobromyseľnosť a
nadobudnutie vlastníctva minimálne vydržaním tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé rozhodnutie vo
veci. K tomu mal vypočuť zamestnancov žalobcu C.. L. D.B., C.. Š. D. U.., C.. D. M..

Keďže žalobca bol vydražiteľom rekreačnej chaty, splnil všetky podmienky vrátane zaplatenia celej
vydraženej ceny, stal sa vlastníkom tejto rekreačnej chaty najneskôr vydržaním ku dňu 25.3.2006.

Pokiaľ žalovaný v 1. rade predal rekreačnú chatu žalovaným v 2. a 3. rade priamym predajom, konal
v rozpore so zákonom a kúpna zmluva je absolútne neplatná, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom

vykonal znalec ohliadku nehnuteľnosti a vypracoval znalecký posudok na cenu 3.319 eur, keď cena
chaty predstavuje 24.895,44 Eur. Prvostupňový súd musí neplatnosť kúpnej zmluvy riešiť ako predbežnú
otázku, vyslovením neplatnosti tejto kúpnej zmluvy by sa obnovil pôvodný zápis v katastri nehnuteľnosti,
nedošlobykzápisuvlastníckehoprávavprospechžalobcu,pretosažalobcaurčovacímpetitomdomáha
určenia vlastníckeho práva, pretože až takým spôsobom dôjde k zmene právneho postavenia žalobcu,

ktoré je doposiaľ neisté. Preto má žalobca naliehavý právny záujem zosúladiť faktický stav so stavom
právnym zapísaných v katastri nehnuteľností.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 23.8.2012, č.k. 17Co/59/2012 - 215 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení súd uviedol, že úlohou

prvostupňového súdu bude v ďalšom sa zaoberať naliehavým právnym záujmom na strane žalobcu o
určenie, či tu právny vzťah alebo jeho vlastníctvo je, nie je. Vyhodnotí podmienky, či mohol žalobca podľa
zákonných dôvodov nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti formou vydržania. Vyporiada sa so
všetkými odvolacími námietkami žalobcu a vo veci rozhodne.

Písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.1.2013, žalovaný v 1. rade uviedol, že podnik
bol zriadený podľa hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb a podľa § 11 ods. 4 uvedeného zákona
stavba štátnej organizácie je vo vlastníctve štátu. Pri prevode vlastníctva štátu na inú osobu sa jedná
o postup upravený v zákone č. 92/1991 Zb.. Z § 45 uvedeného zákona vyplýva, že podniky nemôžuvlastníctvoslúžiacenakultúrneasociálnepotrebyzakladať.Ustanovenie§47bods.1zákonač.92/1991
upravuje spôsob speňažovania majetku štátu pri likvidácii a to verejnou dražbou. v ods. 4 je nariadené,
že likvidátor pri likvidácii je povinný rešpektovať prednostne právo správca daní a poplatkov. Jediný

zákon, ktorý v tomto čase upravoval dražbu bol zákon č. 427/1990 Z.z.. V §11 ods. 2 uvedeného zákona
je uvedené, že vydražiteľ, ktorý nezaplatí v ustanovenej lehote cenu, za ktorú vec vydražil, sa nesmie
zúčastniťnaopakovanejdražbeaprechodvlastníctvakvydraženejvecisaodzačiatkuzrušuje.Žalovaný
v 1. rade ďalej uviedol, že žalobca podľa zákona č. 162/1995 vedel, že nie je vlastníkom. Ak žalobca
platil daň z nehnuteľnosti jeho konanie bolo účelové nakoľko nebol daňovníkom dane z nehnuteľnosti.

Pre daňovú povinnosť je rozhodujúce, kto je vlastníkom pozemku zapísaného v katastri nehnuteľnosti.
Príslušný úrad v Drienici vystavil žalobcovi daňový výmer v rozpore s príslušným daňovým zákonom a
žalobca nebol povinnou osobou na podanie daňového priznania. Žalobca nespĺňal podmienky účastníka
stavebného konania, nakoľko nebol ani stavebník a ani osobou z vlastnícky vzťahom k pozemku a
stavbám. Žalobca vedel, že koná bezprávne. Žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie návrhu
na vklad nehnuteľnosti, pretože podľa § 12 ods. 3 zákona č. 427/1990 Z.z. takouto osobou je jedine

likvidátor. Žalobca držbou pozemku a na ňom postavenej stavby po celú dobu nekonal v presvedčení
oprávnenosti a zákonnosti. Nie je pravdou tvrdenie, že žalobca išiel za exekútorom, aby exekúciu zrušil
a následne malo dôjsť opakovanému duplicitnému predaju, keďže časový rozdiel bol niekoľkoročný.
Žalovaný v 1. rade pripusti, že žalobca chatu i pozemok užíval.

