Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9P/54/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509206577
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2509206577.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci E. P.,

V.. XX.XX.XXXX, zastúpená: Ľ. P., V.. XX.XX.XXXX, B. Y.: Q.-K. Č.. XXX, a vo veci starostlivosti súdu
o mal. E. P., V.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a
rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: D. P., V.. XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, B. Y.: L., T. XXX/X, t.č. na
neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom pre konanie: R.. P. N., vyššia súdna úradníčka Okresného
súdu Trnava, a otca: Ľ. P., V.. XX.XX.XXXX, B. Y.: Q.-K. Č.. XXX, o návrhu matky na určenie výživného
otcovi pre E. a mal. E. takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu E. výživným vo výške 300 eur mesačne za obdobie od

01.09.2009 do 08.12.2009.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2009 do 08.12.2009 na E. má otec vyrovnaný.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom z 19.06.2009, doručeným súdu 26.06.2009, navrhla, aby súd zveril vtedy malol. E. a

malol. E. do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil výživné vo výške 331,94 eur pre E. a vo výške 260
eur pre malol. E.Á.. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom malol. detí sú manželia, žijú v spoločnej
domácnosti, pričom otec žije asi mesiac mimo domova a pracuje v Rakúsku. Výživné uhradil v mesiaci
jún 2009 vo výške 199,16 eur. Matka nepracuje, nestačí pokryť náklady na domácnosť a potreby malol.
detí.

Otec vo vyjadrení z 12.10.2009 s návrhom na určenie práv a povinností k malol. deťom nesúhlasil.

Navrhol, aby v tom čase malol. E. a malol. E. boli zverení do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko má
lepšie predpoklady na riadnu výchovu. Matka zanedbala uspokojovanie potrieb rodiny, starostlivosti o
deti, ako aj výchovu detí, čo viedlo k záškoláctvu detí ako aj úteku z domu. Matka nadviazala dôvernú
známosť, pričom zanedbáva výchovu detí ako aj starostlivosť o ne v neúnosnej miere. Od júna 2009 otec
so synom opustil spoločnú domácnosť, pričom bývajú v rodinnom dome jeho matky. V tejto domácnosti
2 mesiace bývala aj E.. Od júna 2009 otec poslal matke 2 500,- eur na účet a v hotovosti jej do vlastných
rúk dal 600,- eur.

E. pred súdom navrhla, aby súd otca zaviazal platiť výživné pre mal. T. s účinnosťou od 01.05.2010 do
rozvodu 09.04.2011 výživným vo výške, ktorú pred súdom 16.04.2014 upravila na 150,- eur mesačne
od 01.05.2010 do rozvodu 24.01.2011. Uviedla, že zo spoločnej domácnosti odišla 24.04.2010, avšakvýživné žiadala priznať od mája 2010 z dôvodu, že otec jej po odchode zo spoločnej domácnosti na
výživu maloletej vôbec neprispieval. Potvrdila, že návrh podala na súde až 14.12.2010. Nevedela, že
má na výživné nárok, čo zistila až po porade s právničkou.

Otec pred súdom žiadal návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.

E. sa pred súdom k návrhu matky na určenie výživného nepripojila.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Opatrovník pre konanie matky sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil.

Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu čerpania
dovolenky. Súhlasil s prejednaním veci a jej rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

Preto súd postupoval v súlade s vyššie uvedeným ustanovením a pojednával v neprítomnosti kolízneho
opatrovníka a opatrovníka pre konanie matky prihliadajúc pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Z výsluchu otca súd zistil, že 30.06.2009, 30.07.2009, 31.08.2009 uhradil celkom 1 500,- eur na účet
matky. Tiež uhradil 1 000,- eur exekútorovi vzhľadom k tomu, že matka rok neplatila za byt. V júni 2009
odišiel zo spoločnej domácnosti s oboma deťmi. Dcéra sa vrátila k matke začiatkom septembra 2009,
kedy nastúpila do 9. ročníka ZŠ. Keď matka havarovala 8.12.2009, dcéra sa vrátila a odvtedy bývala u

otca. Syn sa k matke nevrátil vôbec; v šk. roku 2009/2010 navštevoval 2. ročník základnej školy.

