Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/205/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200848
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012200848.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a

členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: VEMARK
s.r.o., M. XXX, M., zastúpená advokátom: JUDr. Pavol Gombos, Advokátska kancelária so sídlom
Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul.
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.05.2012 č.
1020507/1/992065/2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.05.2012 č.
1020507/1/992065/2012, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165
ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č.
738/230/26635/11/Ric zo dňa 26.10.2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992
Zb. nebol priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v
sume 35.910,00 Eur daňovému subjektu VEMARK s.r.o., M. XXX, M. potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zamestnanci správcu dane vykonali u daňového subjektu kontrolu
dane z pridanej hodnoty so zameraním na dodržiavanie ustanovení zákona o DPH za zdaňovacie
obdobie august 2010. Upovedomenie o vykonaní kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu č. I/332/PD-277/2010/Far zo 04.11.2010 bolo daňovému subjektu zaslané. Z
vykonanej daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. J.-XXXXX/XXXX/FarM a Dodatok k protokolu z
24.10.2011.Protokolbolprerokovanýadoručenýdňa24.10.2011.Pozáverečnomprerokovaníprotokolu
správca dane vydal Dodatočný platobný výmer, ktorým nepriznal daňovému subjektu nadmerný odpočet

DPH za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 35.910,00 Eur.

Daňový subjekt v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie august 2010 si uplatnil
odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. XXXXXX/JX (interné č. H.) od spoločnosti JOMADO s.r.o.,
S. XXX, B. N. A. s dátumom daňovej povinnosti 04.08.2010 v celkovej sume bez DPH 189.000,00 Eur,
DPH 19 % v sume 35.910,00 Eur. Predmetom zdaniteľného obchodu malo byť tokajské víno samorodé
suché v množstve 30.000 litrov. K tomuto zdaniteľnému obchodu daňový subjekt predložil iba spornú

faktúru a doklady o úhrade v hotovosti.

Upovedomením správcu dane zo 04.11.2010 bol vyzvaný daňový subjekt na predloženie všetkých
účtovných a daňových dokladov, ktoré preukazujú všetky hospodárske operácie, účtovné operáciea účtovné prípady vrátane evidencie a záznamov rozhodujúcich pre určenie DPH za kontrolované
zdaňovacie obdobie. Daňový subjekt ani na opakovanú výzvu zo dňa 06.12.2011 v stanovenej lehote
nepredložil žiadané doklady. Dňa 14.02.201l po telefonickom kontakte s daňovým subjektom jeho

administratívna pracovníčka P. R. predložila ku kontrole iba časť požadovaných dôkazov, z ktorého
dôvodu daňový subjekt bol telefonicky opakovane žiadaný o predloženie ďalších dokladov, ako aj
písomnými výzvami zo dňa 08.03.2011, 04.05.2011. Daňový subjekt ani na tieto písomné výzvy
nereagoval,nepredložildôkazy,neoznámildôvody,prektorédôkazyainformácienedoručilvstanovenej
lehote a svoje konanie nijakým spôsobom neodôvodnil. Pre objektívne posúdenie reálnosti obchodných

transakcií správca dane požiadal o súčinnosť Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky,
odbor vinohradníctvo a vinárstvo, ktorý oznámil, že len 2 spoločnosti, v ktorých bol konateľom V. M. boli
vinármi - výrobcami tokajských vín a mali certifikované víno a to spoločnosť GALAFRUIT & CO, s.r.o.
a Tokajská spoločnosť Viničky s.r.o. a evidovali zásoby vína k 30.11.2009 iba v spoločnosti Tokajská
spoločnosť Viničky. Hrozno uvedený úrad osvedčil tiež iba v 2 spoločnostiach prepojených V. M. a to
v roku 2009 spoločnosť GALAFRUIT & CO, s.r.o. a v roku 2008 spoločnosť Vinohradnícka spoločnosť,

s.r.o.. Prvú faktúru mala vystaviť spoločnosť JOMADO s.r.o., ktorú správca dane opakovane vyzýval na
predloženie a zapožičanie dokladov v súvislosti s uvedeným obchodom, ale na jeho výzvy nereagovala
a požadované vysvetlenie, doklady a dôkazy nepredložila. Zistili, že jediným dodávateľom tokajského
vínasamorodéhosuchéhood01.01.2010prespoločnosťJOMADOs.r.o.malbyťV.M.-VENIKOM,ktorý
spoločnosti JOMADO s.r.o. fakturoval v marci 2010 tokajské víno samorodé suché v množstve 232.500

listrov na základe odberateľskej faktúry vystavenej 01.03.2010 a 31.03.2010. Aj tento daňový subjekt bol
opakovane vyzývaný k predloženiu dokladov, dôkazov a podaniu vysvetlenia preukazujúceho reálnosť
uskutočniteľného zdaniteľného obchodu, ale na výzvy nereagoval. Zo skladovej evidencie správca dane
zistil, že hlavným dodávateľom tokajského vína samorodého suchého v roku 2009 pre V. M. - VENIKOM
bola spoločnosť DREVO SK s.r.o., ktorý daňový subjekt podľa predloženej skladovej evidencie zásob

tokajského vína samorodého suchého, sudového mal vlastnú výrobu z roku 2007. Ústredný kontrolný a
skúšobný ústav pôdohospodársky, odbor vinohradníctvo a vinárstvo oznámil, že spoločnosť DREVO SK
s.r.o. nie je, ani nebola vo vinohradníckom registri zaregistrovaná ani ako vinohradník, vinár, obchodník,
alebo maloobchodník.

