Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/208/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210056
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814210056.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubou Vargovou v právnej veci žalobcu: REAL

VT s.r.o., Dr. C. Daxnera 86, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 477 591, proti žalovanému: O. S.M.,
J.. XX.X.XXXX, G. J. E. XX/XX, I. J. Y., o zaplatenie 1.500 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2% denne zo sumy 1500 € od 21.05.2014 do
zaplatenia zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1500 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
5,25% z dlžnej sumy od 21.5.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 90 €, v lehote do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapodanýmnávrhomdomáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmbysúduložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť mu sumu na istine 1500 € spolu s dohodnutým úrokom vo výške 90 €, zmluvnú pokutu vo výške
0,2 % za každý deň omeškania zo sumy 1590 € od 21.5.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 6.2.2014 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere, na základe
ktorej žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 1500 € s dohodnutým úrokom vo výške 4,5

%, čo predstavuje sumu 90 € splatnú v troch mesačných splátkach po 530 € k 15. dňu v tom ktorom
mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. V zmluve o úvere sa zmluvné strany
zároveň dohodli, že v prípade omeškania splatenia predmetnej pôžičky a úrokov k nej prislúchajúcich
v stanovenej lehote, žalovaný mu zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,20 % za každý deň omeškania
z predmetnej pôžičky a úrokov k nej prislúchajúcich. Žalobca žalovaného písomne vyzval, aby svoj
záväzok zo zmluvy splnil, no žalovaný záväzky neuhradil.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o úvere zo dňa 6.2.2014, výdavkovým
pokladničným dokladom zo dňa 6.2.2014, písomnou výzvou zo dňa 17.6.2014, výpisom z Obchodného
registra žalobcu, výsluchom účastníkov konania a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav :

Žalobca ako spoločnosť a žalovaný ako klient uzatvorili dňa 6.2.2014 Zmluvu o úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému vo výške 1 500,- € s dohodnutým úrokom vo
výške 4,5 %, dohodnutou ročnou úrokovou mierou 28,72 %, dohodnutou ročnou percentuálnou mierou
nákladov vo výške 42,10 %. Finančné prostriedky žalobca žalovanému poskytol na obdobie od 6.2.2014do 20.5.2014 a žalovaný sa zaviazal sumu 1500 € spolu s úrokom vo výške 90 € vrátiť žalobcovi v troch
mesačných splátkach po 530 €, splatných k 15. Dňu v tom ktorom mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, v
ktorom bol poskytnutý úver. Pre prípad omeškania so splatením pôžičky a úrokov k nej prislúchajúcich

v stanovenej lehote sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za
každý deň omeškania.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 6.2.2014 súd zistil, že žalobca žalovanému vyplatil sumu
1500 € a listinný dôkaz je podpísaný žalovaným ako príjemcom.

Výzvou na dobrovoľné plnenie zo dňa 17.6.2014 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 1590
€ a to v lehote 3 dní od jej prevzatia. Z pripojenej kópie doručenky vyplýva, že výzvu prevzala manželka
žalovaného dňa 18.6.2014.

Z Výpisu z Obchodného registra žalobcu súd zistil, že predmetom činnosti žalobcu okrem iného je aj

poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje povolenie banky.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nikdy sumu 1500 € od žalobcu nedostal, maximálne tak 200 €
až 240 €. Výdavkový pokladničný doklad podpísal čistý, suma tam uvedená nebola.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa

tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 ods. 1. písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,

ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2% denne zo sumy 1500 € od
21.05.2014 do zaplatenia späť.

Podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho konania (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych

predpisov; ďalej len „OSP“ ), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konania zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takom prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2% denne zo sumy
1500 € od 21.05.2014 do zaplatenia späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosťtietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

V konaní bolo preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému
bezúčelovo finančné prostriedky vo výške 1500 €, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť v troch
mesačných splátkach po 530 € k 15. Dňu v tom ktorom mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom
bol poskytnutý úver. Žalobca tieto finančné prostriedky žalovanému reálne poskytol, žalovaný ich však

v stanovenej lehote žalobcovi nevrátil a v jeho prospech ani následne nerealizoval žiadnu úhradu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v tejto časti je nárok žalobcu dôvodný a preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1500 €.

Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru 4,5% v sume 90

€. Podľa zmluvy o úvere, žalovanému bol poskytnutý úver pri ročnej úrokovej sadzbe 28,72% ročne.
Na internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka v období február 2014 predstavoval úrok v bankách pri
spotrebiteľskom úvere 8,45 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi trojnásobne
prevyšoval úrokovú mieru prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 3-násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú
úrokovúmieru,pretojetakétodojednanieneplatnéprerozporsdobrýmimravmipodľa§39Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne
neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného
dôvodu bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci
žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti

odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Rovnako aj zvyšok uplatnenej pohľadávky súd považoval za neopodstatnený.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľaznenia§3ods.1nariadeniavládySR87/1995Z.z.vznenízák. č.20/2013Z.z.účinnejod1.2.2013
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný bol teda zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1500 €, spolu s 5,25% úrokom z
omeškania ročne odo dňa 21.5.2014 do zaplatenia - to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a prevyšujúcej časti pokiaľ ide o úrok z omeškania nad 5,25% ročne zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú

náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V danej právnej veci súd žalobe v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 1500 € vyhovel a vo

zvyšnej časti návrhu žalobcu, pokiaľ sa jedná o zaplatenie dohodnutého úroku z omeškania, zmluvnej
pokuty a úrokov z omeškania prevyšujúcich 5,25% ročne, žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené,
nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný iba v nepatrnej časti, vznikol mu nárok na náhradu trov konania
v plnej výške.

Trovykonanianastranežalobcupozostávajúzozaplatenésúdnehopoplatkuzanávrhvovýške90€,súd
preto v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení zaviazal žalovaného na ich náhradu žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.