Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815200704
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815200704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: AB 1

B. V., Strawinskylaan 933, 1077XX, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07 043,
zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO:
47 234 679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej: M. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XXX, XXX XX I. J. Y., o zaplatenie 90,47 eur s prísl. t a k to

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 90,47 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo
výške 11,37 eur a úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 90,47 eur odo dňa 07.01.2015 do
zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a

trovy právneho zastupovania vo výške 59,14 eur a to všetko v mesačných splátkach po 5 eur mesačne,
ktoré splátky sú splatné vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu, pod následkami
straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 90,47 eur spolu s vyčísleným ročným
úrokom z omeškania vo výške 11,37 eur a úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 90,47 eur
odo dňa 07.01.2015 do zaplatenia a trovy konania.

Svoju žalobu odôvodil tým, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., (ďalej len „právny

predchodca“) so žalovaným uzavrel dňa 03.07.2008 úverovú zmluvu č. 3807021236, neoddeliteľnou
súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky (ďalej len „ÚZP“) spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s..
Predmetom úverovej zmluvy (ďalej len „ÚZ“) bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 995,82
eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 26,52
eur splatných v zmysle ÚZ. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v
priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného
a spôsob ich započítania. V zmysle hlavy ÚZP s názvom Ukončenia úverovej zmluvy o poskytnutí

úveru, bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa 28.06.2013 k splateniu
celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej
pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania
výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle hlavy 18 ÚZP, ktoré sú
neoddeliteľnousúčasťouÚZ.Akovyplývaajzosplátkovéhokalendára,žalobcaevidujevočižalovanému
dlh v nasledovnej výške: istina vo výške 60,44 eur, úrok vo výške 3,95 eur, zosplatnená istina vo výške
26,08 eur.

Žalovaná žiadala zaplatiť dlh v splátkach.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, úverovou zmluvou, úverovými
zmluvnými podmienkami, výzvou k splateniu celého úveru, výpisom z úverového účtu, písomným
vyjadrením žalobcu a výpoveďou žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaná uviedla, že mala pôžičku z Home Credit, aj ju splácala, tak že jej dali šeky. Keď jej šeky došli,
myslela, že má všetko zaplatené. Teraz je v takej zlej sociálnej situácii, že môže platiť maximálne 5 eur.
Podľa rozhodnutia ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou zo dňa 27.08.2015 jej úrad znížil pomoc v hmotnej
núdzi na sumu 266,80 eur mesačne od 01.08.2015. Žiaden iný príjem nemá, aj manžel je nezamestnaný.

Majú ešte jedného malého chlapca, o ktorého sa tiež musia postarať. Bývajú v rodinnom domčeku, kde
takisto musia zaplatiť elektrinu, vodu, plyn a všetky poplatky súvisiace s užívaním tohto domčeka. Teraz,
keď si všetko prepočítala, viac ako 5 eur jej nevychádza. Žalovaná je diabetička, manžel je diabetik,
chlapec je nepočujúci, musia s ním chodiť k lekárovi, ako aj oni sami so sebou, takže môže zaplatiť dlh
jedine na splátky po 5 eur, viac skutočne nemá.

V písomnom vyjadrení žalobcu doručenom súdu dňa 17.09.2015 právny zástupca žalobcu uviedol,
že predmetná úverová zmluva je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti,
má písomnú formu, je prejavom slobodnej vôle odporcu a navrhovateľa, je uzatvorená v súlade s
právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky, od ktorých by žalobca odvodzoval svoj právny nárok.

Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 03.07.2008 úverovú zmluvu č. 3807021236, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 995,82 eur (30.000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v
mesačných splátkach po 26,52 eur (799,-Sk), a to v 60 mesačných splátkach, pričom dojednaná úroková
sadzba predstavovala 19,99% ročne.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a
žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné,
považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. V zmysle ďalších
dojednaní klient podpisom úverovej zmluvy súhlasí, aby bol spoločnosťou ako poistníkom prihlásený k

poisteniu výdavkov a poisteniu zneužitia karty podľa zmluvy o RÚ za podmienok uvedených pred textom
úverovýchpodmienokavÚP.KlientpodpisomÚZvyhlasuje,žesaoboznámilsobsahompoistnejzmluvy
č. 19100694 uzatvorenej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako poistníkom a Českou
pojišťovnou ZDRAVÍ a.s., Praha, IČ: 49240749 ako poistiteľom vrátane znení Zvláštnych poistných
podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Podľa hlavy 1 § Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - hotovostný
úver (ďalej len „Úverové podmienky“) tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle
§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“).

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a
klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( §
3 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 3, § 4 hlavy 2 Úverových podmienok, úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi
z poskytnutého úveru a tomu odpovedajúce záväzky klienta.

V zmysle hlavy 3 §1 Účel úveru Úverových podmienok, úver spoločnosť poskytuje bez stanoveného
účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej

zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je
zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenieúverového účtu, úroky, a prípadne úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky ak z údajov
v úverovej zmluve nevyplýva inak.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti
určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,
na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy (§ 8 hlavy 5 Úverových podmienok).

V zmysle § 3 písm. a) hlavy 6 Úverových podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na
požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s
platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Podľa hlavy 7 § 1, § 2 Úverových podmienok v prípade pristúpenia k poisteniu pre prípad pracovnej

neschopnosti, invalidity a smrti následkom úrazu potvrdzuje klient podpisom úverovej zmluvy alebo
výslovným vyhlásením či potvrdením, že sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia. V prípade,
že klient nespĺňa podmienky pre prijatie do poistenia, berie na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ
k poisteniu pristúpil, poistiteľ je oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od
poistenia.

