Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114232683
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114232683.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: J.. W. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. 3, B., zastúpený: Legium s.r.o., IČO: 36 867 870, Bukureštská 3, Bratislava,
proti žalovanému: SYZ Informatika s.r.o., IČO: 46 923 730, Pekárska 23, 917 01 Trnava, zastúpený:
Advokátska kancelária Korytár s.r.o., IČO: 47 243 279, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer žalobcu u
žalovaného naďalej trvá a o vyplatenie náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom žalovaného zo
dňa XX.XX.XXXX je n e p l a t n é .

II. Konanie sa v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu založený pracovnou zmluvou č. XX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX naďalej trvá, z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 22.12.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2014, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX dané
žalovanýmjeneplatnéapracovnýpomerzaloženýpracovnouzmluvouč.XX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX
naďalej trvá, zároveň aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume
jeho priemerného zárobku 2.700,- eur mesačne od XX.XX.XXXX do času, keď mu zamestnávateľ

umožní pokračovať v práci alebo do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ako aj povinnosť nahradiť mu
trovy konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu č.
XX/XXXX s dňom nástupu do práce XX.XX.XXXX, ako druh práce bolo dojednané „Zamestnanec
vývojového oddelenia“, mzda žalobcu bola dohodnutá vo výške 2.700,00 eur mesačne brutto. Dňa
27.10.2014 doručil žalovaný žalobcovi písomné Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68

ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie
pracovného pomeru samo o sebe neobsahuje žiadny skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom (§ 70 Zákonníka práce) iba odkazuje na iný dokument - „Písomné
upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a porušenie pracovnej disciplíny a výzva na
ich odstránenie s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru“ zo dňa 03.09.2014, ktoré
však bolo žalobcovi doručené inokedy než okamžité skončenie pracovného pomeru, už dňa 03.09.2014.
Žalobca písomne listom zo dňa 20.11.2014 oznámil žalovanému v súlade s § 79 ods. 1 Zákonníka

práce, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Toto oznámenie žalovaný prevzal dňa 24.11.2014.
Žalobca nesúhlasí s tvrdením zamestnávateľa, že by neuspokojivo plnil svoje pracovné úlohy a ani s
tvrdením, že by porušoval pracovnú disciplínu. Naviac žalobca namieta, že o uvedených skutočnostiach
sa žalovaný nedozvedel až dňa 28.08.2014, ako to sám píše, ale už skôr, a preto nebola dodržanásubjektívna dvojmesačná lehota stanovená § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa presvedčenia žalobcu
neboli splnené predpoklady na okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko nedošlo k závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny.

Žalovaný sa k návrhu vyjadril v podaní zo dňa 21.01.2015 v tom zmysle, že poukázal na to, že
žalovaný odpovedal na list žalobcu stanoviskom zo dňa 01.12.2014, v zmysle ktorého žalovaný vysvetlil
okolnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru tak po formálnej ako aj materiálnej stránke.
Žalovaný ďalej uviedol, že dodržal znenie § 70 Zákonníka práce, keďže okamžité skončenie pracovného

pomeru bolo vyhotovené písomne, bolo žalobcovi doručené, dôvod bol skutkovo vymedzený jedinečne
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a to odkazom na priame znenie upozornenia,
ktoré je prílohou okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo Zákonník práce nevylučuje. Podľa
žalovaného z listu žalobcu vyplýva, že žalobca vedel, z akého dôvodu s ním žalovaný okamžite
skončil pracovný pomer. Okamžité skončenie poukazuje a odkazuje na upozornenie. Ako vyplýva z
upozornenia, žalovaný pomenoval konkrétne nedostatky plnenia pracovných úloh a porušenia pracovnej

disciplíny, pričom poskytol žalobcovi dostatočnú lehotu na nápravu, ktorá však nebola dostatočne
vykonaná. Do dnešného dňa nie sú odstránené všetky nedostatky a porušovanie pracovnej disciplíny
zo strany žalobcu. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu išlo o závažné porušenie pracovnej
disciplíny, keďže zasahoval do vyvíjaného programu a softvéru bez vopred vykonanej analýzy a bez
konzultácie s nadriadeným zamestnancom, nedodržiaval žalovaným stanovené postupy, predvádza

svojvoľné a nezdokumentované zmeny v programovanom softvéri, nevykonal testovanie vôbec alebo v
nedostatočnej forme, čo malo za následok nízku kvalitu odovzdaných úloh, nedostatočne dokumentoval
uskutočnené zmeny. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vzhľadom na jeho predmet podnikania,
majetkovú účasť a výšku mzdy žalobcu, je na dodržiavanie pracovnej disciplíny kladený vysoký dôraz.
Skutočnosť, že v prípade žalobcu išlo o závažné porušenie disciplíny, vyplýva okrem iného aj z

