Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 16, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/26/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208203076
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1208203076.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Paulínou Pacherovou v právnej veci žalobcu:

BEERTRADE, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 31 403 107, zast. AK Mihalda,
Valach, Kišac, so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: Heineken Česká republika, a.s., so sídlom U
Pivoraru 1, Krušovice, IČO: 45 148 066, zast. JUDr. Tomášom Stoklasom, advokátom so sídlom v Nitre,
o určenie zániku záložného práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške trov právneho

zastúpenia žalovaného 1.752,97 € a iných trov konania žalovaného 400,- €, k rukám právneho zástupcu
žalovaného, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov konania štátu vo
výške 1.479,44 €, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 8.2.2008 sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia zániku záložného
práva zriadeného v prospech žalovaného na nehnuteľnostiach žalobcu dvomi samostatnými záložnými
zmluvami zo dňa 6.4.2006. Žalobu odôvodnil tým, že voči žalovanému nemá žiadnu pohľadávku zo

Zmluvy o výhradnom predaji produktov a podmienkach realizácie distribúcie výrobkov č. 99101, v znení
Dodatku čl. 7, ktorých úhrada bola zabezpečená uvedenými záložnými zmluvami. Záložné právo preto
zaniklo zánikom zabezpečovanej pohľadávky. Žalovaný zánik záložného práva nerešpektuje a listom
zo 6.12.2007 žalobcovi oznámil začatie výkonu záložného práva, pre pohľadávku za nevrátené obaly,
ktorú však žalobca neeviduje. S poukazom na uvedené sa preto domáha určenia zániku záložného
práva súdnou cestou.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poprel dôvodnosť žalovaného nároku. Žalobu žiadal zamietnuť
ako neopodstatnenú nakoľko tvrdenie žalobcu o neexistencii zabezpečovanej pohľadávky sa nezakladá
na pravde. Žalovaný má voči žalobcovi peňažnú pohľadávku titulom nároku na úhradu ceny
nevrátených obalov, na vrátenie ktorých žalobcu vyzýval listami zo 7.2.2007 a 7.3.2007. Žalobca od
vstupu do likvidácie účelovo popiera akékoľvek právne kroky žalovaného smerujúce k vymoženiu
pohľadávky. Listom z 15.1.2007 žalovaný žalobcovi oznámil saldo obalov za obdobie od 1.12.2006 do
31.12.2006, ktoré žalobca v lehote dojednanej v § 4 Prílohy č. 1 k Zmluve o spolupráci nerozporoval,

čím došlo k jeho akceptácii. Vyúčtovanie ceny nevrátených obalov bolo podrobne zdôvodnené v liste z
22.11.2007, ktorý žalobcovi zaslal právny zástupca žalovaného.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä žalobou, listom
vlastníctva č. XXXX, záložnou zmluvou uzavretou medzi Kráľovským pivovarom Krušovice, a.s. a
žalobcom dňa 6.4.2006, výpisom z LV č. XXXX, záložnou zmluvou uzavretou medzi Kráľovským

pivovarom Krušovice, a.s. a žalobcom dňa 6.4.2006, predsporovou komunikáciou účastníkov, Zmluvou
o výhradnom predaji z 29.1.1997 (ďalej len „1.Zmluva“), Zmluvou o výhradnom predaji produktov a
podmienkach realizácie distribúcie výrobkov č. 99101 z 2.3.2000 v znení Dodatku č. 7 zo 16.2.2006
(ďalej len „2.Zmluva“), evidenciou obalového saldokonta predloženou účastníkmi konania, znaleckým
posudkom č. 8/2012 a doplňujúcim vyjadrením znalca, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v

spise,prednesmiPZúčastníkov,výsluchomkonateľažalobcu,výsluchomlikvidátoražalobcu,výsluchom
svedkyne T. K. a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania bola obchodná spolupráca založená pôvodne Smlouvou o výhradním prodeji
z 29.1.1997 (1. Zmluva), ktorou sa žalovaný, v danom čase podnikajúci pod obchodným menom
„KRÁLOVSKÝ PIVOVAR KRUŠOVICE, a.s., zaviazal dodávať žalobcovi (v zmluve označenému ako

„prodejce“ - predajca) tovar distribuovaný vo vratných obaloch a žalobca sa zaviazal tento tovar predávať
na území SR a ďalej pre žalovaného vykonávať prieskum trhu, propagáciu a reklamu jeho výrobkov. V
čl. XIII ods. 3 sa zmluvné strany dohodli na evidenčnom sledovaní salda obalov nachádzajúcich sa u
žalobcu a na pravidelnom odsúhlasovaní obalového saldokonta každé 3 mesiace. (čl. 270/274) Zmluva
bola uzavretá na dobu určitú, a to na jeden rok.

Dodatkom označeným ako „Příloha č. 3 ke Smlouvě o výhradním prodeji uzavřené medzi:“ zo dňa
27.10.1997 (čl. 334/337) účastníci predĺžili platnosť 1. Zmluvy do 31.12.1999 a súčasne zmenili niektoré
jej ustanovenia vrátane ustanovení o obalovom saldokonte. V čl. XIII zvláštní ustanovení sa zmluvné
strany dohodli na:

- odsúhlasovaní obalového saldokonta pravidelne každý mesiac s tým, že prípadné výhrady musí
žalobca uplatnil u žalovaného do 10 dní inak sa saldokonto považuje za odsúhlasené,
- povinnosti žalobcu zložiť pred uskutočnením každej dodávky tovaru na účet žalovaného finančnú sumu
rovnajúcu sa dohodnutej cene obalov uvedených v obalovom saldokonte, s tým, že túto povinnosť
žalobca nemá pokiaľ zriadi v prospech žalovaného bankovú záruku v ČSOB,

- právo žalovaného pozastaviť dodávku tovaru žalobcovi v prípade ak žalobca nezloží finančnú
zábezpeku alebo nezriadi bankovú záruku vo výške rovnajúcej sa cene aktuálneho salda obalov;
finančná zábezpeka bude žalobcovi vrátená do 10 dní od ukončenia zmluvy resp. v prípade zriadenia
bankovej záruky podľa zmluvne dojednaných podmienok,
- zmluvné strany sa ďalej dohodli na práve žalovaného použiť žalobcom zloženú finančnú zábezpeku

alebo bankovú záruku na vyrovnanie prípadného rozdielu v saldokonte obalov, pri použití cien obalov
dojednaných v Prílohe č. 1 Zmluvy,
- žalovaný sa zaviazal príjmať od žalobcu vratné obaly do 6-tich mesiacov od ukončenia Zmluvy,
maximálne však do vyrovnania obalového salda.

Dňa 2.3.2000, t.j. bezprostredne po uplynutí doby trvania 1.Zmluvy, uzavreli účastníci novú, v
poradí 2. Zmluvu, označenú ako „SMLOUVA O VÝHRADNÍM PRODEJI PRODUKTŮ a podmínkách
realizace distribuce výrobků číslo 99101“ (čl. 42/51), ktorou sa dohodli, že žalobca sa stane výhradným
distribútorom produktov žalovaného. Žalovaný bude za týmto účelom žalobcovi dodávať svoje produkty,
žalobca ich bude vo svojom mene a na vlastný účet nakupovať a následne vo svojom mene a na vlastný

účet ďalej predávať na území SR. Zmluva bola uzavretá na dobu 3 rokov. V čl. XIV ods. 8 sa zmluvné
strany dohodli na povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému do 6-tich mesiacov od ukončenia zmluvného
vzťahu všetky obaly, ktoré má v držbe podľa posledného odsúhlaseného salda obalov. Nevrátené obaly
budú žalobcovi fakturované v cenách dohodnutých v čl. § 4 Prílohy č. 1 k zmluve.