Na základe uvedených zistení a zistených informácií a dôkazných prostriedkov, správca dane daňovému
subjektu neuznal právo na odpočítanie DPH zo spornej faktúry z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, § 49
ods. 2 písm. a) a § 51 zákona o DPH, keďže právo na odpočítanie DPH nevzniklo.

K námietkam daňového subjektu (žalobcu) uvedeným v odvolaní a to k námietke, že rozhodnutie

je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci uviedol, že
uvedené tvrdenie nie je dostatočne konkretizované a preukázané tak, aby bolo možné na základe
súboru objektívnych, presne označených dôkazov posúdiť v čom podľa neho nesprávne skutkové a
právne posúdenie veci spočíva. Jednoznačne vyplýva z odôvodnenia Dodatočného platobného výmeru
aké úkony boli v rámci dokazovania vykonané a ktoré skutočnosti boli dôvodom nepriznanie práva na

odpočítanie DPH a nie je pravdou, že jediným argumentom bola personálna, majetková a organizačná
prepojenosť navzájom obchodných spoločností osobou V. M.. Jednotlivé procesné úkony sú podrobne
popísané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje aj úvahy správcu dane, ktoré ho
viedli k záveru o nepriznanie práva na odpočet DPH. Daňové orgány tým, že vykonali daňové kontroly,
súčasne v spoločnostiach zúčastnených na spornom zdaniteľnom obchode a prepojených osobou V.

M. nepostupovali v rozpore s platnými právnymi predpismi, ale naopak cieľom takéhoto postupu bolo
čo najúplnejšie zistiť skutkový stav. Daňový subjekt tým, že si zvolil takúto formu podnikania (cez
množstvo spoločností prepojených jednou osobou) úmyselne vytvoril stav, pri ktorom zneprehľadnil toky
tovarov, služieb, financií, faktúr a dokladov. V. M. ako konateľ spoločností, ako živnostník, prípadne
spoluvlastník spoločností mohol svoje spoločností personálne obsadiť tak, aby k takémuto stavu nedošlo

a mohol využiť inštitút aj splnomocneného zástupcu. Správca dane nezaťažoval daňový subjekt viac ako
bolo nevyhnutné pre správny výkon daňovej kontroly, ktorej cieľom bolo zistiť skutkový stav a správnu
výšku dane a na výzvy, ktoré boli zasielané jednotlivým daňovým subjektom bol povinný odpovedať
dožadovaný daňový subjekt. Správca dane postupoval v súlade s § 2 ods. 6 zákona o správe daní, podľa
ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre

určenie alebo vybratie dane. Zamestnanci správcu dane mali pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a
pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzali len zo spornej faktúry, ktorá bola
predložená a za tým účelom vykonali dokazovanie na zistenie, či sporná faktúra odráža skutočnosť a či
jej neabsentuje materiálny podklad, za ktorým účelom bolo v tejto veci vykonané dokazovanie.Dôkaznápovinnosťjespojenímpovinnostitvrdeniaapovinnostidoložiťsvojetvrdeniedôkazmi.Dôkazné
bremeno znáša daňový subjekt ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazná povinnosť je pre

daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým,
že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia a skutočnosti uvedených na spornej
faktúre. Daňový subjekt na výzvy správcu dane nereagoval, nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy,
nepodal vysvetlenia, preto jeho námietka o tom, že predložil všetky požadované doklady a napriek tomu
ho správca dane opätovne vyzýval na predloženie, nie je opodstatnená.

K námietke, na ktorej z rozsudku ESD C-454/98 vyplýva, že na fiktívne dodávky nie je možné
aplikovať ustanovenie § 71 ods. 6 zákona o DPH uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva,
že uvedené ustanovenie bolo v danom konaní aplikované. Ak by ale správca dane ponechal v tomto
prípade daň uvedenú daňovým subjektom na faktúre, postupoval by v súlade s § 71 ods. 6 zákona
o DPH, podľa ktorého ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane

ako je povinný platiť, podľa tohto zákona je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. V kontrolovanom
zdaňovacom období daňový subjekt nepriznal žiadnu DPH z dodania tovarov a služieb, nepredložil
žiadne odberateľské faktúry, ktorými by deklaroval dodanie tovarov a služieb, a preto v súvislosti s
uvedeným je bezpredmetná námietka o nevyhodnotení odberateľských faktúr.

