Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211218
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713211218.3

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanej R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., štátnej občianke SR,
právne zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A,

984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane žalovanej Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne
zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01
Lučenec o zaplatenie sumy 846,29 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Ž a l o b c a je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v sume 339,46 Eur na účet právneho zástupcu
žalovanej JUDr. Andreja Cifru, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 24.06.2013, ktorá bola doručená súdu dňa 28.06.2013 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 846,29 Eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 58,74 Eur a s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 846,29 Eur od 28.05.2013 až do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00
151 653 (ďalej ako „postupca“) a ním, postúpil mu postupca pohľadávku voči žalovanej. Postupca

a žalovaná uzatvorili dňa 10.12.2008 Zmluvu č. 403177097 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou
boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (ďalej len „všeobecné obchodné
podmienky“). Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach. Má za to, že predmetná zmluva podlieha právnemu režimu § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.521,81 Eur, keď táto pozostávala z
istiny vo výške 1.076,29 Eur, z riadneho úroku vo výške 0 Eur, z úroku z omeškania vo výške 76,52
Eur a z ostatného príslušenstva vo výške 0 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca
deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 76,52 Eur predstavujúcu úrok
z omeškania si v tomto konaní neuplatňuje. Uplatňovaná dlžná suma pozostáva tak z neuhradenej

istiny úveru vo výške 846,29 Eur (t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na istinu).Žalobou ďalej uplatnil i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.076,29 Eur od 28.09.2012 do dňa 19.12.2012 vo výške 21,42 Eur, vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 1.046,29 Eur od 20.12.2012 do 22.01.2013 vo výške 8,53 Eur, vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 1.016,29 Eur od 23.01.2013 do 19.02.2013 vo výške 6,82 Eur, vo výške 8,75 % ročne zo

sumy 976,29 Eur od 20.02.2013 do 19.04.2013 vo výške 13,81 Eur, vo výške 8,75 % ročne zo sumy
896,29 Eur od 20.04.2013 do 27.05.2013 vo výške 8,16 Eur, čo vyčíslil spolu na sumu 58,74 Eur a
ďalej vo výške 8,75 % ročne zo sumy 846,29 Eur od 28.05.2013 do zaplatenia. Odo dňa postúpenia
pohľadávkysasnažilsožalovanouopakovanedohodnúťnaúhradepredmetnejpohľadávkymimosúdne,
výsledkom čoho bola dohoda medzi ním a žalovanou. V tejto dohode žalovaná byť si vedomá svojho

záväzku tento uznala, pričom sa vzájomne dohodli na úhrade pohľadávky v splátkach. Tým, že žalovaná
uzatvorila dohodu, prejavila svoju vôľu záväzok plniť, čo je zároveň v jej záujme, pretože po zaplatení
dlhu zanikne dlh splnením, pričom žalovaná nebude figurovať v registroch a databázach dlžníkov, čím sa
jej môže v budúcnosti zlepšiť jej postavenie pri žiadosti o iný úver alebo iný produkt. Preto má za to, že
predmetná dohoda zároveň spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo
strany dlžníka. Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie a obsah dohody

nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť. Právny úkon uznania dlhu ako
bežne používaný a desaťročiami zaužívaný inštitút občianskeho práva nemôže byť tak vyhodnotený ako
neprijateľná zmluvná podmienka alebo nekalá obchodná praktika. V rámci dohody žalovaná uznala aj
náklady inkasného konania, ktoré si v tomto konaní neuplatňuje. Nakoľko k úhrade dlhu podľa dohody
nedošlo, podal voči žalovanej žalobu na súd.

Dňa 10.07.2013 oznámením zo dňa 10.07.2013 vstúpil do konania na podporu žalovanej ako
spotrebiteľky vedľajší účastník.

O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 5Ro/185/2013-33 zo dňa 22.05.2014, ktorým

žalobe žalobcu vyhovel.

Dňa 04.08.2014 žalobca doručil súdu námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v skrátenom
konaní na strane žalovanej a to zo dňa 31.07.2014. O tejto námietke súd rozhodol uznesením č.k.
14C/27/2015-56 zo dňa 15.05.2015, keď túto námietku zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 17.06.2015.

Proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaná podala včas odpor, ktorý odôvodnila vo veci
samej.

Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. 5Ro/185/2013-33 zo dňa 22.05.2014 žalovaná podala včas
odpor, ktorý odôvodnila vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona v plnom rozsahu tento platobný rozkaz
a súd vo veci nariadil pojednávanie, keď podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje
sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Žalovaná v odpore zo dňa 22.12.2014, ktorý bol doručený súdu dňa 22.12.2014 uviedla, že predmetná
spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch,
ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia tejto spotrebiteľskej zmluvy. Táto zmluva však v zmysle
predmetného zákona neobsahuje obligatórnu náležitosť, ktorou je ročná percentuálna miera nákladov

(RPMN), tiež neobsahuje dojednanie o úrokoch a poplatkoch. Preto poskytnutý spotrebiteľský úver
na základe tejto spotrebiteľskej zmluvy treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Osobitný
právny režim spotrebiteľských zmlúv, ktorý modifikuje klasickú zásadu zmluvnej autonómie, vyplýva zo
zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu (spotrebiteľa), ktorý
vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb (dodávateľmi),

ktorí stále častejšie na trhu vystupujú v monopolnom postavení, resp. konajú v rámci kartelových
dohôd. Poukázala predovšetkým na to, že zmluva o kreditnej karte, ktorá je v skutočnosti zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a ktorá bola uzatvorená dňa 10.12.2008 medzi ňou ako dlžníčkou a bankou ako
veriteľom obsahuje viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so zákonom č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým s ustanovením § 4, čo má za následok, že

poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Plnenie, ktoré žalovaný
spotrebiteľ poskytne žalobcovi bez právneho titulu zakladá na strane žalovaného spotrebiteľa nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Potrebné je predovšetkým špecifikovať, z čoho pozostávasuma 846,29 Eur a kedy sa stala tá ktorá splátka úveru splatnou. Tiež je potrebné zo strany žalobcu
presne špecifikovať, z ktorých dlžných splátok, za ktoré obdobie pozostáva pôvodná istina a kedy
nastala splatnosť tej ktorej splátky a z čoho sa skladajú jednotlivé splátky. Z dôvodu procesnej ekonómie

však vzniesla námietku premlčania. Žalobcom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, pričom dlžník nemal žiadnym
spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné
zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a tiež rozhodcovskú
doložku. Ako neprijateľné sú obe tieto zmluvné podmienky obsiahnuté v dohode absolútne neplatné.

Uzavretie takejto dohody je i v rozpore s dobrými mravmi. Podpisom formulárovej dohody si zhoršila
svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody jej privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iniciatíva k uzavretiu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa.
Okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku (po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby žalobcu s vysvetlením, že
ide iba o dohodu o splátkach dlhu) je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku. Nemožno preto

poskytnúť v tejto súvislosti žalobcovi súdnu ochranu. V predmetnej veci podľa obsahu podanej žaloby
spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená dňa 10.12.2008. Z listín, ktoré doložil žalobca k žalobe, posledná
uskutočnená úhrada na spotrebiteľský úver bola dňa 20.05.2009. Z uvedeného je zrejmé, že premlčacia
doba v danom prípade začal plynúť od omeškania so splácaním predmetného úveru, t.j. odo dňa keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Všetko nasvedčuje tomu, že pokiaľ žalobca nepreukáže opak, tak

je jeho nárok v celom rozsahu premlčaný. Uznanie dlhu obsiahnuté v predloženej dohode je absolútne
neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať. V pochybnostiach je na mieste použiť výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa. Žalobca podal žalobu na súdu 28.06.2013, k začiatku plynutia premlčacej doby došlo
zjavne pred 28.06.2010, a preto je celý nárok žalobcu premlčaný. Žalobca by sa inak nepokúšal ľstivým
spôsobom získať uznanie záväzku.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.04.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.04.2015 k odporu žalovanej
uviedol, že zmluva o kreditnej karte obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom. Nakoľko sa jedná
o zmluvu o kreditnej karte, nie je možné pri vzniku zmluvného vzťahu uvádzať výšku RPMN, keďže nie
je možné dopredu vedieť, kedy, či vôbec a v akej výške bude poskytnutý úver čerpaný. Aj dohoda o

uzavretí splátkového kalendára spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu
zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky
a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania.
Zároveň žalovaná potvrdila svojim podpisom, že berie na vedomie skutočnosť, že uznanie premlčaného
záväzku má za následok plynutie novej premlčacej doby. Na to, aby nastali právne účinky spojené s

uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka však zákon nevyžaduje, aby
dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta
Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Ak by žalovaná v čase
uznania dlhu aj nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá

§ 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a
začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v takomto prípade i tak nastupuje. Žalovaná potom,
čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju
vedomosť s premlčaním pohľadávky. K podpisu dohody nebola žiadnym spôsobom donútená, pričom
uzatvorením tejto dohody nedochádza k zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľky, ale práve naopak

bola jej poskytnutá možnosť plniť už existujúci splatný záväzok s plnením ktorého sa žalovaná dostala
do omeškania v splátkach.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 24.08.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 26.08.2015 na obranu
doplnila, že pohľadávka z predmetnej zmluvy mala byť dňa 27.09.2012 postúpená na žalobcu z

pôvodného veriteľa. V tomto považovala za nevyhnutné skúmať, či všeobecné obchodné podmienky
obsahujú ustanovenie týkajúce sa postúpenia pohľadávky. Má však vedomosť, že podľa všeobecných
obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, právny predchodca žalobcu bol oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť, avšak
uvedenému oprávneniu nekorešpondovalo oprávnenie spotrebiteľa postúpiť svoje „pohľadávky“ voči

banke na tretiu osobu bez súhlasu banky. V tomto ide o zjavný nepomer a nerovnováhu vo vzájomných
právach a povinnostiach, čo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej poukázala na to, že
žalobca doposiaľ žiadnymi dôkazmi nepreukázal, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v
období od nadobudnutia účinnosti predmetnej zmluvy o úvere do okamihu postúpenia pohľadávky, keďtak nepreukázal naplnenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva, že banka
môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Postúpenie
„živého“ predčasne nezosplatneného úveru priamo vylučuje toto zákonné ustanovenie. V prípade, že

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo, má za to,
že tým došlo k porušeniu § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., keď potom právny úkon postúpenia
pohľadávky treba pokladať za neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemohlo
dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky a tým žalobca nepreukázal že má aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie žaloby.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.09.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.09.2015 uviedol, že z
gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,
v znení neskorších predpisov je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy, pojem peňažný záväzok
ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok

ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku,
je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom
istom význame. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku možno
tiež vyvodiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia. Ďalej žalobca v tomto vyjadrení sa venoval
právnemu výkladu citovaného zákonného ustanovenia. Na záver uviedol, že doručenie písomnej výzvy

banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S
nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 10.12.2008 žalovaná Návrhom na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte navrhla Slovenskej
sporiteľni, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, aby s ňou uzavrela
Zmluvu o Kreditnej karte v súlade s ustanoveniami § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Požiadala o

vydanie Kreditnej karty: VISA Classic elektronická s celkovým úverovým rámcom 25.000,- Sk (829,85
Eur). V návrhu súhlasila s tým, že banka je oprávnená navrhnutú výšku celkového úverového rámca
na základe posúdenia údajov v návrhu znížiť až na sumu 10.000,- Sk (331,94 Eur), pričom v tomto
prípade nepôjde o protinávrh zo strany banky, ale o akceptáciu tohto návrhu bankou. Žalovaná v
tomto návrhu vyhlásila, že pred podpísaním tohto návrhu bola zo strany banky písomne oboznámená

so zmluvnými podmienkami podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to
prostredníctvom formuláru o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere. Tento návrh na uzavretie
zmluvy žalovaná podpísala dňa 10.12.2008, na tomto návrhu chýba akceptácia tohto návrhu bankou,
keď návrh neobsahuje dátum, a ani podpis, kedy banka tento návrh akceptovala. Návrh bol žalovanou
podpísaný v Krupine, a predstavuje formulárové tlačivo banky.