V § 4 Prílohy č. 1 k tejto zmluve (53/56) si účastníci dohodli pravidelné mesačné odsúhlasovanie
stavu obalového saldokonta, s povinnosťou žalobcu tento stav rozporovať v 10 dňovej lehote, inak
sa saldo bude považovať za správne a žalobcom odsúhlasené. Vratné obaly, v ktorých bol tovar
žalobcovi dodávaný a ďalej distribuovaný zostávali majetkom žalovaného. Pre prípad ukončenia zmluvy
sa účastníci v § 4 Prílohy č. 1 dohodli na povinnosti žalobcu vrátiť všetky obaly do 6-tich mesiacov od

ukončenia spolupráce, po tomto termíne mal žalovaný oprávnenie vystaviť faktúru na cenu nevrátených
obalov. Pokiaľ by žalobca po ukončení spolupráce vrátil žalovanému viac obalov, než od neho prijal,
strany sa dohodli na povinnosti žalovaného prevyšujúce obaly žalobcovi uhradiť.Dodatkom č. 5 zo dňa 26.2.2004 (čl. 60/63) bola platnosť 2. Zmluvy predĺžená do 31.12.2006. Zároveň
došlo k zmene aj ďalších zmluvných dojednaní, ktoré sa však netýkali obalového salda.

Dňa 16.2.2006 uzavreli zmluvné strany v poradí posledný Dodatok č. 7 (64/72) k 2. Zmluve, ktorým
došlo k podstatným zmenám v zabezpečení pohľadávok žalovaného z 2. Zmluvy (vrátanie pohľadávok
z obalového saldokonta - nevrátené obaly).

Článkom II. Dodatku č.7 došlo k zmene čl. IV dovtedajšieho znenia 2. Zmluvy, tak že nové

znenie čl. IV upravovalo v ods. 2 povinnosť žalobcu zabezpečiť všetky finančné záväzky voči
žalovanému vyplývajúce z 2. Zmluvy zriadením záložného práva na nezaťažené nehnuteľností žalobcu,
ktorých reálna trhová cena bude spolu najmenej 232.357,43 € (7.000.000,- SKK). Zabezpečovanými
záväzkami žalobcu podľa čl. IV ods. 8 boli najmä: a/ záväzok zaplatiť kúpnu cenu za odobratý
tovar, b/ záväzok vrátiť všetky vratné obaly, c/ záväzok uhradiť plnú cenu nevrátených obalov, d/
záväzok uhradiť príslušenstvo z dlžných súm, e/ zmluvné pokuty. V čl. IV ods. 10 sa zmluvné strany

dohodli, že výmaz záložného práva je možné vykonať len po zániku 2. Zmluvy a za súčasného
splneniapodmienkyvyrovnaniavšetkýchfinančnýchzáväzkovžalobcuvočižalovanému,resp.vprípade
poskytnutia dostatočného zabezpečenia iným spôsobom akceptovateľným pre žalovaného.
Článkom III. Dodatku č. 7, došlo k zmene § 4 Prílohy č. 1 k 2. Zmluve v časti upravujúcej plné ceny
vratných obalov.

Článkom IV. Dodatku č. 7 boli upravené podmienky odstúpenia žalovaného od zmluvy, s tým, že
odstúpením nie sú dotknuté žiadne zabezpečovacie nástroje, ktoré žalovaný týmto dodatkom zriadil na
zabezpečenie svojich pohľadávok voči žalobcovi z 2. Zmluvy. Predovšetkým zostávajú platné a účinné
záložné zmluvy uzavreté podľa čl. IV ods. 2 až 7 v znení podľa Dodatku č. 7.

Dodatkom č. 7 došlo aj k zmene čl. XIV ods. 1 zmluvy, tak že doba jej trvania (platnosť) 2.Zmluvy
sa predĺžila do 31.12.2007.

Zmluvný vzťah účastníkov z 2. Zmluvy bol Dodatkom č. 7 síce písomne dojednaný do 31.12.2007, avšak

z predsporovej komunikácie účastníkov založenej v spise (výzvy žalovaného zo 7.2.2007, 7.3.2007 - čl.
103/109, list likvidátora žalobcu zo 7.12.2006 - čl. 39) ako aj z následných vyjadrení právnych zástupcov
účastníkov vyplýva, že zmluvná spolupráca z tejto zmluvy sa skončila 31.12.2006, hoci (list právneho
zástupcu žalovaného z 22.11.2007 - čl. 111/113, výpoveď konateľa žalobcu) účastníci konania v roku
2007vzájomneďalejobchodovaliažalovanýžalobcovidodávaltovarprepravovanývovratnýchobaloch.

Dňa 6.4.2006 uzavreli účastníci konania (v nadväznosti na dojednania prijaté Dodatkom č. 7 k 2.
Zmluve) dve samostatné záložné zmluvy, ktorými bolo v prospech žalovaného zriadené záložné právo
na nehnuteľnosti žalobcu označené v týchto záložných zmluvách. Účelom záložného práva bolo
zabezpečenie pohľadávok žalovaného (záložného veriteľa) z 2. Zmluvy do výšky 7.000.000,- SKK.
Zabezpečovanými pohľadávkami boli všetky pohľadávky žalovaného zodpovedajúce záväzku žalobcu

a/ uhradiť kúpnu cenu dodaného tovaru, b/ uhradiť plnú cenu nevrátených obalov a paliet, c/ uhradiť
prípadné zmluvné pokuty.

Z obsahu listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX doručených súdu z katastra nehnuteľností (čl. 214/220)
vyplýva, že vklad záložného práva zriadeného záložnými zmluvami zo 6.4.2006 bol povolený dňa

24.8.2001 v konaní V 3834/06 (nehnuteľnosti na LV č. XXXXX) a dňa 19.4.2006 v konaní V 4852/06
(nehnuteľnosti na LV č. XXXX).

Listom z 15.1.2007 (čl.101) žalovaný žalobcovi oznámil stav obalového saldokonta za dobu od
1.12.2006 do 31.12.2006, v ktorom uviedol počet kusov nevrátených obalov, jednotlivo rozpísaných

podľa druhov.

Výzvami zo dňa 7.2.20078 a 7.3.2007 žalovaný žalobcu vyzval na vrátenie prevzatých obalov, pričom
poukázal na skutočnosť, že zmluvná spolupráca účastníkov skončila 31.12.2006, pričom žalobca bol
povinný vrátiť žalovanému všetky obaly do 6-tich mesiacov od skočenia zmluvy.

Dňa 31.10.2007 vstúpil žalobca do likvidácie.Faktúrou č. 401103 vystavenou 19.11.2007, splatnou 27.11.2007, žalovaný žalobcovi vyúčtoval cenu
nevrátených obalov v celkovej sume 11.277.523,50 CZK.

Listom z 22.11.2007 právny zástupca žalovaného oznámil žalobcovi nesúhlas s časťou jednostranného
zápočtom žalobcu z 12.11.2007. Nesúhlas žalovaného sa týkal časti, v ktorej si žalobca započítal svoju
pohľadávku na úhradu ceny obalov vykúpených pre žalovaného na území SR (išlo o obaly odlišné od
vratných obalov, v ktorých bol žalobcovi počas zmluvnej spolupráce dodávaný tovar) oproti pohľadávke
žalovaného na úhradu kúpnej ceny žalobcovi dodaného tovaru. Právny zástupca žalovaného žalobcovi

uviedol,ževzmysle2.Zmluvybolpovinnývrátiťžalovanémuvšetkyprijatéobalydo30.6.2007anakoľko
tak neučinil, vyzýva ho podľa čl. XIV ods. 8 2. Zmluvy na úhradu plnej ceny nevrátených obalov, ktorá
predstavuje sumu 11.277.523,50 CKZ, vyúčtovanú faktúrou č. 401103.

