Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Bibiána Ťažiarová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/20/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113215675
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113215675.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Alfa Inkaso,
s.r.o., Hvězdova 17, Praha, IČO: 28 050 910, zastúpený: Mgr. Peter Starinský, advokát, Panenská 13,
Bratislava, žalovanému: C. O., narodený XX. X. XXXX, bytom P. XX, Q., o zaplatenie 105 477,25 CZK
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6. 6. 2013 domáha voči žalovanému zaplatenia
sumy 105 477,25 CZK, úroku z úveru vo výške 12,10 % ročne zo sumy 105 477,25 CZK od 29. 1. 2011
do zaplatenia, úroku z omeškania 7,75 % ročne zo sumy 105 477,25 CZK od 29. 1. 2011 do 30. 6. 2012,
vo výške 7,50 % ročne zo sumy 105 477,25 CZK od 1. 7. 2012 do 31. 12. 2012, vo výške 7,05 % ročne
zo sumy 105 477,25 CZK od 1. 1. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Dňa 16. 12. 2013 súd vydal platobný rozkaz č. k. 16Ro/110/2013-27, ktorým návrhu vyhovel.
Dňa 13. 1. 2014 podal žalovaný odpor, čím sa v zmysle ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. platobný rozkaz
zrušil, v ktorom uviedol, že uvedenú podlžnosť uhrádzala bývalá manželka. Uznáva časť svojho dlhu a
to istinu a žiada o stanovenie splátkového kalendára.
Podaním doručeným súdu dňa 2.5. 2014 okrem iného namietal neprijateľnosť dvojitých úrokov, úroku
z úveru a úrokov z omeškania.
Návrh na začatie konania žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným
Zmluvu o úvere č. 3527589863, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 200 000 Kč
pri dohodnutej sadzbe vo výške 12,10 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v splátkach po 5
295 Kč mesačne, splatných k 20. dňu v mesiaci od 22. 10. 2007. Pri dodržaní zmluvných podmienok
mala byť posledná splátka uhradená žalovaným dňa 20. 9. 2011. Žalovaný porušil zmluvnú dohodu
tým, že nesplácal úver v súlade s podmienkami dojednanými v zmluve, nesplatená časť úveru spolu s
príslušentvom sa v súlade so Zmluvou stala splatnou ku dňu 20. 5. 2009, ktorému bola výška zostatku
nesplatného úveru 151 540,81 Kč. Odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru neboli žalovanému
účtovaného žiadne poplatky a istina pohľadávky nebola navýšená. Úhradami vykonanými žalovaným po
splatnosti úveru zo dňa 28. 1. 2011 bolo započítané najprv príslušenstvo istiny. Ku dňu poslednej splátky
boli poplatky započítané v plnej výške 582 Kč, úroky z úveru boli započítané v plnej výške a úroky z
omeškania boli započítané v plnej výške. Po vyhlásení splatnosti celého dlhu si žalovaný úhradami znížil
svoj dlh a celková suma z nesplateného úveru je vo výške 105 477,25 Kč. Žalobca žiada dohodnuté
úroky z poskytnutého úveru 12,10 % ročne od 29. 1. 2011 do zaplatenia a úroky z omeškania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo
dňa 17. 5. 2013, Zmluvou o úvere č. 3527589863 zo dňa 20. 9. 2007, príkazom k úhrade zo dňa 20.9. 2007, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 15. 4. 2009, oznámením o postúpení pohľadávky zo
dňa 5. 8. 2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 9. 2010, odporom žalovaného zo dňa 12.
1. 2014 a zo dňa 27. 5. 2014, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav,
keď pojednával v neprítomnosti žalovaného v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, keď súd u žalovaného nezistil dôvody v zmysle ustanovenia § 119 Občianskeho súdneho
poriadku.
Právny zástupca uviedol, že úrok z úveru je v primeranej výške. V čase poskytnutia úveru k 20.9.2007
sa výška úrokov v Českej sporiteľni pohybovala od 10 % do 18,7% ročne. Ku dňu zosplatnenia úveru k
20.5.2009 bola výška zostatku na úvere 151.540,80 Kč a po odpočítaní sumy 46 063,57 eur zostatok je
žalovaná suma 105 477,25 Kč. Žalovaný uhrádzal nepravidelne čiastkové platby aj po zosplatnení úveru
do 28.1.2011 a spolu uhradil sumu 92.697,50 Kč, keď z tejto čiastky na istinu bola započítaná suma
46.063,57 Kč a zvyšok sumy bol započítaný na úroky vo výške 46.633,93 Kč. Deň vzniku omeškania
29.1.2011, je deň nasledujúci po poslednej úhrade zo strany žalovaného. Právny predchodca žalobcu
kontaktoval žalovaného na adresu v Cíferi, na ktorej aj v súčasnosti preberá zásielky a na túto adresu
mu bolo doručované aj oznámenie o postúpení pohľadávky a zosplatnení úveru.