Podľa hlavy 14 § 1 Úverových podmienok - záverečné ustanovenia - v prípade omeškania klienta s
úhradou splátky či splátky RÚ alebo ich časti, alebo zmluvných pokút, alebo platieb podľa hlavy 6 § 6
ÚP, je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň
omeškania najmenej však 300,- Sk (9,96 eur). V prípade omeškania s úhradou splátky úveru prípadne

splátky RÚ I. či. RÚ II. alebo ich častí, dlhšieho ako 7 dní, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti
zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, z ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanovenia o zmluvnej pokute
v týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v
plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania
klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť.

V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, príp. splátky RÚ I. alebo RÚ II., či ich časti dlhšieho
ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, z
ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní. Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je
povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 100,- Sk

(3,32 eur) v zmysle hlavy 14- §4 a § 5).

Podľa hlavy 14 § 12 Úverových podmienok, úverová zmluva, úverové podmienky, Metodická príručka
a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov
sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj

ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná vyčerpala dňa 18.07.2008 v plnej výške
995,82 eur. Podľa výpisu uhradila 56 splátok vo výške 26,52 eur, z toho jednu splátku po zosplatnení
dňa 19.07.2013 vo výške 26,52 eur. Dňa 02.02.2009 bolo uhradených ešte 3,32 eur a 08.01.2013 bolo

dokonca uhradených ďalších 12 eur. Tzn., že žalovaná uhradila spolu 1500,45 eur.

Listom zo dňa 28.06.2013 žalobca žalovanej oznámil, že v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov
vyplývajúcich z úverovej zmluvy ju spoločnosť vyzýva k splateniu celého úveru s tým, že dlžná čiastka
činí 130,83 eur a vyzval ju na splatenie do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanej, ktorá sa ho zaviazala vrátiť zastanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca dňa 28.06.2013 zospatnil celý
úver a vyzval ju na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek

zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj

všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
86,52 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 995,82 eur, pričom mala
žalovaná podľa úverovej zmluvy zaplatiť 1.591,32 eur (47,940 Sk), podľa výpisu 1.602,29 eur. Je
nepochybné, že žalovaný úver čerpala, no taktiež tento aj uhrádzala, pričom uhradila dohromady istinu
vo výške 1500,45 eur.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 19,99% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (júl 2008) činila úrok 13,66 %
p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 6,33%
vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Súd má za
to, že v tomto prípade dohodnutá ročná sadzba úroku neprevyšovala až v takej výške mieru úrokov
poskytovaných v danom období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi neprevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto nemožno
považovať takéto dojednanie za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho

zákonníka.

Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver v sume 995,82 eur, pričom žalovaná mala podľa zmluvy
vrátiť 1.591,32 eur. Podľa výpisu žalovaná uhradila istinu vo výške 1.500,45 eur, a preto súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi zostatok nezaplateného úveru, a to vo výške 90,47 eur.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Súd má
za to, že žalovaná vedela, že je s plnením svojho peňažného záväzku v omeškaní, a preto je povinná
zaplatiť aj úrok z omeškania. Ak by aj žalovaná na základe výzvy žalobcu uhradila celú ním požadovanú
sumu a jednalo by sa o plnenie z neplatného právneho úkonu alebo o vznik bezdôvodného obohatenia
sa žalobcu ako veriteľa, takýto nárok by si žalovaný následne mohol voči žalobcovi uplatniť samostatnou

žalobou.

Časť nároku žalobcu z titulu úroku z omeškania žalobcom kapitalizovaná, vyčíslená, a keďže má súd
za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 90,47 eur, zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku
z omeškania tak, ako si ho vyčíslil žalobca, a to zo sumy 116,99 eur za obdobie od 17.07.2013 do

19.07.2013 vo výške 0,08 eur a zo sumy 90,47 eur od 20.07.2013 do 06.01.2015 vo výške 11,29 eur,
teda v celkovej výške 11,37 eur. V ďalšom zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
8,50% ročne, ktorá výška úroku je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády, a to zo sumy 90,47 eur od 07.01.2015 do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“)
predstavuje sumu 16,60 eur.

Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie istiny 90,47 eur, teda 100% úspešnosť. Žalobca si
náhradu trov konania vyčíslil v zákonom stanovenej lehote, a to jednak iné trovy konania na zaplatenom

súdnom poplatku z návrhu na začatie konania v sume 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume
59,14eur.Žalobcovivznikolnároknaodmenuzadvaúkony - prevzatieaprípravazastúpeniaapísomné
podanie na súd (návrh na vydanie platobného rozkazu v zmysle § 13 ods. 1 písm. a), c) vyhl. č. 655/2004
Z.z., teda spolu odmena v sume 33,20 eur. Ďalej mu vznikol nárok na režijný paušál za dva úkony v
zmysle § 16 ods. 3 vyhl. a to za jeden úkon v sume po 8,04 eur, teda spolu 16,08 eur. Keďže právny

zástupca je platcom DPH, priznal mu súd aj DPH vo výške 20% podľa § 18 ods. 3 vyhl., a to zo súčtu
položiek odmena, režijný paušál, a teda zo sumy 49,28 eur ( 33,12 + 16,08), a to v sume 9,86 eur.

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovanej, kedy žalobcovi vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnej výške, súd zaviazal žalovanú k ich úhrade.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného povolil mu súd v súlade s ust. § 160
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednejsplátkymázanásledokzročnosťceléhoplnenia,zaplatiťsumu,nazaplateniektorejbolzaviazaný,

v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.