Listom zo 7.12.2007 likvidátor žalobcu vyzval žalovaného na výmaz záložného práva, ktoré zaniklo
zánikom zabezpečovanej pohľadávky. Neuznal výhrady žalovaného voči časti jednostranného zápočtu

žalobcu z 12.11.2007 a označil ich za neopodstatnené. Zároveň žalovanému oznámil, že neuznáva
fa. č. 401103 pre neexistenciu fakturovanej pohľadávky, nakoľko nemá oporu v účtovnej evidencii
žalobcu a záväzky žalobcu voči žalovanému z 2. Zmluvy, ktorá trvala do 31.12.2006 sú v celom rozsahu
vyporiadané.

Listom zo 6.12.2007 žalovaný žalobcovi oznámil začatie výkonu záložného práva predajom založených
nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe pre neuhradenie jeho splatných pohľadávok spočívajúcich v
nároku žalovaného na úhradu kúpnej ceny dodaného tovaru v sume 2.344.498,40 CZK a na v nároku
žalovaného na úhradu plnej ceny nevrátených obalov v sume 11.277.523,50 CZK.

Z dôvodu odlišných evidencií obalového saldokonta účastníkmi konania súd vykonal účastníkmi
navrhovaný dôkaz zistenia stavu obalového saldokonta znaleckým dokazovaním.

Zo znaleckého posudku č. 8/2012 vypracovaného v konaní ustanovenou súdnou znalkyňou v odbore
Ekonomika a management, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, N.. T. T. vyplynulo, že

žalovaný znalkyni predložil počítačový výstup z položkovo vedenej evidencie pohybu obalov za celé
posudzované obdobie, vrátane stavu pohybu obalov k 31.12.1999 a k 29.2.2009 (t.j. ku dňu skončenia 1.
Zmluvy a ku dňu začatia spolupráce z 2.Zmluvy). Žalovaný znalkyni uviedol, že pred uzavretím 2. Zmluvy
užbolamedzi účastníkmispoluprácaz1.Zmluvy.Pouzavretí2.Zmluvyúčastnícipokračovalivevidencii
obalového saldokonta tak ako je to obvyklé v obchodnom styku. Žalovaný v danom čase prechádzal

na nový informačný systém. Stavy obalov boli prenesené s dátumom 29.2.2000 ako počiatočné stavy
a sú zároveň stavom obalov ku dňu uzavretia 2. Zmluvy.

Žalobca znalkyni predložil evidenciu obalového saldokonta len za obdobie od 1/2000 do 12/2007.
Ako počiatočný stav k 2.3.2000 žalobca uviedol 0. Evidencia žalobcu bola vedená ručne. K evidencii

obalového saldokonta pred 2.3.2000 predloženého žalovaným sa žalobca nevyjadril s odôvodnením,
že zmluva z 2.3.2000 tieto obaly nerieši a spolupráca z predchádzajúcich období do zmluvného vzťahu
z 2. Zmluvy nepatrí.

Znalkyňa v posudku konštatuje, že kontrolou boli v evidencii žalobcu zistené súčtové chyby v mesiacoch

a rokoch, ktoré boli odstránené. Údaje predložené žalobcom za niektoré obdobia a typy obalov neboli
detailné. U rozdielnych položiek boli obaja účastníci vyzvaní na doloženie dokladov preukazujúcich
správnosť evidencie. Pohyby bez doložených dokladov boli z evidencie vylúčené. Po opakovanej
kontrole a doložení dokladov boli pohyby uvádzané oboma stranami upravené podľa preukázaných
pohybov.

Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že vyrovnanie salda obalov z 1. Zmluvy nebolo ani jednou
zo strán predložené. K vyčísleniu a potvrdeniu skutočného stavu obalového konta medzi žalobcom a
žalovaným ku dňu uzavretia 2. Zmluvy bolo potrebné prekontrolovať a porovnať všetky pohyby obalov
pred uvedeným dátumom a následne zistiť končený stav. Nakoľko žalobca nepredložil stav obalového

saldokonta k 2.3.2000 (ku dňu uzavretia 2.Zmluvy) nepredložil, ani nerozporoval žalovaným predloženú
evidenciu, znalkyňa na účely znaleckého posudku považovala stav vyplývajúci z evidencie žalovaného
za stav obalového konta ku dňu uzavretia 2. Zmluvy.Znalkyňa v znaleckom posudku odpovedala na otázku súdu tak, že zatiaľ čo podľa evidencie žalobcu bol
stav obalového saldokonta k 2.3.2000 (ku dňu uzavretia 2. Zmluvy) 0, podľa evidencie žalovaného bol
tento stav aktívny a obsahoval položkovo spracované údaje o žalobcom nevrátených obaloch dodaných

mu v období spolupráce z 1. Zmluvy.

Znalkyňa v znaleckom posudku spracovala stav obalového saldokonta v 2 variantoch, a to vo
variante zohľadňujúcom stav obalového konta k 29.2.2000 podľa evidencie žalovaného a vo variante
vychádzajúcom z nulového stavu obalového konta k 29.2.2000, podľa tvrdení žalobcu (pozn. súdu -

ktorých dôvodnosť však žalobca nepreukázal). Posúdenie, či saldo z predchádzajúcej (1. Zmluvy), má
alebo nemá byť v prípade pokračujúcej spolupráce zahrnuté do obalového salda z novej zmluvy (2.
Zmluva) nechala znalkyňa, vzhľadom na právny charakter otázky, na posúdenie súdu (pozn. súdu o
zodpovedanie takejto otázky znalkyňa súdom ani nebola požiadaná).

Znalkyňa na otázku súdu v znaleckom posudku uviedla, že evidencia obalového saldokonta predložená

žalobcom ani evidencia predložená žalovaným nezodpovedá znalcom zistenému stavu obalového
saldokonta. Obe evidencie obsahovali chyby. U žalobcu boli zistené súčtové chyby a rozdiely v
pohyboch. U žalovaného boli zistené rozdiely v pohyboch. Kontrolou boli u žalobcu odstránené súčtové
chyby a obaja účastníci boli vyzvaní na dokladovanie stavu rozdielnych pohybov. Časť rozdielnych
pohybov, ktorá nebola preukázaná dokladmi bola na oboch stranách (ak u žalobcu ako aj u žalovaného)

zo spracovania vylúčená a stav je spracovaný bez nich.

Z obsahu znaleckého posudku, vyplýva že
- podľa zisteného stavu obalového saldokonta účastníkov k 31.12.2007 zahrňujúceho aj stav obalov
k 29.2.2000, žalobca žalovanému nevrátil všetky prijaté obaly a žalovaný má voči žalobcovi nárok na

vrátenie celkovo 431443 ks obalov (ide o obaly typu K50, K50cudzi, K30, PE20, PE24, Fľaša 0,5, paleta)
- podľa zisteného stavu obalového saldokonta účastníkov k 31.12.2007 vychádzajúceho
z počiatočného stavu 0, žalobca žalovanému nevrátil všetky prijaté obaly a v počte ks
jednotlivých druhov obalov žalovanému ešte dlhuje 3721 ks (ide o obaly typu K50,
K50cudzi, K30, PE24). Žalobca má nárok na ich vrátenie. Pri tomto variante saldokonta však zo

znalkyňou spracovanej evidencie vyplýva, že žalobca dodal žalovanému navyše 547843 ks obalov
typu K10, PE20, Fľaša 0,5, Fľaša 0,33, paleta. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a
likvidátora žalobcu pred súdom ide o obaly, ktoré žalobca ako výhradný zástupca žalovaného vykúpil
pre žalovaného v SR od tretích osôb, a za ktoré má voči žalobcovi nárok na úhradu.

V doplňujúcom vyjadrení z 25.4.2014 znalkyňa uviedla, že v rámci podkladov k znaleckému posudku jej
žalobca predložil aj obalové saldo (príjem/výdaj) za mesiace 1- 3/2000, v ktorom boli súčtové chyby a
žalobcu preto vyzvala na ich opravu.