K námietke, že nemusí za určité zdaňovacie obdobie daňový subjekt dosiahnuť zákonite aj hospodársky
výsledok zisk, uviedol, že zistenia z vykonaných daňových kontrol nenasvedčujú tomu, že účelom
podnikania daňového subjektu je dosahovanie zisku tak, ako je to uvedené v Obchodnom zákonníku,
v Živnostenskom zákone, i zákone o DPH. Zachytenie celého toku dodávok za dlhšie obdobie, ale i za
samotné kontrolované zdaňovacie obdobie poukazuje na nereálnosť deklarovaných plnení. Spoločnosti

personálne, majetkovo a organizačne prepojené osobou V.Á. M. zúčastnené na spornom zdaniteľnom
obchode, pri vzájomných deklarovaných dodávkach tovaru vytvárajú dojem ekonomickej činnosti, ktorá
sa pri posudzovaní vzťahu dodávateľ - odberateľ javí ako skutočná, ale pri posúdení a zohľadnení celej
štruktúry vzťahov ide len o fiktívnu ekonomickú činnosť bez reálneho podkladu.

K námietke, že o vine a treste rozhoduje v každom prípade súd, a preto nie je namieste, aby daňové
orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí vyslovovali hodnotiace úsudky, ktoré naštrbujú ich objektivitu
uviedol, že v zmysle § 30 ods. 3 zákona o správe daní sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Správca dane v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia nevyslovil názor a hodnotiaci úsudok o vine a treste daňového subjektu, ale v zmysle
uvedeného uviedol vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Preto je nedôvodná námietka, že daňový orgán
v obdobných rozhodnutiach neváha suplovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní odvolávajúc
sa a poukazujúc aj na rozsudok C440/04, pretože správca dane sa na uvedené konkrétne rozhodnutie
ani neodvoláva.

Daňový subjekt neodstránil pochybnosti zamestnancov správcu dane týkajúce sa spornej faktúry, ktoré
u daňového subjektu zistil vykonaním daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie august 2010.
Ani v odvolacom konaní daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že
sporný tovar bol reálne dodaný, čím neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom konaní spočívalo

na ňom, pretože pri daňovom konaní sa uplatňuje zásada prejednávacia a nie zásada vyhľadávacia.
Nepreukázal, že sporný zdaniteľný obchod bol reálne dodaný spoločnosť JOMADO s.r.o. na základe
spornej faktúry ako to predpokladá § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

Žalobca vo včas podanej žalobe navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného č.

1020507/1/992065/2012 z 23.05.2012 zrušiť a zároveň mu priznať náhradu trov konania.

Uviedol, že žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil so závermi správcu dane a podľa jeho názoru
je jednoznačne preukázané, že jeho rozhodnutie, ako aj správcu dane sú nezákonné, z ktorého
dôvodu ich napáda v súlade s § 249 O.s.p. v celom rozsahu. Poukázal na to, že rozhodnutia nie

sú dostatočne odôvodnené, z ktorého dôvodu sú nepreskúmateľné, pretože nemajú náležitosti, ktoré
vyžaduje ustanovenie § 30 ods. 1, 3 a § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.. Daňový úrad dospel
v prípade žalobcu ako daňového subjektu i ďalších daňových subjektov prepojených personálne V.
M. k záveru, že reálnosť uskutočnených obchodov zo strany daňových subjektov prepojených V. M.je potrebné preukazovať ďalšími účtovnými dokladmi, bez reálnej výpovednej hodnoty. Ťažiskovým a
jedinýmdôkazom,naktorompostavilsprávcadanesvojerozhodnutiejetotožnosťosobyakospoločníka,
resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Skutočnosť,

že medzi spoločnosťami existuje personálne prepojenie, nie je sama o sebe spôsobilá mať výpovednú
hodnotu vo vzťahu k uskutočneniu/neuskutočneniu akéhokoľvek plnenia. Argumentáciu s personálnou
účasťou akejkoľvek osoby, v akejkoľvek spoločnosti - spoločnostiach, nie je možné dávať do priamej
ani nepriamej súvislosti s uskutočnením zdaniteľného plnenia, pretože toto je preukázateľné len z iných
skutočností.

Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a
nikoho nie je možné nútiť a konať niečo, čo zákon neukladá. Tým, že V. M. založil viacero obchodných
spoločností, neporučil žiadne zákonné ustanovenie, naopak využil iba právo slobodne podnikať.

Účelom daňovej kontroly v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. nie je, aby štátne orgány

postupovali tak, že úmyselne vytvoria stav, za ktorého si on nemohol riadne plniť svoje povinnosti.