listu žalobcu, v ktorom uvádza, že všetky spoločnosťou namietané skutočnosti uvedené v písomnom
upozornení zo dňa 03.09.2014 napravil, a preto nevidí dôvod na okamžité skončenie, ktoré tvrdenie
žalobcu však nie je pravdivé. Odhliadnuc od pravdivosti odstránenia nedostatkov, z tohto tvrdenia
vyplýva, že žalobca si bol „nedostatkov“ vedomý. Žalovaný sa prostredníctvom J.. T. B., ktorý bol
nadriadeným zamestnancom žalobcu, dozvedel o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo strany

žalobcu dňa 28.08.2014, dňa 03.09.2014 ho na závažné porušenia pracovnej disciplíny písomne
upozornil, a keďže dostatočná náprava nebola vykonaná, dňa 27.10.2014 žalovaný so žalobcom
okamžite skončil pracovný pomer. O porušenie pracovnej disciplíny ide aj vtedy, ak ide o nesplnenie
pokynu nadriadeného zamestnanca zo strany zamestnanca (por. R/1968) a v prípade žalobcu je zrejmé,
že k nesplneniu pokynov J.. T. B. dochádzalo zo strany žalobcu opakovane a bezdôvodne. Podľa

žalovaného je teda okamžité skončenie pracovného pomeru platné a účinné, a teda pracovný pomer
medzi žalobcom a žalovaným skončil, nie je teda daný žiadny právny ani iný dôvod na to, aby žalovaný
nahradil žalobcovi mzdu v zmysle žaloby. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na
náhradu trov konania žalovaného.

Na pojednávaní dňa 26.03.2015 žalovaný uviedol, že súdna prax považuje nedodržiavanie pokynov
nadriadeného za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Dôvod skončenia pracovného
pomeru, a to závažné porušenie pracovnej disciplíny, tento dôvod má byť zrejmý s poukazom na
ustanovenie Zákonníka práce, ako aj s poukazom na upozornenia na neuspokojivé plnenie pracovných
úloh a porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 03.09.2014, pričom následne sú v tomto dokumente

jednotlivé vytýkané skutočnosti identifikované. Pokiaľ ide o otázku, k náprave ktorých nedostatkov
popísaných v upozornení došlo, nedošlo k žiadnej náprave uvedených nedostatkov. Po vyslovení
predbežného právneho názoru súdu, a síce že neboli dodržané náležitosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, žalovaný požiadal, aby súd aplikoval §79 ods. 1 Zákonníka práce, a teda, že nie
je možné spravodlivo žiadať od zamestnávateľa, aby ďalej zamestnával žalobcu. Ďalšia spolupráca so

žalobcom v rámci tímu v súvislosti s odovzdávaním projektu zákazníkovi už nie je možná, čo je možné
preukázať svedeckými výpoveďami J.. T. B., V. H. a P. A..

Na pojednávaní dňa 26.03.2015 žalobca uviedol, že je momentálne nezamestnaný, na úrade práce je
evidovaný asi od 05.11.2014, trvá na ďalšom zamestnávaní v spoločnosti žalovaného.

Na ďalšom pojednávaní dňa 05.05.2015 žalobca súdu oznámil, že sa mu podarilo zamestnať, a preto už
netrvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával. K uvedenému predložil pracovnú zmluvu uzavretúmedzi spoločnosťou W. Informatika spol. s r.o. a žalobcom, ku ktorej žalobca uviedol, že bola podpísaná
XX.XX.XXXX a deň nástupu mal byť dohodnutý na deň XX.XX.XXXX.

Žalovaný právom záverečnej reči uviedol, že vo vzťahu k samotnému zneniu okamžitého skončenia
pracovného pomeru by chceli uviesť, že súdom prijatý predbežný názor ohľadom neplatnosti tohto
okamžitého skončenia považujú za prílišne formalistický. Poukazujú na rozhodnutia Ústavného súdu,
ktoré boli zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí pod číslom 19 a 37/2010. Majú za to, že okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo v súlade s § 70 Zákonníka práce, keďže bolo písomné, doručené,

jeho dôvod bol vymedzený právne odkazom na Zákonník práce, ako aj skutkovo s odkazom na
predchádzajúci list žalovaného. Nie je spôsobilé vyvolať pochybnosť o dôvodoch skončenia pracovného
pomeru.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 22.12.2014, Výpisom
z obchodného registra spoločnosti žalovaného č.l. 5, Pracovnou zmluvou č. XX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, Okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnávateľom zo dňa XX.XX.XXXX,
Písomným upozornením na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a porušenie pracovnej disciplíny
a výzvou na ich odstránenie s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru zo dňa
03.09.2014, Vyjadrením k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 20.11.2014, fotokópiou
podacieho lístku č.l. 13, Vyjadrením žalovaného zo dňa 21.01.2015, Stanoviskom k vyjadreniu zo dňa

