Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 25, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/75/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209003
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1112209003.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou G. v právnej veci navrhovateľa N. I., bývajúceho v G.

T. D., H. A./XX, zastúpeného N.. Lubomírom Müllerom, euroadvokátom, so sídlom v Českej republike,
Symfonická 1496/9, Praha, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.03.2011 domáhal voči odporcovi náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 1170/98, ktorý spočíval v tom, že ho súd
bezdôvodne počnúc od 23.05.2002 zatiahol do prebiehajúceho konania ako účastníka na strane
odporcu, toto konanie trvalo neúmerne dlho a bolo právoplatne ukončené až dňa 16.12.2010.
Navrhovateľ bol po dobu 8 a pol roka bezdôvodne vystavený súdnej žalobe. Navrhovateľ sa domáhal
priznania nemajetkovej ujmy vychádzajúc zo "silnej, ale vyvrátiteľnej domnienky", že neprimeraná dĺžka
konania znamená pre neho vznik morálnej ujmy a nie je potrebné túto dokazovať. Vzhľadom na to, že
podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") je možné žiadať zadosťučinenie

za rok trvajúcich prieťahov v konaní cca 500 Eur, navrhovateľ považoval žiadanú nemajetkovú ujmu vo
výške 4.000 Eur za primeranú.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Mal za to, že
nárok uplatnený navrhovateľom nespĺňa základné podmienky vymedzené tak zákonom č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom (ďalej len "zákon č. 58/1969 Zb."), ako aj zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003
Z.z."). Navrhovateľ síce označil za nesprávny úradný postup prieťahy v konaní vedenom na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, avšak bližšie nešpecifikoval, v ktorom období malo k prieťahom dôjsť, preto
možno vyvodiť záver, že za prieťahové pokladal navrhovateľ celé obdobie počnúc od jeho vstupu do
konania až do právoplatného skončenia konania. Podľa ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. možno
za nesprávny úradný postup považovať aj zbytočný prieťah v konaní, avšak to za predpokladu, že
Občiansky súdny poriadok stanovuje lehotu, v ktorej súd napriek povinnosti vec prejednať a meritórne

rozhodnúť, toto nesplní. Navrhovateľom označené konanie na Okresnom súde Spišská Nová Ves,
vzhľadom na svoj charakter, k danému typu konaní však nepatrí. Nesprávnym úradným postupom
by potom podľa odporcu mohlo byť len nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku
porušeniastanovenýchaleboprimeranýchlehôtnajehovydanie,ktorúokolnosťvšakniejekompetentnýpreskúmať všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č.
514/2003 Z.z. Podľa odporcu si mal navrhovateľ uplatňovať nárok na primerané zadosťučinenie za
prípadné porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažnosťou pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky, ktorý skúma okolnosti ohľadne porušenia tohto práva podľa troch kritérií,
a to zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu. Pokiaľ išlo o predmet sporu v konaní
na Okresnom súde Spišská Nová Ves, sp. zn. 9C 1170/98, odporca mal za to, že konanie bolo po
skutkovej stránke zložité, súd vykonával rozsiahle dokazovanie, okrem iného aj znaleckým posudkom,
pričom vec bola náročná i po právnej stránke, meritórne rozhodnutie okresného súdu bolo dvakrát

zrušené Krajským súdom v Košiciach. Súd však konal plynule, bez dlhších období nečinnosti, preto
ak sa navrhovateľ domnieval, že súd zbytočne predlžoval vybavovanie veci mal k dispozícii účinné
prostriedky nápravy na odstránenie prieťahov v konaní, napríklad aj sťažnosťou na postup súdu podľa
§ 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch alebo ústavnou sťažnosťou pre porušenie článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovateľ však nenamietal existenciu prieťahov v konaní, a teda
nevyužil všetky zákonom predpokladané prostriedky na zabezpečenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Pokiaľ išlo o požadovanú nemajetkovú ujmu, odporca mal za to, že jej vznik
a ani výšku navrhovateľ nijakým spôsobom nešpecifikoval a nepreukázal. Nestotožnil sa s názorom
navrhovateľa, že neprimeraná dĺžka súdneho konania automaticky predpokladá morálnu ujmu, ktorú nie
je potrebné dokazovať. V konaní na Okresnom súde Spišská Nová Ves nedošlo k žiadnemu zásahu do
práv navrhovateľa, navrhovateľ nebol súdom zaviazaný na žiadne plnenie, čím nepreukázal súvislosť

