Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201703
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:

U. B. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Irak, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Námestie
slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície
Policajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova 25, Banská Bystrica, o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu odporcu č.: PPZ-HCP-BB5-23-013/2015-AV zo dňa 18.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 18.09.2015 č.: PPZ-HCP-BB5-23-013/2015-AV
p o t v r d z u j e.

Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

OdporcapredložilnaKrajskýsúdvBratislavedňa12.10.2015právnymzástupcomnavrhovateľa podaný
opravný prostriedok zo dňa 30.09.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BB5-23-013/2015-AV
vydanému dňa 18.09.2015, ktorým bol navrhovateľ zaistený

v súlade s ustanovením § 88 ods.1 písm. a) bod 1 a § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o
pobyte cudzincov a to dňom 18.09.2015 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia

pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje
vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.
Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené
rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona
č. 404/2011 Z.z. do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, najdlhšie však do
17.03.2016.

Vodôvodnenípreskúmavanéhorozhodnutiasauvádza,žedňa18.09.2015bolnavrhovateľkontrolovaný
na ČS Agip vo Zvolene hliadkou Mýtnej polície. Nakoľko hodnoverne nepreukázal svoju totožnosť bol o
9.30 hod. predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica. Z dôvodu
neoprávnenéhopobytubolodňa18.09.2015začatékonanie vovecijehoadministratívnehovyhosteniaz
územia Slovenskej republiky. Navrhovateľ do zápisnice o vyjadrení č. PPZ-HCP-BB5-23-007/2015 pred
správnym orgánom sa vyjadril, že na územie Slovenskej republiky pricestoval v nákladnom priestore
kamióna cez územie Maďarskej republiky. Uviedol, že z Iraku vycestoval pred mesiacom spolu s

kamarátom do Turecka, kde nastúpil spolu s kamarátom do dojednaného kamióna a sprostredkovateľovi
zaplatili spolu 9 000,- USD, kde išlo o Sýrskeho sprostredkovateľa. Ďalej uviedol, že v kamióne cestovali
približne 5 dní a po vystúpení im kamionista oznámil, že sú v cieľovej krajine v Anglicku. Navrhovateľ
uviedol, že nikde nežiadal o udelenie azylu, ani na území Slovenskej republiky nechce o azyl požiadať. Oasistovaný dobrovoľný návrat do domovskej krajiny nechce požiadať, nežiada ani o informácie o svojej
situácii domovský štát, ani mimovládnu organizáciu.

Odporca mal za preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ sa na území Slovenskej republiky zdržiava
neoprávnene, svojím neoprávneným pobytom ohrozuje záujem spoločnosti, ktorá má právo na
bezpečnosť a budovanie základných sociálnych a ekonomických pilierov štátu. Aby sa zamedzilo
rovnakému konaniu ako v prípade navrhovateľa, štát prostredníctvom svojich orgánov vykonáva
opatrenie, ktoré obdobným konaniam ako v prípade navrhovateľa zamedzuje. Za takéto opatrenie je

možné v prípade splnenia zákonných podmienok považovať administratívne vyhostenie navrhovateľa.

Na základe vyššie uvedených dôkazov Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica dňa
18.09.2015 navrhovateľa z dôvodu neoprávneného pobytu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov, administratívne vyhostilo z územia Slovenskej republiky do Maďarskej republiky a zároveň
podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov určilo zákaz vstupu na 2 (dva) roky.

Poukázal na to, že policajný útvar podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí
výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom
vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie, čo je dôvodné v prípade navrhovateľa. Výkon rozhodnutia
zabezpečí podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov aj v prípade, ak štátny príslušník tretej

krajiny nemôže vycestovať, nakoľko nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie.

Uviedol, že z dikcie ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vyplýva podmienka
vyhostenia osoby z územia Slovenskej republiky. Povinnosťou policajného útvaru je zabezpečiť výkon

rozhodnutia o administratívnom vyhostení a to zabezpečiť vycestovanie navrhovateľa cez vonkajšiu
hranicu Slovenskej republiky. V zmysle čl. 23 ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR „cudzinca možno
vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.“ Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica
uložením administratívneho vyhostenia odňalo právo zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, a tým
v ďalšom chce zabrániť prípadne páchaniu trestnej činnosti, zabezpečuje bezpečnosť osôb, majetok a

celkovo chráni iný všeobecný záujem spoločnosti. Dňom začiatku počítania lehoty vyhostenia (2 roky)
je deň, kedy osoba, ktorej bolo uložené toto opatrenie, opustí územie Slovenskej republiky.

Poukázal na to, že k výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca. Z
dôvodu, že navrhovateľ je bez finančných prostriedkov je potrebné ho zaistiť a zaistením bezprostredne

zabezpečiť výkon trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky a aj Schengenského priestoru. Mal
za to, že len zaistením navrhovateľa je možné zabezpečiť riadny výkon administratívneho vyhostenia
z územia Slovenskej republiky.

Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho

právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil,
nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné.

Poukázal na to, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu
v niektorej krajine EÚ. Podľa jeho názoru odporca bol povinný overiť vyjadrenia navrhovateľa o tom, že

nepožiadal o medzinárodnoprávnu ochranu v Maďarsku. Mal za to, že dĺžka zaistenia je dlhá a mala
byť stanovená na kratšiu dobu. Uviedol, že stanovená dĺžka zaistenia nie je odôvodnená konkrétnymi
skutočnosťami v jeho prípade. Ďalej uviedol, že odporca v rozhodnutí žiadnym spôsobom neodôvodnil
dĺžku stanovenej doby zaistenia. Takéto pochybenie je podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť
celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Preto napadnuté

rozhodnutie odporcu s ohľadom na stanovenú dĺžku doby zaistenia je nepreskúmateľné.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že v
konaní postupoval podľa zákona o pobyte cudzincov, ako aj podľa správneho poriadku.

