Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cbi/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225239
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114225239.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, S. č.XX, XXX XX H., proti

žalovanému: JUDr. Peter Sopko, so sídlom kancelárie: Paulínska č.24, 917 01 Trnava, správca úpadcu
Oto Zachej - PENZION ZACHEJ, Cesta J. Alexyho č. 5037/33, 921 01 Banka, IČO: 40 753 832,
zastúpený: Advokátska kancelária SOPKO s.r.o., Paulínska 24, 917 01 Trnava, o určenie pravosti a
výšky pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 2.10.2014 domáhal rozhodnutia, aby súd
určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu, vedeného Okresným súdom Trnava na majetok

úpadcu Oto Zachej - PENZION ZACHEJ, Cesta J. Alexyho č. 5037/33, 921 01 Banka, IČO: 40 753
832, prihláškou pohľadávky v celkovej výške 850,00 eur, je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a
výšky oprávnená a zistená. Súčasne, aby sa určilo, že žalobca je veriteľom pohľadávky vo výške 850,00
eur z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.03.2011, ktorá pohľadávka bola uplatnená prihláškou zo dňa
8.08.2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 23R/1/2014.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že si prihláškou zo dňa 6.08.204 prihlásil do konkurzu č.k.
23R/1/2014 vedenom na Okresnom súde Trnava svoju pohľadávku voči úpadcovi Oto Zachej -
PENZION ZACHEJ na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.03.2011 ( ďalej len „Zmluva“) z dôvodu

jej nesplatenia. Uvedená prihláška bola žalovanému doručená dňa 8.08.2014, teda podľa žalobcu v
zákonomstanovenejlehote.Akozvyššieuvedenéhovyplývaprávnymtitulomnaprihláseniepohľadávky
do konkurzu bola nesplatená pôžička v celkovej výške 850,- eur. Žalobca si v prihláške neuplatnil
príslušenstvo.

Dňa 9.09.2014 bolo doručené žalobcovi oznámenie žalovaného (správcu), že prihlásená pohľadávka
žalobcu bola popretá v celkovej výške 850,00 eur čo do právneho dôvodu ( nepotvrdenie prevzatia
pôžičky), do výšky ( s odvolaním sa na predchádzajúci dôvod) a čo do poradia ( s odvolaním sa na
predchádzajúce dôvody). Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom podaní zo dňa 05.09.2014

uviedol iba: nepotvrdenie fyzického prevzatia peňazí a jeho pochybnosti žalovaného o existencii
pôžičky. Žalovaný teda konkrétne neuviedol z akého dôvodu je uvedený úkon neplatný, resp. v čom
spočíva nepreukázanie opodstatnenosti podanej prihlášky pohľadávky žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný
pohľadávku poprel účelovo bez overenia skutočností, hoci úpadca vo svojomvyjadrení k pohľadávke zo dňa 04.09.2014 jednoznačne s ňou súhlasil. Žalobca mal za to, že
z predložených podkladov je nesporné, že žalobca žalovanému peňažné prostriedky poskytol s
poukázaním na ustanovenie § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.10.2010 bol žalovaný vyzvaný, aby sa k veci písomne vyjadril v
lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia.

Podaním doručeným súdu dňa 28.10.2014 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného, z ktorého
vyplynulo, že z dokladov predložených veriteľom, ako aj z vlastnej zisťovacej činnosti mal za to, že
veriteľom prihlásená pohľadávka je sporná, a to z viacerých dôvodov. Ako hlavný dôvod uviedol,
že veriteľ spolu s prihláškou pohľadávky predložil len zmluvu o pôžičke, ktorej obsahom je záväzok

poskytnúť pôžičku, pričom nepreukázal, že úpadcovi pôžičku aj skutočne poskytol (takéto potvrdenie
nie je ani obsahom

zmluvy), a teda že mu vznikla pohľadávka na jej vrátenie. K podanej žalobe uviedol, že z nej
vyplýva, že jej prílohou je aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.3.2011 ako aj uznanie dlhu zo
dňa 12.12.2012, ktoré neboli prílohou prihlášky pohľadávky veriteľa, čo podľa žalovaného opätovne