existencie nemajetkovej ujmy s konaním vedeným na Okresnom súde Spišská Nová Ves. Naviac, v
režime zákona č. 58/1969 Zb. nie je možné uvažovať o priznaní nemajetkovej ujmy, nakoľko tento
zákon predmetný inštitút nepozná. Peňažná náhrada nemajetkovej ujmy má zahŕňať ujmu spôsobenú
poškodením občianskej cti, dobrej povesti, ujmu v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia alebo
inú preukázanú ujmu, ak ju nemožno napraviť inak. Ak by aj navrhovateľ preukázal neprimeraný

zásah do jeho osobnosti a života v dôsledku namietaného nesprávneho úradného postupu, priznanie
nemajetkovej ujmy by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by túto ujmu nebolo možné uspokojiť inak.
Navrhovateľ v tomto smere nepreukázal značnú mieru zásahu do osobnostnej sféry, nepreukázal preto
vznik nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, a ani
existenciu nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nemôže byť daná ani príčinná

súvislosť medzi nimi.

Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 15.08.2012 doplnil, že za nesprávny úradný postup považuje
celú dĺžku konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves v trvaní 8 a pol roka, ktorú považoval
za neprimeranú. Vzhľadom na existenciu takto vymedzeného nesprávneho úradného postupu mal za to,

že postačuje len navrhnúť primeranú náhradu nemajetkovej ujmy, bez potreby jej ďalšieho dokazovania,
nakoľko prieťahy v konaní nemajetkovú ujmu vyvolávajú. I keď Občiansky súdny poriadok stanovuje
lehotu na rozhodnutie súdu len v presne vymedzených konaniach, tam, kde tomu tak nie je, treba
aplikovať článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, v zmysle ktorého má súd
konať v primeranej lehote. Pokiaľ išlo o samotný charakter konania na Okresnom súde Spišská Nová

Ves, mal navrhovateľ za to, že nešlo o vec zložitú, o určitú obtiažnosť mohlo ísť pri posudzovaní vzťahu
medzi v konaní navrhovateľom - C. I. S. a odporcom v prvom rade- N. H., ale nie aj vo vzťahu k nemu ako
odporcovi v druhom rade. Predmetom sporu bola pritom úhrada sumy 2.532,69 Eur (76.300 Sk) spolu s
18% úrokom z omeškania počnúc od 05.03.1997 do zaplatenia, zaplatenie súdneho poplatku vo výške
101,31 Eur (3.052 Sk) a náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré v súčte nepredstavovali len nepatrnú

čiastku, ale spor veľkého významu, ktorého veľkosť narastala každým dňom najmä kvôli vysokému
úroku z omeškania. Navrhovateľ ďalej namietal, že nebolo jeho povinnosťou namietať prieťahy v konaní
a domáhať sa priznania primeraného zadosťučinenia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. S
poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky totiž svoj nárok opieral o právne normy
vyššej sily, ktoré je možné priamo aplikovať, bez režimu zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003

Z.z., nakoľko sa tento nárok odvíja od práv zaručených Listinou základných práv a slobôd.

Súdnariadilvovecipojednávaniena6.02.2013a25.03.2013apovykonanídokazovanianapojednávaní
dňa 25.03.2013 vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami a
ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocnenej zástupkyne odporcu, oboznámil
sa aj s listinnými dokladmi založenými do súdneho spisu zo strany navrhovateľa, a to fotokópiou zlekárskej dokumentácie navrhovateľa, obsahom spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 9C
1170/1998, ako aj o ostatným obsahom spisu.

Súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné
dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania
uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity

účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi
konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Skutkový stav je nasledovný:

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 9C 1170/1998, (ďalej len "okresný súd") súd zistil,
že C. I. - S. ako navrhovateľ sa žalobou podanou na súd dňa 28.04.1998, domáhal pôvodne len voči N.
H. ako odporcovi zaplatenia istiny 2.532,69 Eur (76.300 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 18%
od 05.03.1997 do zaplatenia dôvodiac, že pre odporcu vyťažil v lokalite Suchý Vrch, kat. územie C., v

období od apríla do júna kalendárneho roka 1996 objem 348 m3 dreva za dohodnutú cenu 11,62 Eur
(350,-Sk) za m3, spolu 4.043,02 Eur (121.800,-Sk). Na základe dohody prevzal od odporcu objem 65
m3 dreva v cene 1.510,32 Eur (45.500,-Sk) a uskutočnil jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok,
čím mu vzniklo právo na zaplatenie žalovanej istiny. Okresný súd rozhodol vo veci prvý krát rozsudkom
zo dňa 05.11.1998, č.k. 9C 1170/98-32, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Z dôvodu

odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 04.03.1999, sp. zn. 11Co 25/99, prvostupňový
rozsudok súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na návrh navrhovateľa v podaní zo dňa 25.03.2002,
ktorým navrhol pristúpenie N. I. do konania na strane odporcu, ako osoby splnomocnenej konať v
mene spoločenstva Urbariátne lesy a pasienkové spoločenstvo podľa výpisu z registra pozemkových
spoločenstiev, okresný súd uznesením zo dňa 25.03.2002, rozhodol o pripustení N. I. do konania

ako odporcu v druhom rade a predmetné uznesenie doručoval účastníkom konania, vrátane N. I.,
ktorý uznesenie prevzal dňa 06.06.2002. Následne súd dňa 17.06.2002 požiadal katastrálny odbor OÚ
Spišská Nová Ves o zaslanie príslušných listov vlastníctva, na ktorú výzvu správa katastra Spišská
Nová Ves odpovedala listom doručeným súdu dňa 03.07.2002 a zaslaním požadovaných dokladov.
Okresný súd nariadil pojednávanie na termín 22.01.2003 a uznesením zo dňa 17.12.2002 rozhodol o

svedočnom pre svedka N. C.. Dňa 21.01.2003 súd obdržal prostredníctvom faxu zaslané oznámenie N..
I. Y. o prevzatí právneho zastúpenia N. I. ako odporcu v druhom rade spolu so žiadosťou o odročenie
pojednávania za účelom oboznámenia sa s obsahom súdneho spisu, ktorej žiadosti súd vyhovel a
pojednávanie dňa 22.01.2003 odročil na termín 26.02.2003. Pojednávanie dňa 26.02.2003, ktorého sa
zúčastnil i odporca v druhom rade súd odročil na neurčito za účelom možnosti uzavretia mimosúdnej

dohodymedziúčastníkmikonania.Vzhľadomnaoznámenieprávnehozástupcunavrhovateľasúdvytýčil
pojednávanie na 25.06.2003, ktoré však odročil z dôvodu, že dňa 23.06.2003 obdržal prostredníctvom
faxu žiadosť právneho zástupcu odporcu v druhom rade o jeho odročenie, nakoľko mal byť v tom čase
odcestovaný. Súd dňa 25.06.2003 obdržal i správu právneho zástupcu navrhovateľa ohľadne výsledku
mimosúdnych rokovaní spolu s návrhmi na vykonanie dokazovania. Uznesením zo dňa 30.06.2003 súd

uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, ktoré uznesenie prevzal
právny zástupca navrhovateľa dňa 08.07.2003. Okresný súd zisťoval dňa 21.07.2003 a 08.08.2003 či
si navrhovateľ splnil svoju preddavkovú povinnosť, pričom dňa 08.08.2003 dal pokyn učtárni súdu na
vymáhanie preddavku na znalecké dokazovanie. Následne súd uznesením zo dňa 23.09.2003 ustanovil
do konania znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Po obdržaní žiadosti ustanoveného znalca

