Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714210331
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714210331.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného
URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti
odporcovi: E. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XXXX/XX, XXX XX K.D. K., Š. H. Q., , v konaní o zaplatenie
63,52 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 63,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 63,52 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 16,50 Eur.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 161,86 Eur titulom trov právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 17.06.2014, doručeným Okresnému súdu Martin dňa 24.07.2014 sa navrhovateľ
domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 207,52 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.04.2013 do zaplatenia spolu s náhradou trov
konania. Ako dôvod podania návrhu navrhovateľ uviedol Zmluvu č. A5532193 zo dňa 28.02.2011, na
základe ktorej navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, potrebnú na využívanie telekomunikačných
služieb poskytovaných navrhovateľom. Navrhovateľ žiadal, aby súd mu priznal okrem sumy za

neuhradené služby vo výške 63,52 Eur aj nárok na zaplatenie sumy 144 Eur, ktorú si navrhovateľ v
tomto konaní uplatnil vo výške škody, ktorá mu podľa jeho názoru vznikla.

Podaním zo dňa 12.02.2015, doručeným súdu dňa 19.02.2015 označeným ako „Čiastočné späťvzatie
žalobného návrhu“ navrhovateľ na základe výzvy súdu zobral návrh späť v časti istiny vo výške 144
Eur spolu s úrokom z omeškania (z dôvodu, že zmluvná podmienka na základe ktorej si navrhovateľ
uplatňoval predmetné plnenie vo výške 144 Eur spolu s úrokom z omeškania bola vyhlásená za

neprijateľnú) a požiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil.
Zároveň žiadal, aby súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť
mu istinu vo výške 63,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy
od 26.04.2013 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

K podanému návrhu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 20.02.2015, doručeným súdu dňa 24.02.2015.

Mal za to, že navrhovateľ postupoval voči odporcovi bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými
mravmi. Jeho spotrebiteľské práva boli podľa jeho názoru poškodené najmä tým, že navrhovateľ použil
v zmluve viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré odporca poukázal. Poukázal, že zmluvné
podmienky uvedené v zmluve o pripojení a dodatok k zmluve o pripojení tvoriacich neoddeliteľnú súčasťzmluvy o pripojení sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma
voľnýmokompraktickynečitateľnéazároveňboloreálnenemožné,abysapriemernýspotrebiteľdokázal
čo i len oboznámiť s takto písaným textom. Odporca tiež poukázal na zmluvnú pokutu vo výške 144

Eur, ktorú s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Podľa názoru odporcu zmluvná pokuta vo výške 144 Eur, ku ktorej si navrhovateľ
uplatnil aj úroky z omeškania, je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o
náhradu škody, odporca uviedol, že tento nárok je vykonštruovaný a nemá nijaký reálny právny základ z
dôvodu, že navrhovateľovi žiadna škoda nevznikla. Odporca uzavrel kúpnu zmluvu na mobilný telefón,

zaplatil zaň kúpnu cenu a nadobudol vlastníctvo k predmetu kúpy. Navrhovateľ kúpnu cenu prevzal a
mobilný telefón odovzdal, z ktorého dôvodu tak porušením právnej povinnosti nevznikla nijaká škoda.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zároveň s poukazom na judikatúru všeobecných súdov
Slovenskej republiky a právnu úpravu o ochrane spotrebiteľa, navrhovateľ žiadal, aby súd návrh na
vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy vo výške 207,52 Eur s príslušenstvom ako nedôvodný
zamietol.

Následne Okresný súd Martin vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 5C/37/2015-39 zo dňa 12.03.2015,
ktorým uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi
sumu 63,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 63,52 Eur od 26.04.2013
do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 16,50 a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,14 Eur,

alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.

Proti uvedenému platobnému rozkazu odporca podaním zo dňa 07.04.2015, doručeným súdu dňa
08.04.2015 podal odpor, v ktorom namietal rozhodnutie súdu o trovách konania. Uviedol, že súd sa
vôbec neriadil relevantnými na právnu vec použiteľnými právnymi predpismi, nakoľko pri rozhodovaní

o trovách konania neaplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré ustanovenie
pri spotrebiteľovi ustanovuje hodnotu úkonu na jednu trinástinu výpočtového základu advokátskej
tarify. Súd sa podľa jeho názoru dôsledne neriadil ust. § 142 a nasl. O.s.p. o pravidlách priznávania
náhrady trov konania, keďže právnym zástupcom odporcu (správne malo byť „navrhovateľa“ - pozn.
súdu) ohodnotené úkony riadne nepodrobil testu skúmania účelnosti bránenia práva v súdnom konaní.