Žalobca do súdneho konania predložil Návrh na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 10.12.2008
a k tomuto i Obchodné podmienky pre Kreditné karty, ktoré tiež predstavujú formulárové tlačivo banky,
pričom žalobca tvrdil, že tieto mali byť súčasťou Zmluvy o Kreditnej karte, ktorú mala žalovaná uzatvoriť
s bankou.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom dňa 27.09.2012 včítane Príloh č. 1 až č. 4 k nej, žalobca preukazoval aktívnu
legitimáciunapodaniežalobystým,žepodľa§524ods.1aods.2Občianskehozákonníka,veriteľmôžu

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 ku dňu postúpenia banka
vyčíslila pohľadávku na sumu 1.152,81 Eur, z toho na istine v sume 1.076,29 Eur, z toho na úrokoch

76,52 Eur, keď dátum poslednej úhrady bol dňa 20.05.2009. Posledná úhrada činila čiastku 38,28 Eur.

Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 15.10.2012 banka
oznámila žalovanej, že svoju pohľadávku z úverového účtu: 403677913 voči žalovanej postúpilana základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 v celkovej výške 1.152,81 Eur s
príslušenstvomspoločnostiEOSKSISlovensko,s.r.o.,IČO:35724803,vtomčasesosídlomÚdernícka
5, 851 01 Bratislava. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo podané na pošte dňa 15.10.2012,

doručenie tohto oznámenia žalovanej v konaní žalobcom preukázané nebolo.

Pokusom o zmier zo dňa 07.05.2013 právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu sumy
1.177,26 Eur najneskôr do 14.05.2013, keď v tomto pokuse o zmier žalovanej súčasne oznámil, že dňa
„0292/1054/12“ bola pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s., vyhlásená mimoriadna splatnosť

poskytnutého úveru, ktorý bol v tomto pokuse o zmier identifikovaný variabilným symbolom: 403677913.

Žalobcadosúdnehokonanianepredložilprehľadtransakciínaúčtežalovanej,vtomtoohľadenepredložil
do súdneho konania žiadne dôkazy.

Dňa 21.11.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená Dohoda o

uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „dohoda“), keď v článku 2. tejto dohody
žalovaná ak dlžníčka týmto uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy č./číslo zákazníka: 403677913 s pôvodným veriteľom. Celková dlžná
suma, ktorú žalovaná uznala bola vo výške 1.373,60 Eur a pozostávala z istiny vo výške 1.076,29 Eur,
z ostatného príslušenstva 76,52 Eur, z úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1.076,29 Eur za dobu

od 27.09.2012 do dňa splatnosti poslednej splátky a nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- Eur.
Súčasne žalovaná ako dlžníčka tu vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V
článku 3. tejto dohody sa strany tejto dohody dojednali na forme splatenia záväzku. V článku 5. tejto
dohody bola dojednaná rozhodcovská doložka. Prílohou tejto dohody bol Splátkový kalendár. Žalobca
ešte do súdneho konania predložil výzvu banky zo dňa 20.10.2009, v ktorej banka oznámila žalovanej,

že je v omeškaní so splácaním pohľadávky zo zmluvy zo dňa 10.12.2008 a to ku dňu 30.09.2009 vo
výške 917,84 Eur, keď banka žiadala súčasne žalovanú aby dlžnú sumu uhradila najneskôr do 10 dní
od doručenia tejto výzvy. Doručenie tejto výzvy žalovanej žalobca v konaní nepreukázal.

Žalobca nepredložil do súdneho konania žiadne iné než uvedené listinné dôkazy.

Podľa § 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a doplnení Zákona Slovenskej Národnej
Rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol
účinnosť od 01.10.2001 a bol zrušený s účinnosťou od 11.06.2010 Zákonom č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, tento zákon upravoval niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V § 4 ods. 2 citovaného zákona, tento zákon uvádzal, aké náležitosti musí obsahovať zmluva o
spotrebiteľskom úvere, a to okrem všeobecných náležitostí.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho

častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (591), zasielateľskej
zmluvy (§ 601 ), zmluvy o prevádzke dopravného
prostriedku (§ 638 ), zmluvy o tichom spoločenstve
(§ 673 ), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 ), zmluvy o inkase (§ 692 ), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 ),
zmluvy o bežnom účte (§ 708 ) a zmluvy o vkladovom účte

(§ 716 ).