Následne bol znalkyni predložený upravený prehľad pohybov kde už boli mesiace 1-2/2000 vymazané

(čl. 396/400 - pôvodná ručná evidencia, čl. 401/402 - evidencia po oprave). Znalkyňa uviedla, že
pokiaľ ide o list žalobcu z 25.9.2000 údaje o stave obalového saldokonta v tomto liste nezodpovedajú
znalkyni predloženej evidencii žalobcu za mesiac 3/2000. Žalobcom predložené mesačné saldo 3/2000
(obsahujúcepohybobalovpríjem-výdaj)nezodpovedásalduobalovk31.3.2000podľalistuz25.9.2000.

Účastníci v priebehu konania zotrvali na svojich tvrdeniach.

Právny zástupca žalobcu v písomných aj ústnych vyjadreniach pred súdom uviedol, že žalobca všetky
obaly pochádzajúce zo zmluvnej spolupráce žalovanému vrátil a nie je jeho dlžníkom. Naopak sám
inicioval spory voči žalovanému a dožaduje sa úhrady ceny obalov, ktoré vykúpil od tretích osôb na

území SR, ako výhradný zástupca žalovaného. Po ukončení 2.Zmluvy obchodný vzťah účastníkov
pokračoval ďalej bez písomnej zmluvy. Záložné zmluvy, ktorých sa spor týka zabezpečovali pohľadávku
z 2. Zmluvy účastníkov. K 31.12.2006 žalobca nemal voči žalovanému žiadny záväzok viažúci sa k 2.
Zmluve, preto neexistuje žiadna zabezpečovaná pohľadávka.

V priebehu konania (na pojednávaní 24.2.2009 a 6.5.2010) právny zástupca žalobcu namietol
premlčanie pohľadávok žalovaného z obalového saldokonta viažúceho sa k nárokom do konca roka
2003. Zároveň spochybnil záložné zmluvy pre neurčitosť založenej pohľadávky a neurčitosť zálohu.K znaleckému posudku č. 8/2012 uviedol, že 2. Zmluva z 2.3.2000 nebola pokračovaním spolupráce z
1. Zmluvy z 29.1.1997 a preto obalové saldá týchto dvoch zmlúv nie je možné spájať. 1. Zmluva z roku
1997 obsahovala dojednania o povinnosti žalobcu skladať finančnú zábezpeku na krytie ceny vratných

obalov, resp. povinnosť zriadiť za týmto účelom bankovú záruku. Platnosť a účinnosť 1. Zmluvy skončila
29.1.1998 a ďalší zmluvný záväzok vychádzajúci z písomnej zmluvy vznikol až 2.3.2000 podpisom
2. Zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že 2. Zmluva bola pokračovaním 1. Zmluvy nie je opodstatnené.
Žalobca preto neakceptuje počiatočný stav obalového saldokonta k 29.2.2000 vychádzajúci z evidencie
žalovaného, ktorá nebola vzájomne odsúhlasená. 2. Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce

sa existencie a vyporiadavania záväzkov z 1. Zmluvy. Pre zistenie stavu obalového saldokonta je preto
nutné vychádzať z toho, že tento stav bol k 2.3.2000 nulový.

Podľa obalového salda vychádzajúceho z nulového počiatočného stavu k 2.3.2000 má žalobca podľa
znaleckého posudku nárok voči žalovanému titulom neuhradených navyše dodaných obalov. Finančné
vyčíslenie tohto nároku podľa cien obalov uvedených v Dodatku č. 7 k 2. Zmluve predstavuje pohľadávku

žalobcu v sume 992.266,50 CZK.

Právny zástupca žalobcu nesúhlasil s argumentáciou žalovaného o prednostnom započítavaní obalov,
ktoré mu žalobca zasielal po 2.3.2000 (po účinnosti 2. Zmluvy) na údajný schodok žalobcu na obalovom
konte z 1. Zmluvy ako prijaté vecné plnenie. Mal za to, že táto alternatíva je možná len za predpokladu,

ak žalobca neurčí účel plnenia. Žalobca však účel plnenia určil, keďže po účinnosti 2. Zmluvy plnil
(vracal) žalovanému len obaly viažúce sa k 2. Zmluve, čo vyplýva aj z údajov o ročných príjmoch a
výdajoch od roku 2003, uvedených v tabuľkách znaleckého posudku. Z § 330 ObZ nevyplýva povinnosť
dlžníka určiť účel plnenia výslovne a podľa žalobcu bolo pre určenie účelu plnenia postačujúce, pokiaľ
tak vykonal faktickým konaním - spätným zasielaním obalov vo výške v akej ich mu boli dodávané pri

plneniach z 2. Zmluvy.

Právne vzťahy a záväzky pochádzajúce z 1. a 2.Zmluvy nie je možné spájať, naopak je nutné ich
dôsledne rozlišovať. 1. Zmluva obsahovala mechanizmus finančného vyporiadania záväzkov po jej
zániku tak, žalobca bol povinný vrátiť žalovanému obaly do 6-tich mesiacov od zániku zmluvy. Po tejto

lehote mal žalovaný nárok už len na finančné vyporiadanie.

K listu žalobcu z 25.9.2000, ktorý právny zástupca žalovaného označil za dôkaz preukazujúci
pokračovanie v evidencii obalového salda právny zástupca žalobcu uviedol, že tento list obsahuje
obalové saldo len z 2.Zmluvy a z jeho obsahu nikde nevyplýva, že zahŕňa aj obaly z 1. Zmluvy.

Následným podaním doručeným súdu 7.4.2004 však právny zástupca žalobcu zmenil svoju
predchádzajúcu argumentáciu ohľadne charakteru údajov v liste z 25.9.2000 tak, že obsahuje údaje o
celkovom počte všetkých obalov nachádzajúcich sa na sklade žalobcu, prázdnych aj plných, pričom ide
o súčet obalov od všetkých dodávateľov žalobcu a obalov vykúpených a vrátených od iných menších
odberateľov žalobcu, na základe zmlúv uzavretých so žalobcom. Tento list preto v konaní nemá žiadnu

vypovedaciu hodnotu.

Právny zástupca žalovaného v písomných aj ústnych vyjadreniach pred súdom uviedol, že medzi
účastníkmi nie je sporná existencia záložných zmlúv, ktorých sa spor týka. Žalovaný má voči žalobcovi
pohľadávku z nevrátených obalov z 2. Zmluvy, ktorú žalobcovi fakturoval fa. č. 401103. Odmietol

argumentáciu právneho zástupcu žalobcu spochybňujúcu platnosť záložných zmlúv pre neurčitosť
zabezpečovanej pohľadávky a pre neurčitosť zálohu. Poukázal na to, že záložné zmluvy obsahujú
jasnú špecifikáciu pohľadávok zahŕňajúcich aj nároky z nevrátených obalov. Platnosť záložných zmlúv
bola preskúmaná v katastrálnom konaní. Doposiaľ nenastala žiadna zo zákonných podmienok zániku
záložného práva.

Pohľadávka žalobcu zabezpečená záložným právom vznikla v zmysle čl. XIV ods. 8 2. Zmluvy po
uplynutí 6-tich mesiacov od skončenia zmluvného vzťahu.

Žalobca nespochybnil saldá obalov vyhotovené žalovaným, a v zmysle zmluvných dojednaní sa tieto

saldá preto považujú za odsúhlasené a správne. Žalobca nikdy konkrétne nespochybnil písomné
vyčíslenie nároku žalovaného - nárok na vrátenie obalov v režime do 31.12.2006 a po tomto termíne.
Ak by žalobca nevrátil čo i len jeden obal alebo jednu prepravku, záložné právo by trvalo a aj trvá.Poukázal na závery znalkyne uvedené v znaleckom posudku č. 8/20012, z ktorého vyplýva, že žalovaný
mal v čase začatia výkonu záložného práva voči žalobcovi pohľadávku z nevrátených obalov. Neexistuje
žiadny právny dôvod, pre ktorý súd nemal vziať do úvahy skutočnosť, že ku dňu účinnosti 2. Zmluvy

(k 2.3.2000) medzi účastníkmi konania existovalo nevyrovnané saldo obalov z 1. Zmluvy, ktoré znalec
zohľadnil v jednom z variantov posudku. Žalovaný bol v zmysle § 330 ods. 1 ObZ oprávnený započítať
si obaly zasielané mu žalobcom po účinnosti 2. Zmluvy najskôr na schodok z obalového saldokonta
žalobcu viažúceho sa k 1.Zmluve. Vrátením obalov tak zanikli najskôr staršie záväzky.