Uviedol, že vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru dňa 21.12.2007 došlo k
implementácii schengenského acqius do jej právneho poriadku. V zmysle článku 5 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady číslo 562/2006 ES, ktorým sa ustanovuje Kódex schengenských hraníc
(ďalej len schengenský kódex) na pobyt v Schengenskom priestore, teda aj na území Slovenskejrepubliky, ktorý nepresahuje tri mesiace v rámci obdobia šiestich mesiacov je povinnosťou štátnych
príslušníkov tretích krajín, spĺňať tieto podmienky; mať platný cestovný doklad, ktorý ho oprávňuje
prekročiť hranicu a mať platné vízum v prípade, ak sa od cudzinca vyžaduje. Občania Iraku sa v čase

konania považovali za občanov tretích krajín. Navrhovateľ pri kontrole pobytu nemal pri sebe žiadny
cestovný doklad, nepredložil

ho ani po predvedení na policajný útvar. Preto pobyt navrhovateľa bol vyhodnotený ako neoprávnený.
Poukázal na to, že podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu v Maďarsku, alebo

v inom členskom štáte občana tretej krajiny neoprávňuje na cestovanie do iných krajín. Navrhovateľ
bol preverený v príslušných informačných systémoch, okrem iného aj v Informačnom systéme MIGRA,
ktorého podsystémom je IS EURODAC. V informačnom systéme EURODAC sú evidované údaje o
žiadateľoch o azyl zo všetkých členských štátov, pričom lustrácia cudzinca bola v systéme negatívna.
Vzhľadom k vyjadreniu navrhovateľa o trase a spôsobe dopravy na územie SR, ako aj zisteným
previerkam v informačných systémoch považoval spôsob overenia za dostatočný.

Mal za to, že dĺžka zaistenia je dostatočne odôvodnená v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že
policajný útvar podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí výkon rozhodnutia
o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil
lehotu na vycestovanie, čo je dôvodné v prípade navrhovateľa. Výkon rozhodnutia zabezpečí v zmysle

ustanovenia § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov aj v prípade, ak štátny príslušník tretej
krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie.

Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho písomného
vyjadrenia (opravného prostriedku) zo dňa 30.09.2015. Poukázal na chybu v odôvodnení rozhodnutia

o zaistení, kde odporca nesprávne uviedol, že navrhovateľ z dôvodu neoprávneného pobytu bol
administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky do Moldavskej republiky, pričom malo byť
správne uvedené do Maďarskej republiky.

Prítomný zástupca odporcu sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia zo dňa 08.10.2015 v plnom

rozsahu. K námietke navrhovateľa ohľadom výroku v odôvodnení rozhodnutia, kde je uvedené,
že účastník konania bude administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky do Moldavskej
republiky, odporca uviedol, že došlo k zrejmej nesprávnosti, nakoľko vo výroku rozhodnutia o
administratívnom vyhostení účastníka konania je správne uvedené, že navrhovateľa administratívne
vyhosťuje z územia Slovenskej republiky do Maďarskej republiky.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie
odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 21.10.2015, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané

rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,

orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“).
Rozhodnutiamisprávnychorgánovsarozumejúrozhodnutiavydanénimisprávnomkonaní,akoajďalšie
rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických

osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon

zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.Podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie

do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený
na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo

b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v
opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne
a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja.

Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca
riadne zistil skutkový stav, navrhovateľa zaistil z dôvodu, že je potrebné v konaní o administratívnom
vyhostení z územia Slovenskej republiky zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1
zákona o pobyte cudzincov, nakoľko existuje

riziko jeho úteku, a je to potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej
republiky.

K námietke, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu
v niektorej krajine EÚ súd uvádza, že v danom prípade navrhovateľ v Zápisnici o vyjadrení zo dňa

18.09.2015 uviedol, že nežiada o azyl na území Slovenskej republiky a ani doplnkovú ochranu, chce
požiadať o azyl v Anglicku, nakoľko tam má rodinu a známych, nemá v pláne na území Slovenskej
republiky zostať, a nežiada o asistovaný dobrovoľný návrat cestou medzinárodnej organizácie pre
návrat IOM. Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej
republiky udelený žiadny druh pobytu. Je bez finančných prostriedkov.

K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia, a to na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do
17.03.2016, t.j. 6 mesiacov, ako aj k námietke, že dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu
dobu, súd uvádza, že v danej veci nejde o konkrétny dátum zaistenia ale ide o hraničný termín doby
zaistenia. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať

po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. Dĺžka zaistenia
závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k
reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa z územia Slovenskej republiky do Maďarskej republiky.
Zároveň súd poukazuje na § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. podľa ktorého môže byť príslušník
tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Odporca v súlade s

vyššie uvedeným ustanovením stanovil dĺžku zaistenia do doby riadneho odovzdania navrhovateľa do
Maďarskej republiky. Policajný útvar podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí
výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom
vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie, čo je dôvodné aj v prípade navrhovateľa. Výkon rozhodnutiazabezpečí podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov aj v prípade, ak štátny príslušník tretej
krajinynemôževycestovať,nakoľkonemáplatnýcestovnýdoklad,finančnéprostriedkynavycestovanie.

Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu
dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v
súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav
veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré
navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,
ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32
ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky
zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli

podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a
taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( §
250q ods.2 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu
trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).