Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 1, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/295/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513211835
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2513211835.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni: L. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. G., prechodne bytom J. XXX/XX, M., o zaplatenie 813,78 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 25.10.2013 sa navrhovateľ domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 813,78 eur vyčíslený úrok z
omeškania od 21.11.2010 do 10.05.2011 vo výške 6,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 813,78 eur od 11.05.2011 do zaplatenia titulom zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorú odporkyňa uzavrela dňa 11.05.2007 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej len
SLSP, a.s.). Na základe zmluvy o splátkovom úvere spoločnosť SLSP, a.s., poskytla odporkyni úver v
celkovej výške 1.659,70 eur (pôvodne 50.000,- Sk).

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008 bola pohľadávka spoločnosti SLSP, a.s. postúpená
navrhovateľoviavpríloheč.Xktejtozmluveješpecifikovanápostúpenápohľadávkauplatnenávnávrhu.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor
a oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 11.05.2007, výpismi z obchodné registra na

navrhovateľa, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011, prílohami k tejto zmluve, pokusom
o zmier zo dňa 04.10.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti SLSP, a.s. platnými
v čase uzavretia zmluvy, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2011, výzvou k úhrade a
oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.04.2011, ako i ostatným obsahom spisu a zistil
tento stav veci:

Dňa 11.05.2007 uzatvorila odporkyňa ako fyzická osoba (nepodnikateľka) so spoločnosťou SLSP, a.s.

Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytla spoločnosť SLSP, a.s.
odporkyni úver v celkovej výške 1.659,70 eur (pôvodne (50.000,- Sk) pri dojednanej pevnej úrokovej
sadzbe 19,40 % ročne a ročnej percentuálnej miere nákladov 24,21 % a poplatkom za správu úveru 1,99eur (pôvodne 60,- Sk) mesačne, pri jednorazovom spôsobe poskytnutia úveru bezhotovostne, pričom
splatnosť prvej splátky bola dňa 20.05.2007 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.04.2012.

Dňa 24.03.2011 spoločnosť SLSP, a.s. s navrhovateľom uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávok,
pričom pohľadávka voči odporkyni je špecifikovaná v prílohe k tejto zmluve a to tak, že pohľadávka
pôvodného veriteľa voči odporkyni predstavovala v čase postúpenia sumu 3.358,62 eur, ktorá
pozostávala zo sumy istiny 3.074,63 eur a úroku 283,99 eur. Zo špecifikácie postúpenej pohľadávky
ďalej vyplýva, že už v čase postúpenia bola odporkyňa v omeškaní s plnením dlhu celkovo 1.190 dní,

t.j. 3 roky a 95 dní. Súd nemohol riadne preskúmať platobnú históriu odporkyne a celkovú špecifikáciu
uplatnenej pohľadávky, nakoľko navrhovateľ tieto listinné dôkazy napriek výzve súdu nepredložil, súd
teda vychádzal len z materiálov predložených navrhovateľom pri podaní návrhu na začatie konania.

Podľa § 4 ods. 2, písm. a) - i) zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do 31.12.2007, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd sa z dôvodu hospodárnosti konania prioritne zaoberal premlčaním nároku navrhovateľa v súlade s
§ 5b zák. 250/2007 Z.z.. Premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom konaní a ako také

vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené
so zánikom nároku). Ďalšie konanie by bolo bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom
rozhodnutí), išlo by len o akademické rozhodovanie, takže činnosť súdu by tým strácala akýkoľvek
zmysel. Nemožnosť priznania nároku je daná tým, že navrhovateľ mal počas plynutia premlčacej doby
dostatok času, aby sa staral o vykonanie svojho práva, a aby ho uplatnil. Návrh na začatie konania

bol doručený súdu dňa 25.10.2013. Hoci navrhovateľ si uplatňuje nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, súd premlčaciu dobu neposudzoval podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, ale podľa ust. §
101 Občianskeho zákonníka. Súd pritom vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
je upravená osobitným právnym predpisom a to zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorým sa podľa ust. §
25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spravuje záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou. Pri

spotrebiteľských úveroch sa nejedná o vzťah medzi podnikateľmi ako o typický obchodno-záväzkový
vzťah, ale o vzťah medzi spotrebiteľom ako fyzickou osobou nepodnikateľom a veriteľom, ktorý vykazuje
všetky znaky občiansko-právneho konania.

Vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu vzťahu zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákonom o

spotrebiteľských úveroch, súd pri posudzovaní premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka ako právneho predpisu upravujúceho vzťahy fyzických osôb - nepodnikateľov, teda vzťahy,
ktoré nemajú obchodno-záväzkovú povahu. Vychádzal pritom z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
účinnéhodo30.09.2007(t.j.včasetrvaniazmluvnéhovzťahu),podľaktoréhospotrebiteľskýmizmluvamisú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie

zmluvy, a tým určenú úpravu režimom Občianskeho zákonníka. Súd pritom prihliadal aj na ustálenú
judikatúru v súlade s eurokonformným výkladom smernice 93--/13/EHS a verejno-právny charakter
ochrany spotrebiteľa (povinnosť štátnych orgánov členského štátu Európskych spoločenstiev (pod tento
pojem je potrebné zahrnúť aj súd) vykladať svoje právo v čo najvyššej možnej miere eurokonformne,
čiže v súlade s právom Európskych spoločenstiev, (t.j. tak aby sa dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou

normou).

Nároky uplatnené v konaní zo spotrebiteľského úveru sa stali splatnými najneskôr dňa 20.12.2007 ako
vyplýva z predloženej Prílohy č. X k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 pri uvedenom
počte dní omeškania, t.j. 1.190 dní. Návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 25.10.2013,
pričom premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 21.12.2011 v zmysle obchodnoprávnych predpisov

a dňa 21.12.2010 v zmysle občianskoprávnych predpisov. Súd aj keby v konaní dospel k záveru, že
navrhovateľ má pohľadávku voči odporkyni z titulu nedoplatku na poskytnutom spotrebiteľskom úvere,
nemohol by túto navrhovateľovi podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani podľa § 397 a nasl.
Obchodného zákonníka priznať, pretože právo sa uplatnilo v súdnom konaní po uplynutí premlčacej
doby. Súd preto nárok navrhovateľa ako premlčaný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol,
a preto v spore úspešným účastníkom bola odporkyňa. Keďže si náhradu trov konania neuplatnila, súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecisamej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.