Ohľadne spolupráce účastníkov z 1. a 2. Zmluvy uviedol, že uzavretím 2. Zmluvy z 2.3.2000 kontinuálne
pokračovala predchádzajúca spolupráca účastníkov. Žalovaný preto obaly, ktoré mu žalobca vracal po
2.3.2000 ( t.j. po začatí spolupráce z 2. Zmluvy) prednostne započítaval ako vecné plnenie na skôr
dodané obaly (t.j. ako vrátenie obalov z 1.Zmluvy). Žalobca nespochybnil žalovaným vyhotovené a
zaslané saldo obalov k 31.12.1999, k 1.1.2000 ani k 29.2.2000, t.j. za obdobia bezprostredne
predchádzajúce 2. Zmluve.

Poukázal na list žalobcu z 25.9.2000 označený ako „Obalové konto - zaslanie“, z ktorého vyplýva, že
účastníci nepovažovali deň účinnosti 2. Zmluvy za stav 0, ale pokračovali v predchádzajúcej spolupráci.
Tvrdenie žalobcu, že vôľu plniť záväzok (vracať obaly) z 2. Zmluvy určil tým, že žalovanému vracal
približne rovnaký počet obalov nemožno z hľadiska určitosti, ako náležitostí prejavu vôle považovať za

určenie, na ktorý záväzok žalobca plní.

Poprel dôvodnosť žalobcom vznesenej námietky premlčania nárokov z obalov do konca roku 2003.
Žiadal,abyžalobcauviedolzačiatokplynutiapremlčacejdoby,nakoľkozmluvnývzťahúčastníkovskončil
31.12.2006 a faktúra č. 401103 bola vystavená 19.11.2007. Podľa čl. XIV ods. 8 2. Zmluvy bol vznik

oprávnenia žalovaného fakturovať cenu nevrátených obalov na viazaný na uplynutie 6 -mesačnej lehoty
od zániku zmluvy.

Likvidátor žalobcu vo výpovedi pred súdom uviedol, že dal vypracovať saldokonto obalov žalobcu
od roku 2003, pričom pohľadávka žalovaného z dokumentov žalobcu nevyplýva. Naopak žalobca

žalovanémuvrátilviacobalov,akoodnehoprevzal.Pohľadávkanevyplývaanizauditužalovaného,ktorý
sa u neho každoročne robil. Žalovaný si nevrátené obaly priebežne fakturoval a žalobca ich priebežne
platil. Nie je preto možné, aby mal žalovaný voči žalobcovi pohľadávku cca 14 mil. SKK. List z 25.9.2000
sa týka výlučne obalov z 2. Zmluvy.

Konateľžalobcuvovýpovediuviedol,žespoluprácaúčastníkovzačalavroku1998.Zmluvaovýhradnom
predaji (2. Zmluva) bola podpísaná v roku 2000 a trvala do 31.12.2006. K odsúhlasovaniu stavu
obalového saldokonta nedochádzalo. Obalové saldokonto nebolo vyžadované ani pri podpise záložných
zmlúv. Obchodná spolupráca účastníkov pokračovala v roku 2007 bez písomnej zmluvy a trvala do
21.9.2007. Po ukončení spolupráce z 2. Zmluvy žalovaný dňa 26.4.2007 poskytol žalobcovi materiál na

porovnanie, ktorý žalobca spároval a dospel k záveru, že evidencia pohybu obalov v rokov 2003-2007
zodpovedá evidencii žalobcu. Obalové saldokonto uvedené v liste žalovaného z 21.5.2007 žalobca
neodsúhlasil. Pokiaľ ide o žalovaným vyčíslený dlh žalobcu na obaloch, má za to, že žalovaný sa snaží
vyriešiť si a úkor žalobcu schodok na obaloch. Žalobca určite viedol evidenciu obalov z 2. Zmluvy,
k vedeniu evidencie obalov z 1. Zmluvy sa však už vyjadriť nevie. Evidenciu osobne nekontroloval,

spracovávali ju zamestnanci žalobcu.

SvedkyňaT.K.vovýpovediuviedla,žeužalobcupracujeodroku1998akoekonómka.Nazákladesvojej
pracovnej náplne prichádzala do styku aj s obalovým saldokontom účastníkov. Obalové saldo fyzicky
vyhotovovali pracovníci v sklade žalobcu, ktorí vykonávali evidenciu celkového príjmu a výdaja obalov

od všetkých dodávateľov. Svedkyňa evidenciu spracovávala. Evidencia obalového saldokonta nebola
vedená osobitne podľa dodávateľov, ale viedla sa komplexne za všetkých dodávateľov. Z hľadiska
potrieb účtovníctva to pre svedkyňu postačovalo. Inventarizácia obalového salda - jeho odsúhlasovanie
sa vo vzťahu k žalovanému ani vo vzťahu k iným obchodným partnerom žalobcu nevykonávala. K
evidencii obalového saldokonta z 1. Zmluvy sa nevedela vyjadriť, nakoľko táto agenda v danom čase

ešte nebola v jej kompetencii. S obalovým saldokontom začala prichádzať do styku od roku 2000,
resp. 2001. Svedkyňa uviedla, že listiny (žalobcom vedené evidencie obalov) založené spise, ktoré boli
podkladom pre znalecký posudok, síce znalkyni predložila ona, avšak fyzicky ich nevytvorila, okremlistu z 25.9.2000. Tento vypracovala osobne ona, a obsahuje údaje o stave jednotlivých druhov obalov
nachádzajúcich sa na sklade žalobcu, a to komplexne za všetkých dodávateľov.

Podstatou sporu a skutočnosťou podstatnou pre dokazovanie bolo zistenie (medzi účastníkmi
spornej otázky), či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku z nevrátených obalov, ktorej úhrada bola
zabezpečená záložným právom, a či tak záložné právo zriadené v prospech žalovaného naďalej trvá.
Na tieto skutočnosti súd zameral dokazovanie.

Finančné vyčíslenie pohľadávky žalovaného (t.j. oprávnená výška tejto pohľadávky) z hľadiska
predmetu sporu nebolo primárne podstatné a súd sa mu v dokazovaní ani nevenoval. Pre rozhodnutie
o žalovanom nároku (určenie zániku záložného práva) nebolo podstatné v akej výške je prípadná
pohľadávka žalovaného. Podstatné bolo zistenie či existuje pohľadávka žalovaného (v akejkoľvek výške
- aj 1,- €) voči žalobcovi, na ktorú sa vzťahuje záložné právo vyplývajúce z písomných zmlúv účastníkov,
a či tak záložné právo trvá (ako tvrdil žalovaný) alebo zaniklo zánikom zabezpečovanej pohľadávky (ako

tvrdil žalobca). Okrem toho, žalobca si vo vzťahu k pohľadávke žalovaného z fa. č. 401103 neuplatnil
v konaní ani mimo konania žiadny právne relevantný úkon, ktorý by spôsoboval jej zánik.

Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne takto posúdil:

Z obsahu zmlúv o spolupráci (1. a 2. Zmluva) a v nich dojednaného právneho režimu je zrejmé,
že účastníci si pre obe zmluvy zvolili právo Českej republiky a zmluvy sa spravovali ustanoveniami
Obchodného zákonníka Českej republiky (táto skutočnosť vyplýva z XIII ods. 1 1.Zmluvy a z čl. XVII
ods. 1 2. Zmluvy).

Zmluvy o záložnom práve uzavreté dňa 6.4.2006 sa podľa dohody účastníkov spravujú právnym
poriadkom Slovenskej republiky (čl. VII bod VII.7 oboch zmlúv).