Aktivity jeho i ďalších jeho spoločnosti nemožno označiť za fiktívne, lebo ide o obchodné spoločnosti,
ktoré vytvárajú reálne hodnoty, čo nemožno opomenúť. Skutočnosť, že neúčtuje o režijných nákladoch
ešte neznamená, že žiadnu činnosť reálne nevykonáva a nemá vytvorené reálne podmienky na

uskutočňovanie reálnych zdaniteľných obchodov. Podnikateľské subjekty personálne prepojené V. M. v
podstate fungujú vo forme blízkej holdingu, ktorý spojuje výhody veľkých podnikov s výhodami menších
jednotiek holdingu.

V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 „Halifax

plc“, z ktorého je zrejmé, že preukázanie zneužitia na jednej strane vylučuje, aby predmetné plnenia
napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanových v príslušných ustanoveniach Šiestej smernice a
vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej
poskytnutiebybolovrozporescieľomsledovanýmtýmitoustanoveniami.Totižmusízcelkuobjektívnych
prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.

Je si vedomý toho, že pri veľkom rozsahu podnikateľskej činnosti nie je vylúčená možnosť vzniku
drobných nedostatkov, ale za takéto pochybenia podľa neho mu mohla byť uložená sankcia za porušenie
právnych predpisov. Nakúpil tovar, ktorý korešponduje s predmetom činnosti podľa Živnostenského
oprávnenia, nadobudol vlastnícke právo k tovaru v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného

zákonníka, jeho prevzatím od predávajúceho. Spoločnosť nemala žiadne náklady s prepravou
tovaru, nakoľko dopravu tovaru zabezpečoval predávajúci a ide o bežný spôsob dojednania bežných
obchodných podmienok, ktoré sú upravené aj v Obchodnom zákonníku. Poukázal na to, že správca
danenedostatočnezistilskutkovýstavveci,zistenéskutočnostinedostatočne,resp.vôbecnevyhodnotil,
v ich vzájomnej súvislosti, teda rozhodnutia správnych orgánov neboli vydané v súlade s § 30 zákona

č. 511/1992 Zb., lebo nemajú predpísané náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o správe daní a poplatkov,
z ktorého dôvodu sú nepreskúmateľné.

V závere poznamenal, že z objektívnych príčin nemohol väčšinu dôkazov predložiť spolu so žalobou,
ale tieto sa nachádzajú v administratívnom spise daňového úradu.

Žiadal, aby súd v súlade s ustanovením § 250c ods. 1 O.s.p. uznesením odložil vykonateľnosť
rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobcu zamietnuť. K námietkam uvedeným v žalobe uviedol,

že súd pri posudzovaní nezákonnosti rozhodnutia nemal brať do úvahy námietky, ktoré neuplatnil
žalobca v odvolacom konaní, hoci tak mohol urobiť. Poukázal na to, že kontrola začala 24.11.2010
a štatutárny zástupca žalobcu bola F. A.Á., ktorá v telefonickom rozhovore so správcom dane dňa
10.02.2011 sa nezmienila o zaistení dokladov a administratívna pracovníčka V. M. P. R. 14.02.2011
časť požadovaných dokladov správcovi predložila. Daňová kontrola bola začatá 24.11.2010 a doklady

žalobcu a spoločnosti, v ktorých bol V. M. štatutárnym zástupcom, či spoločníkom mali byť zaistené až
01.03.2011. Štatutárnym zástupcom žalobcu od 08.10.2007 bola a stále je F. A., ktorá v čase výkonu
daňovej kontroly sa nenachádzala vo väzbe, doručenky k výzvam preukazujú, že výzvy boli prevzaté
žalobcom, resp. zástupcom žalobcu, ale na tieto výzvy nikto nereagoval. Konateľom žalobcu bola F. A.a dokonca od 16.02.2011 do 30.05.2011 mala zástupcu v daňovom konaní spoločnosť K. & Partneri
s.r.o.. Doklady žalobcu a iných spoločností, v ktorých bol V. M. štatutárnym zástupcom a boli zaistené
v súlade s § 69 Trestného poriadku, V. M., jeho obhajca mal právo nazerať do spisu a bola poskytnutá

aj možnosť konateľke F. A. nahliadať do zaistených vecí, vytvoriť si fotokópie, prípadne splnomocniť
inú osobu k takémuto úkonu. Konateľka F. A. žiadosť o vrátenie dokladov doručila na Odbor boja proti
korupciiVýchod12.01.2012,zčohojezrejmé,žeajpoukončeníkontrolyDPHzaaugust2010.Námietka
žalobcu, že nemohol plniť výzvy správcu dane v súvislosti s predložením dôkazov z dôvodu, že tieto
boli zaistené, resp. ich odovzdal advokátskej kancelárii Kolesár a Partneri je neopodstatnená, lebo

nepreukázal, že doklady súvisiace s predmetnou dodávkou tovaru odovzdal právnemu zástupcovi, ani
nepreukázal žiadnu aktivitu v súvislosti s vrátením uvedených dokladov.

K námietke, resp. k výhradám voči úvahám o skutočnosti, že V. M. ako bývalý konateľ a spoločník
žalobcu, ako aj iných spoločnosti uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe
a že si neuvedomuje skutočnosť, že aj personálne prepojené obchodné spoločnosti sú samostatnými

právnymi subjektmi uviedol, že V. M. nikdy nebol a ani nie je konateľom žalobcu.

