Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5P/46/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415201422
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8415201422.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci navrhovateľky T.G. R.,
G.. P., B.. XX. X. XXXX, trvale bytom P. Č.. XX, právne zastúpená Y.. Y. Z., H. H. L., W. XXXX/XX proti
odporcovi Y.B. R., B.. XX. X. XXXX, trvale bytom I., O. XXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na mal. Y. R., B.. XX. XX. XXXX, bytom u
matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Ú. L., U. P. H. G. W., takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania, navrhovateľky T. R., G.. P., B.. XX. X. XXXX, trvale bytom P. Č.. XX a
odporcu Y.B. R., B.. XX. X. XXXX, trvale bytom I., O. XX, uzavreté dňa XX. X. XXXX P. U. P., zapísané v
knihe manželstiev matričného úradu U. P., vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým
číslom X, r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. Y. R., B.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti
navrhovateľky T. R., ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Odporca Y. R. j e p o v i n n ý prispievať na jeho výživu mesačne sumou 60 €, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, splatné vždy do 15 - teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám navrhovateľky.

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

V. Styk odporcu s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 9. 3. 2015 podala na Okresný súd v Kežmarku návrh, ktorým žiadala rozviesť
manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa I.. X. XXXX P. U. P.. Zároveň žiadala na čas po rozvode
zveriť do svojej osobnej starostlivosti maloletého Y., B. XX. XX. XXXX pochádzajúceho z manželstva
účastníkov a odporcu, otca dieťaťa zaviazať prispievať na jeho výživu mesačne sumou 70 €. V dôvodoch
návrhu uviedla, že u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, účastníci sú štátni občania Slovenskej
republiky a ich spoločné posledné bydlisko bolo v obci I.. Ďalej uviedla, že manželstvo uzatvorili po l,5
ročnej známosti, už po uzavretí manželstva odporca častejšie sa zdržiaval v bydlisku svojich rodičov
ako v ich vtedajšom bydlisku v obci P.. Poukázala, že na adrese posledného bydliska spolu s dieťaťom
bývali až do r. 2012, kedy spolu so synom sa odsťahovala k svojim rodičom do P., kde aj v čase podania
návrhu spolu žijú. Poukázala, že dôvodom odchodu zo spoločnej domácnosti bolo vzájomné odcudzenie
medzi manželmi, od obdobia, kedy odišla zo spoločnej domácnosti spolu s dieťaťom, manželia nemajú
intímny styk, ani spolu nehospodária a starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne navrhovateľka. Taktiež

