Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814211102
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814211102.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: AB 1

B. V., Strawinskylaan 933, 1077XX, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07 043,
zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO:
47 234 679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej: K. Q., R..
XX.XX.XXXX, D. Q.Č. XXX/XXA, XXX XX C. R. T. o zaplatenie 1898,31 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1402,56 eur, vyčíslený úrok z omeškania v sume
144,36 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1402,56 eur od 04.12.2014 do zaplatenia
a iné trovy konania v sume 54,48 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 398,28 eur na účet právneho

zástupcu žalobcu a to všetko v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 30-tého
dňavmesiacinaadresežalobcu,podnásledkamistratyvýhodysplátok,počnúcmesiacomnasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 1898,31 eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 196,41 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1898,31 eur odo dňa 04.12.2014 do zaplatenia a

náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že pohľadávky Home Credit Slovakia, a.s. IČO: 36
234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, (ďalej len „právneho predchodcu veriteľa“) vzniknuté
z úverovej zmluvy č. 4208125679 zo dňa 28.08.2012, na základe zmluvy zo dňa 29.08.2012 boli
postúpené na obchodnú spoločnosť AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043, súkromná spoločnosť s
ručením obmedzeným a v tejto právnej veci poveril zastupovaním Advokátsku kanceláriu GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa XX.XX.XXXX
Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné

podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie
spotrebiteľskéhoúveruvovýške1800,-eurzostranyprávnehopredchodcužalobcužalovanej.Žalovaná
sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 47,69 eur. Žalovaná
bola povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle ÚZ. Žalovaná bola v
omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad,
z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovanej a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP
s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bola žalovaná právnym predchodcom žalobcu

vyzvaná listom zo dňa 29.08.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených
splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich
splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v žalobnom
návrhu uplatňuje vo výške 8,5% ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECBplatná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 18.09.2013 (pätnásty deň odo dňa
odoslania Výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený
takto: úrok z omeškania vo výške 20,47 eur z čiastky 1997,67 eur od 18.09.2013 do 31.10.2013, úrok

z omeškania vo výške 175,95 eur z čiastky 1898,31 od 01.11.2013 do 03.12.2014. Vzhľadom na vyššie
uvedené, tak ako vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanej dlh v nasledovnej
výške: Istina vo výške 55,23 eur, úrok vo výške 149,19 eur, zosplatnená istina vo výške 1677,38 eur,
poplatok za vedenie účtu vo výške 1,99 eur, upomienka II. vo výške 13,32 eur a poplatok za možnosť
zmeny splátky vo výške 1,20 eur. Vyčíslený ročný úrok z omeškania tak, ako je uvedené v priloženom

výpise čerpania, splátok a úhrad.

Žalovaná požiadala o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpisom z obchodného registra
žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, úverovou zmluvou, úverovými

zmluvnýmipodmienkami,listomoznačenýmakočobystemalivedieťosvojomúvere,výzvouksplateniu
celého úveru, výpisom čerpania, splátok a úhrad, výpoveďou právneho zástupcu žalobcu, výpoveďou
žalovanej, dokladmi predloženými žalovanou a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.08.2015 uviedol, že čo sa týka

rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu a najmä ohľadom časti uplatňovaného nároku v časti úrokov z
úveru tak poukazuje na to, že dojednanie úrokových mier vychádza z rozličných veličín a že úroková
sadzba, ktorá je uvádzaná v zmluve je uvádzaná ročná s tým, že podľa smernice, z ktorej vychádza
štatistika Národnej banky Slovenska vychádza z iného prepočtu úrokovej miery. Je to smernica č.
63/2002. V ďalšom uviedol, že si uplatňujú nárok na zaplatenie sumy, príslušenstva a trov konania.

Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.08.2015 uviedla, že sa nevie presne vyjadriť, či
so žalobou súhlasí alebo nie. Čo sa týka uzatvorenia zmluvy tak sa na to nepamätá vzhľadom na
svoj zdravotný stav, avšak potvrdila, že podpis na zmluve je jej. V ďalšom uviedla, že je pravda, že
jej boli finančné prostriedky poskytnuté na jej účet a tie aj spotrebovala. Jej terajšie možnosti jej však

neumožňujú zaplatiť celú sumu naraz a to vzhľadom na to, že jej príjem predstavuje invalidný dôchodok
vo výške 320 eur, z ktorej sumy uhrádza poplatok za byt 140 eur, lieky 40 eur mesačne. Taktiež spláca
ešte ďalšie svoje záväzky a to 160 eur OTP banke, 10 eur spoločnosti Pohotovosť a 15 eur spoločnosti
Provident. Vzhľadom na to by bola schopná splácať po 30 eur mesačne, pričom aj túto sumu by bola
schopná splácať len s pomocou detí.