K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade s §
30 ods. 1, 3 a § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne
vyplýva, aké úkony boli v rámci dokazovania vykonané a ktoré skutočnosti boli dôvodom nepriznania

nadmerného odpočtu, pričom nie je pravdou, že jediným argumentom bola personálna prepojenosť
navzájom obchodných spoločností osobou konateľa, resp. spoločníka V. M.. Odôvodnenie obsahuje
úvahy, ktorými sa riadil, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie a taktiež jeho súčasťou je vyčerpávajúce
vysporiadanie sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.

K ostatným dôvodom žaloby uviedol, že väčšina dôvodov uvedených v žalobe je identická s obsahom
odvolania žalobcu proti Dodatočnému platobnému výmeru, teda obsahuje námietky, s ktorými sa už v
odôvodnenípreskúmavanéhorozhodnutiavyporiadal.Ideonámietkuporušeniaprincípuproporcionality,
resp. primeranosti neúmerným zaťažovaním žalobcu a spoločností personálne prepojených V. M. počas
daňovej kontroly, že ťažiskovým a jediným dôkazom, na ktorom bolo postavené rozhodnutie správcu

dane je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k
uskutočneniu zdaniteľného obchodu, že V. M. založením viacerých obchodných spoločností len využil
svoje právo slobodne podnikať, výhrady proti kvalifikácii aktivít žalobcu správcom dane ako fiktívny,
pričom podčiarkuje, že len z faktu, že si žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov nie
je možné automaticky vyvodiť, že uskutočnené zdaniteľné obchody neboli reálne, že sa nemal možnosť

brániť proti tvrdeniam daňových orgánov, hlavným cieľom predmetných plnení bolo získanie daňovej
výhody. Poukázanie na to, že nemohlo mu byť na ujmu neuzatváranie zmlúv v písomnej forme, či
skutočnosť, že platby prebiehali v hotovosti. Námietka proti záveru správcu dane, že prostredníctvom
dodávky tovaru fiktívnej hodnoty a fiktívneho množstva, ktorý je podľa žalobcu neodôvodnený, námietka
o nepreskúmateľnosti rozhodnutí odkázal na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, s ktorými sa

náležite vysporiadal.

V závere poukázal aj na zmätočnosť žaloby, nakoľko všetky označené dokumenty boli vydané v
súvislosti s kontrolou DPH za zdaňovacie obdobie august 2010, teda nebol priznaný nadmerný odpočet
za toto zdaňovacie obdobie v sume 35.910,00 Eur, nie za zdaňovacie obdobie jún 2010, ako uvádza

žalobca.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok
stanovených v § 250f ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s
obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného,

ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z pripojených administratívnych spisov ako žalovaného, tak aj správcu dane tak, ako to napokon vyplýva
ajzodôvodnenípreskúmavanýchrozhodnutísúdzistil,žežalobcaakoplatiteľdanevpodanomdaňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie august 2010 vykázal odpočítanie dane celkom podľa § 49 až 54 zákona

č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a uplatnil si odpočítanie dane podľa §
51 písm. a) zákona o DPH v sume 35.910,00 Eur. Žalobca ako daňový subjekt si uplatnil odpočítanie
dane z faktúry č. XXXXXX/JX (interné č. H.) od spoločnosti JOMADO s.r.o., S. XXX, B. N. A., dátum
daňovej povinnosti 04.08.2010 za tokajské víno samorodé suché v množstve 30.000 litrov (1 liter zacenu 6,30 Eur). Základ dane 189.000,00 Eur, 19 % DPH vo výške 35.910,00 Eur, celkom fakturovaná
suma vo výške 224.910,00 Eur. K tejto faktúre bol predložený príjmový a výdavkový pokladničný doklad
z 05.08.2010 na sumu 224.910,00 Eur.

Prijatie faktúry formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku
možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Znamená to, že podmienky po splnení
ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii v predložení
dokladovspredpísanýmobsahom,aletietomusiamaťpovahufaktúr,ktorémusianespornepreukazovať

vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objeme a v subjekte.
Daňový subjekt predložil faktúru od dodávateľa JOMADO s.r.o. č. XXXXXX/J/X o dodaní tokajského vína
samorodého suchého v množstve 30.000 litrov, z ktorej bol dodávateľ povinný sumu dane z pridanej
hodnoty uvedenú na faktúre priznať a odviesť. Uvedený doklad by bol dôkazom iba vtedy, ak by bol
vystavený na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie bol daňový subjekt povinný preukázať.
Teda v tomto prípade vznikla daňová povinnosť v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, že žalobca ako