Na pojednávaní dňa 31.1.2013 bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že chatu kúpil v roku 1996 na
dražbe. Následne mu likvidátor odovzdal kľúče a žalobca začal chatu užívať. V roku 1997 začal chatu
rekonštruovať. Chatu užíval spolu s manželkou a deťmi a rovnako chatu užívali zamestnanci firmy. V
roku 2002 telefonoval starosta, že idú robiť rekonštrukciu vodovodných prípojok s tým, či sa nechcú
zúčastniť. K tomu bol potrebný list vlastníctva. Keď sa dozvedel, že na liste vlastníctva nie sú zapísaní

ako vlastníci, doručili katastru všetky doklady, ktoré mali a kataster konštatoval, že v momente ako
žalovaný v 1. rade zruší všetky ťarchy na nehnuteľnosť, tak táto bude zapísaná. Naposledy na chate bol
na prelome januára a februára 2009 a posledný marcový týždeň.

Žalobca písomným podaním zo dňa 25.11.2013 uviedol, že chatu po dražbe dňa 25.3.1996 zaradil do

svojho účtovníctva, kde titulom je dražba, pričom realizoval odpisy. Dňa 16.9.1996 uzatvoril poistnú
zmluvu na poistenie majetku na rekreačnú chatu na adrese Y. XX, a platil poistné, t.j. poisťovňa
rešpektovala vlastnícke právo žalobcu. Obec Drienica akceptovala vlastnícke právo žalobcu, prijala ho
na platby za komunálny odpad, doručovala mu platobné výmery a prijímala platby za odpad. Žalobca
riadne platil za odber elektrickej energie na základe faktúr na odberné miesto Y. XX. Mal riadne

uzatvorenú zmluvu s VSE a.s., ktorá rešpektovala jeho vlastnícke právo, a zasielala mu faktúry, prijímala
platby, zasielala preplatky. Žalobca má ako akciová spoločnosť povinnosť vypracovať správu audítora,
ktorý vo svojich správach nezistil pochybenia a potvrdil správnosť účtovníctva. Žalobca realizoval
aj rekonštrukciu chaty. Žalobca dlhodobo užíval chatu ako vlastník a nemal pochybnosti o svojom
vlastníckom práve. Žalobca odôvodňoval svoje vlastnícke právo od dražby, ktorú považoval za platnú a

účinnú, riadne zaplatil kúpnu cenu. Žalobca nikdy nebol upozornený na nezákonnosť dražby. V prípade
ak by mal súd pochybnosti o platnosti dražby žalobca poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 1.3.2011,
č.k. 5Cdo/30/2010, kde súd uviedol, že vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho
titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej
opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení
ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom
právnym. Ak by súd mal za to, že dražba je neplatná a že nadobúdací titul neexistuje, je potrebné v
zmysle uznesenia NS SR konštatovať, že likvidátor ihneď odovzdal kľúče žalobcovi, žalobca v dobrej
viere začal užívať chatu, stal sa oprávneným držiteľom, nemal žiadne vedomosti o prípadnej neplatnosti

dražbyatúužívaldoroku2009.Odobrejvierežalobcuvosvojevlastníckeprávosvedčiajfakt,žeSpráva
katastra F. listom č.k. K.-XXXX/XX zo dňa 27.2.2003 oznámila žalobcovi, že verejnú listinu na zápis do
katastra záznamom je potrebné zapísať v celom rozsahu. Žalobca mal teda písomné ubezpečenie o
tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti a že jeho vlastnícke právo bude zapísané, avšak musela odpadnúť
formálna prekážka, a to zrušenie upovedomenia o začatí exekúcie.

Svedkovia P. M. R. I. Š. zhodne uviedli, že chatu užívali spolu s kolegami.Svedkyňa D. Ž. na pojednávaní dňa 28.4.2014 uviedla, že chata bola zaúčtovaná na základe zápisnice
z dražby, pretože likvidátor žalobcovi neodovzdal kúpnu zmluvu, pričom vtedy nebol potrebný list
vlastníctva na zaúčtovanie. Na základe zápisnice robila účtovanie. Po zaplatení kúpnej ceny zaviedla

chatu do majetku firmy a každý mesiac ju odpisovali. Po roku 2004 agendu odovzdala pani M..