Žalobca a žalovaná ako klient uzavreli dňa XX.XX.XXXX Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1800 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v
mesačných splátkach po 49,68 eur a to v 72 mesačných splátkach, pričom dojednaná úroková sadzba
predstavovala 24,20% ročne a RPMN vo výške od 28,9% do 30,1% s tým, že priemerná hodnota RPMN

predstavovala 19,08%. Prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum
splatnosti druhej a nasledujúcich splátok bol dohodnutý na 15.deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. V zmysle bodu 50.
zmluvy bol dohodnutý poplatok za vedenie účtu v sume 1,99 eur a v bode 57. zmluvy bol dohodnutý
poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok vo výške 0,30 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s tým,
že dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdil, že prevzal úverové podmienky, je s nimi oboznámený,
sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť
viazaný týmito podmienkami.

Podľa hlavy 1 § 1Úverových podmienok tieto úverové podmienky (ďalej iba „ÚP“) sú zmluvnými
podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy
(ďalej iba „ÚZ“) uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., (ďalej iba „spoločnosť“)
a fyzickou osobou (ďalej iba „klient“).

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient ako
dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 2 hlavy 1
Úverových podmienok ).Podľa § 2, § 3 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový

účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi
z poskytnutého úveru a tomu odpovedajúce záväzky klienta.

V zmysle hlavy 3 §1 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje klientovi bez
stanoveného účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy Spoločnosť poskytne klientovi úver,
až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom ( hlava 4 bod 2 Úverových podmienok).

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej

zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je
zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok
za vedenie úverového účtu, úroky, a prípadne úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky
ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.

Zmluvné strany sa dohodli, že úhrady klienta budú započítané na pohľadávky spoločnosti podľa termínu
ich splatnosti, a to od najstaršej pohľadávky. V prípade viacej pohľadávok rovnakého dátumu splatnosti
bude úhrada použitá v tomto poradí: istina, úroky, ďalšie príslušenstvo pohľadávky vrátane sankcií ( §
7 hlavy 5 Úverových podmienok ).

V zmysle hlavy 7 § 3 Úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
Spoločnosti v prípade že:
a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace,

b) uviedol v návrhu nepravdivé údaje,
c) porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z ÚZ, z týchto ÚP alebo zo zmlúv,
ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z ÚZ,
d) bolo začaté exekučné, konkurzné alebo vyrovnacie konanie na majetok klienta.

Podľa hlavy 18 § 1 Úverových podmienok - Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta, v prípade
omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient
je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 eur v
prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie
prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet

zaslanýchupomienok,budeklientovipoplatokzaupomienkuúčtovanýmaximálnedvakrátzakalendárny
mesiac, a to vždy len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky
za upomienku klientovi účtované.

V prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe

tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur. Táto pokuta bude spoločnosťou
vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.
( § 2 hlavy 18 Úverových podmienok).

V zmysle hlavy 20 § 8 Úverových podmienok ÚZ, ÚP, Metodická príručka a zabezpečovacie

vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná uhradila celkom 397,44 eur, pričom jej

bolo poskytnutých 1800 eur a dňa 29.08.2013 došlo k zosplatneniu celého úveru.Listom zo dňa 29.08.2013 žalobca žalovanej oznámil, že z dôvodu jej omeškania s úhradou záväzkov
vyplývajúcich z úverovej zmluvy ju spoločnosť vyzýva k splateniu celého úveru s tým, že dlžná čiastka
činí 1997,67 eur a vyzval ju na splatenie do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy.