platiteľ DPH nadobudol tovar na základe uvedenej daňovej faktúry a zároveň, že toto zdaniteľné plnenie
použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 49 ods. 2 zákona č.
222/2004 o DPH. Žalobca správcom dane bol písomne vyzývaný výzvou z 08.03.2011, 04.05.2011 na
predloženie dôkazov a podaní vysvetlenia v súvislosti s uskutočneným obchodom - skladovú evidenciu
a skladové karty za rok 2010, ale žalobca na žiadnu z týchto výziev, ani na základe telefonických

rozhovorovinédokladyakotie,ktorépredložilaadministratívnapracovníčkaV.Á.M.P.R.dňa14.02.2011
nepredložil, ani neposlal žiadne vysvetlenie. Pre objektívne posúdenie reálnosti obchodnej transakcie
správca dane vykonal dokazovanie a to zisťovaním, či žalobca je registrovaný vo vinohradníckom
registri ako vinohradník, vinár alebo ako obchodník alebo maloobchodník, pričom bolo zistené, že takto
registrovaný nie je a zo spoločností, v ktorých bol konateľom V. M. boli vinármi, výrobcami tokajských vín

a mali certifikované víno len dve spoločnosti a to GALAFRUIT & CO, s.r.o. a Tokajská spoločnosť Viničky,
s.r.o., iba v ktorej boli evidované zásoby vína k 30.11.2009. Hrozno bolo osvedčené tiež iba v dvoch
spoločnostiach prepojených V. M. v roku 2006 GALAFRUIT & CO, s.r.o. a v roku 2008 Vinohradnícka
spoločnosť s.r.o.. Dodávateľom tokajského vína samorodého suchého bola spoločnosť JOMADO s.r.o.,
ale ani táto spoločnosť na výzvy správcu dane v súvislosti s preukázaním reálnosti uskutočneného

obchodu nereagovala. Taktiež na výzvy správcu dane nereagoval ani V. M. - VENIKOM, ktorý mal byť
dodávateľom pre spoločnosť JOMADO s.r.o.. Dodávateľom tokajského vína samorodého v roku 2009
pre V. M. - VENIKOM mala byť spoločnosť DREVO SK s.r.o., ale táto spoločnosť na skladovej karte
zásob uvedeného vína mala vlastnú výrobu z roku 2007, ale nebola a ani nie je vo vinohradníckom
registri zaregistrovaná ako vinohradník, vinár, obchodník alebo maloobchodník.

Podnikanie definuje § 3 ods. 2 zákona o DPH, § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj § 2 zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom zákone.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje

príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej
a poľnohospodárskej činnosti, činnosti vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,
duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku
a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku, ak je majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu na podnikanie v

rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa § 2 Živnostenského zákona živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne vo vlastnom
mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto
zákonom.

Podľa § 29 ods. 2 prvá veta Živnostenského zákona, podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne,

poctivo a odborne.

Predmet dane z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH a vznik daňovej povinnosti bližšie určujú
ustanovenia § 8 a § 15 zákona o DPH.Dodanímtovarujevzmysle8ods.1písm.a)zákonaoDPHprevodprávanakladaťshmotnýmmajetkom
ako vlastným, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podmienky, za ktorých platiteľovi vzniká právo odpočítať DPH sú stanovené v § 49 až 51 zákona o DPH.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľmi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) a faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Pri preverovaní splnenia podmienok, za ktorých vzniká právo odpočítať daň postupuje správca dane v
súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o správe daní.

Podľa § 15 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o správe daní je povinnosťou správcu dane daňovou

kontrolou zistiť alebo preveriť základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
alebo vznik daňovej povinnosti a to u každého subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli určené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

K tomuto účelu má správca dane využiť všetky dôkazné prostriedky len príkladmo uvedené v ods. 4
uvedeného ustanovenia, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so Všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa ods. 6 uvedeného ustanovenia sa pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie
dane.

Podľa § 30 ods. 3 zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie ak tak ustanovuje tento

zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.K námietkam žalobcu uvedenými v žalobe, že rozhodnutie žalovaného je neodôvodnené, tým je
nepreskúmateľné, zasielanie správcom dane opakované výzvy na preukazovanie ďalších účtovných
dokladov bez reálnej výpovednej hodnoty, že jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje

rozhodnutie je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach medzi ktorými došlo
k uskutočňovaniu zdaniteľných obchodov, že vykonávaním väčšieho počtu daňových kontrol v určitom
časovom horizonte v spoločnostiach personálne prepojených osobou V. M., zasielanie rôznych výziev,
protokolov z daňových kontrol bol neúmerne zaťažovaný, súd uvádza, že ani jedna z týchto námietok nie
je dôvodná a napokon s týmito námietkami, ktoré boli aj obsahom odvolania sa dostatočne a dôsledne

vysporiadal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. S ich právnou argumentáciou sa súd v plnom
rozsahu stotožňuje.

