Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6Er/35/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805201230
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Hadbavná
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7805201230.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh oprávnenej Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave,
pobočky Rožňava, IČO: 30 807 484, so sídlom Štítnická 12, 048 01 Rožňava, proti povinnému Jánovi
Baloghovi Balogh - Verkin, IČO: 10 746 331, narodenému XX.XX.XXXX, miestom podnikania Letná
13, 048 01 Rožňava, bytom K. X, XXX XX W., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka,
ExekútorskýúradsosídlomČučmianskadlhá26,04801Rožňava,ovymoženie1062,34Eur(32004,00

Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

exekúciu zastavuje,
priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi trovy exekúcie vo výške 264,34 Eur,
zaväzuje povinného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením č. 5808 002357 * zo dňa 28.02.2005 poveril súd súdneho exekútora vykonaním predmetnej
exekúcie na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa 19.11.2004, doručeného
súdnemu exekútorovi dňa 17.02.2005. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
oprávnenej č. k. 700-02-437-4105/2003 zo dňa 05.08.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
26.08.2003 a vykonateľnosť dňa 27.08.2003.

Dňa 11.09.2014 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil,
poukazujúc na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona č.
274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, zánikom vymáhaného nároku preklúziou. Súdny exekútor zároveň
uviedol, že v priebehu exekučného konania, dňa 05.11.2013, bola pohľadávka oprávnenej vymožená v
plnej výške. Nakoľko trovy exekúcie neboli vymožené ani čiastočne, súdny exekútor spolu s návrhom
na zastavenie exekúcie predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 265,77 Eur a

na úhradu ktorých žiadal zaviazať povinného.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“), exekučné
konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor
však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, konania začaté pred 1. septembrom 2005
sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňom 17.02.2005, súd teda pri svojom rozhodovaní
postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005.Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31. augusta 2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.

Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len zákon
o sociálnom poistení), ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové

zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo
pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do
garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003
splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do
31. decembra 2003.

Nakoľko z exekučného titulu, ktorým je v danej veci rozhodnutie oprávnenej, ktorým bolo povinnému
predpísané na úhradu poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, vyplýva, že
povinnosť povinného platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vznikla pred
1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 nebola splnená, súd v zmysle citovaného prechodného
ustanovenia § 277 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vychádzal pri preskúmavaní predmetného

exekučného titulu z predpisov účinných do 31. decembra 2003, t. j. zo zákona č. 274/1994 Z. z. o
Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003 (ďalej len zákon o Sociálnej poisťovni), ktorý bol s
účinnosťou od 1. januára 2004 zrušený zákonom o sociálnom poistení.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o Sociálnej poisťovni, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie

a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať
najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného

predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

V zmysle citovaného ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie oprávnenej,
ktorým bolo povinnému predpísané na úhradu poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie, možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Nakoľko zákon pre uskutočnenie výkonu rozhodnutia stanovil prekluzívnu lehotu, jej uplynutím sa
rozhodnutie, o výkon ktorého ide, stáva neúčinným, a na jeho podklade nemožno v exekúcii
pokračovať. V danom prípade je exekučným titulom rozhodnutie oprávnenej č. 700-02-437-4105/2003
zo dňa 05.08.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2003. Lehota na uskutočnenie výkonu
predmetného rozhodnutia teda uplynula dňom 26.08.2013.

Na základe uvedených skutočností súd, vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla
2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. V danom prípade sa exekučné konanie

začalo dňom 17.02.2005, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
znení účinnom do 30. apríla 2008 (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada

za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky
pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa
postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však
16,60 eura (500 Sk) a najviac 33 193,92 eura (1 000 000 Sk).

Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky, ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri
výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor
a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Súdny exekútor spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu vyčíslenie a špecifikáciu trov
exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 265,77 Eur a špecifikoval nasledovným spôsobom:

1) Odmena súdneho exekútora:
Základ na určenie odmeny: 1 062,34 €
Základ po zaokrúhlení: 1 063,00 €
Odmena vo výške 20 % zo základu na jej určenie: 212,60 €

Odmena po zákonnom zaokrúhlení:........................................................................ 213,00 €
2) Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky
- poštovné (4 x 36,00 Sk + 1 x 1,10 € + 1 x 1,40 €)............................................7,28 €
- cestovné náhrady (za pracovnú cestu vykonanú dňa 05.04.2005):
- suma základnej náhrady: 4 x 6,20 Sk = 24,80 Sk (0,83 €)