Svedkyňa C.. D. M. uviedla, že chata bola zavedená do účtovníctva na základe dražby a dražobnej
zábezpeky. Ďalej uviedla, že mali riadne uzatvorené zmluvy s obecným úradom, chodil im pravidelne
výmer z obecného úradu. S východoslovenskou energetikou mali riadnu zmluvu a preto nám chodili

faktúry. Robila sa tam komplet rekonštrukcia a bola zavadzaná elektrika, pričom nemala najmenšie
pochybnosti o vlastníctve tejto chaty. K odpisovaniu majetku došlo dávno pred ňou, a preto nemala
dôvod spochybňovať toto odpisovanie a ani správu audítora.

Vyššie uvedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi, súd zistil
tento skutkový stav:

Dňa 25.03.1996 bola konaná dražba rekreačnej chaty, zapísanej ako stavba, číslo súpisné 30,
na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Y., pričom mala byť vydražená za cenu 200.000,-
Sk, pri výške dražobnej zábezpeky 20.000,- Sk a vydražiteľom sa mal stať žalobca. Po vykonaní
dražby likvidátor odovzdal žalobcovi kľúče od chaty a ten začal túto chatu užívať. Kópiami účtovných

dokladov bola žalobcom preukázaná úhrada dražobnej zábezpeky vo výške 20.000,- Sk a účastnícky
poplatok vo výške 1.000,- Sk. Oznámením o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 16.
04.1996 žalobca súdu preukazoval jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov tam uvedených s
tým, že pri hodnote vydraženej nehnuteľnosti, po odrátaní dražobnej zábezpeky mal žalobca zaplatiť za
nehnuteľnosť 180.000,- Sk. Túto sumu žalobca započítaval so sumou 170.124,- Sk, plynúcou z faktúry

č. 32/92 a s jej vymáhaním spojenými trovami a z faktúry 119/96 za inzerciu v novinách 2 656,80 Sk.
Rozdiel vo výške 7.219,20 Sk bol z účtu žalobcu poukázaný na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa
16.9.1996 uzatvoril žalobca poistnú zmluvu na poistenie majetku na rekreačnú chatu na adrese Y. XX.
Od 01.01.1996 do 31.12.2009 uhrádzal za chatu daň z nehnuteľnosti žalobca. Žalobca platil za odber
elektrickej energie na základe faktúr na odberné miesto Y. XX. Dňa 24.10.2002 podal žalobca na Správu

katastra Sabinov návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti záznamom podľa § 34
zák. č. 162/1995 Z.z.. Správa katastra F. listom č.k. K.-XXXX/XX zo dňa 27.2.2003 oznámila žalobcovi,
že verejnú listinu predloženú na zápis do katastra záznamom je potrebné zapísať v celom rozsahu.
Nakoľko na liste vlastníctva je zapísaná poznámka s obmedzujúcou povahou, návrh bolo možné zapísať
až po predložení zrušenia upovedomenia o začatí exekúcie. Dňa 08.04.2009 bola medzi žalovaným v

1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti a na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k rekreačnej
chate súpisné číslo 30, dňa 28.04.2009 pod číslom X. XXX/XX.

Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých

zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom
v čase konania dražby Tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo
hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej

len "podnik") alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí
na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto
podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len "privatizácia").

Podľa § 47b ods. 1, 6 zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom v čase konania dražby, pri likvidácii

podnikov uvedených v § 1 okrem rozpočtových a príspevkových organizácií speňaží likvidátor majetok
predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom
ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom.Napostuppriverejnýchdražbáchsapoužijúprimeraneustanoveniazákonač.427/1990Zb.oprevodoch
vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov.

Podľa § 11 ods. 1, 2, 3 zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné
právnické alebo fyzické osoby v znení účinnom v čase konania dražby, vlastníctvo k veciam vydraženým
príklepom licitátora prechádza na vydražiteľa, ktorý je povinný do 30 dní od dňa dražby cenu dosiahnutú
vydražením na osobitný účet príslušného orgánu republiky po odpočítaní zostatku dražobnej zábezpeky
(§ 5 ods.2 a 3).