podporuje dôvodné pochybnosti o skutočnej existencii pôžičky. Rovnaký postup, a teda nepredloženie
príjmových pokladničných dokladov a uznaní dlhu spolu s prihláškami pohľadávok uplatnili aj ďalší
veritelia prihlasujúci pohľadávky z hotovostných pôžičiek, a to H. L., Y. R., G. X. a J. K., ktorí rovnako
predložili tieto doklady až súčasne s incidenčnými žalobami. Navrhol žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní konanom dňa 8.10.2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že pohľadávka žalobcu

bola popretá z viacerých dôvodov, pričom jedným z týchto dôvodov bol, že navrhovateľ je jedným z
piatich veriteľov, ktorých prihlášky boli doručené správcovi osobne úpadcom, pričom súčasťou prihlášky
k pohľadávke podobne ako u ostatných veriteľov, ktorých prihlášky doniesol úpadca neobsahovali
uznanie dlhu, ani príjmový pokladničný doklad, pričom tieto doklady podobne ako u ostatných veriteľov
boli doložené až spolu s incidenčnými žalobami. Pochybnosti o tom, či si žalobca neprihlásil svoju

pohľadávku len účelovo podporuje aj fakt, že pri výške pohľadávky 850,00 eur pristúpil ako jediný
veriteľ k popieraniu iného veriteľa, na čo mal zložiť sumu 350,- eur a tiež pochybnosti o účelnosti
prihlásenia pohľadávky, je aj tá skutočnosť, že žalobca nebol nikdy nahliadať do spisu správcu a ani
ním splnomocnená osoba a napriek tomu disponoval kópiami zo spisu správcu, ktoré použil na popretie
inéhoveriteľaA..J.B..Právnyzástupcažalovanéhouviedol,žeuvedenéskutočnostisúhocinepriamymi

dôkazmi, avšak vo vzájomnej súvislosti dostatočným spôsobom spochybňujú oprávnenosť pohľadávky
žalobcu, hoci nebola prihlásená vo vysokej výške. Zároveň bolo poukázané na znášanie bremena
dokazovania, ktoré v danej veci má žalobca. Na záver bolo spomenuté, že žalobca a ani ostatní štyria
veritelia svoju pohľadávku neprihlásili do reštrukturalizácie.

Z výsluchu svedka S. B. vyplynul fakt, že pozná žalobcu a to z hotelového prostredia, nakoľko sa v

ňom často zdržiaval ako hosť. Uviedol, že prihlášku pohľadávky žalobcu doručil on správcovi konkurznej
podstaty z dôvodu prosby zo strany žalobcu. Nevedel uviesť čo bolo priložené k prihláške pohľadávky
žalobcu. Prihláška bola podpísaná žalobcom. Svedok uviedol, že žalobca mu poskytol pôžičku vo výške
850,00 eur, resp. mu poskytol chladničku do kuchyne a pýtal za ňu 850,00 eur, ktorá mu bola v podstate
predaná za hore uvedenú sumu. Bola to ako pôžička, pričom predmetná chladnička bola žalobcom

ohodnotená na 850,00 eur. Nevedel uviesť dôvod neprihlásenia si prihlášky z dôvodu kúpnej zmluvy.
Chladnička bola svedkom iba prevzatá od žalobcu a následne žalobcovi podpísal listinu, že mu je dlžný
sumu vo výške 850,00 eur. Bolo to v čase cca pred 4 rokmi, teda cca okolo r. 2010 -2011, kedy svedkovi
bola daná chladnička. Podľa tvrdenia svedka bol ním podpísaný príjmový pokladničný doklad, ktorý bol
určite zapísaný do účtovníctva. Pôžičku do 15. 03. 2013 nebol schopný splatiť, uviedol svedok. V

decembri 2012 bola dlžná suma svedkom uznaná bez príslušenstva.