20.11.2014 č.l. 21, Pracovnou zmluvou č. 01/2013 zo dňa 01.02.2013, Poverením zo dňa 01.02.2013,
Mzdovým listom žalobcu za rok 2014, komunikáciou na č.l. 37, Pracovnou zmluvou č.l. 52, ako aj
ostatným obsahom spisu, výsluchom žalobcu a žalovaného, a zistil nasledovný skutkový stav:

Z Pracovnej zmluvy č. XX/XXXX. zo dňa XX.XX.XXXX. vyplýva, že bola uzavretá medzi žalobcom ako

zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú
so skúšobnou dobou 3 mesiace, zamestnanec bol zaradený ako zamestnanec vývojového oddelenia s
dňom nástupu do práce dňa XX.XX.XXXX.

Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.10.2014 vyplýva, že ňou žalovaný ako

zamestnávateľ podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite končí pracovný
pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 01.02.2014 (?) so žalobcom ako zamestnancom
z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh a porušenia pracovnej disciplíny. Ďalej sa v
okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza, že dňa 03.09.2014 bolo žalobcovi doručené písomné
upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a porušenie pracovnej disciplíny a výzva na

ich odstránenie s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru, avšak do dnešného dňa
nedošlo k náprave všetkých nedostatkov popísaných v tomto upozornení, pričom upozornenie je
prílohou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na to sa pracovný pomer žalobcu skončí
doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca okamžité
skončenie pracovného pomeru prevzal dňa 27.10.2014.

Z Písomného upozornenia na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a porušenie pracovnej disciplíny a
výzvy na ich odstránenie s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru zo dňa 03.09.2014
súd zistil, že ním žalovaný oznamuje žalobcovi, že dňa 28.08.2014 bolo priamym nadriadeným žalobcu
zistené, že si žalobca neuspokojivo plní svoje pracovné úlohy a činnosti, ktoré sú ďalej konkretizované

v ôsmich odsekoch, a zároveň bol žalobca upozornený, že ide o také nedostatky, pochybenia,
nezákonnosť, ktoré majú zásadný vplyv na riadne a včasné vykonávanie si pracovných povinností
a úloh. Zároveň žalobcu zamestnávateľ upozorňuje, že ak nedôjde k náprave, zamestnávateľ s ním
ukončí pracovný pomer v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Zároveň žalovaný žalobcu upozorňuje
na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu porušenia pracovných povinností žalobcu,

ktoré porušenie pracovnej disciplíny konkretizuje v troch odsekoch. Ďalej žalobcu upozorňuje na tú
skutočnosť, že pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny môže organizácia v zmysle ustanovení
Zákonníka práce voči žalobcovi uplatniť výpoveď (§ 63 ods. 1 písm. e) ZP).

Z Vyjadrenia k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 20.11.2014 je zrejmé, že ním žalobca

oznamuježalovanému,žetrvánaďalšomzamestnávaní.Ďalejuvádza,žemázato,ževšetkynamietané
skutočnosti v Písomnom upozornení zo dňa 03.09.2014 napravil, a preto nevidí dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, pričom žiada o prehodnotenie
stanoviska žalovaného.Svedok J. T. B. pri výsluchu na pojednávaní dňa 26.03.2015 na otázky protistrany uviedol, že pokiaľ ide
o body 1.-8. z písomného upozornenia zo dňa 03.09.2014 v rámci upozornenia na neuspokojivé plnenie

pracovnýchúloh,nedošloknápraveprižiadnomzbodov.Týmtomázato, žeslovnýmspojením„nedošlo
k odstráneniu všetkých nedostatkov“, bolo myslené, že nedošlo k odstráneniu žiadneho nedostatku.

Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže

zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 68 ods. 1 ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,
ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia

§ 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený

dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak

súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 96 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak
odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti

uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 152 ods. 2 OSP, rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Na pojednávaní dňa 05.05.2015 žalobca súdu oznámil, že netrvá na ďalšom zamestnávaní u
žalovaného, čo súd podľa obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu v časti o určenie, že pracovný
pomer žalobcu u žalovaného trvá. Keďže žalovaný proti uvedenému na pojednávaní nenamietal (§ 96
ods. 2 OSP), súd konanie v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu založený pracovnou zmluvou
č. 02/2013 zo dňa 01.02.2013 naďalej trvá, v súlade s § 96 ods. 1 OSP zastavil.

