Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200191
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200191.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Judity Jurákovej, v právnej veci žalobkyne T. E., bytom R. č. X, H.,
zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, so sídlom Pollova 32, Košice, proti žalovanému
SOCIÁLNEJ POISŤOVNI, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 10651-16/2014-BA zo dňa 16.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 10651-16/2014-BA zo
dňa 16.12.2014, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 15149-73/2014-KEM zo dňa
19.09.2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania 291,72 eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Rastislava Lenarta, advokáta, Pollova 32, Košice.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 12.02.2015 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 16.02.2015 sa žalobkyňa
domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 10651-16/2014-BA zo dňa 16.12.2014 a
vrátenia veci prvostupňovému orgánu na rozhodnutie.

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, rozhodnutím č. 15149-73/2014-KEM zo dňa 19. septembra 2014

podľa§99zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovnepriznalapaniT.
E., nar. XX. C. XXXX, bytom R. X, XXX XX H., nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
- zvýšenie základného počtu bodov na dvojnásobok, v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 03.
júla 1998.

Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, je obsahom podrobného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

V odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, žalobkyňa navrhla, aby odvolací
orgán zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 15149-73/2014-KEM zo dňa 19.
septembra 2014 a vec vrátil s právnym názorom na ďalšie konanie.

Odvolacie námietky žalobkyne proti citovanému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice,
korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež

obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím v zmysle § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
odvolanie pani T. E., nar. XX. C. XXXX, bytom R. X, XXX XX H., podané proti rozhodnutiu Sociálnejpoisťovne, pobočka Košice č. 15149-73/2014-KEM zo dňa 19. septembra 2014, vo veci nepriznania
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia - zvýšenie základného počtu bodov na
dvojnásobok v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 03. júla 1998, zamietol v celom rozsahu a

potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval ustanovenia § 215 ods. 1, 2, § 218 ods. 1,
2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) a poukázal na konanie, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala

rozhodnutie č. 39453-2/2012-BA zo dňa 27. septembra 2012, ktorým odvolaniu poškodenej nevyhovela
a potvrdila rozhodnutie pobočky zo dňa 06. júla 2012. Proti rozhodnutiu ústredia zo dňa 27. septembra
2012 podala poškodená na Krajskom súde v Košiciach návrh na jeho preskúmanie, pričom Krajský súd v
Košiciach rozsudkom sp. zn. 7S/233/2012-34 zo dňa 06. novembra 2013 (ďalej len „rozsudok KS“), ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 31. decembra 2013, zrušil rozhodnutie ústredia zo dňa 27. septembra
2012 a rozhodnutie pobočky zo dňa 06. júla 2012 a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

Konštatoval, že na základe právoplatného rozsudku KS, odbor úrazového poistenia (OÚP) Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice, požiadal listom č. 15149-64/2014-KEM zo dňa 30. januára 2014 podľa §
153 ods. 4 písm. c/ zákona, odbor lekárskej posudkovej činnosti (OLPČ) Sociálnej poisťovne, pobočka
Košice, o kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

Žalovaný ďalej uviedol, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, listom zo dňa 19.
februára 2014 (ďalej len „žiadosť zo dňa 19. februára 2014“) požiadala Kliniku pracovného lekárstva a
klinickej toxikológie v Košiciach (KPLaKT) o stanovisko, či v prípade poškodenej je v intenciách rozsudku
KS odôvodnené zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o dvojnásobok. Konštatoval,
že vyjadrenie KPLaKT bolo posudkovej lekárke doručené dňa 13. júna 2014, ktorá vyzvala dňa 30. júla

2014 poškodenú k predloženiu odborných imunoalergologických nálezov, ako aj prepúšťacích správ z
hospitalizácie na KPLaKT, ktoré boli posudkovej lekárke doručené dňa 07. augusta 2014. Zo spisovej
dokumentácie je zrejmé, že poškodená absolvovala odborné učilište - textilné Tatrasvit a bola vyučená
ako krajčírka (nie ako pekárka).