Z výpisov z účtu matky z 30.06.2009, 30.07.2009 a , 30.07.2009 a 31.08.2009 súd zistil, že otec na účet
matky 30.06.2009 vložil sumu 500 eur, 30.07.2009 500,- eur a 31.08.2009 500,- eur.

Z potvrdenia o príjme matky z 30.10.2009 súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie
od júla 2009 do septembra 2009 činil 479,- eur.

Z Rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. 9C/178/2009-154 z 04.07.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť25.06.2014,súdzistil,žemanželstvorodičovbolorozvedené,načasporozvodebolivtedy

malol. E. a malol. E. zverený do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná na platenie výživného
pre E. a malol. E. vo výške 30% zo sumy životného minima patriaceho zaopatrenému neplnoletému
dieťaťu, resp. nezaopatrenému dieťaťu podľa osobitného predpisu.

Z výplatných listín otca za obdobie od júna 2008 do augusta 2009 súd zistil, že jeho priemerný čistý

mesačný príjem činil 2 539,07 eur.

Predmetom konania je určenie výživného otcovi pre E., ktorá počas konania nadobudla plnoletosť, a pre
mal. E. na čas do rozvodu, nakoľko právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov úprava
práv a povinností rodičov k E. a mal. E. v časti zverenia zostala bezpredmetná, keďže o zverení detí

možno rozhodnúť len do budúcnosti.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l vety tretej Zákona o rodine výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu
troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V časti určenia vyživovacej povinnosti za obdobie od podania návrhu 26.06.2009 do dňa zániku
manželstva rozvodom 25.06.2014 sa súd v prvom rade zaoberal tým, ktorý z rodičov v relevantnom
období zabezpečoval starostlivosť o deti. Výsluchom otca mal súd za preukázané, že v júni 2009 odišiel
zo spoločnej domácnosti s oboma deťmi, pričom E. sa vrátila k matke začiatkom septembra 2009, v
ktorej domácnosti zostala do 08.12.2009, keď sa vrátila späť k otcovi. Syn sa k matke nevrátil vôbec.

Na základe uvedeného preto súd otcovi výživné pre mal. E. neurčil, v tejto časti návrh matky zamietol,
keďže od júna 2009 doposiaľ výlučne otec zabezpečoval starostlivosť o neho. V časti určenia výživného
pre E. súd vychádzal zo skutočnosti, že matka zabezpečovala starostlivosť o ňu v období od septembra
2009 do 08.12.2009 prihliadajúc na potreby E. zohľadniac zároveň možnosti a schopnosti rodičov ako

aj skutočnosť, že otec a matka v danom období okrem vyživovacej povinnosti k E. a mal. E. nemali iné
vyživovacie povinnosti.

Z potvrdenia o príjme matky z 30.10.2009 mal súd za preukázané, že jej priemerný čistý mesačný príjem
od júla 2009 do septembra 2009 činil 479,- eur, pričom z výplatných listín otca za obdobie od júna 2008

do augusta 2009 mal súd za preukázané, že jeho priemerný čistý mesačný príjem činil 2 539,07 eur.

Súd potom na základe vyššie uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k
záveru, že určenie výživného otcovi vo výške 300,- eur mesačne pre E. sa javí ako primerané vo
vzťahu k jej odôvodneným potrebám s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine,

keďže bolo v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu E. vyššie uvedenou sumou.
Súd zároveň prihliadal na schopnosti a povinnosti povinného otca, ako aj na skutočnosť, že vtedy
zároveň zabezpečoval starostlivosť o syna E., na ktorého výživu matka vôbec neprispievala. K určeniu
nedoplatku na zročnom výživnom pre E. súd uvádza, že otec uhradil v období od 30.06.2009 do
31.08.2009 matke na výživnom celkom sumu 1 500,- eur, a preto o nedoplatku na zročnom výživnom

pre E. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, keďže
predmetné konanie je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave
prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 3 x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.