Súd sa preto pri právnom posúdení veci riadil relevantnými ustanoveniami oboch právnych poriadkov.

Podľa § 387 ods. 1 ObZ ČR, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. (Právo
se promlčí uplynutím promlčecí doby stanovené zákonem.)

Podľa § 387 ods. 1 ObZ ČR, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s
výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. (Promlčení podléhají všechna práva ze

závazkových vztahů s výjimkou práva vypovědět smlouvu uzavřenou na dobu neurčitou.)

Podľa § 388 ods. 1 ObZ ČR, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
(Promlčením právo na plnění povinnosti druhé strany nezaniká, nemůže však být přiznáno nebo uznáno

soudem, jestliže povinná osoba namítne promlčení po uplynutí promlčecí doby.)

Podľa§391ods.1ObZČR,priprávachvymáhateľnýchnasúdezačínaplynúťpremlčaciadobaododňa,
keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. (U práv vymahatelných
u soudu začíná běžet promlčecí doba ode dne, kdy právo mohlo být uplatněno u soudu, nestanoví-li

tento zákon něco jiného.)

Podľa § 391 ods. 2 ObZ ČR, pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. (u práv uskutečnit právní úkon
běží promlčecí doba ode dne, kdy právní úkon mohl být učiněn, nestanoví-li tento zákon něco jiného.)

Podľa § 397 ods. 1 ObZ ČR, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri
roky. (Nestanoví-li zákon pro jednotlivá práva jinak, činí promlčecí doba čtyři roky.)

Podľa § 330 ods. 1 ObZ ČR, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté

plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník
neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. (Má-li být
věřiteli splněno týmž dlužníkem několik závazků a poskytnuté plnění nestačí na splnění všech závazkůa je splněn závazek určený při plnění dlužníkem. Neurčí-li dlužník, který závazek plní, je splněn závazek
nejdříve splatný, a to nejprve jeho příslušenství).

Podľa § 151j ods. 1 Obč. zák. SR, v znení platnom od 6.4.2000 do 31.12.2007, ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon
záložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložnýveriteľmôžeuspokojiťspôsobomurčeným
v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia
predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151j ods. 2 Obč. zák. SR, v cit. znení, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Podľa § 151md ods. 1 Obč. zák. SR, v cit. znení, záložné právo zaniká

a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,

f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,

h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu.

Podľa § 151md ods. 2 Obč. zák. SR, v cit. znení, po zániku záložného práva sa vykoná výmaz
záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva

vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti
na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.

Súd považuje za potrebné obom účastníkom zdôrazniť tú skutočnosť, že pokiaľ by boli dôsledne
dodržiavali prijaté zmluvné dojednania obsiahnuté tak v prvej ako aj druhej zmluve, k vzniku sporu

by veľmi pravdepodobne nedošlo. Obaja účastníci však boli benevolentní k plneniu povinnosti
odsúhlasovania mesačného resp. minimálne ročného saldokonta obalov, čo výraznou mierou prispelo
k vzniku sporu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že ani pri jednej z uzavretých zmlúv o spolupráci

účastníci konania nerealizovali dôslednú a pravidelnú kontrolu stavu obalového saldokonta, ako si to
zmluvne dohodli. Navyše pokiaľ ide o spoluprácu vyplývajúcu z 1.Zmluvy, žalobca na účet žalovaného
neskladal zmluvou predpokladanú finančnú zábezpeku na krytie obalového saldokonta ani nezriadil
bankovú záruku. Žalovaný mu však napriek tomu tovar ďalej dodával.

Evidencia obalového saldokonta vedená žalobcom je nejasná, nepreukazná a nevierohodná. Z
výpovede svedkyne K., ktorá spracovávala účtovníctvo a pripravovala aj podklady pre súdom
ustanovenú znalkyňu vyplýva, evidencia obalového saldokonta, ktorú jej vyhotovovali a postupovali
pracovníci skladu, bola celkovou evidenciou stavu jednotlivých druhov obalov, ktoré žalobca k dátumu
vyhotovenia salda evidoval na sklade od všetkých svojich dodávateľov. Nešlo teda len o obalové saldo

obalov prijatých od žalovaného a vrátených žalovanému. K listu z 25.9.2000, o ktorom žalobca najskôr
tvrdil, že obsahuje saldo obalov z prvého mesiaca 2. Zmluvy a je dôkazom preukazujúcim nulový stav
obalového salda k 2.3.2000, svedkyňa uviedla, že ide o komplexnú evidenciu jednotlivých druhov obalov
od všetkých dodávateľov žalobcu, ktoré sa nachádzali na sklade žalobcu k jednotlivým sledovaným
obdobiam.

Súd poukazuje na správanie sa žalobcu aj v priebehu znaleckého dokazovania. Žalobca argumentuje
tým, že bolo povinnosťou žalovaného preukázať opodstatnenosť a správnosť žalovaným vyhotoveného
salda obalov k 29.2.2000. Z touto argumentáciou sa súd nestotožňuje a považuje ju za účelovú.Naopak bolo povinnosťou žalobcu, pokiaľ nesúhlasil s dôkazmi predloženými žalovaným (s evidenciou
obalového salda k 29.2.2000) aby súdu (aj znalkyni) predložil dôkazy o vlastnej evidencii obalov
z 1.Zmluvy svedčiace o tom, že k 29.2.2000 mal voči žalovanému vysporiadané všetky záväzky z

obalov viažúce sa k 1.Zmluve. Dôkazné bremeno preukázania tvrdenia, že žalovaným spracovaná
evidencia obalov k 29.2.2000 nie je správna bolo na žalobcovi. Žalobca žiadnym právne relevantným
spôsobom nespochybnil ani súdu nepredložil žiadny dôkaz spochybňujúci žalovaným predloženú
evidenciu obalového salda k 29.2.2000 svedčiacu o existencii záväzku žalobcu na nevrátených obaloch
z 1. Zmluvy.

Žalobca nepreukázal, že by žalovanému vrátil všetky obaly, ktoré mu boli v rámci obchodnej spolupráce
dodané.

Skutočnosť, že žalobca okrem obalov, ktoré mu žalovaný dodal, pre žalovaného ako jeho výhradný
zástupcaajvykupovalodtretíchosôbobaly,ktorésanachádzalina slovenskomtrhu,nemáspredmetom

sporu žiadny súvis.

To, že žalobca pre žalovaného navyše vykupoval obaly ho nijako nezbavuje zodpovednosti vrátiť
žalovanému tie obaly, ktoré mu žalovaný dodal v rámci zmlúv o spolupráci (obaly z 1. a 2. Zmluvy).

Žalobcom vykúpené a žalovanému „navyše dodané“ obaly predstavujú osobitnú časť spolupráce
účastníkov. Žalobca si ich mal evidovať a vyporiadať samostatne, keďže aj ich cena bola upravená
odlišne od ceny nevrátených obalov vyplývajúcej z 2. Zmluvy. (Podľa §4 ods.4 Prílohy č. 1 k
2.Zmluve„akvráti„odberateľ“vprípadeeventuálnehoukončeniazmluvyviacobalov,nežakojeuvedené
v poslednom odsúhlasenom salde obalov, zaväzuje sa „dodávateľ“ uhradiť „odberateľovi“ za všetky

obaly, vrátené nad toto odsúhlasené saldo, náhradu zodpovedajúcu zálohe obvyklej na „území“ v deň
ukončenia tohto zmluvného vzťahu.) Územím sa podľa 2.Zmluvy rozumelo územie SR. Pokiaľ preto
žalobcaprežalovanéhoaj „vykúpil“ adodalmuinéobaly,nežtie,ktorémubolpovinnývrátiť,moholsiza
tieto„navyšedodané“obalyúčtovaťlencenuzodpovedajúcuvýškezálohy,vyberanejzanenaúzemíSR
k 31.12.2006. Žalobca si nemohol za „navyše dodané“ obaly účtovať cenu platnú pre nevrátené obaly

pochádzajúce z obchodnej spolupráce účastníkov upravenú v §4 Prílohy č. 1 k 2.Zmluve (čl.70). Súd sa
preto nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou vo vyjadrení k znaleckému posudku (čl.303,305),
že žalobca má voči žalovanému pohľadávku 992.266,50 €, ktorú vyčíslil ako súčet zisteného stavu
obalov vychádzajúceho z variantu 0 a cien jednotlivých typov obalov podľa § 4 Prílohy č. 1 (ide o ceny
platné pre nevrátené obaly z 2.zmluvy - čl. 70).Ako súd už uviedol, žalobca nebol oprávnený účtovať

si za „navyše dodané obaly“ cenu zmluvne dojednanú výlučne len pre nevrátené obaly pochádzajúce
zo zmluvnej spolupráce z 2. Zmluvy. Žalobca súdu nepreukázal, že má voči žalovanému oprávnenú
pohľadávku v sume 992.226,50 CZK.