Nakoľko predmetom konania bola žaloba jednak o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ako aj o priznanie náhrady mzdy, súd mal za to, že v záujme hospodárnosti konania
bude dôvodné rozhodnúť najskôr o prvom nároku žalobcu, keď predpokladom pre rozhodovanie o
nároku na náhradu mzdy je rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a

teda že sú tu dôvody na vydanie čiastočného rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovaným ako zamestnávateľom a
žalobcom ako zamestnancom platne vznikol pracovný pomer založený Pracovnou zmluvou č. 02/2013zo dňa 01.02.2013. Dňa 27.10.2014 bolo žalobcovi doručené písomné okamžité skončenie pracovného
pomerupodľa§68ods.1písm.b)Zákonníkapráce,vktoromsaakodôvoduvádzaneuspokojivéplnenie
pracovných úloh a porušenie pracovnej disciplíny, pričom pracovný pomer žalobcu sa mal skončiť dňom

doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 23.12.2014, pričom pracovný pomer sa mal skončiť dňom
27.10.2014,súdvrámciriešeniapredbežnejotázkyuzavrel,žežalobcapodalžalobuvrámci2-mesačnej
prekluzívnej lehoty podľa § 77 ZP, preto mohol pristúpiť k posúdeniu platnosti daného okamžitého

skončenia pracovného pomeru.

Z vykonaného dokazovania ohľadom žiadosti žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru dospel súd k záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru

adresovaný druhému účastníkovi, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného pomeru. Pre platnosť
tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti. Formálnymi náležitosťami
sú písomná forma okamžitého skončenia a jeho doručenie druhej strane. Obsahovou náležitosťou
okamžitého skončenia pracovného pomeru (v prípade OSPP zo strany zamestnávateľa) je potom
uplatnenie dôvodu uvedeného v Zákonníku práce, ktorý dôvod sa musí skutkovo vymedziť tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú
zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje pracovný pomer so zamestnancom. Zmyslom ustanovenia § 70
ZP je, aby zamestnanci boli proti okamžitému skončeniu primerane chránení, aby sa mohli brániť, že
dôvod pre okamžité skončenie nie je daný.

Súd vzhľadom k podanej žalobe posudzoval, či dôvod uvedený v okamžitom skončení pracovného
pomeru zo dňa 27.10.2014 obstojí ako dôvod pre okamžité skončenie, nakoľko zamestnávateľ môže
so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer iba z dôvodov výslovne uvedených v § 68 ods. l
písm. a) alebo b) ZP, ktorý dôvod musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom, inak je okamžité skončenie neplatné. Predpokladom platného okamžitého skončenia je

zároveň existencia dôvodu v čase okamžitého skočenia pracovného pomeru.

Z predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru v prvom rade nevyplýva že bolo dané
z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď tento dôvod sa v okamžitom skončení
vôbec výslovne neuvádza, ale ako dôvod sa výslovne uvádza „neuspokojivé plnenie pracovných úloh

a porušenie pracovnej disciplíny“. Uvádzané dôvody sú však dôvodmi len pre výpoveď zo strany
zamestnávateľa (§ 63 ods. 1 písm. d) bod 4. ZP a § 63 ods. 1 písm. e) ZP). Súd je názoru, že len zo
skutočnosti, že okamžité skončenie odkazuje na ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) ZP nie je možné
uzavrieť, že bol v okamžitom skončení uplatnený dôvod umožňujúci okamžité skončenie pracovného
pomeru - závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Navyše, závažné porušenie pracovnej disciplíny nie je v okamžitom skončení vymedzené ani skutkovo,
keď sa v ňom neuvádza, kedy a akým konkrétnym konaním porušil žalobca závažným spôsobom
pracovnú disciplínu, čo jediné by bolo naplnením požiadavky na skutkové vymedzenie dôvodu pre
okamžité skončenie pracovného pomeru.