poukázala, že od uvedeného obdobia, a to leta r. 2012 z dôvodu narušenia vzťahov medzi manželmi
navzájom voči sebe ochladli aj citovo, voči sebe sa odcudzili i napriek tomu, že z oboch strán boli
pokusy o nápravu. Zdôraznila, že ona nemá záujem už obnoviť manželské spolužitie, oddelené bývanie
nevytvára ani vhodné prostredie pre výchovu ich dieťaťa, preto rozvod manželstva nebude v rozpore
so záujmami maloletého, o ktorého sa chce i naďalej osobne starať. V závere uviedla, že už v r. 2013
podala návrh na rozvod manželstva, ktorý na Okresnom súde v Kežmarku sa viedol pod sp. zn. 6P
94/2013. Súd v tomto konaní rozviedol manželstvo účastníkov, avšak Krajský súd v Prešove po odvolaní
sa odporcu jej žiadosť na rozvod manželstva zamietol s odôvodnením, že účastníkom je potrebné dať
časový priestor pre vyriešenie nedorozumení a v konaní nebolo dostatočne preukázané, aby manželstvo
bolo tak rozvrátené, že by neplnilo svoj účel. Navrhovateľka uviedla, že ani po uplynutí obdobia, odkedy
bolo vo veci rozhodnuté, nedošlo k zmene vo vzťahu účastníkov konania a má za to, že sú splnené
podmienky, aby súd rozviedol manželstvo v zmysle jej podaného návrhu.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom spisu, ako aj obsahmi pripojených
spisov Okresného súdu v Kežmarku pod sp. zn. 6P 94/2013 a 5P 180/2014, výpoveďami prítomných
účastníkov konania na pojednávaní, z čoho mal zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľka trvala na podanom návrhu v celom rozsahu, ako aj na dôvodoch uvedených v ňom.
Ďalej uviedla, že nezhody v manželstve boli už po jeho uzavretí, kde dôvodom bolo, že navrhovateľka
odporcovi vyčítala, keď bývali ešte vo Výbornej, že keď ráno išiel do práce, išiel prv k svojim rodičom
a keď prišiel z práce, najprv zašiel k ním a až tak prišiel domov. Nezhody medzi manželmi vyvrcholili v
auguste r. 2012, keď sa dozvedela, že jej manžel jej bol neverný, čo zistila z SMS správ z mobilu, ako aj
z jeho správania, vytýkala mu to. Manžel popieral mimomanželský vzťah, čo viedlo k častým hádkam,
nezhody riešila odchodom zo spoločnej domácnosti spolu s dieťaťom, a to k svojim rodičom do P., kde aj v
súčasnej dobe býva. Ide o rodičovský dom, kde spolu s dieťaťom majú vyčlenené samostatné poschodie.
Ďalej uviedla, že po zistení, že manžel má mimomanželskú známosť, čo riešila odchodom zo spoločnej
domácnosti, avšak aj podaním návrhu na rozvod manželstva, ktorý podala v r. 2013, avšak Krajský
súd v Prešove vtedy zmenil rozsudok Okresného súdu v Kežmarku a jej návrh na rozvod manželstva
zamietol. Uviedla, že v zamietavom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove bolo konštatované, že nebola
preukázaná nevera manžela a že išlo len o jej podozrenie z nevery, čo súd nepovažoval za tak vážny
rozvrat medzi manželmi. Uviedla, že až následne po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sa osobne
skontaktovala so slečnou Z. W., o ktorej vedela, že má vzťah s jej manželom, u ktorej bola osobne doma
a ktorá jej vtedy oznámila, že sa jej narodilo dieťa a otcom dieťaťa je jej manžel. Ďalej poukázala, že
odporca je jej ľahostajný, nedokáže mu odpustiť, že sa mu počas ich manželstva narodilo dieťa s inou
ženou, vôbec mu nedôveruje a nevidí možnosť, ani nechce už obnoviť spolužitie s ním. Je rozhodnutá
rozviesť sa s ním a už sa nevrátiť na adresu, kde naposledy spolu bývali v obci I.. Ďalej uviedla, že spolu
s maloletým Y., ktorý má 4 roky a chodí do T. Š. P. P., bývajú u jej rodičov v ich rodinnom dome. Dieťa je
zdravé, okrem nákladov spojených s návštevou škôlky, kde mesačne uhrádza stravu a školné v celkovej
výške l € a bežných nákladov na ošatenie, obutie a stravu, ďalšie zvýšené náklady na dieťa nemá.
Uviedla, že otec o dieťa sa zaujíma, pravidelne sa s dieťaťom kontaktuje, donesie dieťaťu sladkosti,
niekedy oblečenie a pravidelne mesačne na jeho výživu prispieva sumou 60 €. Ďalej uviedla, že je
zamestnaná ako montážny pracovník vo firme A. U., U.. U. G..C.. L. s priemerným mesačným čistým
príjmom cca 650 €. Okrem toho poberá prídavky na jedno dieťa a otcom dieťaťa zasielané výživné
mesačne vo výške 60 €. V závere svojej výpovede podotkla, že má známosť s iným mužom, s ktorým
si plánujú, ak bude ich manželstvo rozvedené, vydať sa za neho a žiť v spoločnej domácnosti. Táto
známosť trvá asi pol roka.

Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva, zdôraznil, že on chce udržať manželstvo s navrhovateľkou,
a to z dôvodu, že z ich vzťahu sa narodilo dieťa, a to maloletý Y., chce, aby dieťa vyrastalo v spoločnej
rodine. Ďalej poukázal, že stav medzi manželmi, ktorý je v súčasnej dobe, nezapríčinil len on sám, ale
podiel má na ňom aj jeho manželka, poukázal, že keď prišiel domov, že sa mu manželka nevenovala,
často bola na internete. Ak by sa viac venovala jemu a domácnosti, neodchádzal by z domu. Uviedol, že
je pravdou, že má dieťa s inou ženou, ku ktorému priznal otcovstvo a na ktoré platí výživné, avšak s touto
ženou nemal dlhodobo trvajúci vzťah, ani v súčasnej dobe s ňou vzťah neudržiava. Poukázal, že on má
záujem o obnovenie manželského spolužitia, chcel sa s manželkou rozprávať o ich vzťahu, avšak ona to
vždy odmietala. Po odchode manželky zo spoločnej domácnosti žije sám u svojich rodičov. Ďalej uviedol,
že nesúhlasí s rozvodom manželstva, avšak nemá námietky, aby dieťa žilo spolu s matkou. Na jeho
výživu prehlásil, že je ochotný prispievať sumou 60 € ako doposiaľ, je zamestnaný v U. O. Z. W., kde má

uzavretú pracovnú zmluvu do 30. 6. 2015, u uvedeného zamestnávateľa jeho príjem predstavuje sumu
400 €, okrem toho pracuje v strážnej službe, s týmto zamestnávateľom však nemá uzavretú dohodu o
vykonaní prác. Uviedol, že aj na dieťa pochádzajúce z mimomanželského vzťahu prispieva mesačne
sumou 60 €, túto povinnosť si plní pravidelne. Býva u svojich rodičov, kde rodičom prispieva na bývanie
sumou 110 € mesačne.