o zmenu osoby znalca z dôvodu jeho vysokej pracovnej zaneprázdnenosti, ako aj žiadosti právneho
zástupcu navrhovateľa dňa 03.10.2003 o opravu niektorých úloh pre znalca súd uznesením zo dňa
30.10.2003 rozhodol o zmene osoby znalca, ktoré uznesenie doručoval účastníkom konania. Vzhľadom
na oznámenie novo ustanoveného znalca zo dňa 03.12.2003 o nemožnosti vypracovať znalecký
posudokprezdravotnédôvodyapracovnúzaneprázdnenosťokresnýsúduznesenímzodňa08.12.2003

rozhodol o v poradí druhej zmene osoby súdneho znalca a poveril vypracovaním znaleckého posudku
V.. Ľ. K.. Súdny znalec vypracoval znalecký posudok a spolu s vyúčtovaním ho doručil okresnému súdu
dňa 15.07.2004. Súd rozhodol o priznaní znalečného uznesením zo dňa 19.07.2004, a po obdržaní
vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa k znaleckému posudku dňa 17.09.2004 nariadil pokynom zodňa28.09.2004pojednávaniena15.10.2004.Odporcavdruhomradesadostavilnasúddňa06.10.2004
a zároveň založil do spisu písomné vyjadrenie k predmetu sporu. Pojednávanie dňa 15.10.2004 po
prejednaní veci súd odročil na neurčito a vyzval Urbariátne lesy a pasienkové spoločenstvo Poráč

o predloženie žiadaných dokladov, ktoré súd obdržal dňa 22.10.2004 a 29.10.2004. Výzvou zo dňa
15.11.2004 súd požiadal spoločenstvo, ako aj Obvodný lesný úrad o predloženie ďalších potrebných
dokladov, ktoré súd obdržal dňa 25.11.2004 a dňa 06.12.2004. Na základe pokynu zo dňa 24.01.2005
súd doručoval písomné vyjadrenie právnemu zástupcovi navrhovateľa a pokynom zo dňa 10.03.2005
nariadil termín pojednávania na 01.04.2005. Okresný súd obdržal dňa 23.03.2005 návrh odporcu v

druhom rade na doplnenie dokazovania výsluchom svedka, ktorý na pojednávaní dňa 01.04.2005
zamietol a vyhlásil rozsudok vo veci samej. Súd zamietol v celom rozsahu návrh navrhovateľa a uložil mu
povinnosť nahradiť odporcom trovy konania. Doplňujúcim rozsudkom zo dňa 01.04.2005 súd rozhodol
aj o povinnosti náhrady trov vzniknutých štátu. Mal za preukázané, že predmetom konania bol nárok
medzi navrhovateľom a pozemkovým spoločenstvom bez právnej subjektivity, ktoré spoločenstvo sa
v priebehu konania zmenilo na spoločenstvo s právnou subjektivitou Urbariátne lesy a pozemkové

spoločenstvo Poráč pozem.spol., bez zmeny označenia účastníkov na strane odporcov. Keďže ani jeden
z odporcov nebol spoluvlastníkom časti nehnuteľnosti, z ktorej sa vykonávala ťažba dreva, dospel súd k
záveru, že odporcovia nie sú zodpovední a neručia za vzniknuté záväzky. Po obdržaní vyúčtovania trov
konania v dňoch 02.04. a 06.04.2005 a predĺžení lehoty na napísanie písomného vyhotovenia rozsudku
z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu, súd vypracoval písomne rozsudok dňa 10.06.2005 a

tento expedoval účastníkom konania spolu s doplňujúcim rozsudkom; odporca v druhom rade rozsudok
prevzal dňa 14.06.2005. Dňa 13.07.2005 súd obdržal odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu, ktoré
pokynom zo dňa 14.07.2005 doručoval ostatným účastníkom konania spolu s výzvou na vyjadrenie
k nemu. Odporca v druhom rade sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním doručeným súdu dňa
03.08.2005. Okresný súd uznesením zo dňa 18.08.2005 rozhodol o zastavení odvolacieho konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku, ktoré zrušil uznesením zo dňa 27.09.2005 zistiac, že tento bol
uhradený dňa 08.08.2005. Následne okresný súd dňa 03.10.2005 predložil spis odvolaciemu Krajskému
súdu v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 30.03.2007, sp. zn. 4Co 338/2005, zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z
dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku. Po vrátení spisu z krajského súdu dňa 16.05.2007, okresný súd