Zároveň poukázal aj na ďalšie pochybenie súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktorým mala
byť nesprávna aplikácia ust. § 150 O.s.p.. Uviedol, že napriek tomu, že z konania mal preukázané, že
odporca je spotrebiteľom a v rámci svojho statusu je finančne výrazne poddimenzovaný, súd vôbec
na jeho strane nezohľadnil dôvod pre primerané zníženie alebo nepriznanie náhrady trov konania
protistrany. Na základe uvedeného ako aj z dôvodu, že navrhovateľ bol len čiastočne úspešný v konaní

(nakoľko si navrhovateľ v konaní uplatňoval sumu vo výške 207,52 Eur) odporca žiadal, aby súd
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že navrhovateľovi za aplikácie ust. § 150 O.s.p. náhradu trov konania
neprizná alebo prizná avšak len v rozsahu zaplateného súdneho poplatku. V prípade ak by sa súd
nestotožnil s jeho námietkami, odporca žiadal, aby mu súd náhradu trov konania v zmysle ust. § 160
O.s.p. umožnil splácať v splátkach 20 Eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že pri omeškaní s

jednou splátkou sa dlh stáva zročným.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, oboznámením sa
so všetkými ostatnými písomnými podaniami odporcu a navrhovateľa nachádzajúcimi sa v obsahu
spisového materiálu a tiež listinnými dôkazmi, a to: zmluvou č. A5532193, dodatkom k tejto

zmluve zo dňa 28.02.2011, pokusom o pokonávku zo dňa 11.04.2013, dokladom o predajnej cene
telekomunikačného zariadenia, faktúrami č. 2176851987 zo dňa 10.12.2012, č. 2176851799 zo dňa
10.12.2012, č. 2180400962 zo dňa 10.01.2013, č. 2183998845 zo dňa 10.02.2013, čiastočným
späťvzatím návrhu zo dňa 12.02.2015, doručeným súdu dňa 19.02.2015.

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 28.02.2011 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej bol navrhovateľ
povinný zriadiť odporcovi prístup k elektronickej komunikačnej sieti a sprístupniť súvisiace služby
(telefonovanie a predaj, resp. kúpa mobilného telefónu). Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete navrhovateľa a dodatok k zmluve o pripojení. Tieto služby navrhovateľ odporcovi

sprístupnil a zriadil mu prístup do telefónnej siete prostredníctvom SIM karty s prideleným telefónnym
číslom. V zmluve boli ďalej uvedené podmienky používania služieb, dohoda o predaji mobilného telefónu
za zľavnenú kúpnu cenu, záväzok odporcu, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s
navrhovateľom, že po túto dobu bude bez prerušenia využívať služby navrhovateľa, že neuskutočnížiadny úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy alebo účelom ktorého by bolo ukončenie zmluvy pred
uplynutím doby viazanosti, že sa nedopustí takého konania, na základe ktorého by navrhovateľ mohol
od zmluvy odstúpiť alebo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti.

Navrhovateľzaposkytnutéslužbyvystavilodporcovifaktúry.Odporcavystavenéfaktúrynezaplatilriadne
a včas, preto navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 11.04.2013 vyzval odporcu na zaplatenie
vystavených faktúr vrátane náhrady škody vo výške 144 Eur a poplatku za mimosúdne vymáhanie vo
výške 33,80 Eur do 25.04.2013.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného a platného v
čase uzatvorenia zmluvy), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a.) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu, ktorá

je svojím obsahom spotrebiteľskou zmluvou, pričom navrhovateľ v tomto právnom vzťahu vystupuje v
rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a odporca vystupuje ako fyzická osoba spotrebiteľ, z
ktorého dôvodu súd na danú právnu vec aplikoval právnu úpravu o ochrane spotrebiteľa.

Na základe návrhu na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy z dvoch

právnych titulov a to: z dôvodu náhrady škody a z dôvodu úhrady za poskytnuté telekomunikačné služby.

Nakoľko zmluvná podmienka, na základe ktorej si navrhovateľ voči odporcovi uplatňoval náhradu
škody vo výške 144 Eur s úrokom z omeškania bola vyhodnotená za neprijateľnú, tak ako už bolovyššie uvedené, navrhovateľ zobral v tejto časti svoj návrh na začatie konania späť ešte pred vydaním
platobného rozkazu (ust. § 172 ods. 6 O.s.p.), z ktorého dôvodu predmetnom konania zostal už
len navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 63,52 Eur s príslušenstvom za

neuhradené telekomunikačné služby spolu s nárokom na náhradu trov konania.