Žalovaný poukázal na to, že posudková lekárka v Kontrole bodového hodnotenia choroby z povolania
na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 14. augusta 2014 uvádza, že v
odbornom stanovisku KPLaKT sa uvádza, že poškodená pracovala po vyradení z expozície múky
ako sanitárka v DSS v Barci. O vyjadrenie, či poškodená mohla pracovať ako krajčírka bol požiadaný
imunoalergológ, u ktorého je dlhodobo dispenzarizovaná. Imunoalergológ v správe zo dňa 16.

septembra 2011 dokumentoval pri testovaní pozitivitu na domáci prah, múku a staphylococus aureus,
čo zároveň potvrdzuje, že poškodená mohla pracovať ako krajčírka. V odborných nálezoch z apríla
a mája 2014, je síce dokumentovaná pozitivita pri testovaní aj na roztoče, vlnu, bavlnu, pele stromov
a tráv, ale poškodená sa pohybuje v prostredí, kde sa všade vyskytuje množstvo potencionálnych
alergénov, spôsobujúcich hyperreaktivitu. Ďalej konštatoval, že poškodená bola hospitalizovaná na

KPLaKT v januári 2014, kde sú hodnoty funkčného vyšetrenia pľúc na dolnej hranici normy.
PEF monitoring je iba s miernou variabilitou. Pri bronchoprovokačnom teste realizovanom sériou
stúpajúcichkoncentráciímetacholínunedošlokpoklesuFEV1o20%bazálnejhodnoty,nebolaprítomná
bronchiálna heperreaktivita. Záťažový test bol bez prítomnosti námahou indikovanej bronchokonstrikcie.
Po prešetrení zdravotného stavu nebolo dokumentované zhoršenie a nebola zaznamenaná dynamika

profesionálneho ochorenia. Na základe vyššie uvedeného, najmä s prihliadnutím na imunoalergologický
nález z roku 2011, mohla posudzovaná s výnimkou prác s múkou a múčnymi výrobkami pracovať na
rôznych pracoviskách. V roku 2001 pracovala rok ako opatrovateľka, od roku 2003 doteraz pracuje ako
sanitárka. Posudzovaná sa uplatnila v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, preto nie je
odôvodnené zvýšené náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až o dvojnásobok podľa vyhlášky

č. 32/1965 Zb..

Žalovaný uviedol, že v súlade so závermi posudkového lekára sociálneho poistenia OLPČ Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice, uvedených v kontrole zo dňa 14. augusta 2014, vydala Sociálna poisťovňa,
pobočka Košice, rozhodnutie č. 15149-73/2014-KEM zo dňa 19. septembra 2014, ktorý nepriznala

poškodenej nárok na zvýšenie základného počtu bodov náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
o dvojnásobok v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 03. júla 1998.Žalovaný konštatoval, že proti rozhodnutiu zo dňa 19. septembra 2014, ktoré bolo právnemu zástupcovi
poškodenej doručené dňa 02. októbra 2014 podala poškodená zastúpená právnym zástupcom v
zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 10. októbra 2014, v ktorom poškodená nesúhlasí s

rozhodnutím zo dňa 19. septembra 2014. Poškodená nesúhlasí s aplikáciou vyhlášky č. 32/1965 Zb.,
ako aj so závermi posudkového lekára a poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na chorobu z povolania
nemala možnosť nájsť si vhodné zamestnanie, čo preukazuje potvrdeniami z Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach. Podľa názoru poškodenej je rozhodnutie zo dňa 19. septembra 2014 vydané
na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, a preto ho navrhla zrušiť.

Na základe odvolania poškodenej požiadal OÚP Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, OLPČ Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice, listom č. 15149-79/2014-KEM zo dňa 28. októbra 2014 o kontrolu
bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu poškodenej.
Nakoľko posudkový lekár sociálneho poistenia OLPČ Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, v liste
č. 100659/2014-KEM zo dňa 06. novembra 2014 v rámci kontroly bodového hodnotenia choroby z

povolania nevyhovel odvolaniu poškodenej v plnom rozsahu, predložil posudkovú dokumentáciu na
ďalšie konanie posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice.

Posudkový lekár sociálneho poistenia OLPČ Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko Košice, v
Kontrole bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia zo dňa 10. decembra 2014 uviedol tie isté závery, ako posudková lekárka v Kontrole
bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo
dňa 14. augusta 2014.

Posudkový lekár ďalej konštatoval, že sa nejedná o poškodenú, ktorá by bola zdravá, nespochybňuje

sa zistená choroba z povolania, ani posudok KPLaKT v Košiciach zo dňa 27. februára 2014 s výškou
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 1 000 bodov - čo možno považovať
za adekvátne odškodnenie vzhľadom na stupeň poškodenia na zdraví u poškodenej, ktoré sú
zdokumentované hlavne KPLaKT v Košiciach s predpokladom pre uplatnenie sa v živote a v spoločnosti.
Tento predpoklad stupňa poškodenia na zdraví je v minimálnej miere v rodinnom, politickom, kultúrnom

a športovom živote poškodenej, ako aj možnosti ďalšieho sebavzdelávania s miernym obmedzením
voľby povolania, ktoré však v plnej miere je zhodnotené výškou odškodnenia sťaženia spoločenského
uplatnenia v rozsahu 1 000 bodov, a preto nie je dôvod na ďalšie zvýšenie.

