Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 26, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 8C/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209029
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814209029.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:

REAL VT s.r.o., Dr. C. Daxnera 86, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 477 591, proti odporcovi: Ľ.I. P.,
V.. XX.XX.XXXX, T. X. R. XX/X, XXX XX L. V. B., o zaplatenie 225,- eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 200 eur, zmluvnej pokuty, úroku z omeškania nad 8,5 %
ročne zo sumy 140,00 eur od 22.04.2015 do 24.06.2015, úroku z omeškania nad 8,05 % ročne zo sumy
40 eur od 25.06.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 25 eur, dohodnutý úrok vo výške 15,- eur, úrok z
omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 240 eur od 23. 08. 2014 do 21. 04. 2015, zo sumy 140 eur
od 22. 04. 2015 do 24. 06. 2015, zo sumy 40 eur od 25. 06. 2015 do zaplatenia, trovy konania vo výške
16,50 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť mu sumu 225,- eur spolu s dohodnutým úrokom vo výške 15, eur, zákonné úroky z

omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 240 eur od 23.08.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo
výške 0,2 % za každý deň omeškania zo sumy 240,- eur od 23.08.2014 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 22.07.2014 uzatvoril s odporcom zmluvu o úvere,
na základe ktorej odporcovi poskytol finančné prostriedky vo výške 225,- eur s dohodnutým úrokom vo
výške 6,67 %, čo predstavuje sumu 15,- eur, s lehotou splatnosti do 22.08.2014. V zmluve o úvere sa
zmluvné strany zároveň dohodli, že v prípade omeškania splatenia predmetnej pôžičky a úrokov k nej
prislúchajúcich v stanovenej lehote, odporca mu zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,20 % za každý deň

omeškania z predmetnej pôžičky a úrokov k nej prislúchajúcich. Navrhovateľ odporcu písomne vyzval,
aby svoj záväzok zo zmluvy splnil, no odporca záväzky neuhradil.

Na pojednávaní dňa 03.09.2015 navrhovateľ uviedol, že zo strany odporcu došlo dňa 21.04.2015 k
zaplateniu čiastky 100 eur, taktiež dňa 24.06.2015 zaplatil sumu 100 eur. Vzhľadom na tieto čiastočné
úhrady žalovanej sumy, žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie sumy 25 eur, dohodnutého úroku vo
výške 15 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 240 eur od 23.08.2014

do 21.04.2015 vo výške 14,50 eur, úroku z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 25 eur od 22.
04. 2015 do zaplatenia a na trovy konania. Zároveň uviedol, že nepožaduje priznať pôvodne žalovanú
zmluvnú pokutu.Následne navrhovateľ spresnil svoj návrh a uviedol, že žiada odporcu zaviazať na zaplatenie sumy 25
eur, dohodnutého úroku z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 240 eur od 23. 08. 2014 do 21. 04.
2015, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 140 eur od 22. 04. 2015 do 24. 06. 2015, úroky

z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 40 eur od 25. 06. 2015 do zaplatenia a na trovy konania.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Keďže navrhovateľ zobral svoj návrh v časti istiny vo výške 200 eur, zmluvnej pokuty a úrokov z
omeškania čiastočne späť súd podľa citovaného zákonného ustanovenia konanie čiastočne zastavil a

rozhodol podľa výroku rozsudku.
Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o úvere
zo dňa 22.07.2014, písomnou výzvou zo dňa 23.09.2014, výsluchom navrhovateľa a na základe takto

vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ ako spoločnosť a odporca ako klient uzatvorili dňa 22.07.2014 Zmluvu o úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru odporcovi vo výške 225,- eur s dohodnutým úrokom vo
výške6,67%,dohodnutouročnouúrokovoumierou116,92%,dohodnutouročnoupercentuálnoumierou

nákladov vo výške 116,94 %. Finančné prostriedky navrhovateľ odporcovi poskytol na obdobie od
22.07.2014 do 22.08.2014 a odporca sa zaviazal sumu 225,- eur spolu s úrokom vo výške 15,- eur vrátiť
navrhovateľovido22.08.2014.Preprípadomeškaniasosplatenímpôžičkyaúrokovknejprislúchajúcich
v stanovenej lehote sa zmluvné strany dohodli, že odporca zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za
každý deň omeškania.

Výzvou na dobrovoľné plnenie zo dňa 23.09.2014 navrhovateľ odporcu vyzval na zaplatenie sumy 255,-
eur a to v lehote 3 dní od jej prevzatia. Z pripojenej kópie doručenky vyplýva, že odporca výzvu prevzal
dňa 25.09.2014.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej

Podľa § 2 ods. 1. písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,

ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu
je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvárazmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že navrhovateľ na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytol odporcovi bezúčelovo finančné prostriedky vo výške 225,- eur, ktoré sa odporca zaviazal

navrhovateľovi vrátiť v lehote do 22.08.2014. Navrhovateľ tieto finančné prostriedky odporcovi reálne
poskytol, odporca ich však v stanovenej lehote navrhovateľovi nevrátil. Po začatí súdneho konania
odporca realizoval úhrady a to vo výške 100 eur dňa 21.04.2015 a vo výške 100 eur dňa 24.06.2015.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v časti zaplatenia sumy 25 eur je nárok
navrhovateľa dôvodný a preto odporcu zaviazal na úhradu tejto sumy.

Súd sa pri svojom rozhodovaní v danej právnej veci zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý
činil 15,- eur, čo predstavuje 6,67 % ročný úrok z úveru. Na internetovej stránky NBS súd preveroval
úrokovémierypodobnéhoúveruvbankáchazistil,žeprispotrebiteľskomúveresosplatnosťoudo1roka
v období júl 2014 činil úrok v bankách pri spotrebiteľskom úvere 6,76 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok
dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade, ako aj uplatnený úrok z úveru, bol takmer rovnaký ako

úrok poskytovaný bankami. Vzhľadom na uvedené preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 15,- eur.

Zustanovení§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,vyplýva,žedlžník,ktorýsvojdlhriadneavčas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporca sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť
aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády a to vo výške 5,15 % ročne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému
dňu omeškania činila 0,15 % + 5 percentuálnych bodov) odo dňa 23.08.2014 do zaplatenia. Keďže

navrhovateľ požadoval priznať úrok z omeškania vo výške 9,15 %, 8,5% a 8,05% súd jeho návrh v časti
prevyšujúcej 5,15 % ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a vtakom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa 146 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p., navrhovateľ síce zobral
svoj návrh čiastočne v sume 200 eur späť, avšak k tomuto späťvzatiu došlo na základe správania sa
odporcu, ktorý túto sumu uhradil po podaní žalobného návrhu na súd. Súd zamietol návrh navrhovateľa
len pokiaľ išlo o požadovaný úrok z omeškania prevyšujúci zákonnú sadzbu úrokov z omeškania nad
5,15 % ročne. Možno konštatovať, že navrhovateľ mal neúspech len v nepatrnej časti, preto mu súd

priznal plnú náhradu trov konania.

Trovy konania na strane navrhovateľa pozostávajú zo zaplatené súdneho poplatku za návrh vo výške
16,50 eur, súd preto v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení zaviazal odporcu na ich náhradu
navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.