Pokiaľ ide o úhradu za telekomunikačné služby, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
navrhovateľ a odporca medzi sebou uzavreli Zmluvu o pripojení zo dňa 28.02.2011, ktorej súčasťou boli
aj Všeobecné obchodné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy boli odporcovi riadne poskytované

dohodnuté služby, za ktorých poskytnutie vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie dohodnutého
peňažného záväzku. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že odporca riadne a včas
nezaplatil navrhovateľovi sumu vo výške 278,52 Eur za obdobie od decembra 2012 do februára 2013,
čím sa dostal do omeškania, preto mu bol zo strany navrhovateľa zaslaný pokus o pokonávku, v zmysle
ktorého mal odporca navrhovateľom vyčíslenú dlžnú sumu zaplatiť v lehote do 25.04.2013. Odporca
reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 215 Eur, neuhradená zostávala časť pohľadávky vo

výške 63,52 Eur uplatnená v tomto konaní.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013) (ďalej len Nariadenie vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a preto navrhovateľovi v zmysle § 517
ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania v

zákonnej výške. Rozhodujúcim dátumom pre určenie výšky úrokov z omeškania vo vzťahu k uplatnenej
pohľadávke, je deň nasledujúci po dni určenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 26.04.2013. Navrhovateľ
si teda mohol uplatniť úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší, teda 8,50 %. Takto uplatnený
úrok z omeškania súd navrhovateľovi podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka s poukazom na ust.
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v znení platnom a účinnom ku dňu

omeškania priznal.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V
konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý uskutočnil návrh na priznanie trov konania, pozostávajúcich zo

súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby
právneho zástupcu Bobák, Bollová a spol s r.o., a to: prevzatie a príprava zastupovanie vo výške
19,92 Eur, písomné podanie - návrh na vydanie platobného rozkazu vo výške 19,92 Eur, 2 x režijný
paušál po 8,04 Eur a z trov právneho zastúpenia terajšieho právneho zástupcu Advokátska kancelária
URBÁNI & Partners s.r.o. za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 16,60

Eur, písomné podanie zo dňa 27.04.2015 - vyjadrenie vo výške 16,60 Eur, účasť na pojednávaní dňa
10.06.2015 vo výške 16,60 Eur, 3 x režijný paušál 8,39 Eur a za náhradu hotových výdavkov: dňa
10.06.2015 (cesta služobným autom KIA CEE´D BB - MT - BB, 2 x 65 km pri spotrebe 4,7 l/100 km a
pri cene phm. 1,248 Eur = 7,62 Eur + náhrada za opotrebenie 0,18 / km = 23,40 Eur) / 3 = 10,34 Eur
+ náhrada za stratu času (cesta BB - MT - BB, 2 x 1 H) / 3 = 18,64 Eur. Spolu uplatnené trovy konania

vo výške 208,34 Eur s DPH.

Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia za úkony právneho zástupcu Bobák, Bollová a spol s
r.o., súd výšku tarifnej odmeny určil z hodnoty veci, a to z predmetu konania, ktorý predstavoval sumuvo výške 207,52 Eur podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Z takejto hodnoty veci výška
tarifnej odmeny bola 19,92 Eur.

Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia za úkony právneho zástupcu URBÁNI & Partners s.r.o.
súd výšku tarifnej odmeny určil z hodnoty veci, a to z predmetu konania po čiastočnom späťvzatí návrhu,
ktorý predstavoval sumu vo výške 63,52 Eur podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Z takejto
hodnoty veci výška tarifnej odmeny bola 16,60 Eur.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu v uplatnenej výške za tieto úkony právnej služby: prevzatie a
príprava zastupovania vo výške 19,92 Eur s režijným paušálom 8,04 Eur, písomné podanie na vydanie
platobného rozkazu vo výške 19,92 Eur s režijným paušálom 8,04 Eur, písomné podanie zo dňa
27.04.2015 - vyjadrenie vo výške 16,60 Eur s režijným paušálom 8,39 Eur, účasť na pojednávaní dňa
10.06.2015 vo výške 16,60 Eur s režijným paušálom 8,39 Eur.

Súd ďalej priznal navrhovateľovi: náhradu za stratu času na pojednávanie dňa 10.06.2015 vo výške
18,64 Eur, náhradu hotových výdavkov (cesta služobným autom na pojednávanie dňa 10.06.2015,
Banská Bystrica - Martin - Banská Bystrica) vo výške 10,34 Eur, uplatnené v 1/3 z dôvodu účasti
právneho zástupcu navrhovateľa na viacerých pojednávaniach (ďalších dvoch) v rovnaký deň na
tunajšom súde.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu za tento úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vo
výške 16,60 Eur s režijným paušálom 8,39 Eur z dôvodu, že advokátovi nepatrí náhrada trov právneho
zastúpenia za úkony právnej služby vykonané v rozpore s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. trovy ktoré neboli
vynaložené účelne na uplatňovanie práva. Súd uvádza, že každý má v zmysle ust. § 20 ods. 1 zákona č.