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 , sa spravuje týmto
zákonom.

Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,

na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne
len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;

ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 01. mája 2014)
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený

jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa§43cods.1Občianskehozákonníka,včasnévyhlásenieurobenéosobou,ktorejbolnávrhurčený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je v celom rozsahu
dôvodná.

Žalobca v konaní žiadal zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom odvodzujúc svoj nárok zo Zmluvy
o Kreditnej karte zo dňa 10.12.2008, ktorá mala byť uzavretá medzi jeho právnym predchodcom
Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovanou, keď jeho právny predchodca túto zmluvu mal uzatvoriť ako
veriteľ, žalovaná ako dlžníčka. Na dôkaz predložil však len návrh na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej
karte, ktorý bol podpísaný žalovanou dňa 10.12.2008, nepredložil však akceptáciu tohto návrhu jeho

právnym predchodcom, teda bankou, keď na predmetnom návrhu chýba dátum a podpis banky, kedy
k tomuto návrhu pristúpila. Podľa názoru súdu nestačí na tomto návrhu len údaj, že návrh prevzal a
údaje v návrhu skontroloval poradca banky. Nepochybne z formulárového tlačiva tohto návrhu vyplýva,
že sa na ňom vyžadoval podpis a dátum banky, keď tieto náležitosti na tomto návrhu absentujú.
Žalobca tak v konaní nepreukázal uzavretie písomnej Zmluvy o Kreditnej karte tak ako to tvrdil v žalobe.

Písomný návrh na uzatvorenie zmluvy treba prijať písomne, čo v súdenom prípade nebolo preukázané.
Predmetná listina, návrh tak nespĺňa písomnú formu spotrebiteľskej zmluvy, keď vo veci je nepochybné,
že právny vzťah účastníkov konania ak by mal byť odvodený od takejto zmluvy v písomnej forme
by sa spravoval príslušnými zákonnými ustanoveniami spotrebiteľského práva platného a účinného v
čase uzatvorenia zmluvy, keď týmto bol zákon č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, v znení

neskorších predpisov, tiež by sa na takúto zmluvu spravoval režim spotrebiteľského práva upravený v
Občianskom zákonníku. Žalobca síce tvrdil, že by sa mal spravovať Obchodným zákonníkom, keďže by
malo ísť o zmluvu uzatvorenú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, takýto právny názor žalobcu
je však nesprávny. Návrh zmluvy sa síce odvoláva na § 269 Obchodného zákonníka, teda keby došlo
k riadnemu uzatvoreniu zmluvy, malo ísť o typ zmluvy, ktorý nie je osobitne upravený v Obchodnom

zákonníku, avšak na tom nič nemení uvedené, lebo zmluva by sa spravovala Občianskym zákonníkom.

V tejto súvislosti treba dodať, že právna úprava v Občianskom zákonníku s účinnosťou od 13.06.2014
v zmysle novely ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014Z.z.
o ochrane spotrebiteľa stanovila jednoznačne, že „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy Obchodného práva“. V tomto ide o zásadnú zmenu. Ide o prelom v pôsobnosti
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy je treba pre
zmluvné vzťahy uzatvárané spotrebiteľom, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanoveniaObčianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. To znamená, že ak si zmluvné strany písomne
dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným
zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to platí aj pre tzv. „absolútne obchody“

upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa
Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia
zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné vzťahuje Občiansky zákonník.
Uvedené platí i pre daný prípad. Nič na tom nemení, že daný právny vzťah vznikol, ako aj nároky z
daného právneho vzťahu pred 13. júnom 2014 (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

15Co/486/2014 zo dňa 24.06.2015).

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 NCdo 12/2014 zo dňa
21.04.2015, z ktorého rovnako vyplýva, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba použiť
od jeho účinnosti aj na právne vzťahy založené pred dňom, kedy toto zákonné ustanovenie nadobudlo
účinnosť.