Z článku 3 bol 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si
zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy
alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať
celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa článku 6 bod 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17.
júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a
7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo
jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v
rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym
poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju
obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek
spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva
patrí do rozsahu tejto činnosti, ods. 2 Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3
zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva
však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
3. Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre
zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.
Podľa článku 16 bod 1 DOHOVORU o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach z 30.10.2007 (tzv. nový Lugánsky dohovor) spotrebiteľ môže žalovať druhého
účastníkazmluvybuďnasúdochštátuviazanéhotýmtodohovorom,vktorommátentoúčastníkbydlisko,
alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. 2. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa
len na súdoch štátu viazaného týmto dohovorom, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa článku 16 bod 1 NARIADENIE RADY (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach spotrebiteľ môže žalovať druhého
účastníkazmluvybuďnasúdochštátuviazanéhotýmtodohovorom,vktorommátentoúčastníkbydlisko,
alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. 2. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa
len na súdoch štátu viazaného týmto dohovorom, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 97/1963 Zb. záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou
zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné,
poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
ku dňu uzavretia zmluvy zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad
hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým
istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver,na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutiepeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.
Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods.
2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.
4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení ku dňu rozhodovania orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Ochodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje
niečo iné.
Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 20. 9. 2007 uzavreli žalovaný a právny predchodca
žalobcu (Česká spořitelna, a.s.) zmluvu o úvere č. 3527589863, podľa ktorej sa veriteľ zaviazal
žalovanému poskytnúť hovotostný úver vo výške 200 000 Kč, a žalovaný sa zaviazal splatiť úver
pravidelnými mesačnými splátkami 5295 Kč vždy k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka zaplatená 22. 10.
2007, posledná splátka vo výške 5277 Kč zaplatená dňa 20. 9. 2011, počet splátok 48. Klient sa zaväzuje
zaplatiť banke úver s úrokom na základe úrokovej sadzby podľa zmluvy o úvere. Úroková sadzba
je 12,10 % ročne, RPMN 13,48 %. Dňa 19. 5. 2009 sa stal splatný celý dlh. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 15. 9. 2010 postúpil veriteľ pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Právny vzťah
medzi vetiteľom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) aj
napriek tomu, že v zmluve je uvedené, že táto sa spravuje ustanovením § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovanému bol poskytnutý úver, ktorý následne z
dôvodu nesplácania sa stal dňa 20. 5. 2009 splatný a to výške 151 540,82 eur, ktorý čiastkovými platbami
žalovaný aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti splácať, avšak naďalej zostala nesplatená suma 105
477,25 Kč, ktorá je predmetom konania. Súd na danú vec aplikoval ustanovenia slovenského právneho
poriadku, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol,
keď postupoval v zmysle ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení a mal za to, že
návrh bol podaný po uplynutí štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka. Návrh
podaný na súd dňa 6. 6. 2013, pričom dlh v zmysle úverovej zmluvy sa stal splatný dňa 20. 5. 2009. Na
základe uvedeného súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. Právna úprava spotrebiteľských úverovdaná zákonom č. 258/2001 Z. z. je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich
Obchodného zákonníka. Z Obchodného zákonníka, ust. § 502 a 503 vyplýva, že dlžník je povinný na
základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiťibaúrokyzomeškania.Zuvedenéhodôvodu,bypretoveriteľmalprávonazaplateniedohodnutého
úroku z úveru iba do zániku zmluvy, do dňa 20. 5. 2009 a nie aj za obdobie po skončení zmluvného
vzťahu, t.j. od 29. 1. 2011 do zaplatenia, tak ako to žiada žalobca. Po ukončení úverovej zmluvy t.
j. od 21. 5. 2009 by mal právo len na úrok z omeškania. Na základe uvedeného súd návrh žalobcu
ako nedôvodný zamietol, keď mal za to, že žalovaná súdu je premlčaná, požadované úroku z úveru sú
nedôvodné, v zmysle vyššie uvedeného a úroky z omeškania sú nedôvodné, keďže súd zamietol návrh
aj v časti požadovanej istiny.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plnú úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď
žalovaný bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.