Podľa žalovaného bol dôvod skutkovo vymedzený odkazom na priame znenie Písomného upozornenia
zo dňa 03.09.2014. Odhliadnuc od skutočnosti, že uvedené nie je možné považovať za skutkové
zdôvodnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 70 ZP, v uvedenom
upozornení žalovaný upozorňuje žalobcu len na to, že si neuspokojivo plní svoje pracovné úlohy a

na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ďalej žalobcu upozorňuje na tú skutočnosť, že pri
opakovanom porušení pracovnej disciplíny môže organizácia v zmysle ustanovení Zákonníka práce
voči žalobcovi uplatniť výpoveď (§ 63 ods. 1 písm. e) ZP). Z uvedeného vyplýva, že ani z písomného
upozornenia nemohlo byť žalobcovi zrejmé, akého závažného porušenia pracovnej disciplíny sa
dopustil, keď upozornenie poukazuje iba na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a menej závažné

porušenie pracovnej disciplíny (s poukazom na možnosť výpovede (!)).

Ak malo byť závažným porušením pracovnej disciplíny to, že žalobca nenapravil všetky nedostatky
popísané v upozornení, takéto vymedzenie je absolútne nepostačujúce a rovnako ho nie je možnépovažovať za skutkové zdôvodnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z uvedeného
vymedzenia nie je navyše zrejmé ani to, k náprave ktorých nedostatkov zo strany žalobcu neprišlo,
keď tvrdenie žalovaného na pojednávaní, že uvedené („nedošlo k náprave všetkých nedostatkov“)

znamenalo, že nedošlo k náprave „žiadnych“ nedostatkov, považuje súd len za účelové. Avšak
i v prípade, že bol význam taký, ako tvrdí žalovaný, neodstránenie nedostatkov uvedených v
písomnom upozornení nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale stále len za
neuspokojivé plnenie pracovných úloh a za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo sú dôvody
oprávňujúce zamestnávateľa dať zamestnancovi výpoveď, nie však s ním okamžite skončiť pracovný

pomer.

I keby bolo možné súhlasiť so žalovaným, že o porušenie pracovnej disciplíny môže ísť aj vtedy, ak
ide o nesplnenie pokynu nadriadeného zamestnanca (pričom žalovaný odkázal na R 80/1968), ani
v takom prípade nie je možné upustiť od požiadavky uvedenia konkrétneho pokynu, ktorý nebol zo
strany podriadeného zamestnanca splnený, a ktorého nesplnenie považuje zamestnávateľ za závažné

porušenie pracovnej disciplíny.

Skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru je nekonkrétne, je zrejmá aj z toho, že žalovaný
považoval za potrebné celkom obsiahlo vysvetľovať okolnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru v stanovisku zo dňa 01.12.2014. V prípade okamžitého skončenia s materiálnymi náležitosťami

by ďalšie vysvetľovanie nebolo potrebné, ale žalobca by mal z okamžitého skončenia vedomosť, akým
konkrétnym konaním okamžité skončenie pracovného pomeru vyvolal. Súd pritom neuznal argument
žalovaného, že z listu žalobcu zo dňa 20.11.2014 je zrejmé, že žalobca vedel, z akého dôvodu s ním
žalovaný okamžite skončil pracovný pomer. Z obrany žalobcu, že napravil všetky namietané skutočnosti
z písomného upozornenia, nie je rozhodne možné takýto záver vyvodiť, keď žalobca v liste zároveň

uvádza že nevidí dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Už len nad rámec súd poukazuje na nesprávne uvedený dátum uzavretia pracovnej zmluvy uvedený v
okamžitom skončení (01.02.2014), keď pracovná zmluva je zo dňa 01.02.2013, a teda nebolo možné
okamžite skončiť pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.02.2014, nakoľko takáto

pracovná zmluva uzatvorená nebola.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v okamžitom skončení pracovného pomeru
zo dňa 27.10.2014 nebol uplatnený dôvod umožňujúci žalovanému okamžite skončiť pracovný pomer
so žalobcom a zároveň okamžité skončenie nespĺňa ustanovením § 70 ZP požadované obsahové

náležitosti, je nekonkrétne, nešpecifikuje, kedy a akým spôsobom malo dôjsť k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Skutočnosť, že v okamžitom skončení pracovného pomeru
nebol skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia, robí tento právny úkon neplatným. Súd
nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie výsluchom svedkov, nakoľko by jeho výsledky nemohli
viesť k inému záveru ako tomu, že okamžité skončenie je neplatné z dôvodu nedodržania obsahových

náležitostí podľa § 70 ZP.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd žalobe v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru daného žalobcovi listom žalovaného zo dňa 27.10.2014 čiastočným rozsudkom
vyhovel, považujúc ju za dôvodnú, pričom po právoplatnosti čiastočného rozsudku bude predmetom

konania rozhodovanie o nároku žalobcu na náhradu mzdy.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.