Rozsudok Judgement was issued on Monday, August 17, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/136/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213242370
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1213242370.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v právnej

veci navrhovateľky: Daniela Maria Sorel, nar. 18.11.1997, bytom Grösslingova 58, Bratislava, proti
odporcovi: W. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. XX, Z., zastúpeného opatrovníčkou E. Z., o zaplatenie 150 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 150,- €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2013 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporcu zaplatiť jej sumu 150,- € s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 16.08.2013 jej odporca ukradol z peňaženky sumu vo výške 150,- €.
Po podanom trestnom oznámení za prítomnosti svedka, policajta Richarda Judta dňa 25.08.2013 spísal
odporca čestné prehlásenie, v ktorom sa zaviazal splácať sumu 150,- € mesačne po 30,- €. Odporca
však žiadnu dlžnú splátku neuhradil, pričom ho nie je možné nájsť ani na adrese jeho prechodného
pobytu.

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil opatrovníčku E.

Z., pracovníčku Okresného súdu Bratislava II.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 O. s. p.,
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou, a to s čestným prehlásením
odporcu zo dňa 25.08.2013, správami o pobyte odporcu, ako aj s ďalšími listinami obsiahnutými v spise

a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 16.08.2013 zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej
navrhovateľka ako veriteľ poskytla odporcovi dňa 16.08.2013 peňažné prostriedky v sume 150,- €.
Splatnosť dlžnej sumy bola dohodnutá v splátkach, a to mesačne vo výške 30,- € k 18. dňu v mesiaci k
rukám navrhovateľky. Odporca dňa 25.08.2013 v písomnom čestnom prehlásení uviedol, že si požičal
od navrhovateľky dňa 16.08.2013 sumu vo výške 150,- € a súčasne sa zaviazal splácať predmetnú

pôžičku po 30,- € mesačne v hotovosti. Odporca však navrhovateľke neuhradil do dňa podania návrhu
žiadnu dohodnutú mesačnú splátku.V uvedenej právnej veci bol dňa 20.11.2014 vydaný platobný rozkaz č. k. XXRo/XXXX/XXXX-XX.
Platobný rozkaz sa odporcovi doručiť nepodarilo, preto súd uznesením č.k. XXRo/XXXX/XXXX-XX zo
dňa 09.01.2015 platobný rozkaz zrušil

Podľa § 657, Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 152 ods. 1 O.s.p., rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Z predložených listín mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 16.08.2013 k
uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom po odovzdaní peňazí navrhovateľkou spísal dňa 25.08.2013 odporca
Čestné prehlásenie, ktorým potvrdil, že si požičal od navrhovateľky sumu vo výške 150,- € a ktorú sa

zaviazal splácať mesačne po 30,- € k 18. dňu v mesiaci k rukám navrhovateľky.

Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorá je zaradená v 5. hlave Občianskeho zákona. Ide o záväzkový vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom, pričom zmluva o pôžičke vzniká buď písomne, ústne alebo konkludentne.
Predpokladom vzniku zmluvy o pôžičke je faktické odovzdanie peňažnej pôžičky veriteľom dlžníkovi,

ktorý peňažnú pôžičku fyzicky od veriteľa prevezme. Okamihom prevzatia pôžičky dochádza k vzniku
zmluvy o pôžičke, hoci by bola uzavretá aj bez písomnej formy. Zákon písomnú formu nevyžaduje.
Odporca sa v zmluve o pôžičke zaviaže, kedy pôžičku vráti veriteľovi do dohodnutej doby.

Z čestného prehlásenia je nepochybne preukázané, že odporca ako dlžník potvrdil, že si požičal od

navrhovateľky sumu vo výške 150,- € a súčasne sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať
mesačne po 30,- €. Toto čestné prehlásenie obsahuje náležitosti obsiahnuté v § 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré vyžaduje zákon pre právny úkon k jeho platnosti. Naviac toto prehlásenie je vyhotovené
v písomnej forme, teda zodpovedá aj predpísanej forme zákona.

Uznaniedlhujejednostrannýprávnyúkondlžníkaadresovanýveriteľovi.Okremvšeobecnýchnáležitostí
predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl.) je k jeho platnosti potrebná písomná forma, vyjadrenie
prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšku. Pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu,
nemusí byť tento dôvod vždy v listine obsiahnutý v uznaní práva uvedený výslovne, ale musí byť
jednoznačne dôvoditeľný, napr. s poukazom na upomienku o zaplatení dlhu, než je dôvod dlhu výslovne

obsiahnutý.

Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostísúddospelkzáveru,žeodporcaporušilsvojzmluvnýzáväzok,
ktorý mu vyplýval zo zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 16.08.2013, ktorú odporca potvrdil v Čestnom
prehlásení zo dňa 25.08.2013. Súd preto posúdil toto čestné prehlásenie ako právny úkon, ktorý je platný

a v ktorom sa odporca zaviazal vrátiť peňažnú pôžičku navrhovateľke vo výške 150,- €, a to po 30,- €
mesačne.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto čiastočného rozsudku,
a teda zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke dlžnú sumu.

O príslušenstve žalovanej pohľadávky a trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.