Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 4, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/261/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228347
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113228347.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Y. Q., K..

XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX/XX, Š. Q., právne zastúpený JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so
sídlom Hlavná 61, Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2,
040 17 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn.
3C/3475/2012 zo dňa 19.1.2012,

o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina

41, sp. zn. 3C/3475/2012 zo dňa 19.1.2012, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,

návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a ,

o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 1.10.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 3C/3475/2012, ktorým mu bola ako žalovanému
uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť spoločnosti RAPID life životná poisťovňa, a.s.

ako žalobcovi sumu 103,79 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Žalobca zároveň
žiadal odložiť vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej. V rámci odôvodnenia žaloby namietal, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu práv spotrebiteľa a na základe tejto doložky
došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská
doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Zároveň žalobca
poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože tvorí súčasť poistnej

zmluvy a to platí aj napriek tomu, že v poslednej časti všeobecných poistných podmienok je obsiahnutá
možnosť, aby žalobca opätovne súhlasil s riešením prípadných vzniknutých sporov pred rozhodcom. V
rámci žaloby taktiež citoval rozhodnutia súdov, ktoré majú odôvodňovať opodstatnenosť jeho tvrdení.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 19.12.2013 poukázal
na to, že dojednanie rozhodcovskej doložky bolo výsledkom slobodného rozhodnutia žalobcu, nešlo
ani o neprijateľnú podmienku, keďže žalobca mohol túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť,

a to nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní) bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok
poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky bolo plne v súlade s právnymi predpismi
Slovenskej republiky. Tým, že obe zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu došlo k
individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky - na tomto fakte nemôže zmeniť nič žiaden naozajústavne súladný a ani naozaj dôsledný eurokonformný výklad - smernice EÚ a ani judikatúra ESD
nežiada od našich súdov, aby rezignovali v záujme uplatňovania tzv. spotrebiteľských správ na príslušné
ustanovenia O.s.p. a tobôž ustanovenia Občianskeho zákonníka - právne úkony, prejavy vôle a už vôbec

nie na § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z.z. - s dôsledkom zrejmým - rozpad celého doteraz rešpektovaného
právneho poriadku SR.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením listinných dôkazov,
pričom boli oboznámené: žaloba, návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. F. zo dňa 16.10.2009, oznámenie

o zániku poistenia zo dňa 14.9.2010, návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 2.1.2012,
upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012, rozhodcovský rozsudok
sp. zn. 3C/2475/2012 zo dňa 19.1.2012, návrh na prerušenie konania zo dňa 20.11.2013, vyjadrenie
žalovaného zo dňa 19.12.2013, záznam o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 16.10.2009,
výňatok všeobecných poistných podmienok (VPP) - úplné znenie k 1.1.2009, vyjadrenie žalobcu zo
dňa 24.7.2014, doklad o doručení rozhodcovského rozsudku žalobcovi rozhodcovským súdom, ako aj

ostatný obsah spisu.

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy vyplýva, že žalobca so žalovaným (vtedy pod obchodným
menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s.) uzatvoril dňa 16.10.2009 poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX.

Rozhodcovským rozsudkom vydaným Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.1.2012 pod sp. zn.
3C/3475/2012, bola žalobcovi uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalovanému
peňažnú sumu vo výške 103,79 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR.

Žalobca v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že pri dojednávaní poistnej zmluvy bolo riešené

to, koľko bude platiť, koľko bude trvať zmluva a čo je poistením kryté. Taktiež bolo riešené to, kedy
mu budú vyplatené peniaze, pričom by to bolo asi po 20 rokoch alebo tak nejako, pretože to bola
zmluva aj so sporením. Ku skutočnosti, či mohol meniť ustanovenia zmluvy, resp. poistných podmienok,
žalobca uviedol, že sa na to nejak nepamätá, pretože to bolo viacero papierov, ktoré si iba prelistoval
a ani ich nečítal. Uviedol však, že pri dojednávaní zmluvy nebola reč o tom, že v prípade sporov budú