Navrhovateľka uviedla, že netrvá na tom, aby bol upravený styk otca dieťaťa rozsudkom, nemá námietok,
aby sa otec stretával s dieťaťom, avšak má požiadavku na otca, že je potrebné, aby o tom bola vopred
informovaná. Odporca uviedol, že sa chce s dieťaťom stretávať pravidelne, chce chodievať za ním a
stráviť so synom viac času, avšak súhlasil, aby súd styk s dieťaťom v rozsudku neupravoval.

Kolízny opatrovník ustanovený maloletému dieťaťu v tomto konaní uviedol, že v prípade rozvodu
manželstva navrhuje zveriť dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporcu zaviazať prispievať
na jeho výživu v zmysle návrhu.
Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému Y. R.N. na čas po rozvode.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých neskorších predpisov
(ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi
manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2, ods. 3 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 ZR o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o
podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že zákonné podmienky k rozvodu manželstva sú v
danom prípade splnené, v dôsledku povahových odlišností medzi účastníkmi dochádzalo už po uzavretí
manželstva medzi nimi k nezhodám, ktoré viedli k hádkam. Navrhovateľka vyčítala odporcovi, že nejaví
záujem o rodinu, odporca uviedol, že keď prišiel domov z práce, navrhovateľka sa mu nevenovala,
často bola na internete a nie aby sa venovala riadnemu chodu domácnosti. Odporca na rozdiel od
predchádzajúceho konania o rozvod manželstva, kde poprel mimomanželský vzťah s inou ženou, v
tomto konaní priznal sa k otcovstvu k dieťaťu, ktoré pochádza z mimomanželského vzťahu, ku ktorému
uznal otcovstvo a na ktorého výživu prispieva mesačne sumou 60 €. I napriek tomu chce zotrvať
v manželstve, poukázal, že spoločné dieťa by malo vyrastať v spoločnom rodinnom prostredí. Súd
však mal z výpovedí účastníkov preukázané, že už od leta r. 2012, čiže 3 roky manželia spolu nežijú,
nemajú intímny styk, spolu nehospodária a navrhovateľka nemá záujem a ani nechce obnoviť manželské
spolužitie, má priateľský vzťah s iným mužom, s ktorým si plánuje budúcnosť. Za tohto stavu súd má za
to, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, manželstvo neplní svoj účel a od navrhovateľky
nemožno očakávať ani jeho obnovenie po tom, ako sa dozvedela, že odporca mal vzťah s inou ženou,
s ktorou sa narodilo dieťa. Preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

Podľa § 24 ods. l ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví
výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu
maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne

určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho
výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 ZR, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Navrhovateľka žiadala, aby na čas po rozvode manželstva bol maloletý Y. zverený do jej osobnej
starostlivosti, s čím odporca súhlasil. Navrhovateľka po odchode zo spoločnej domácnosti sama
zabezpečovala starostlivosť o maloleté dieťa, o ktoré je u nej dobre postarané. Súd pri zverení dieťaťa
do osobnej starostlivosti navrhovateľky vzal v úvahu aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý doporučil
dieťa zveriť matke.

Súčasťou konania o rozvod manželstva je aj určenie výživného rodičovi, ktorý osobne nezabezpečuje
starostlivosť o maloleté dieťa. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z vyššie citovaných zákonných
ustanovení, ako aj z potrieb maloletého dieťaťa, prihliadnuc k jeho veku a nákladom na dieťa ako aj
zárobkových možností a schopností oboch rodičov. Navrhovateľka navrhla určiť výšku výživného v sume
70 € mesačne, odporca uviedol, že je schopný na výživu dieťaťa prispievať mesačne sumou 60 €, ktorú
prispieva aj v súčasnej dobe po odchode matky zo spoločnej domácnosti spolu s dieťaťom. Súd zobral
v úvahu, že otec dieťaťa je zamestnaný v U. O. Z. T. W. s mesačným príjmom 400 €, pracuje na ústnu
dohodu v strážnej službe, ako aj jeho ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletému T. W., ktorý pochádza
z mimomanželského vzťahu. Súd preto určil odporcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému Y. vo výške
60 € a v prevyšujúcej časti, kde matka žiadala výživné určiť v sume 70 €, návrh navrhovateľky zamietol.
Pretože navrhovateľka nežiadala upraviť styk otca s dieťaťom, uviedla, že nebráni, aby sa s ním stretával
a aj v súčasnej dobe otec s maloletým Y. sa stretáva, súd styk odporcu s maloletým dieťaťom neupravil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).