Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/110/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213872
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ida Takáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412213872.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Idou Takáčovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v plnom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k

zaplateniu náhrady majetkovej škody v sume 1704,47 eura a nemajetkovej ujmy v sume 340,89 eura,
ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV z dôvodu, že tento
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie peňažnej pohľadávky
navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1233335 povinným
C. B., nar. XX.X.XXXX, so spisovou značkou pridelenou súdnym exekútorom EX 6356/2011, v zákonom
stanovenej lehote.

Svoj návrh odôvodnil tým, že po tom, čo súdny exekútor požiadal vecne a miestne príslušný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol exekučný súd povinný, v zmysle platnej právnej úpravy,
rozhodnúť o takejto žiadosti do 15 dní od jej doručenia, bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo
rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo notárska zápisnica. Vzhľadom
nato,žeexekučnýsúdrozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieaždňa20.4.2012
(pričom konanie začalo dňa 19.4.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,
teda po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 367 dní, zapríčinil svojou nečinnosťou

zbytočné prieťahy v konaní a navyše rozhodol bez splnenia zákonných podmienok. V dôsledku tohto
nesprávneho postupu súdu, bolo na strane navrhovateľa porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, právo na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spolu s právom
na spravodlivý súdny proces, na základe čoho je odporca, v priamej príčinnej súvislosti s porušenými
právami, zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla.

Navrhovateľ návrh v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia majetkovej škody odôvodnil tým, že majetková
škoda v celkovej výške 1704,47 eura, predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenomproti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere a nemôže tiež nastať
akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Okrem majetkovej škody, si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako
adekvátnu satisfakciu za porušenie jeho základných práv, pretože samotné konštatovanie ich porušenia,
nie je dostatočným zadosťučinením. Navrhovateľ si preto uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu 340,89 eura, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva
postihnutého procesnou deformáciou).

Navrhovateľ ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, avšak do podania návrhu odporca
pozitívne nereagoval.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.9.2013, v ktorom žiadal, aby
súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu neexistencie zákonných podmienok pre priznanie náhrady
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorých splnenie navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal.

Na pojednávanie dňa 19.11.2014 sa účastníci nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa mal doručenie

predvolania riadne vykázané, elektronickým podaním doručeným súdu dňa 14.11.2014 žiadal o zrušenie
nariadeného pojednávania pre porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu a z tohto dôvodu aj
o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práv navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd a ktorého dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia

sudcu povereného prejednávaním veci. Zástupca odporcu mal doručenie predvolania riadne vykázané,
nežiadal ospravedlniť svoju neúčasť.

Podľa§101ods.2Občianskehosúdnehoporiadku(O.s.p.)súdprejednalvecvneprítomnostiúčastníkov
konania.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ svoje elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu
v zákonom stanovenej lehote nedoplnil, súd na toto, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Ndc 6/2011 zo dňa 15.04.2011 neprihliadal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to s návrhom podaným na súd dňa
27.9.2012, písomným podaním odporcu podaným na súd dňa 26.2.2013, písomným podaním odporcu
k návrhu podaným na súd dňa 20.9.2013, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/1953/2011 a
zistil nasledovný skutkový stav.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/1953/2011 je zrejmé, že dňa 3.6.2011
bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora E.. K. F., so sídlom exekútorského
úradu B.P. XX, Bratislava, sp. zn. EX 6356/11, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vo veci
navrhovateľa ako oprávneného, voči povinnému: B. C., bytom K. X, Bratislava, pre vymoženie 1006,13
eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu: Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k.

SR 13624/10, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., dňa 15.2.2011 a ktorý sa stal právoplatným dňa 7.3.2011 a vykonateľným dňa 10.3.2011 a
zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 19.4.2011. Výzvou zo dňa 28.7.2011 súd vyzval
Stály rozhodcovský súd o zapožičanie spisového materiálu týkajúceho sa predmetnej veci. Uznesením
č.k. 16Er/1953/2011-36 zo dňa 22.3.2012 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.5.2012. Uznesením
č.k. 16Er/1953/2011-45 zo dňa 17.10.2014 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi
nepriznal náhradu trov exekučného konania.

Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. mal súd vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľa a

zástupca odporcu majú doručenie predvolania riadne vykázané, nežiadali ospravedlniť neúčasť za to,
že sa dobrovoľne vzdali tohto svojho práva.Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva , ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť)
čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie, ale stačí

preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda. Predpokladmi zodpovednosti štátu, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu

za škodu musia byť tieto tri predpoklady splnené súčasne.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Právo na náhradu škody zahŕňa nielen právo na náhradu majetkovej škody (či už vo forme skutočnej
škody alebo ušlého zisku), ale aj právo na náhradu nemajetkovej škody (ujmy), ktorá predstavuje určité
zadosťučinenie. Podľa ustálenej judikatúry škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v

majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná
škoda, a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to,
aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,

bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Teda nesprávny úradný postup môže
mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase,
podľa tohto zákona možno exekúciu vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských

súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26

zákonač.231/1999Z.z.oštátnejpomocivzneníneskoršíchpredpisov,exekučnýtitulsanepreskúmava.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov
podľa ust. § 132 O.s.p., kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázané, že návrh nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.

V predmetnej veci navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody v sume 1704,47 eura a
nemajetkovej ujmy v sume 340,89 eura. Navrhovateľ tvrdil nesprávny úradný postup exekučného súdu,
ktorý spočíval v oneskorenom rozhodnutí o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

K tvrdeniu navrhovateľa, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonnej lehote a k vykonaniu úradného
postupu došlo bez splnenia zákonných podmienok súd uvádza, že z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v

zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Zákon upravuje túto
výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie.

V predmetnej veci, tak ako to vyplýva z exekučného spisu tunajšieho súdu, bol exekučným titulom
rozsudok rozhodcovského súdu, a teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade

nevzťahovala. Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by
sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne (ako sa to stalo
aj v predmetnom exekučnom konaní). Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia
exekučného súdu neukladá (II. ÚS 520/2012).

Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že v
predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol po uplynutí 15dňovej lehoty. Navrhovateľ preto nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu v predmetnej
exekučnej veci, neuniesol dôkazné bremeno.

Tvrdenie navrhovateľa, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 20.4.2012, a teda, že
bol v danej veci nečinný viac ako 367 dní, sa nezakladá na pravde, nakoľko exekučný súd rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia dňa 22.3.2012. Rovnako nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa,
že konanie sa začalo dňa 19.4.2011, keďže konanie sa začalo až dňa 3.6.2011.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom
moci pri výkone verejnej moci a tými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodu, pričom všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne.

Vzhľadom na to, že v danej veci nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup), súd už neskúmal splnenie ďalších

atribútov (príčinnú súvislosť, vznik škody ako aj nemajetkovej ujmy), pretože ďalšie dokazovanie by bolo
nadbytočné.

Pre úplnosť súd poukazuje na to, že navrhovateľovi nemohla vzniknúť majetková škoda, akú si uplatňuje
pre rozhodnutie súdu s oneskorením. Mohla by vzniknúť iba v prípade nezákonne vydaného rozhodnutia

exekučného súdu, kde však pre vznik základu nároku musí byť nezákonné rozhodnutie zrušené. V
danom prípade navrhovateľ ako oprávnený ani nepodal odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia.

Napokon k tvrdeným prieťahom súd dodáva, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo

porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.

514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda
súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko
orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska
vzniku zbytočných prieťahov.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a návrh
navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok
na náhradu trov konania. S poukazom na cit. ustanovenie zákona, súd odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu
Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno

odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.