Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216230
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114216230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: BL Telecom

collection, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47150513, zastúpený: Advokátska kancelária
SOUKENÍK-ŠTRPKA,s.r.o.,sosídlomŠoltésovej14,Bratislava,IČO:36862711protižalovanému:O.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828, zastúpený: JUDr.
Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 115,94 Eur a príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

p r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka do konania,

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,

náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 02.06.2014 si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 115,94 Eur
ako aj úrokov z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

Nárok uplatnil na základe zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel jeho právny predchodca so žalovaným
a žalovaná suma predstavuje neuhradené faktúry, za poskytnuté telekomunikačné služby. Žalobca v
žalobe konkretizoval príslušné faktúry avšak neuviedol, že jedna z faktúr sa týka zaplatenia zmluvnej
pokuty vo výške 100,59 Eur.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil ohľadom zmluvnej pokuty a vo vzťahu k druhej faktúre namietal
premlčanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením zmluvy o pripojení a jej dodatkami,
faktúrami a zistil tento skutkový stav:

Dňa 12.02.2009 bola uzavretá písomná zmluva o pripojení medzi žalovaným ako účastníkom
a obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom a.s. ako poskytovateľom telekomunikačných služieb.
Žalovanému bol touto zmluvou aktivovaný konkrétny program služieb. K tejto zmluve o pripojení bol

uzavretý dodatok, podľa ktorého mal žalovaný zľavu na mobilné volania (LETO 2010). Viazanosť tohto
produktu bola 24 mesiacov. Za nedodržanie doby viazanosti bola dohodnutá zmluvná pokuta 100 Eur.Žalovaný neuhradil faktúru na sumu 15,35 Eur, ktorá bola vystavená za služby poskytnuté v období od
01.05.2011 do 31.05.2011 a taktiež faktúru, ktorú vystavil predchodca žalobcu ako pokutu v programe
LETO 2010 vo výške 100,59 Eur.

Nárok na zaplatenie ceny služby súd posúdil podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách.

Podľa§43ods.1citovanéhozákonazmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebný

prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k uplatnenej faktúre na sumu 15,35 Eur,
z ktorej vyplýva, že táto faktúra bola vystavená za obdobie od 01.05.2011 do 31.05.2011. Napriek

skutočnosti, že dátum splatnosti uvedenej faktúry je uvedený na 17.06.2011, pokiaľ sa týka otázky
premlčania, tu súd vychádzal z toho, že právo sa mohlo vykonať po prvý raz dňa 01.06.2011 a týmto
dňom začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 01.06.2014. Nakoľko
bola žaloba na tunajšom súde podaná dňa 09.06.2014, došlo tomu tak po márnom uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej doby, a preto súd nemohol priznať nárok z uvedenej faktúry z dôvodu jeho

premlčania.

Pokiaľsajednáonároktitulomzmluvnejpokuty,ktomusúduvádza,ženatentoinštitútjenutnéprihliadať
z pohľadu toho, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je upravený predpismi spotrebiteľského
práva, nakoľko sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcomalebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú

nerovnováhumedzidodávateľomaspotrebiteľompozitívnymzásahomštátu.Smernicaukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.

V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky

nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v
nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Reálne teda môže
nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri dobe viazanosti 12 mesiacov 11 paušálnych mesačných
poplatkov a pre nezaplatenie posledného poplatku žalobca uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v
prípade omeškania sa spotrebiteľa na úvod ročného zmluvného vzťahu.

Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej
smernice zo dňa 5.4.1993, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý
nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti

zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre
dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac
nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola
len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov.

V tejto súvislosti súd dodáva, že podľa čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť
vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany
spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy
spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielen že spôsobuje hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť
dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.

Pre úplnosť súd dodáva, že dohoda o zmluvnej pokute v zmysle zmluvy o pripojení sa viaže nielen
na porušenie povinnosti účastníka počas doby viazanosti, ale aj mimo nej, keďže je v nej odkaz na

porušenie povinnosti účastníka riadne a včas platiť cenu služieb. O to viac je daný dôvod na vyslovenie
neplatnosti tejto zmluvnej podmienky, keďže teoreticky žalobca by mohol zmluvnú pokutu uplatňovať aj
po ukončení doby viazanosti a to spolu so sankčnými úrokmi z omeškania a preto nepochybne takáto
dohoda o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatná aj podľa § 39
Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na to, že je množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorým nebolo priznané plnenie
titulom zmluvnej pokuty, či už žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi je potrebné poukázať aj na
ustanovenie § 53 a ods. 1 v aktuálnom znení, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a ods. 1 OZ teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok,ktorývyvoláprávoplatnésúdnerozhodnutieadodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania,
najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. Zmyslom právnej úpravy

je, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach a dehonestácii celého inštitucionálneho systému
ochrany spotrebiteľov. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe
podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž nemá možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené a pritom často vzhľadom na ich právnickýjazyk aj ich rozsiahlosť nemá možnosť pochopiť ich obsah. Vzhľadom na to, že napriek spomínanému
zákonnému zákazu, ktorý je upravený v § 53a ods. 1 OZ žalobca si uplatnil voči žalovanému zmluvnú
pokutu nebolo možné uplatnenému nároku žalobcu poskytnúť právnu ochranu a žaloba aj z toho dôvodu

bola v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnutá ako nedôvodná.

Žalobca žiadal, aby súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania s poukazom na skutočnosť,
že vstupom do konania by spotrebiteľské združenie získalo bez súhlasu a vedomia spotrebiteľa
jeho osobné údaje a tým by došlo k porušeniu ústavného práva žalovaného pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním jeho údajov.

K tomuto súd dodáva, že žalovaný na pojednávaní nenamietol vstup vedľajšieho účastníka na jeho
strane do konania, pričom v zmysle § 93 je vedľajší účastník oprávnený zúčastniť sa konania práve v
takýchto veciach, aj zákon o ochrane spotrebiteľa uvádza, že združenie na ochranu spotrebiteľa môže
byť účastníkom takéhoto konania. To, že vedľajší účastník je takýmto združením, mal súd preukázané

z jeho stanov, z ktorých vyplýva, že hlavným cieľom jeho činnosti je ochrana spotrebiteľa. Z týchto
dôvodov súd má za to, že sú splnené podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania a nedôjde
k neoprávnenému zásahu do ústavných práv žalovaného.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešný žalovaný

náhradu trov konania priznať nežiadal.

Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania, nakoľko ich nepovažoval za
účelne vynaložené. Prevzatie a príprava zastúpenia podľa názoru súdu nie je účelne vynaloženým
úkonom právnej služby, nakoľko reálne nedochádza ku konzultácii medzi právnym zástupcom a

štatutárnym zástupcom vedľajšieho účastníka ohľadom predmetu konania, do ktorého formulárovo
vedľajší účastník vstupuje. Pokiaľ sa týka vyjadrenia vo veci súd má za to, že ani tento úkon právnej
služby nie je účelným, nakoľko súd ex offo je povinný skúmať, či uplatnené nároky dodávateľského
subjektu voči spotrebiteľovi nie sú uplatnené na základe neprijateľných zmluvných podmienok, a preto
podľa názoru súdu nie je nutné, aby toto bolo opätovne prednášané vedľajším účastníkom, aj vzhľadom

na zásadu, že súd právo pozná. Z týchto dôvodov súd nepriznal vynaložené trovy vedľajšieho účastníka
ako neúčelné vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.