Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 14, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9Er/229/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811201640
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5811201640.2

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
IČO: 30 807 484, proti povinnému: LUFISPOL spol. s r.o., IČO: 36 014 834, naposledy sídlom Kniežaťa
Pribinu 14, Trenčín (vymazaný z Obchodného registra dňom 26.05.2015) predtým IANCOR spol.
s r.o., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., Exekútorský úrad
Ružomberok, so sídlom Poľná 31/23, Ružomberok, o vymoženie sumy 6.060,90 eur a trov exekúcie,

takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške
41,51 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora č.
SK5709000000000320078122, GIBASKBX pod VS: 33802011.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor podnetom na zastavenie exekúcie zo dňa 06.07.2015, podanom súdu osobne dňa
09.07.2015 žiadal exekúcii zastaviť a o priznanie trov exekúcie vo výške 49,97 eur z dôvodu výmazu
povinného z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 09.06.2015, čím došlo k zániku
účastníka konania, v dôsledku čoho nie je možné v exekúcii pokračovať.

Súd z úradnej povinnosti zistil, že povinný bol dňom 09.06.2015 vymazaný z Obchodného registra
Okresného súdu Trenčín.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ust. § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa ust. § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa
konania právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť,
alebo môže v ňom pokračovať.

Podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní
s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 68 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ak

súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý
by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej
zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že
spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny
za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o
zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie

súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.

Súd podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín, oddiel Sro, vložka č. 24889/R
zistil, že dňom 09.06.2015 došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, a to na základe
uznesenia Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 29CbR/114/2011-100 zo dňa 29.04.2015, právoplatným

dňa 26.05.2015, ktorým bol povinný zrušený bez likvidácie a následne vymazaný dňom 09.06.2015.

Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu
subjektivitu a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania dňom účinnosti zápisu do obchodného registra
a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra.

V danom prípade po začatí exekučného konania povinný zanikol bez právneho nástupcu a to výmazom
z obchodného registra v dôsledku čoho stratil procesnú subjektivitu a tým aj spôsobilosť mať procesné
práva a povinnosti. Strata spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania na strane povinného je
neodstrániteľnou podmienkou konania pre ktorú súd nemôže vo veci ďalej konať, nakoľko právneho

nástupcu povinného, na ktorého by prešla vymáhaná pohľadávka, niet.

Súd preto postupujúc v zmysle ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalších citovaných ustanovení,
nakoľko povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania ako jednu z podmienok konania, exekúciu
zastavil ex offo v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľaust.§200ods.1Exekučnéhoporiadku,trovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na

vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania

exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. V zmysle ods. 2
paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o

spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa
ods. 2 cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle ust. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného
poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné
práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor
povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní

trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len
za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané
v exekučnom spise a ktoré boli účelné.

O tom kto má platiť náhradu trov exekúcie súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami

Exekučného poriadku tak, že podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil povinnosť
oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi, pretože majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

O výške trov exekúcie súd rozhodol v súlade s ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku tak, že súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie priznal v celkovej výške 41,51 eur, predstavované paušálnou odmenou
v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) vo výške 33,19 eur, zvýšenou v zmysle ust. § 196
Exekučného poriadku o 20 % DPH vo výške 6,64 eur a náhradou hotových výdavkov v zmysle ust. § 22
ods. 1 vyhlášky za poštovné vo výške 1,40 eur pozostávajúce z 1 x 1,40 eur Doporučene s návratkou

za rok 2011: doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, zvýšenou v zmysle ust. § 196
Exekučného poriadku o 20 % DPH vo výške 0,28 eur, nakoľko je jej platiteľom o čom preložil doklad.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 6,90 eur, nakoľko
súd nemal tieto náhrady z exekučného spisu súdneho exekútora vôbec špecifikované ani účelne

preukázané. Súd ďalej konštatuje, že doručenka vo fotokópii, kde je dopísaných rukou niekoľko ďalších
exekučných konaní nepovažuje za relevantný doklad o doručení predmetných písomností adresátovi.
Súd taktiež nepriznal ani 20 % DPH z vyššie uvedenej nepriznanej náhrady hotových výdavkov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie vždy prípustné (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Odvolanie možno podať dvojmo na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia (§ 204
ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.