Súdsanestotožnilanisnámietkoupremlčaniavznesenoužalobcomvpriebehukonania,ktorounamietol

premlčanie nárokov žalovaného na naturálne plnenie ako aj na finančné vyporiadanie ceny obalov
dodaných žalobcovi do konca roku 2003.

Premlčanie súd posudzoval podľa ust. ObZ ČR, nakoľko ako už uviedol vyššie tak 1. Zmluva o
výhradnom predaji z roku 1997 ako aj 2. Zmluva z roku 2000 sa spravovali právnym poriadkom ČR.

Obe zmluvy o spolupráci zhodne upravovali, že vznik nárokov žalovaného z nevrátených obalov bol
viazaný na zánik zmlúv (čl. XIII ods. 7 1. Zmluvy v znení prílohy č. 3 a čl. XIII. ods. 8 2. Zmluvy) a na
uplynutie 6 - mesačnej lehoty, ktorá bola po zániku zmlúv dohodnutá ako lehota daná žalobcovi na
vrátenie obalov.

1.Zmluva o spolupráci zanikla dňa 31.12.1999 uplynutím doby dojednanej v čl. XIII ods. 3 v znení Prílohy
č. 3 (čl. 334). Šesťmesačná lehota daná žalobcovi na vrátenie obalov uplynula 30.6.2000. Počínajúc
od 1.7.2000 tak žalovanému vzniklo právo vyčísliť (uplatniť) si finančnú náhradu nevrátených obalov
alebo naďalej príjmať obaly (až do vyrovnania saldokonta - čl. XIII ods. 8).

Štvorročná premlčacia lehota, počas ktorej žalovaný mohol riešiť záporný zostatok saldokonta obalov
z 1. Zmluvy trvala od 1.7.2000 do 1.7.2004. Žalovaný uviedol, že nárokyz nevrátených obalov riešil kontinuálne postupným znižovaním saldokonta započítavaním obalov
vracanýchmupo2.3.2000(ponadobudnutíúčinnosti2.Zmluvy)nanevyrovnanésaldokontoz1.Zmluvy.
Týmto spôsobom počas plynutia premlčacej doby došlo k vyrovnaniu dlhu (schodku na nevrátených

obaloch) a k jeho zániku.
Žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz spochybňujúci skutočnosť a preukazujúci, že žalovaný k
vyrovnávaniu záporného saldokonta z 1. Zmluvy (započítavaním príjmaných obalov na obaly z 1.
Zmluvy) nepristupoval kontinuálne od 1.7.2000, ale že tak začal činiť až po podaní žaloby (8.2.2008),
kedy by bol jeho nárok (vo vzťahu k obalom z 1. Zmluvy) už premlčaný.

Vychádzajúc z jazykového (gramatického výkladu) 1. Zmluvy, ktorý je výkladom prvoradým, mal
žalovaný právo zvoliť si či bude po uplynutí 6 mesačnej lehoty od zániku zmluvy žiadať finančné
vyporiadanie nárokov z nevrátených obalov alebo tieto bude príjmať naďalej až do vyrovnania
salodokonta. Použitie výkladových pravidiel (§ 35 OZ a § 266 ObZ) sledujúcich výklad zmluvy podľa vôle
účastníkov je na mieste len pri nejasnosti slovného (jazykového) znenia zmluvy, čo v prípade dojednaní

vyplývajúcich z čl. XIII 1. Zmluvy z roku 1997 splnené (potrebné) nie je. Slovné znenie tejto zmluvy
(vrátane čl. XIII), v znení Prílohy č. 3,je jasné a bez pochybností umožňuje pochopiť účastníkmi
sledovaný účel.

Súd pre úplnosť poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca sa nemôže dôvodne odvolávať na

ustanovenia 1. Zmluvy upravujúce možnosť vyrovnania schodku obalov z finančného zabezpečenia
alebo z bankovej záruky, nakoľko žalobca počas trvania zmluvy ani jeden z týchto zmluvou
predpokladaných spôsobov zabezpečenia neposkytol, čím sám zmaril možnosť žalovaného na takéto
uspokojenie. Podľa názoru súdu účastníci svojím faktickým konaním od dodržiavania týchto dojednaní
upustili.

Z dôvodu, že žaloba žalovanému nevrátil všetky obaly z 1. Zmluvy a žalobca si od 2.3.2000 zo spätne
vracaných obalov najskôr znižoval (likvidoval) záporné sadlo obalov z 1.Zmluvy, nemohlo až do úplného
zlikvidovania salda obalov z 1. Zmluvy dochádzať k znižovaniu obalového salda z 2.Zmluvy. Po
skončení platnosti 2. Zmluvy preto žalobcovi z uvedeného dôvodu zostal dlh na obaloch (t.j. zostalo mu

nevyrovnané obalové saldo).

Pokiaľ ide o nevrátené obaly viažuce sa k 2. Zmluve, ktorá podľa zhodného tvrdenia účastníkov zanikla
31.12.2006, nárok žalovaného z nevrátených obalov vznikol uplynutím 6 - mesačnej lehoty po jej zániku,
t.j.dňom 1.7.2006, pričomžalovanýsivtomtoprípadevočižalobcoviuplatnilfinančnýnárokvystavením

faktúry č. 401103 zo dňa 19.11.2007 (na toto obdobie sa už námietka premlčania nevťahuje, nakoľko
bola uplatnená len na nároky z obalov vzniknuté do konca roku 2003).

Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že na strane žalobcu nebola žiadna právna prekážka
brániaca žalovanému započítavať si obaly obdržané od žalobcu po 2.3.2000, najskôr na vyrovnanie

záporného obalového saldokonta žalobcu z 1.Zmluvy postupom podľa §330 ods. 1 ObZ ČR.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania dlhodobo a kontinuálne
spolupracovali pri predaji a kúpe tovaru žalovaného, ktorý bol žalobcovi počas spolupráce z 1.Zmluvy
ako aj počas spolupráce z 2. Zmluvy dodávaný v rovnakých druhoch vratných obalov. Na strane

žalovaného preto nebola žiadna právna ani iná prekážka, ktorá by mu bránila v tom, aby si z obalov v
obehu (t.j. z obalov dodaných žalobcovi) po ich postupnom vracaní žalobcom najskôr vyrovnal záporný
zostatok z obalového salda z 1. Zmluvy a až potom začal vracané obaly započítavať na znižovanie
obalového saldokonta z 2. Zmluvy.

Podľa názoru súdu je preto pri zistení konečného stavu obalového saldokonta ku sledovanému obdobiu
31.12.2007 (ku dňu úplného ukončenia spolupráce) preto potrebné zohľadniť a vziať do úvahy aj
obalové saldokonto k 29.2.2000, ktoré vypovedá o počte žalobcom nevrátených obalov z 1. Zmluvy.