Z predložených administratívnych spisov žalovaného ako aj správcu dane a napokon aj z odôvodnení
ich rozhodnutí jednoznačne vyplýva aké úkony boli v rámci dokazovania správcom dane vykonané a
ktoré skutočnosti boli dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane, pričom ani v jednom rozhodnutí

nie je uvedené, že jediným argumentom pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH je personálne,
majetkové a organizačné prepojenie navzájom obchodujúcich spoločností osobou V. M.. Správca dane
tým, že žalobca na jeho výzvu ohľadne predloženia dôkazov, podaním vysvetlení, vyjadrení nereagoval,
vykonal zisťovanie súčasne aj v spoločnostiach zúčastnených na spornom zdaniteľnom obchode a
prepojených osobou V. M.. Týmto postupom daňových orgánov došlo k rozporu s platnými právnymi

predpismi, naopak cieľom kontrolných orgánov bolo čo najúplnejšie zistiť skutkový stav. Námietka
ohľadne nadmerného zaťaženia daňovými orgánmi osobou V. M. nie je opodstatnená, pretože sám V.
M. si zvolil formu svojho podnikania tým, že založil väčšie množstvo spoločností prepojených s jeho
osobou, ktoré navzájom medzi sebou vykonávali obchodné transakcie, teda dá sa povedať, že úmyselne
vytvoril stav, pri ktorom zneprehľadnil toky tovarov, služieb, financií, faktúr, dokladov. Nič nebránilo

V. M. ak založil väčšie množstvo obchodných spoločností, ktoré personálne prepojil, aby ich obsadil
personálne tak, aby každá v prípade daňovej kontroly nebola zbytočne zaťažovaná aj výkonom daňovej
kontroly v inej spoločnosti, prípadne mohol využiť možnosť inštitútu splnomocneného zástupcu. Nebolo
zistené a napokon žalobca ani ničím nepreukázal, že správca dane neúmerne zaťažil daňový subjekt
výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2010. Zároveň treba uviesť, že dôkazná

povinnosťjespojenímpovinnostitvrdeniaapovinnostidoložiťsvojetvrdeniedôkazmi.Dôkaznébremeno
znáša daňový subjekt ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí a táto dôkazná povinnosť nie je len
povinnosťou, ale aj významným právom daňového subjektu, ktorý má možnosť predkladať také dôkazy,
ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v spornej faktúre. Žalobca nielenže
nereagoval na písomné výzvy správcu dane, aby v súvislosti so spornou faktúrou predložil všetky

potrebné dôkazy, ktoré má, podal vysvetlenia a vyjadrenia k uskutočnenému spornému obchodu, ale
dokonca nereagoval ani na výzvu, s ktorou mu bol zaslaný protokol z daňovej kontroly a zároveň bol
určený dátum prerokovania tohto protokolu. Nezúčastnil sa prerokovania protokolu z daňovej kontroly,
ale ani nezaslal žiadne písomné vyjadrenie. Uvedená skutočnosť svedčí len o tom, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, ktoré pre neho vyplýva z § 29 ods. 8 zákona o správe daní.

Nie je opodstatnenou námietkou, že V. M. ako bývalý štatutárny orgán žalobcu bol vo väzbe, z ktorého
dôvodu ani nemohol reagovať na výzvy správcu dane, nemohol predkladať dôkazy, lebo tieto boli
zaistené. K tomu treba uviesť, že súd po nahliadnutí do výpisu z obchodného registra žalobcu zistil,
že V. M. nikdy nebol a ani nie konateľom žalobcu. Konateľom žalobu od roku 2007 je F. A., ktorá vo

väzbe nikdy nebola, teda mala možnosť byť aktívna počas výkonu daňovej kontroly, ale ako už bolo
uvedené na výzvy správcu dane nereagovala a žiadosť o vrátenie zaistených dokladov Odboru boja proti
korupcii Východ doručila až 12.01.2012, teda po ukončení daňovej kontroly (táto trvala od 24.l10.2010
do 24.10.2011) a správcovi dane ani nikdy neuviedla, resp. neoznámila, že účtovné doklady a konkrétne
ktoré, kedy a kým jej boli zaistené.

K námietke žalobcu kde poukázal na právne stanovisko vyslovené v rozsudku Súdneho dvora
ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 „Halivax plc“ súd uvádza, že z tohto rozsudku vyplýva, že
uplatňovanie právnej úpravy spoločenstva nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo
strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií,

ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom spoločenstva (ide najmä o rozsudky
z 11.10.1977, Cremer, 125/76 Zb. s 1539, bod 21.; z 03.03.1993, General Milk Products, C-8/92,
Zb. s. I-779, bod 21, a Emsland-Stärke, bol 51). Ak sa zistí, že právo na odpočet bolo vykonané
podvodným spôsobom alebo bolo zneužité, je oprávnený správca dane požadovať s retroaktívnymúčinkom zaplatenie súm za každé takéto plnenie. V danom prípade ako to vyplýva z vykonaného
dokazovania správcom dane, uplatnený nadmerný odpočet DPH žalobcom prestavuje odpočítanie
DPH v sume 35.910,00 Eur na základe faktúry č. XXXXXX/JX od spoločnosti JOMADO s.r.o. ako

dodávateľa, nebolo zo strany žalobcu preukázané, že reálne takýto obchod aj prebehol. Ohľadom
uskutočneného obchodu žalobca predložil iba uvedenú faktúru a príjmový a výdavkový pokladničný
doklad. Správca dane vykonaným dokazovaním ale zistil, že k uskutočňovaniu obchodu s tovarom
tokajské víno samorodé suché dochádzalo iba medzi spoločnosťami personálne prepojenými V. M., ale
tento dodávateľ nevedel, resp. ani nepreukázal reálnosť uskutočneného obchodu od svojho dodávateľa,

pričom bolo zistené, že len dve spoločnosti, v ktorých bol konateľom V. M. boli vinármi - výrobcami
tokajských vín a mali certifikované víno a to spoločnosť GALAFRUIT & CO, s.r.o. a Tokajská spoločnosť
Viničky, ktorá jediná mala evidované zásoby vína k 30.11.2009 a hrozno bolo osvedčené tiež iba z
dvoch spoločností prepojených V. M. v roku 2006 v spoločnosti GALAFRUIT & CO, s.r.o. a v roku
2008 v spoločnosti Vinohradnícka spoločnosť, s.r.o.. Dodávateľom vína pre spoločnosť JOMADO mal
byť V. M. - VENIKOM a jeho dodávateľom tokajského vína samorodého suchého mala byť spoločnosť

DREVO SK s.r.o., ktorá evidovala vlastnú výrobu z roku 2007, ale táto spoločnosť nebola a ani nie je vo
vinohradníckom registri zaregistrovaná ako vinohradník, vinár, obchodník alebo maloobchodník. Z toho
teda jednoznačne vyplýva, že išlo iba o fiktívne obchody medzi spoločnosťami personálne prepojenými
V. M. a že teda právo na odpočet bolo vykonané podvodným spôsobom. Napokon žalobca mal reálnu
možnosť brániť sa voči tvrdeniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly, ako aj v Dodatočnom

dňovom priznaní a napokon aj v preskúmavanom rozhodnutí žalobcu a predložiť dôkazy, resp. podať
vysvetlenia, vyjadrenia, že došlo k reálne uskutočnenému obchodu a nie že išlo iba o fiktívny obchod
ako to zistil správca dane, no túto možnosť nevyužil, pretože na výzvy správcu vôbec nereagoval,
nereagovali ani tie spoločnosti, ktoré mali byť v reťazci dodávateľov, žiadna zo spoločnosti nielenže
nepredložila dôkazy, ale nepodala ani vysvetlenie ohľadne uskutočnenia zdaniteľného obchodu a teda

žalobca doposiaľ neoznačil, nepredložil žiaden reálny dôkaz, že reálne došlo k uskutočnenému obchodu
a ani v súvislosti s týmto obchodom nepodal žiadne vyjadrenie a vysvetlenie.

K námietke žalobcu, že na fiktívne dodávky nie je možné aplikovať § 71 ods. 6 zákona o DPH treba
uviesť, že správca dane, ale ani žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuvádza, že uvedené ustanovenie

zákona o DPH bolo v danom prípade aplikované.

K námietke, že rozhodnutie ako správcu dane, tak aj žalovaného nie je dostatočne odôvodnené, teda
nebolo vydané v súlade s § 30 ods. 1, 3 a § 48 ods. 6 zákona o správe daní, súd uvádza, že Dodatočný
platobný výmer vydaný správcom dane, ako aj rozhodnutie žalovaného obsahujú odôvodnenie, v ktorom

sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, použitie právnych predpisov,
nepriznanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2010. Odôvodnenie preskúmavaného
rozhodnutiažalovanéhonepredstavujelensumarizáciuskutkovýchzisteníaodkaznapríslušnézákonné
ustanovenia, ale obsahuje úvahy, ktorými sa žalovaný riadil, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie a
tiež jeho súčasťou je vyčerpávajúce vysporiadanie sa so všetkými námietkami, ktoré boli uvedené v

odvolaní.

Podľa preskúmavaného rozhodnutia, ale aj podľa Dodatočného platobného výmeru pri preukazovaní
splnenia podmienok pre vznik práva na odpočítanie DPH zo sporného tovaru podľa § 49 ods. 1, 2 zákona
o DPH žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť tým, že na výzvu správcu dane nepreukázal dodanie

sporného tovaru a tým aj vznik daňovej povinnosti deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou, ani
samotnú existenciu sporného tovaru a vznik práva na odpočítania DPH nebol preukázaný ani rozsiahlym
šetrením, ktoré vykonal správca dane. Z uvedeného dôvodu námietka, že preskúmavané rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je opodstatnená.

Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
súd dospel k záveru, že rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom,
a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov

konania, lebo v konaní úspešný nebol a žalovaný nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.