V liste zo dňa 19.11.2014 žalobca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. IČO: 36 234 176 na spoločnosť AB 1 B.V., registračné číslo: 341 86 049 a zároveň ju
vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 2088,53 eur do siedmich dní odo dňa odoslania výzvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva,

predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanej, ktorá sa ho zaviazala vrátiť za
stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca dňa 29.08.2013 zospatnil celý
úver a vyzval ju na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na

základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj
obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek

zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktoréhokaždý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je

obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
1732,61 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 1800 eur a žalovaná uhradila
celkovo sumu 397,44 eur, pričom súd žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle
citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny v sume

1402,56 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Ďalšou žalobcom uplatnenou sumou je suma za upomienku, ktorú si žalobca uplatňuje v zmysle
zmluvy a úverových podmienok vo výške 13,32 eur, pričom aj v rámci žalovanou uhradených súmzapočítaných na istinu je taktiež suma, ktorá bola žalobcom z jednotlivých splátok započítaná na
úhradu poplatkov za upomienky. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je
konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa

odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho
dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou
zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má
ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)

stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade
preukázania vykonania takého úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli
splnené, pretože žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za
neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade

jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne
predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná. Na základe
uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti
výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku , pretože nepredložil žiadne také
dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje za

súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako takého, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto žalovanou vykonané úhrady
na túto položku v rámci splátok započítal na istinu a sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou zamietol.

Na úhradu istiny súd započítal aj sumu 17 eur, ktorá bola žalovanou v zmysle predloženého splátkového

kalendára uhradená, ktorú si žalobca uplatnil v zmysle hlavy 18 § 2 Úverových podmienok, ktorú si bol
oprávnený vyúčtovať v prípade omeškania klienta.

Dohodnutú zmluvnú pokutu súd vyhodnotil ako zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Ide totiž o

neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. K vyššie uvedenému súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2011 sp. zn. 3Co 3/2011. V predmetnej úverovej
zmluvebolzatoistéporušenieprávnejpovinnosti(omeškaniesosplátkami)dohodnutýniekoľkonásobný
postih - úroky z omeškania a zmluvná pokuta, ktorej suma bola určená bez ohľadu na dobu omeškania
a sumu, s ktorou je žalovaný ako klient v omeškaní, jednotnou sumou a takto v prípade omeškanie len

s jednou splátkou by pokuta predstavovala sumu vyššiu ako suma mesačnej splátky, takže nepochybne
ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa.

K poplatku za možnosť zmeny splátky súd uvádza, že aj toto dojednanie považuje za dojednania
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Žalovaná ako spotrebiteľ bola povinná mesačne platiť poplatok za službu, ktorá jej v
konečnom dôsledku ani nemusela byť poskytnutá, tak ako tomu bolo aj v danej právnej veci. Žalovaná
sa už s úhradou tretej splátky dostala do omeškania, takže neprichádzalo do úvahy splnenie podmienok
pre možnosť zmeny splátok tak ako boli uvedené v § 11 hlavy 5 Úverových podmienok, no žalovaná
aj napriek tomu v rámci úhrady každej ďalšej mesačnej splátky uhrádzala poplatok za takúto možnosť

a žalobca poplatok prijal. Žiadny právny predpis žalobcovi ako veriteľovi neukladal takúto možnosť
žalovanej ako dlžníkovi poskytnúť, jednalo sa o dohodu účastníkov konania, preto má súd za to, že ak
žalobcachcelžalovanejakosvojmuvernému,či„vzornémuklientovi“,ktorýsiriadneplnísvojepovinnosti
takúto možnosť poskytnúť, malo sa jednať o bezodplatnú možnosť. Je neprijateľné, aby žalovaná, ktorá
už na začiatku trvania úverového vzťahu medzi účastníkmi konania porušila základné podmienky pre

splnenie takejto možnosti, následne ešte v niekoľkých splátkach, ak by žalobca od zmluvy neodstúpil a
žalovaná by splácal nepravidelne, no v konečnom dôsledku by dlh uhradila, hradila aj takýto poplatok
ako poplatok, za ktorý jej nebude môcť byť poskytnuté protiplnenie a dôvodiť tým, že predsa mohol
požiadať o zrušenie tejto možnosti. Vzhľadom na uvedené potom súd nárok v tejto časti zamietol a
úhrady žalovanej zaúčtované na predmetné dojednanie započítal na úhradu istiny.

Súd dojednania o poplatku za vedenie účtu podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, žežalovaná ako klient a dlžník z úverového vzťahu bola povinná platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za
vedenie účtu. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaná bola
povinná platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu

úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má
za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii,
ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou
znášala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky
platila žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovanú ako spotrebiteľa a

dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov, za ktoré spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne
protiplnenie, keď zo znenia zmluvy nevyplýva, žeby žalovanej bol poskytovaný výpis z predmetného
úverového účtu, alebo žeby mala prístup k informáciám a údajom vedeným na účte, teda jednalo sa
čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného potom súd
úhrady vykonané žalovanou taktiež započítal na úhradu istiny a sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou
zamietol.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 24,20% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( august 2012 ) činila úrok 9,86 %
p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 14,34%
vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,

ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 1 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci

žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne

postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.

Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Žalobca skutočne poskytol žalovanej úver v sume 1800 a žalovaná zaplatila len sumu 397,44 eur, ktorú

celú úhradu započítal na úhradu istiny, preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške
úrokov z úveru zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 1402,56 eur a v časti uplatňovaného úroku z úveru
žalobu zamietol.Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Táto suma
bola žalobcom kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok len na
zaplatenie sumy 1402,56 eur, preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vyčísleného

súdom vo výške 144,36 eur a to z uvedenej sumy za obdobie od 18.09.2013 do 03.12.2014, teda
dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty určenej vo výzve zo dňa 29.08.2013 a v ďalšom úrok
z omeškania vo výške 8,5% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády od 04.12.2014 do zaplatenia ale len zo súdom určenej dlžnej
sumy istiny a čo do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobcamalvkonaníúspechvčasti,vktorejsúdžalobevyhovelatedavčastiozaplatenieistiny1402,56

eur, ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd
vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje
pri úroku 8,5% ročne sumu 144,36 eur, čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca
úspech v sume o zaplatenie 1546,92 eur, čo predstavuje 74%, keďže žalobca si žalobou uplatňoval
nárok na zaplatenie sumy 1898,31 eur na istine a kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 196,41 eur,

a po odpočítaní úspechu žalovaného 26% mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere
48 %.

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit.

vyhl.“ ) predstavuje sumu 81,33 eur.

Žalobcovi tak vznikol nárok na odmenu za tri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie
na súd, účasť na pojednávaní dňa 11.08.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhl., teda spolu
odmena v sume 243,99 eur a na režijný paušál za 3 úkony v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. a to za dva úkony

v roku 2014 po 8,04 eur a jeden úkon v roku 2015 po 8,39 eur teda spolu 24,47 eur. Právny zástupca
žalobcu si uplatnil režijný paušál za 3 úkony v roku 2015 po 8,39 eur, avšak žalobný návrh bol podaný
v roku 2014 a nie v roku 2015, preto súd priznal režijný paušál v sume 24,47 eur.

Súd taktiež priznal náhradu za stratu času za 17 začatých polhodín ( jedna polhodina 13,98 eur ) na

ceste Trenčín - Vranov nad Topľou a späť za účasť zástupcu na pojednávaní dňa 11.08.2015 a to v sume
237,66 eur a cestovné za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 11.08.2015 motorovým vozidlom - T.
- C. R. T. a späť pri počte 694 kilometrov, priemernej spotrebe 7,8 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,291
eur /l a základnej náhrade 0,183 eur, výpočet:(0,183x694+20% DPH)+ (0,078x694x1,238) = 222,40 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z
odmeny 243,99 eur, režijného paušálu 24,47 eur, náhrady cestovného sume 222,40 eur, a náhrady za
stratu času v sume 237,66 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny, režijného paušálu a náhrady za
stratu času, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom okrem cestovného, kde DPH
bolo zahrnuté do výpočtu, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 506,12 eur, t.j. 101,22

eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 829,74 eur ( 607,34 eur + cestovné 222,40 eur).

Ako súd uviedol vyššie,žalobcovi vznikol nároknanáhradutrovkonaniavpomere48%,preto zaviazal
žalovanú na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 398,28 eur
( 48% zo sumy 829,74 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie

konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 113,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov
v sume 54,48 eur ( 48% zo sumy 113,50 eur ).

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaná súdu predložila doklady preukazujúce jej osobné a majetkové pomery tak ako ich uviedla
vo svojej výpovedi, a teda doklady o splátkach v prospech spoločnosti Intrum Justitia v sume 15 eur,Provident Financial, s.r.o. v sume 20 eur a OTP banka v sume 50 eur, o úhrade nájmu za byt v sume
111,36eur,elektrinyvsume10euraplynu4euráakoajovýdavkochnaliekyvsumecca40eurmesačne
ako aj o svojich príjmoch - poberaných dôchodkoch v sume 9.857 Kč z Českej správy sociálneho

zabezpečenia a 12,10 eur zo Sociálnej poisťovne.

Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovanej povolil jej zaplatiť žalovanú sumu v
mesačných splátkach v sume a za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.