K námietke právneho zástupcu poškodenej k aplikácii vyhlášky č. 32/1965 Zb. vyhlášky ministerstiev

zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č.
32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„vyhláškač.32/1965Zb.“)žalovanýpoznamenal,ževzmysle§11ods.1zákonač.437/2004Z.
z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č.
437/2004 Z. z.“) sa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia
nazdraví,ktorébolospôsobenéprednadobudnutímúčinnostitohtozákona(t.j.pred01.augustom2004)
a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, vzťahujú doterajšie

predpisy, t.j. vyhláška č. 32/1965 Zb..

V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na právne predpisy, ako aj na
právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré odôvodňujú aplikáciu vyhlášky č. 32/1965
Zb. v predmetnej veci..

V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že skutočnosť, že poškodená sa v dôsledku
choroby z povolania nemôže uplatniť v živote a práci, čo preukazuje aj potvrdeniami z príslušného
úradu práce, nemožno akceptovať z dôvodu, že z jednotlivých odborných lekárskych nálezov a vyšetrení
vyplýva,žepoškodeniezdraviapoškodenejniejevtakomrozsahu,žebynemohlavykonávaťnarôznych

pracoviskách inú prácu, s výnimkou prác s múkou a múčnymi výrobkami. Skutočnosť, že poškodená sa
nemôže zamestnať z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí a pracovných miest na trhu práce, jej
však nemôže založiť vznik nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu
zistenej choroby z povolania.Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

V podanej žalobe žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č.
15149-73/2014-KEM zo dňa 19. septembra 2014, ako aj na jej odvolacie námietky proti citovanému
rozhodnutiu. Uviedla, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného č. 10651-16/2014-BA zo dňa
16. decembra 2014 vyplýva podľa jej názoru vážny problém, a to skutočnosť, že náš právny poriadok,
ako aj právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky umožňujú - teda nevylučujú možnosť,

aby žalovaný uplatňoval pri odškodňovaní náhrady za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím
účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z. na uplatňovanie vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Podľa jej názoru s
uplatnenými námietkami a rozpormi v podanom odvolaní sa žalovaný nevysporiadal, a preto uvedený
postup žalovaného považuje za porušenie dobrých mravov.

Za nepresvedčivú časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného považovala žalobkyňa časť odôvodnenia
na strane 6, tretí odstavec zhora, kde konštatuje, že žalobkyňa by mohla vykonávať prácu na rôznych
pracoviskách, a to inú prácu, s výnimkou prác s múkou a múčnymi výrobkami. Uviedla, že chcela
pracovať a z tohto dôvodu absolvovala rekvalifikačný kurz cez ÚPSVaR Košice kurz sanitára (v roku
1998),avšakzdôvodu,žepriprácisanitára-ošetrovateľanasvojomposlednompracovisku,prichádzala

do styku s rôznymi chemikáliami (napr. savom), ako aj prachom, musela aj túto prácu opustiť, pretože
sa jej zužovali dýchacie cesty a nebola schopná pracovať. Konštatovala, že jej zdravotné problémy
bránia aj v plnohodnotnom prežívaní súkromného života. Mala za to, že čo sa týka obsahu rozhodnutia
žalovaného č. 10651-16/2014-BA zo dňa 16. decembra 2014, žalovaný sa taktiež s uplatnenými
námietkami a rozpormi v jej podanom odvolaní zo dňa 10.10.2014 nevysporiadal, práve naopak, tam

uvedeným odôvodnením vznikli ďalšie pochybnosti o zákonnosti postupu žalovaného v danom prípade.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného považovala aj za nepreskúmateľné a vzhľadom na jeho obsah aj
za zmätočné.

V závere podanej žaloby žalobkyňa poukázala na č.l. 36 Listiny základných práv a slobôd, kde sa

uvádza, že každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v určených prípadoch aj na inom orgáne, a preto žalobkyňa pristúpila k podaniu tejto žaloby.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24. marca 2015 navrhol, aby Krajský súd v Košiciach
zamietol žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu a nepriznal žalobkyni náhradu trov konania a

trovy právneho zastúpenia. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a
oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, dospel

k záveru, že žaloba je dôvodná.

Súd po zistení, že v administratívnych spisoch žalovaného a Sociálnej poisťovne, pobočka Košice,
sa nenachádza stanovisko Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Košice (KPLaKT) zo
dňa 26.05.2014, uložil žalovanému doručiť súdu uvedené stanovisko KPLaKT, ktoré bolo žalovaným

doručené dňa 11.06.2015.