Treba však zdôrazniť predovšetkým to, že spotrebiteľská zmluva o úvere musí podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch mať písomnú formu, inak je neplatná. Nedostatok písomnej
formy spotrebiteľskej zmluvy tento zákona sankcionoval jej neplatnosťou. Neplatnosť takejto zmluvy
vyplýva napokon a aj z § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený

vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Žalobca potom na základe týchto skutkových zistení a právneho vyhodnotenia nemá právo na plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy.

Ak je zmluva neplatná, ako je to v tomto prípade pre nedostatok písomnej formy, vzniká právo len na
vydanie bezdôvodného obohatenia podľa zásad uvedený v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd sa preto v konaní zaoberal, či vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
v súvislosti s tým, že zmluva je neplatná pre nedostatok formy. Z ustanovenia § 457 Občianskeho

zákonníka totiž vyplýva, že ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal.

Žalobca bol v konaní povinný preukázať nielen základ tohto nároku, ale predovšetkým aj výšku tohto
nároku. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy o prehľade čerpania peňažných prostriedkov

žalovanou, a ani o ich splácaní. Jediným dôkazom je Príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.09.2012, z ktorého vyplýva, že žalovaná poskytla dátum poslednej úhrady dňa 20.05.2009.
Po tomto dátume žalobca, resp. jeho právny predchodca žalovanej už neposkytol žiadne plnenie. Teda
nepochybne žalovaná prijala posledné plnenie od právneho predchodcu žalobcu pred dňom 20.05.2009.
Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí najneskôr za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Nakoľko v konaní je nepochybné, že právny predchodca žalobcu posledné plnenie poskytol žalovanej
pred dňom 20.05.2009, keď žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho právny predchodca po tomto

dni žalovanej nejaké plnenie poskytol, a nakoľko žalobca podal žalobcu na súde dňa 28.06.2013, jeho
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v trojročnej objektívnej premlčacej dobe,
ktorá uplynula 20.05.2012, pretože k vymáhaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia mohlo
dôjsť už dňa 20.05.2009, keďže po dni 20.05.2009 žalovaná už neplnila. Súd však zdôrazňuje, že
žalobca nepreukázal výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nepredložil o tom žiadne

riadne dôkazy, nepredložil čerpanie úverových prostriedkov žalovanou, v akej výške boli čerpané, kedy
boli čerpané, ako žalovaná, kedy, akými splátkami vracala peňažné prostriedky, preto žalobca neuniesol
dôkazné bremeno nárok preukázať ani čo do výšky.

Žalobca uvedomujúc si daný právny stav predložil do konania Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade

pohľadávky v splátkach zo dňa 21.11.2012 (ďalej len „dohoda“), ktorá bola uzatvorená písomne medzi
ním a žalovanou. Cieľom nepochybne bolo dosiahnuť uzavretím tejto dohody predĺženie premlčacej
doby na včasné uplatnenie práva, čo umožňuje ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokovodo dňa, keď k uznaniu došlo. Súd však predmetnú dohodu o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky
v splátkach podrobil súdnej kontrole, pričom dospel k záveru, že ju nemožno považovať za právne
relevantný právny úkon dlžníka, teda žalovanej, ktorý by mal právne účinky platného uznania záväzku.

Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka umožňuje síce uznanie aj premlčaného dlhu, avšak pre
právnu účinnosť takéhoto prejavu vôle dlžníka vyžaduje kogentne vedomosť dlžníka, ktorý dlh uznáva, o
jeho premlčaní. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Samotné „prehlásenie“ obsiahnuté
v článku 2. tejto dohody, kde žalovaná vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch
je vzhľadom na vopred pripravené formulárové koncipovanie tohto prehlásenia obsiahnutého v predtlači

dohody nepostačujúce z hľadiska naplnenia zákonných kritérií vyžadovaných ustanovením § 558
Občianskeho zákonníka pre vedomú a vedomostnú zložku takéhoto právneho úkonu dlžníka. Navyše, v
pochybnostiach je súd povinný aplikovať a prijať výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo vyplýva
z § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Okrem spochybnenej vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu v čase jeho uznania treba ešte zdôrazniť,

že predmetná dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
pretože sa odvoláva identifikačne na záväzok žalovanej zo zmluvy, ktorá nebola uzatvorená platne.
Nakoľko nebola platne uzatvorená zmluva, z ktorej mal vzniknúť uznaný záväzok, nemohla byť platne
uzavretá ani dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. V dohode je identifikovaný
záväzok s odkazom na zmluvu, ktorá platne nevznikla. Na absolútnu neplatnosť dohody o uznaní

záväzku je súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti. Žalobca tak v konaní neuniesol ani dôkazné
bremeno preukázania, že žalovaná ako dlžníčka vedome a účinne písomne uznala konkrétny dlh.