Svedok nevedel preukázať fakt, či má sumu vo výške 850,00 eur vedenú v účtovníctve z dôvodu, že
ho nemá k dispozícií. Ak ho bude mať tak predmetné preukáže. Nevedel sa vyjadriť k skutočnosti ako
mohol žalobca poznať pohľadávku A.. B.. Ďalej svedok uviedol, že zo správcovského spisu žalobcovi
neposkytol žiadny výpis. So žalobcom nebol dlhší včas v kontakte. Naposledy s ním bol pred vyše roka.Po vyhlásení konkurzu s ním bol len v telefonickom kontakte. Prihlášky, ktoré boli svedkom doručené
správcovi osobne mu boli zaslané poštou s tým, že predmetné prihlášky boli už podpísané, pričom on za
žalobcu nič nepodpisoval. Nevedel vysvetliť rozdielnosť podpisov na všetkých dokumentoch. Na otázku

právneho zástupcu žalovaného čo ho viedlo k doručovaniu žalobcovej prihlášky uviedol, že to bol jeho
známy. O prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie nebol požiadaný. Nevedel sa vyjadriť, prečo sa
žalobca nedostavuje na pojednávania.

Podľa § 118a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len “O.s.p.“),vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach

ochrany podľa predpisov masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich
s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe
veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe
veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať
rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr
do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého

pojednávania a došlo k jeho odročeniu ( § 101 ods. 2).

Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada;
to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník
nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných
dôkazných prostriedkov.

Podľa § 118a ods. 3 O.s.p. o povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť
účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s
účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných
osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom
rozsahu poprieť.

Podľa § 32 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ

prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

Podľa § 32 ods. 3 ZKR písm. a) pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty

na prihlasovanie pohľadávok.

Podľa § 32 ods. 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,

ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa § 32 ods. 15 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.Podľa § 32 ods. 16 ZKR rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom
konkurzného konania.

Podľa§32ods.19ZKRpohľadávkaurčenáprávoplatnýmrozhodnutímsúdualeboinéhoorgánuverejnej

moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

Súd po oboznámení sa s petitom žaloby, priloženými prílohami a to prihláškou pohľadávky por.č. 1)
zo dňa 6.08.2014, Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.03.2011, príjmovým dokladom zo dňa 15.03.2011,
Uznaním dlhu zo dňa 12.12.2012, vyjadrením úpadcu k pohľadávke, oznámením žalovaného o popretí
pohľadávky zo dňa 5.05.2014, vyjadrením žalovaného zo dňa 28.10.2014 a výsluchom svedka S. B.
dospel k záveru, že žalovaný oprávnene poprel prihlásenú pohľadávku v celkovej prihlásenej výške

850,- eur.

Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby bolo nutné zistiť, či boli splnené podmienky
rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn.
23R/1/2014-549 zo dňa 18.06.2014, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 119/2014 dňa

24.06.2014, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Oto Zachej - PENZION ZACHEJ, Cesta J.
Alexyho č. 5037/33, 921 01 Banka, IČO: 40 753 832, a súčasne bol za správcu ustanovený JUDr. Peter
Sopko, so sídlom kancelárie: Paulínska č.24, 917 01 Trnava. Dňa 2.10.2014 žalobca uplatnil na súde
svoje právo tým, že podal žalobu, na základe ktorej sa domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu
prihlásená do konkurzu, vedeného Okresným súdom Trnava na majetok úpadcu Oto Zachej - PENZION

ZACHEJ, Cesta je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená a zistená. Súčasne,
aby sa určilo, že žalobca je veriteľom pohľadávky vo výške 850,00 eur z titulu Zmluvy o pôžičke zo
dňa 15.03.2011. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde
v zákonnej lehote (v zmysle § 32 ods. 9 ZKR do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu
o popretí pohľadávky veriteľovi).