Akvydražiteľvustanovenejlehotenezaplatícenu,zaktorúvecvydražil,prechodvlastníctvakvydraženej
veci sa od začiatku zrušuje a dražobná zábezpeka pripadne príslušnému orgánu republiky. Tento orgán
takému vydražiteľovi môže uložiť tiež povinnosť nahradiť náklady márnej dražby alebo zaplatiť osobitný
poplatok až do výšky 30 % pôvodne vydraženej ceny. Náklady márnej dražby a výnos z osobitného
poplatku sa odvádzajú na osobitný účet príslušného orgánu republiky. Vydražiteľ, ktorý v ustanovenej

lehote nezaplatí cenu, za ktorú prevádzkovú jednotku vydražil, sa nesmie zúčastniť na opakovanej
dražbe tejto prevádzkovej jednotky.

Ak k zaplateniu ceny nedôjde v lehote ustanovenej podľa odseku 1, bude prevádzková jednotka znova
zaradená do prvého kola dražby.

Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ust. 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 134 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do
doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 15d ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom v čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy, speňažiť majetok podniku iným spôsobom ako verejnou dražbou môže likvidátor podľa
osobitného predpisu /16/ len po neúspešnom vykonaní opakovanej verejnej dražby.

Podľa § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, pri
likvidácii podnikov uvedených v § 1 okrem rozpočtových a príspevkových organizácií speňaží likvidátor

majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom
ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je (určovacej žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu

a že na určení je naliehavý právny záujem.

Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.Vzhľadom na skutočnosť, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je
podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona),
je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o

skutočných právnych vzťahoch medzi riadne označenými účastníkmi konania.

Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, má ten, kto je
účastníkomprávnehovzťahualebopráva,oktorévkonaníide.Jednýmzpredpokladovúspechužalobcu
je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna

vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná
legitimácia). Pasívna legitimácia žalovaných v 2. rade a 3. rade vyplýva z výpisu LV č. XXX, M..Ú. Y., ktorí
sú vlastníkmi rekreačnej chaty, súpisné číslo 30 na parcele č. XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že na
LV sú zapísaní ako vlastníci žalovaní v 2. a 3. rade, ktorý chatu nadobudli do bezpodielového vlastníctva
kúpnou zmluvou od žalovaného v 1. rade, tak ten nie je pasívne vecné legitimovaný, a preto bolo v
danom prípade potrebné žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietnuť (porovnaj rozsudok Krajského

súdu v Trnave 11Co/221/2009 zo dňa 17.3.2010).

Žalobca sa domáhal nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dvoch titulov, a to titulom verejnej
dražbyatitulomvydržania.Včasekonaniadražbyzákonč.111/1990Zb.oštátnompodnikuneobsahoval
ustanovenie o verejnej dražbe, preto bolo potrebné postupovať podľa ustanovenia § 47b ods. 1, 6

zákona č. 92/1991 Zb, podľa ktorého speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným
spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom ministerstva udeleným po predchádzajúcom
prerokovaní so zakladateľom. Na postup pri verejných dražbách sa mali použiť primerane ustanovenia
zákona č. 427/1990 Zb.. Podľa § 11 ods. 1 vyššie uvedeného zákona vlastníctvo k veciam vydraženým
príklepom licitátora prešlo na vydražiteľa, ktorý bol povinný do 30 dní od dňa dražby zaplatiť cenu

dosiahnutú vydražením na osobitný účet príslušného orgánu republiky po odpočítaní zostatku dražobnej
zábezpeky. Ak vydražiteľ v ustanovenej lehote nezaplatí cenu, za ktorú vec vydražil, prechod vlastníctva
k vydraženej veci sa od začiatku zrušuje a dražobná zábezpeka pripadne príslušnému orgánu republiky.
Z uvedeného vyplýva, že vydražiteľ bol povinný zaplatiť cenu na osobitný účet, a preto podľa názoru
súdu nebolo možné zaplatenie kúpnej ceny započítaním pohľadávky. Vzhľadom na uvedené nebolo

preukázané, že zo strany žalobcu došlo k úplnému zaplateniu ceny dosiahnutej vydražením v 30 dňovej
zákonnej lehote, čo malo za následok, že prechod vlastníctva k vydraženej veci sa od začiatku zrušuje.

Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníctva vydržaním, tak podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o

hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Uvedené ustanovenie upravuje vydržanie ako
osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok
dochádza k nemu priamo zo zákona. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené
zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ oprávnená držba, b/ uplynutie vydržacej doby, c/ spôsobilý
predmet vydržania. Uvedené predpoklady sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak nie

je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu.

V danom prípade je nepochybné, že žalobca sa ujal držby po verejnej dražbe v roku 1996 a túto
chatu užíval do roku 2009, čo potvrdil aj sám likvidátor žalovaného v 1. rade. Ďalšou podmienkou
vydržania je spôsobilý predmet vydržania, čo v danom prípade sporná chata nepochybne je. Posledným

predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno
s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol

mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosť, ktorej vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti
držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu,
kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu
vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a

následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach.

Právnym titulom, na základe ktorého žalobca odvodzoval začatie plynutia vydržacej doby bola verejná
dražba. Pri posudzovaní oprávnenosti držby spornej chaty súd vychádzal z ustanovení §§ 129 ods. 1a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou
ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. V tom prípade
dobromyseľnosť znamená, že žalobca bol ohľadne existencie svojho práva v omyle. Súd posudzovanie

či žalobca je alebo nie je dobromyseľný hodnotil objektívne nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného
presvedčenia) žalobcu, pričom bral v úvahu, že žalobca ani pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od neho požadovať, nemohol mať po celú
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti totiž je možné hovoriť
aj tam, kde žalobca drží vec v omyle, že mu patrí s tým, že ide o omyl ospravedlniteľný. V danom prípade

žalobcovi v čase po verejnej dražbe boli likvidátorom odovzdané kľúče od chaty a žalobca začal chatu
užívať. Uzavrel poistnú zmluvu a platil za túto chatu faktúry za odvoz komunálneho odpadu, za elektrinu
a v období od roku 1996 do roku 2009 uhrádzal daň z nehnuteľnosti. Zo strany likvidátora mu nikdy
nebolo oznámené, že je verejná dražba neplatná a že nedošlo ku zaplateniu vydraženej ceny. Samotná
skutočnosť, že žalobca nebol zapísaný na LV ešte neznamená, že nebol dobromyseľný. Žalobca podal
na Správu katastra Sabinov návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti záznamom

podľa § 34 zák. č. 162/1995 Z.z.. Správa katastra Sabinov listom č.k. Z-1493/02 zo dňa 27.2.2003
oznámila žalobcovi, že verejnú listinu predloženú na zápis do katastra záznamom je potrebné zapísať v
celom rozsahu. Teda podľa názoru súdu postupoval žalobca s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno
od neho požadovať a skutočne žil v dobrej viere, že je vlastníkom chaty. Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí 5 Cdo 30/2010 zo dňa 1.3.2011 konštatoval, že vydržanie hojí najmä vady alebo nedostatok

nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym. Podľa názoru súdu žalobca pri zachovaní obvyklej opatrnosti nemohol

vedieť, že verejná dražba bola neplatná, keďže ako už bolo uvedené vyššie, zo strany likvidátora mu
boli odovzdané kľúče od chaty a ten a ani jeho nástupca mu nikdy neoznámili, že dražba bola neplatná,
nakoľko nedošlo ku zaplateniu kúpnej zmluvy. Vzhľadom na splnenie všetkých podmienok nadobudol
žalobca vlastnícke právo k rekreačnej chate vydržaním.

Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými v 2 a 3. rade, tak títo nadobudli vlastnícke
právo na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 1. rade. Podľa § 49b zákona č. 92/1991 Zb.
speňažílikvidátormajetokpredajomvecínaverejnejdražbe.Inýmspôsobommôželikvidátorpostupovať
len so súhlasom ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom. Nakoľko
kúpna zmluva bola uzatvorená bez predchádzajúceho súhlasu ministerstva, tak je táto kúpna zmluva

absolútne neplatná, pretože obchádza zákon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak je určitý úkon absolútne
neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Na dôvod zakladajúci
absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti
- ex officio).

Žalovaná v 3. rade uviedla, že títo nadobudli vlastnícke právo dobromyseľne. K tomu súd uvádza
na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.
Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv
nadobudnutých v dobrej viere.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku a určil, že žalobca
N. R..F.., B. XXXX/XX, Ľ., C.Č.: XX XXX XXX, je vlastníkom rekreačnej chaty súpisné číslo 30 postavenej
na parcele č. XXXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, katastrálne územie Y., D. Y., D.: F..

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle
ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).