Na pojednávaní súdu dňa 16. septembra 2015 právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva na
dôvodoch uvedených v podanej žalobe. Poukázal na stanovisko Kliniky pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie Košice, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa už nemôže vykonávať prácu krajčírky a taktiež,

že má nárok na uplatnenie si dvojnásobku náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia. Uviedol, že
rozhodnutie žalovaného považuje za nepreskúmateľné, a to z toho dôvodu, že nekorešponduje so
stanoviskom Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Košice zo dňa 26.05.2014, a to pokiaľ
ide o vyhodnotenie zdravotného postihnutia žalobkyne.

Zástupkyňa žalovaného uviedla, že poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
z ktorej vyplýva, že posudzovanie choroby z povolania sa posudzuje podľa pôvodnej vyhlášky č.
32/1965 Zb., avšak výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa už posudzuje podľa
novej vyhlášky č. 437/2004 Z. z.. Ďalej uviedla, že Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológieKošice, nemá oprávnenie na posudzovanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
teda na dvojnásobok náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, ako je to uvádzané v jej stanovisku.
Konštatovala, že žalovaný po vykonaní dokazovania v predmetnej veci dospel k záveru, že u žalobkyni

neboli splnené podmienky pre priznanie dvojnásobku náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia,
nakoľko žalobkyňa mala zamestnanie a rekvalifikovala sa. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že pokiaľ
by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu u žalobkyni, je možné u nej zvýšiť bodové hodnotenie na 1 300
bodov, avšak v súčasnej dobe z hľadiska zdravotného stavu žalobkyne nie sú splnené podmienky na
zvýšenie bodového hodnotenia na 1 300 bodov.

Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov, suma zodpovedajúca základnému počtu bodov
zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo
veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v
dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť

uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho
sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých
následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa§109ods.4zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení,vodôvodnenírozhodnutiaorganizačná

zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

V predmetnej preskúmavanej veci rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ako aj
žalovaného, nebol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia -

zvýšenie základného počtu bodov na dvojnásobok, v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa
03. júla 1998. Podkladom pre vydanie rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ako aj
žalovaného, boli Kontroly bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vypracované posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice, zo dňa 14. augusta 2014, ako aj sociálneho poistenia OLPČ Sociálnej poisťovne,

vysunuté pracovisko v Košiciach, zo dňa 16. decembra 2014. V oboch Kontrolách bodového hodnotenia
choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia posudkoví lekári zhodne
uviedli, že na účely kontroly bodového hodnotenia bolo dokazovanie doplnené o stanovisko KPLaKT
Košice, ktorá bola požiadaná o vyjadrenie, či je odôvodnené zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia o dvojnásobok (podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.), a či poškodená mala možnosť uplatniť

sa v živote a spoločnosti vo veku, keď utrpela poškodenie na zdraví. Posudkoví lekári poukázali na
to, že v odbornom náleze KPLaKT je uvedené, že poškodená pracovala po vyradení z expozície
múky ako sanitárka v DSS v Barci. O vyjadrenie, či mohla poškodená pracovať ako krajčírka, bol
požiadanýimunoalergológ,uktoréhojedlhodobodispenzarizovaná.Imunoalergológvsprávezodňa16.
septembra 2011 dokumentoval pri testovaní pozitivitu na domáci prah, múku a staphylococus aureus, čo

zároveň potvrdzuje, že poškodená mohla pracovať ako krajčírka. V odborných nálezoch z apríla a mája
2014, je síce dokumentovaná pozitivita pri testovaní aj na roztoče, vlnu, bavlnu, pele stromov a tráv,
ale tieto alergény sú všeobecne rozšírené a všade sa vyskytuje množstvo potencionálnych alergénov,
spôsobujúcich hyperreaktivitu. Poškodená bola hospitalizovaná na KPLaKT v januári 2014, kde sú
hodnoty funkčného vyšetrenia pľúc na dolnej hranici normy. PEF monitoring je iba s miernou variabilitou.

