Uznesenie – Spätvzatie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 7, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712209664
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2712209664.4

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, Alpenstrasse 2, CH
- 6300 Zug, Switzerland, IČO: CH-020.3.020.910-7, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava 2, proti odporkyni: P. B., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX,
XXX XX F., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
spotrebiteľov OBRANA so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 42 326 923,

právne zastúpeného: Mgr. Peter Masarovič, advokát so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o
zaplatenie 57,07 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ Profidebt Slovakia, s.r.o. sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.12.2012
domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu 376,26 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2,02 eur od 1.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 9,29
eur od 3.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 11,29 eur od 1.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 319,19 eur od

29.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 13,49 eur od 3.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 19,95 eur od 1.4.2008
do zaplatenia, zo sumy 1,03 eur od 31.1.2008 do zaplatenia a trovy konania. Súd uznesením č.k.
3C/1/2013 - 73 zo dňa 3.2.2014 konanie čiastočne a to o istinu v sume 319,19 eur a o úrok z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 319,19 eur od 29.4.2008 do zaplatenia zastavil. Súd uznesením č.k.
3C/1/2013 -90 zo dňa 8.7.2014 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného navrhovateľa vstúpil
súčasný navrhovateľ.

Dňa 31.12.2014 bolo Okresnému súdu Skalica doručené podanie navrhovateľa, ktorým berie svoj návrh
v plnom rozsahu späť z dôvodu zmeny právnej úpravy počas súdneho konania, kedy je súd podľa § 5b
z.č.250/2007Z.z.exoffopovinnýprihliadaťnapremlčanie,žiadakonaniezastaviťavrátiťnavrhovateľovi
krátený súdny poplatok za návrh.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ má dispozičné právo návrhom, do ktorého patrí aj právo vziať návrh celkom späť.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ svoje dispozičné právo využil a návrh vzal celkom späť pred prvým
pojednávaním, pričom súhlas odporkyne so späťvzatím sa v tomto štádiu konania nevyžaduje, súd
konanie podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu
nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené.

Súdnepriznalvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonania.Vedľajšíúčastníknastraneodporkynesivo

vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 15.12.2014 uplatnil trovy konania vo výške 72,52 eur. Vedľajšiemu
účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia len v
tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší
účastník v konaní vystupoval, a len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony,
ktoré boli v konaní vykonané účelne.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,

je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj to, že účastník

konania, ktorý v konaní uspel, má podľa § 146 ods. 2 O.s.p. zásadne právo na to, aby sa mu nahradili
všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva. Ak sa chce súd odchýliť od
tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku náležite odôvodniť. Základným predpokladom,
za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania je podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i účelnosť trov
potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou

vynaloženia trov, pričom trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú.
Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, sa pritom neposudzujú ako celok, ale každé
plnenie trov je potrebné posudzovať samostatne.V preskúmavanom prípade dospel súd k záveru, že trovy vynaložené účastníkom konania - vedľajším
účastníkom, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, nie je možné považovať za účelne

vynaložené. Hoci navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť potom, čo do konania vstúpil vedľajší
účastník na podporu odporkyne, nestalo sa tak na podnet vznesenia námietky premlčania vedľajším
účastníkom,keďževyjadreniekžalobnémunávrhu,vktorombolavznesenánámietkapremlčanianebolo
navrhovateľovi doručené, nakoľko tento zobral návrh späť z dôvodu zmeny právnej úpravy, kedy je súd
ex offo povinný prihliadať na premlčanie. Súd zastáva názor, že konanie vedľajšieho účastníka nemohlo

prispieť k zastaveniu konania. Súd vzhľadom na nejednotnú rozhodovaciu prax súdov poukazuje na
stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave č. 3/2014 zo 4.2.2014, v zmysle ktorého
vedľajšíúčastníknemôžesámúčinnevzniesťnámietkupremlčania.Privyriešenítejtootázkyvychádzalo
kolégium z § 100 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého námietku premlčania môže vzniesť len
dlžník. V zmysle § 93 ods. 4 druhá veta O.s.p. však vedľajší účastník koná len sám za seba. A contrario
teda nemôže konať za účastníka, na strane ktorého stojí. Hlavný účastník má všetky práva a povinnosti,

preto by mal konať sám za seba a vo svoj prospech. Ak by bol prijatý záver, že vedľajší účastník môže
uplatniť námietku premlčania za hlavného účastníka, znamenalo by to prevahu procesného práva proti
právu hmotnému. Súd tak dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho
účastníka nebola účinná a nemohla viesť k účinnému bráneniu práva odporkyne. Podanie námietky
premlčania vedľajším účastníkom nemožno považovať ani za účelné s odkazom na § 5b z.č. 250/2007

Z.z., kedy je súd ex offo povinný prihliadať na premlčanie. Združenie ako vedľajší účastník v súdnom
spore malo právo na zastúpenie advokátom, ale ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom k tomu, že
konanie vedľajšieho účastníka nebolo účelným bránením práva odporkyne, na podporu ktorej vedľajší
účastník vstúpil do konania, trovy, ktoré vedľajšiemu účastníkovi v tejto súvislosti z dôvodu právneho
zastúpenia vznikli, neboli vynaložené účelne, a preto navrhovateľovi nevznikla povinnosť podľa § 142

ods. 1 a 146 ods. 2 O.s.p. nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Súdu je tiež z rozhodovacej
činnosti známe, že vedľajší účastník si uplatňuje právo na náhradu trov konania za opakujúce sa, takmer
identické podania, bez hlbšieho oboznámenia sa s predmetom konania, do ktorého vstupuje a bez
kontaktovania sa s odporkyňou, z čoho tiež vyplýva neúčelnosť takto vynaložených trov, o ktorý prípad
ide aj v konaní o danej veci.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).