tieto riešené rozhodcovským súdom, taktiež nebola reč ani o tom, čo je rozhodcovská zmluva, resp.
rozhodcovská doložka, pričom o tom, že existuje nejaký arbitrážny súd sa dozvedel až keď mu prišlo
z tohto súdu rozhodnutie. Žalobca potvrdil, že podpisy na jednotlivých dokumentoch sú jeho podpismi,
pričom osobitné zmluvné dojednania si nečítal, ani ho nikto na to neupozorňoval.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník

rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo
dňa19.1.2012podsp.zn.3C/3475/2012,ktorýmbolažalobcoviuloženápovinnosťdo5dníoddoručenia

rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 103,79 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR.
Uvedený rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 4.9.2013 a dňa 1.10.2013, t.j. v 30 dňovej lehote podľa
§ 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bola súdu doručená žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 16.10.2009 bola uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX.

Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako
poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrel
ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu, ani z vyjadrení
účastníkov nevyplýva, aby bol žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré
sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na
vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka
sa to aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom
tlačive žalovaného a VPP, ktoré sú v súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka

súčasťou zmluvy predstavovali taktiež formulárove tlačivo, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom
meniť, teda ani ovplyvniť jeho obsah.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo Všeobecných
poistných podmienkach (VPP) k poistnej zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP,
ktoré predstavujú rozsiahly text písaný malými písmenami.

Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.),2.), a 8.) VPP vyplýva, že: 1.) poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 2.) Pokiaľ

poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisomvšeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom
rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá
štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.

Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto
právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku. 8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne
všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu
na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu

nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v
prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné
práva, ktorú sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným
spôsobom podľa ods. 2 tohto článku.
Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobcu domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.
VPP pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú

označené ako „Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008“ a v nich sa v bode 3 uvádza, že poistník a
poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v
prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP.
Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. V bode 4 týchto dojednaní je

uvedené, že napriek ods. 1 týchto osobitých zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za
účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami
poistníka môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne
písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3
týchto osobitných zmluvných dojednaní a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek

spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu. VPP ako aj tieto dojednania sú podpísané
žalobcom v ten istý deň ako zmluva, t.j. 16.10.2009.
Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším
súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012 a sp.zn. 6Cdo/3/2013. Konkrétne
v rozhodnutí sp.zn. 6Mcdo/9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy

sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší
súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne
dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v
nej výslovne uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda
aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež
formou predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že aj keby žalobca nebol
podpísal osobitné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX platila by XV. časť VPP
„rozhodcovské konanie“ z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú riešené výlučne cestou

rozhodcovského súdu, pričom VPP, ako už bolo konštatované, sú s poukazom na ustanovenie § 788
ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou zmluvy. Súd mal ďalej za preukázané, že aj keby žalobca
mal pred podpisom poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými
dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská
doložka, nemohol ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku

nemožno považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný
ako dodávateľ nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky
(ktoré ani nie sú súčasťou samotnej zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných
dojednaní resp. VPP) nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).Vzhľadom na uvedené je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania
boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,
minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia

§ 53 Občianskeho zákonníka, a už z tohto dôvodu je namieste žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j)
zák. č. 244/2002 Z.z. vyhovieť a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť. Podstatným dôvodom pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku je ale dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zák. č.
244/2002 Z.z., keďže žalobca v tomto konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto
zmluvné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,

že tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku jednoznačne vyplýva z obsahu samotnej žaloby, aj
keď v texte žaloby nie je konkrétne citovaný, čo podľa názoru súdu, nezakladá nemožnosť rozhodnutia v
zmysle petitu žaloby, ako to namietal žalovaný. Na základe vykonaného dokazovania (obsahu VPP, ako
aj rozhodcovského rozsudku), mal súd zároveň za to, že v prejednávanej veci bola porušená zásada
rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu,
s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, t.j.

žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobcu ovplyvniť kreovanie tohto orgánu, pričom už
táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 2735/2011 zo
dňa 3.4.2012, podľa ktorého právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie, pričom ak sa výber rozhodcu neurčil podľa

transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.
Ohľadom ustanovenia bodu 4 „Osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008“, teda možnosti odmietnuť
aplikáciu čl. XV. VPP, súd ešte poukazuje, že dojednanie týkajúce sa rozhodcovskej doložky bolo
vyhodnotené ako neprijateľná, a teda neplatná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná s
účinkami „ex tunc“ teda neplatná od počiatku a z tohto dôvodu ani nemožno odmietnuť aplikáciu čl. XV

VPP, keďže odstúpiť možno iba od platného právneho úkonu (dojednania).

V súvislosti s nerovnováhou práv a povinností účastníkov konania, súd poukazuje aj na nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS 2164/2010, z ktorého okrem iného vyplýva, že rozhodcovské
konanie musí zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo v prípade ak by

spotrebiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok uplatnených spotrebiteľských práv), pričom podmienky ustanovenia rozhodcu
a dohodnuté podmienky procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo
vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa. V súvislosti
s vyššie uvedeným súd poukazuje na rokovací poriadok arbitrážneho súdu, ktorý je vzhľadom na

početnosť sporov rovnakého typu nepochybne žalovanému známy a z ktorého, podľa názoru súdu,
jednoznačne vyplýva znevýhodnené postavenie spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným súdom.
Jedná sa napr. o zásadu písomnosti rozhodcovského konania s tým, že spotrebiteľ síce môže
žiadať nariadiť pojednávanie, ale len za poplatok 36 EUR. Taktiež musí platiť aj paušál na správne
náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu od 84 do 6.000 EUR. Podanie odporu voči

rozhodcovskému rozsudku je limitované neprimerane krátkou 5-dňovou lehotou. Fikcia o doručení
rozsudku sa uplatňuje aj v prípade, ak sa adresát nezdržiava na adrese doručovania. V prípade
procesných úkonov je podmienkou prijatia návrhu zaplatenie príslušného poplatku (v prípade podania
odporu je to suma 72 EUR). Nie je upravená možnosť oslobodenia od platenia poplatkov v prípade
hmotnej núdze spotrebiteľa. Teda aj tieto skutočnosti jednoznačne zakladajú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
S poukazom na vyššie uvedené, preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že inštitút rozhodcovského
konania obsiahnutý v spotrebiteľskej zmluve, v danom prípade poistnej zmluve resp. VPP, nebol
dojednaný individuálne, preto aj keby by mal žalobca možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy
so všetkými zmluvnými dojednaniami, nemohol ovplyvniť ich obsah a žalovaný nepreukázal opak. Z

vyššie uvedených dôvodov, preto súd považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú
a teda neplatnú zmluvnú podmienku a s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z.z. rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach
sp. zn. 3C/3475/2012 zo dňa 19.1.2012 zrušil.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.V danom prípade je súd toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. tak ako to navrhol žalovaný podaním zo dňa 20.11.2013.
Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.7.2013, ktorý žalovaný pripojil

k svojmu procesnému návrhu sa týka iba procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov v
súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo zásah do konkrétnych ústavných
práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy a preskúmavať ich názory
okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí a preto sa vecne sporným problémom - otázkou platnosti
rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Navyše však súd v tejto súvislosti upozorňuje na ďalší nález

Ústavného súdu SR I. US 38/13-50 zo dňa 24.10.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že nedošlo k porušeniu
ústavného práva žalovaného (sťažovateľky), ktorý v sťažnosti argumentoval aj už spomínaným nálezom
II. US 499/2012. V náleze I. US 38/2013 Ústavný súd poukázal na zvláštny postup senátu II. US, ktorý
krátko predtým dňa 28.2.2013 vo veci II. US 160/13 obdobným 4 sťažnostiam toho istého sťažovateľa
nevyhovel a napriek tomu, ako aj mnohým ďalším nálezom s tým istým záverom, (ktoré sú citované v
odôvodnení) nepredložil plénu US pre účely zjednotenia právnych názorov a preto sporné rozhodnutie

možno považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu.

Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o
odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd po skončení dokazovania odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozhodnutia, pričom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. je účastník konania povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, súd ohľadom trov rozhodol tak, že o
nichrozhodnesamostatnýmrozhodnutím,keďžeúčastnícisidovyhláseniarozhodnutiatrovyneuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.