Pri bronchoprovokačnom teste realizovanom sériou stúpajúcich koncentrácií metacholínu nedošlo k
poklesu FEV1 o 20 % bazálnej hodnoty, nebola prítomná bronchiálna heperreaktivita. Záťažový test
bol bez prítomnosti námahou indikovanej bronchokonstrikcie. Po prešetrení zdravotného stavu nebolo
dokumentované zhoršenie a nebola zaznamenaná dynamika profesionálneho ochorenia. Na základe
vyššie uvedeného, najmä s prihliadnutím na imunoalergologický nález z roku 2011, mohla poškodená s

výnimkouprácsmúkouamúčnymivýrobkamipracovaťnarôznychpracoviskách.Vroku2001pracovala
rok ako opatrovateľka, od roku 2003 doteraz pracuje ako sanitárka.Zo stanoviska Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie (KPLaKT) Košice zo dňa 26.06.2014,
ktoré bolo podkladom pre vyššie uvedené závery posudkových lekárov však vyplýva, že žalobkyňa
bola opakovane hospitalizovaná pre subjektívne ťažkosti na KPLaKT posledne od 07. - 14.01.2014,

pričom v epikríze sú popísané celoročné príznaky bronchiálnej astmy aj alergickej rinitídy. Pri porovnaní
objektívnych nálezov z roku 2012 došlo k zhoršeniu astma test skóre a v liečbe je pridaný ďalší
inhalačný kortikosteroid. V porovnaní s rokom 2012 bola t. č. zistená ťažká nazálna obturácia, prítomná
eosinophília. Klinika však u menovanej hlásila progresiu bronchiálnej astmy vo februári 2012. K žiadosti
posudkovej lekárky o vyjadrenie, či sa menovaná mohla uplatniť v živote a spoločnosti vo veku, keď

utrpela poškodenie na zdraví KPLaKT uviedla, že menovaná pracovala po vyradení z expozície múky
ako sanitárka v DDS v Barci. O vyjadrenie, či mohla menovaná pracovať ako krajčírka požiadali
imunoalergológa, u ktorého je menovaná dispenzarizovaná. Menovaný im v správe z 24.04.2014 a
následne z 13.05.2014 uviedol pozitivitu kožných testov na múku, roztoče, prach domáci, vlnu, bavlnu,
pele stromov a tráv. V súčasnosti je u menovanej prítomná už polyvalentná alergia. Vzhľadom k zistenej
pozitivite vykonávať povolanie krajčírky bolo u menovanej kontraindikované. V stanovisku KPLaKT sa

uvádza, že menovaná má nárok uplatniť si dvojnásobok sťaženia spoločenského uplatnenia podľa
vyhlášky č. 32/1965 Zb. na základe hodnotenia bronchiálnej astmy na hornej hranici. Pri ďalších
kontrolných vyšetreniach pacientky na KPLaKT sa vyjadria k dynamike ochorenia.

ZvyššieuvedenéhostanoviskaKlinikypracovnéholekárstvaaklinickejtoxikológieKošicevyplývajúteda

iné hodnotenia a závery, ako ich uvádzali posudkoví lekári sociálneho poistenia v Kontrole bodového
hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 14.
augusta 2014 a 10. decembra 2014. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že napriek tomu, že
posudkoví lekári uviedli, že poukazujú na to, čo je v odbornom náleze KPLaKT uvedené, nevyhodnotili
stanovisko KPLaKT tak, ako to z neho vyplýva.

Keďže rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ako aj žalovaného vychádzali z Kontroly
bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktoré vypracovali posudkoví lekári sociálneho poistenia dňa 14. augusta 2014 a 10. decembra 2014,
pričom závery z týchto kontrol bodového hodnotenia sú v rozpore so stanoviskom Kliniky pracovného

lekárstva a klinickej toxikológie Košice zo dňa 26.05.2014, možno konštatovať, že rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice, ako aj žalovaného, vychádzali zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s
obsahom spisov, a teda neboli vydané v súlade s ustanovením § 209 ods. 1, 4 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení.

K žalobkyni namietanej aplikácii vyhl. č. 32/1965 Zb. súd uvádza, že z hľadiska systematického
usporiadania je potrebné rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to,
aby sa podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. mala podľa doterajších predpisov
posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v

tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. však predpokladá,
že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako
aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, pričom výška náhrady sa bude
posudzovať podľa zákona č. 437/2004 Z. z. a nie podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb..

Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo
správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, podľa § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že priznal úspešnej žalobkyni
náhradu trov konania v sume 291,72 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to:

podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ......................... 64,54 eur,

podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.- písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 16.02.2015 .................... 64,54 eur,

podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

- účasť na pojednávaní pred súdom dňa 03.06.2015 a 16.09.2015 (2x64,54)....... 129,08 eur,

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
- režijný paušál za rok 2015 (4x8,39) ...................................................................... 33,56 eur,
spolu .......................................................................................................................... 291,72 eur

Súd nepriznal žalobkyni vyúčtovaný úkon jej právnym zástupcom - účasť na pojednávaní dňa
20.05.2015, nakoľko pojednávanie bolo odročené z dôvodu neúčasti právneho zástupcu žalobkyne na
tomto pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.