- náhrada za spotrebované pohonné látky: 7,2 l / 100 km x 4 x 38,00 Sk = 10,95 Sk (0,37 €)
Spolu:................................................................................... 0,83 € + 0,37 € = 1,20 €
Spolu hotové výdavky:................................................................................................8,48 €
Celkom spolu:...........................................213,00 € + 8,48 € + 44,29 € (20 % DPH) = 265,77 €

Z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného priadku vyplýva
že pri výpočte trov exekúcie a ich priznaniu oprávnenému a súdnemu exekútorovi sa má zohľadniť ich
potrebnosť pri účelnom vymáhaní nároku. Na základe uvedeného súd posudzoval nielen vykonanie
jednotlivých úkonov v exekučnom konaní, ale aj potrebnosť ich vykonania na účelné vymáhanie nároku
oprávneného a účelnosť ich vynaloženia.

Nakoľko súdny exekútor v priebehu exekúcie vymohol časť pohľadávky vymáhanej v predmetnom
exekučnom konaní, a to v rozsahu istiny, uplatnil si odmenu v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 vyhlášky.
Po preskúmaní jej vyčíslenia súd dospel k záveru, že táto bola uplatnená v súlade s príslušnýmiustanoveniami vyhlášky, a preto súdnemu exekútorovi priznal odmenu v ním uplatnenej výške, t.j. vo
výške 213,00 Eur.

V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštových nákladov vo výške
7,28 Eur a cestovné náhrady vo výške 1,20 Eur. Opodstatnenosť vynaložených poštových nákladov bola
preukázaná poštovými doručenkami, ktorých fotokópie súdny exekútor predložil súdu spolu s vyčíslením
trovexekúciezaúčelomrozhodnutiaotrováchexekúcie,pretosúdpriznalsúdnemuexekútorovináhradu
poštovného v uplatnenej výške, t.j. vo výške 7,28 Eur. Cestovné náhrady si súdny exekútor vyúčtoval

vo výške 1,20 Eur, avšak za účelom preukázania nároku naň a rozhodnutia súdu o uplatnených trovách
exekúcie súdu nepredložil žiaden záznam o vykonanej pracovnej ceste, jej cieli, dôvode, označenie
osôb, ktoré cestu vykonali, vyúčtovanie cestovného, osvedčenie o evidencii cestného motorového
vozidla (technický preukaz) či potvrdenie o nákupe pohonných hmôt súdny exekútor, respektíve ich
fotokópie, súd nemá vynaloženie cestovného vo výške 1,20 Eur súdnym exekútorom za preukázané
(nevie posúdiť ani účelnosť tejto cesty), preto súdnemu exekútorovi cestovné náhrady vo výške 1,20 Eur

nepriznal. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady hotových výdavkov
celkom sumu vo výške 7,28 Eur.

Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu trovy exekúcie zvýšené o 20 %.
Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 264,34 Eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje

sumu 44,06 Eur (20% zo sumy 220,28 Eur).

Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1
Exekučného poriadku). Iba výnimočne, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (§ 203
ods. 1 Exekučného poriadku), môže súd zaviazať k náhrade trov exekúcie i oprávneného, a rovnako v

prípade, že je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku), znáša trovy exekúcie
oprávnený.

Vzhľadom na to, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jej
procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku

uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Uvedené vyplýva i z odôvodnenia uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 4/2010, zo dňa 06.10.2010, podľa ktorého oprávnený totiž
postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i
dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v
priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej

moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Pod "zavinením" oprávneného v
zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov
zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho
konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku ustanovuje, že náklady zahŕňajúce odmenu, náhradu
hotových výdavkov a náhradu za stratu času súdneho exekútora, uhrádza povinný. Ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd len výnimočne, za podmienok ustanovených v § 203 Exekučného
poriadku, uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku
umožňuje súdu prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej výdavky

súdneho exekútora uhrádza povinný. Podmienkou takéhoto postupu je nemajetnosť povinného alebo
určitá forma procesného zavinenia oprávneného, ktorá znamená také porušenie procesných predpisov
zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také
konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. V predmetnej veci nebol splnený žiadny z týchto
zákonných predpokladov, a teda nebol splnený dôvod pre použitie uvedenej výnimky. Oprávnená podala

návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie
v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na vykonanie exekučného titulu. Oprávnená postup
súdneho exekútora v exekučnom konaní ani dĺžku trvania tohto postupu, a teda aj prípadné vykonanie
exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohla ovplyvniť. Na tomto základe súd
uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie povinnému.

Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, že povinný je povinný nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 264,34 Eur.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Rožňava, proti časti výroku o zastavení exekúcie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania nie je možné podať
odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku, rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.