586/2003 Z.z. o advokácii právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek
advokáta. Aj keď v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. advokátovi patrí odmena
aj za úkon, spočívajúci v prevzatí a príprave zastúpenia, túto časť odmeny nemožno považovať za
účelne vynaložené trovy v prípade, ak účastník konania bez vážneho dôvodu vymenil advokáta. Týmto
spôsobom totiž dochádza k navýšeniu trov konania, pričom neúspešný účastník by hradil duplicitne

tie isté trovy konania. (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V
21/2007 zo dňa 30. novembra 2009).

Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za poskytnuté úkony právnej služby vo výške
134,88 Eur + 20 % DPH vo výške 26,98 Eur = 161,86 Eur a náhradu súdneho poplatku vo výške 16,50

Eur, t.j. trovy konania celkom 178,36 Eur. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. trovy právneho zastúpenia je
odporca povinný nahradiť navrhovateľovi v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet
právneho zástupcu navrhovateľa.

Vo vzťahu k aplikácii ust. § 150 O.s.p. sa uvádza, že odsek 1 predmetného ustanovenia predstavuje

odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (ust. § 142 O.s.p.) aj zo zásady zodpovednosti za
zavinenie a náhodu (ust. § 146 O.s.p., ust. § 147 O.s.p.). Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., súd výnimočne
nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému
účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením alebo náhodou,

aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi. Okolnosti hodné osobitného zreteľa zákon neuvádza ani
exemplikatívne, to však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri posudzovaní
dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola
výnimočným priznaním náhrady trov konania dotknutá a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k

uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Ods. 2 citovaného ustanovenia rozširuje aplikáciu ust.
§ 150 za osobitných podmienok na nepriznanie prípadne zníženie trov v konaní úspešného účastníka
v tzv. drobných sporoch. Ide o zakotvenie moderačného oprávnenia súdu pri rozhodovaní o výške trov
konania. Ak súd to svoje právo využije, musí v rozhodnutí náležite riadne a presvedčivo zdôvodniť, prečo
v konaní úspešnému účastníkovi konania buď vôbec nepriznal alebo krátil trovy konania.

Tvrdenie odporcu, že je spotrebiteľom a na jeho strane existujú osobitné dôvody akými je najmä jeho
sociálna situácia súd nevyhodnotil ako okolnosti takého charakteru, ktoré by dávali základ pre aplikáciu
ust. § 150 O.s.p., a v tomto ponímaní, ako ich uvádzal odporca v podanom odpore zo dňa 07.04.2015.
Súd pre úplnosť uvádza a je toho názoru, že pokiaľ odporca v konaní, o. i. ako skutočnosti odôvodňujúceaplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. uviedol jeho nepriaznivé sociálne pomery, bolo jeho povinnosťou,
relevantným a dôveryhodným spôsobom tieto preukázať a neponechať ich len v rovine tvrdenia. Pokiaľ
ide o odsek 2 vyššie citovaného zákonného ust. § 150 O.s.p. konštatuje sa, že v danom prípade rovnako

nie je daný priestor ani pre jeho aplikáciu, t.j. využitie moderačného oprávnenia súdu pri rozhodovaní
o trovách konania vo vzťahu k navrhovateľovi.
Súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie
zobral do úvahy aj čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľa zo dňa 12.02.2015 a s tým súvisiacu
okolnosť, že predmetom konania zostal už len návrhom dôvodne uplatnený nárok navrhovateľa na

zaplatenie sumy 63,52 Eur z titulu nesplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy, keď odporca riadne
a včas neuhradil za poskytnuté telekomunikačné služby, faktúry vystavené navrhovateľom. Navrhovateľ
v danom prípade len využil svoje právo na súdnu ochranu, ktorého podmienky ustanovuje Občiansky
súdnyporiadok,apokiaľnávrhomdoručenýmnaokresnýsúdvyvolalsúdnekonanie,vktoromuplatňoval
svoju splatnú pohľadávku, tak takýto jeho postup vo všeobecnosti nie je ničím výnimočný ani osobitý vo
vzťahu k ust. § 150 O.s.p.. K prijatému záveru sa poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. III. ÚS 144/2010, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že použitie
ust. § 150 O.s.p. musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
výnimočný charakter. V opačnom prípade nepriznanie trov súdneho konania je zásahom do práva na
súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.,rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.