V konaní nebolo sporné, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu
Trnava č. k. 23R/1/2014-549 zo dňa 18.06.2014, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV
119/2014 dňa 24.06.2014, teda s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 Zákona č. 7/2005
Z. z. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 25. 06. 2014, teda nasledujúci deň po zverejnení súdneho
rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku. Súd potom považoval za preukázané, že

žalovaný pohľadávky žalobcu poprel v základnej lehote, pričom oznámenie žalovaného zo dňa 5. 09.
2014 bolo žalobcovi doručené dňa 9. 09. 2014 a keďže návrh na začatie tohto súdneho konania bol
súdu doručený dňa 2.10. 2014, súd považoval za preukázané, že návrh žalobcu na určenie popretej
pohľadávky vo výške prihlásenej istiny bol podaný v zákonnej lehote s poukazom na § 32 ods. 9 Zákona
č. 7/2005 Z. z., teda do 30 dní od doručenia písomného oznámenia žalovaného ako správcu o popretí

pohľadávky.

V konaní zostala sporná skutočnosť, že žalobca si prihlásil pohľadávku z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa
15.03.2011 a to vo výške istiny 850,- eur dôvodne.

Z oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 5.09.2014 vyplynul ako dôvod popretia fakt,
že úpadca v zmluve nepotvrdil prevzatie hotovostnej pôžičky a žalobca prevzatie pôžičky úpadcom v

prílohách prihlášky žiadnym spôsobom nedoložil a teda z dôvodu spornosti bola prihlásená pohľadávka
žalobcu popretá správcom a nadväzujúc na to aj čo do výšky a čo do poradia. Až pri podaní žaloby bola
súdu predložená listina a to uznanie dlhu úpadcom znejúcu na sumu vo výške 850,- eur s príjmovým
pokladničným dokladom zo dňa 15.03.2011. Na pojednávaní konanom dňa 8.10.2015 bol vykonaný
výsluch svedka S. B., z ktorého súdu vyplynula skutočnosť, že mu bola daná chladnička od žalobcu

a žalobca si za ňu vypýtal uvedenú sumu. Podľa jeho vyjadrenia šlo skôr o kúpu chladničky a suma
850,- predstavovala kúpnu cenu. Tiež uviedol, že nevie prečo si žalobca svoju pohľadávku neprihlásil
ako pohľadávku z kúpnej zmluvy. Svedok potvrdil, že chladničku prevzal a zároveň uznal svoj dlhformou uznania dlhu. Fakt či príjem vo výške 850,- eur bol zapísaný do účtovníctva úpadcu nebol súdu
preukázaný, nakoľko svedok uviedol, že nedisponuje účtovníctvom.

Súdnazákladehoreuvedenéhomázato,ženajednejstraneúpadcasícepriznalsvojdlhvočižalobcovi,

avšak na druhej strane jednoznačne uviedol, že podľa neho išlo o kúpu hnuteľnej veci ( chladničky)
a suma vo výške 850,- eur predstavovala kúpnu cenu. Žalobca v prihláške uviedol ako právny dôvod
vzniku pohľadávky Zmluvu o pôžičke vo výške 850,- eur. Podľa § 32 ods. 15 ZKR v žalobe sa môže
veriteľ domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Na základe tvrdenia svedka a predložených listín
súd má za to, že súdu nebolo žalobcom preukázané, že došlo k reálnemu odovzdaniu sumy vo výške

850,- eur na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.03.2011. Ani sám úpadca uvedené nevedel preukázať
tým, že by to mal zaevidované vo svojom účtovníctve. V dôsledku toho pohľadávka z danej zmluvy ani
nemohla vzniknúť. Ďalej z tvrdenia svedka vyplynulo, že išlo skôr o kúpnu zmluvu a zaplatenie kúpnej
ceny. Súd ďalej konštatuje to, že žalobca bol počas celého súdneho konania pasívny, nedostavil sa
na predmetné pojednávanie a svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalovaného a predvolaného
svedka a neuviedol žiadne významné skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby. V návrhovom konaní je

na žalobcovi, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje. V prejednávanej veci žalobca
si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a preto súd vychádzal pri rozhodovaní so skutkového základu
zisteného z dôkazov predložených žalovaným a z výpovede svedka.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v dôsledku
toho súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal. Žalovaný síce bol v konaní plne úspešný, avšak v konaní si náhradu trov konania
neuplatnil, a preto súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému právo na ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými

prílohami treba predložiť dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.