Súd má zo svojej rozhodovacej činnosti ako aj zo všeobecne dostupných údajov o obchodnej politike

spoločností podnikajúcich s alkoholickými alebo nealkoholickými nápojmi dodávanými vo vratných
obaloch vedomosť o tom, že u takýchto obchodných spoločností (pracujúcich s obalovým kontom) je
obvyklou praxou započítavať obalové konto k najstarším dátumom dodávok.Žalobca súdu nepreložil žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by jasne, určite a zrozumiteľne vymedzil svoju
vôľu plniť (vracať) po 2.3.2000 žalovanému všetky obaly ako plnenie na 2. Zmluvu. Tvrdenie žalobcu,
že toto určenie vykonal faktickým správaním, keď žalovanému posielal obaly približne zhodné s počtom

obalov, v ktorých mu žalovaný dodával tovar pri spolupráci z 2. Zmluvy, považuje súd za účelové.
Takéto konanie je z hľadiska prejavu vôle adresovanej žalovanému nejasné, a neurčité a nespĺňa ust.
§ 330 ods. 1 ObZ ČR.

Súd dospel k záveru, žalobca svojím nedôsledným konaním spočívajúcim v nedodržovaní a netrvaní

na postupe podľa ust. § 4 Prílohy č. 1 k 2. Zmluve, ukladajúcom účastníkom povinnosť mesačného
odsúhlasovania obalového saldokonta a nedôsledným vedením vlastnej evidencie obalov neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovanému vrátil všetky obaly, ktoré od neho prijal z 2. Zmluvy.

Súd poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno preukázať tvrdenie o zániku záložného práva
zánikom zabezpečovanej pohľadávky bolo na žalobcovi. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať svoje

tvrdenie, že ku dňu zániku 2. Zmluvy mal v celom rozsahu vysporiadané obalové saldo z 2. Zmluvy
tým, že žalovanému vrátil všetky prijaté vratné obaly. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol.
Súd nie je povinný vyhľadávať za žalobcu dôkazy. Pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie
vo veci súd nepovažoval za potrebné a podstatné vykonať dokazovanie oboznámením sa s
obsahom žalobcom časovo bližšie neohraničených účtovných a inventarizačných výkazov žalovaného

predložených daňovým orgánom žalovaného (dôkaz navrhnutý v podaní zo 4.4.2014 čl. 362), ktoré
majú preukázať, že žalovaný neeviduje voči žalobcovi pohľadávku z nevrátených obalov v žiadnej
forme (ani ako nárok na vecné plnenie ani ako peňažný nárok).

Za nedôvodnú a nepreukázanú súd považuje aj argumentáciu žalobcu o neplatnosti záložných zmlúv

pre nejasnosť predmetu zálohu a zabezpečovanej pohľadávky. Z obsahu oboch záložných zmlúv totiž
jasne a bez pochybností vyplýva špecifikácia zabezpečovaných pohľadávok, výška zabezpečenia ako
aj predmet zabezpečenia (záloh). Platnosť oboch záložných zmlúv a ich súlad so zákonom bol (ako
správne argumentuje žalovaný) predmetom preskúmania v správnom (katastrálnom konaní) konaní,
výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva v katastri nehnuteľností.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že na strane žalovaného
neexistuje žiadna zabezpečená pohľadávka, a že tak došlo k zániku záložného práva. Žalobca súdu
nepreukázal skutočnosť, že by žalovanému vrátil všetky obaly dodané mu počas trvania 2. Zmluvy,
teda nepreukázal,žežalovanýužvočinemu nemážiadnu pohľadávkuzabezpečenúzáložnýmprávom.

S poukazom na zistený skutkový stav a cit. ust. zákona preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 od.s 1 O.s.p., tak, že úspešnému žalovanému priznal
ich náhradu vo výške trov právneho zastúpenia žalovaného advokátom podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. a
iných trov konania.

Trovy právneho zastúpenia súd žalovanému priznal v celkovej výške 1.752,97 €. Pokiaľ ide o
základ pre výpočet tarifnej odmeny súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaného,
že týmto základom je výška zabezpečených pohľadávok, t.j. suma 232.357,43 €. Predmetom sporu
nebolo peňažné plnenie týkajúce sa zabezpečenej pohľadávky ale určenie zániku záložného práva

(ktoré zabezpečovalo pohľadávku žalovaného). Z hľadiska predmetu sporu nie je podstatné aká bola
hodnota pohľadávok, na ktorú bolo dojednané zabezpečenie záložným právom, predmetom sporu bolo
určenieči záložnéprávozaniklo.Hodnotupredmetusporupretonemožnoodvodzovaťzvýšky(hodnoty)
zabezpečovanýchpohľadávok.Tátohodnota(suma)nebolazákladomaniprevýpočetsúdnehopoplatku
a nebola považovaná za hodnotu predmetu sporu ani na tento účel. Súd má za to, že predmet sporu

je z hľadiska ust. vyhl. č. 665/2004 Zb., v znení platnom k 8.2.2008 potrebné považovať za predmet
podľa § 11 ods. 1, kde hodnotu veci alebo práva nemožno vyjadriť v peniazoch. Základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je tak 1/13 výpočtového základu platného v roku 2008,
čo predstavuje sumu 48,63 € s tým, že takto ustálená tarifná odmena platí na všetky úkony vykonané
vo veci ( § 10 ods. 2 vyhl.).

Súd právnemu zástupcovi žalovaného z celkového počtu 15 uplatnených úkonov priznal náhradu
za 13 úkonov právnej pomoci (príprava/prevzatie 14.1.2008; vyjadrenie k žalobe z 13.10.2008; účasť
na meritórnych pojednávaniach v dňoch 11.12.2008, 24.2.2009, 6.5.2010, 10.10.2013, 16.1.2014,29.4.2014 a 16.5.2014; písomné vyjadrenie vo veci zo 16.2.2009; vyjadrenie k znaleckému posudku
z 19.11.2012, písomné vyjadrenie vo veci zo 10.12.2013; písomné záverečné vyjadrenie vo veci zo
14.5.2014) v tarifnej sadzbe 48,63 €/ úkon + 3 x 6,31 € RP za rok 2008 + 2 x 6,95€ RP za rok 2009

+ 1 x 7,21 € RP za rok 2010 + 1 x 7,63 € RP za rok 2012 + 2 x 7,81 € RP za rok 2013 + 4 x 8,04
€ RP za rok 2010 + náhrada cestovných nákladov 243,39 € + náhrada za stratu času 287, 87 € +
19 % DPH za úkony vykonané a náhrady vzniknuté do 1.1.2011 s 20 % DPH za úkony vykonané a
náhrady vzniknuté od 1.1.2011.

Súd právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal 2 uplatnené úkony právnej pomoci a s nimi súvisiace
vyčíslené náhrady, a to
- účasť na pojednávaní 18.2.2010, nakoľko sa tohto pojednávania nezúčastnil; ako vyplýva zo zápisnice
pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci pre ospravedlnenie PZ žalovaného (kolízia s iným
pojednávaním - čl. 193),
- odvolanie voči uzneseniu o nariadení PO, nakoľko ako vyplýva z uznesenia odvolacieho súdu (čl. 142)

odvolanie bolo odmietnuté ako oneskorene podané; súd
tento úkon preto nepovažuje za účinný úkon právnej pomoci, za ktorý právnemu zástupcovi patrí
odmena,
- náhrada cestových nákladov 34,77 € uplatnená a viažúca sa k nepriznanému úkonu účasť na
pojednávaní 18.2.2010,

- náhrada za stratu času 96,16 € uplatnená a viažúca sa k nepriznanému úkonu účasť na pojednávaní
18.2.2010.
Iné trovy konania žalovaného
Súd žalovanému ďalej priznal iné trovy konania vzniknuté mu v sume 400,- € úhradou preddavku na
znalecké dokazovanie.

V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. súd zároveň zaviazal neúspešného žalobcu na náhradu trov konania štátu
v sume 1.479,44 €, vzniknutých štátu úhradou znalečného zo štátnych finančných prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne

v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami podľa § 205 ods. 2 O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.