Navyše súd poukazuje, že uzavretie takejto dohody je aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,

čestnosti, vysvetlenia záväzku, keď uvedené skutočnosti žalobca, predovšetkým skutočnosť, že
žalovaná bola riadne oboznámená s tým, že uznáva premlčaný záväzok nepreukázal. Táto dohoda je
preto neplatná nielen pre rozpor so zákonom, ale aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Nakoľko žalobca nepreukázal platné uzavretie spotrebiteľskej zmluvy v písomnej forme, nebol dôvod
sa v konaní zaoberať ostatnými námietkami žalovanej, a podrobovať túto zmluvu, ktorá nevznikla
súdnej kontrole z hľadiska, či obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Preto sa súd

ostatnými námietkami žalovanej v konaní nezaoberal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná
bola v konaní úspešná, žalobca neúspešný, žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže ich
navrhla priznať a vyčíslila v zákonnej lehote. Žalovaná navrhla priznať trovy konania za trovy právneho

zastúpenia, keďže sa v konaní dala zastúpiť advokátom. Účelné a preukázané trovy konania žalovanej
predstavujú sumu 339,46 Eur. Táto suma pozostáva z odmeny advokáta za 4 úkony právnej pomoci
po 51,45 Eur, keď úkonmi právnej pomoci boli príprava a prevzatie zastúpenia dňa 19.12.2014, odpor
zo dňa 22.12.2014, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24.08.2015 a účasť na meritórnom pojednávaní
dňa 22.09.2015, spolu to činí 205,80 Eur, k tomu 2-krát režijný paušál po 8,04 Eur pri úkonoch v roku

2014 a po 8,39 Eur pri úkonoch v roku 2015, spolu odmena a režijný paušál činí 238,66 Eur, ďalšími
účelnými trovami právneho zastúpenia sú náhrada cestovných nákladov za vykonanú cestu pri účasti
na pojednávaní z Lučenca do Zvolena a späť, tieto predstavujú čiastku 16,26 Eur (Lučene-Zvolen a
späť, 120 km, základná náhrada za 1 km 0,183 Eur, spotreba litrov na 100 km 7, cena za liter paliva
1,258 Eur, to všetko len v 1), ďalej za náhradu za stratu času v celkovej sume 27,96 Eur (cesta Lučenec-

Zvolen a späť, počet začatých polhodín 4, náhrada aj za začatú polhodinu 13,98 Eur, z toho však len
1), keď takto žiadala priznať tieto náhrady žalovaná, teda žalovaná neuplatnila náhradu cestovného a
náhraduzastratučasuvplnejvýške,lenvovýške1,pretožeprávnyzástupcasavuvedenýdeňzúčastnil
aj iného pojednávania pred tunajším súdom vo veci sp.zn. 15C/57/2015. Spolu odmena advokáta,
cestovné náhrady, náhrada za stratu času, režijný paušál činia 282,88 Eur, k tomu 20 % DPH, keďže

advokát je platcom DPH vo výške 56,58 Eur, keď potom celkové trovy právneho zastúpenia včítane
DPH činia sumu 339,46 Eur. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v znení neskorších predpisov. Tieto trovy konania je žalobca povinný nahradiť žalovanej na účetzastupujúceho advokáta podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Vedľajší účastník na strane žalovanej tiež navrhol
priznať trovy konania, súd vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovanej nepriznal náhradu trov
konania voči žalobcovi, keďže ich nepovažoval za účelné trovy konania, pretože žalovaná sa v konaní

dala zastúpiť advokátom, tým istým ako vedľajší účastník na strane žalovanej, keď advokát žalovanej
poskytol žalovanej účinnú právnu pomoc, teda trovy vedľajšieho účastníka konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia nie sú účelné. Preto ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)