pokynom zo dňa 22.05.2007 doručoval rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom konania. Následne
súd výzvou zo dňa 30.07.2007 vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na predloženie návrhov na
doplnenie dokazovania, ktoré právny zástupca predložil podaním doručeným súdu dňa 24.09.2007.
Medzitým súd dňa 23.08.2007 obdržal písomné podanie odporcu v druhom rade s návrhmi na doplnenie
dokazovania. Súd nariadil dňa 13.11.2007 pojednávanie na termín 27.02.2008, ktoré po prejednaní veci

odročil za účelom znovupredvolania svedka a neprítomnosti účastníkov konania na termín 28.05.2008.
Okresný súd obdržal dňa 12.03.2008 ďalší návrh na doplnenie dokazovania zo strany odporcu v
druhom rade, ktorý doručoval dňa 26.03.2008 právnemu zástupcovi navrhovateľa a uskutočnil šetrenie
pobytu odporcu v prvom rade prostredníctvom policajného zboru. Pred pojednávaním dňa 28.05.2008
súd obdržal i podania odporcu v druhom rade zo dňa 12.05.2008 a 24.05.2008, pričom samotné

pojednávanie po vykonaní dokazovania odročil na neurčito za účelom predloženia dokladov od odporcu
v druhom rade a prípadných procesných návrhov zo strany právneho zástupcu navrhovateľa. Po
obdržaní darovacej zmluvy medzi odporcom v druhom rade a J. I. od odporcu v druhom rade dňa
29.05.2008, informácie od spoločenstva Urbariátne lesy a pasienkové spoločenstvo Poráč zo dňa
16.06.2008 ohľadne členstva odporcu v druhom rade a jeho matky J. I.Í. v spoločenstve, ako aj po

získaní správy o pobyte odporcu v prvom rade, súd obdržal dňa 28.09.2008 podanie právneho zástupcu
navrhovateľa s návrhom na doplnenie dokazovania a návrhom na rozšírenie okruhu účastníkov konania.
Okresný súd uznesením zo dňa 15.12.2008 rozhodol o pripustení J. I. do konania ako odporkyne v
treťom rade a uznesenie doručoval účastníkom konania v priebehu mesiaca december 2008. Pred
termín ďalšieho pojednávania dňa 02.07.2009, ktoré súd vytýčil dňa 17.06.2009, súd doručoval písomné

vyjadrenie odporcu v druhom rade zo dňa 09.02.2009, uskutočnil dopyt na Daňový úrad a Obvodný
úrad Spišská Nová Ves ohľadne registrácie pozemkového spoločenstva, ktorého výsledok obdržal
dňa 09.04.2009 a 16.04.2009 a obdržal i písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa zo
dňa 27.04.2009 a vyjadrenie odporcov v druhom a treťom rade zo dňa 25.06.2009. Súd obdržal i
ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu v prvom rade z neúčasti na pojednávaní. Súd prejednal

vec na pojednávaní dňa 02.07.2009, na ktoré sa dostavil odporca v druhom rade, splnomocnený i na
zastupovanie odporkyne v treťom rade v konaní, a vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorým odporcu v
prvomradezaviazalkpovinnostizaplatiťnavrhovateľovisumu2.532,70Eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 17,6% ročne z dlžnej sumy od 20.05.1998 a nahradiť mu trovy konania, v prevyšujúcej častisúd návrh navrhovateľa zamietol. Súd ďalej rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi v
druhom rade trovy konania a odporkyni v treťom rade náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd mal
za to, že medzi navrhovateľom a odporcom v prvom rade existoval zmluvný vzťah, v zmysle ktorého

navrhovateľa vyťažil drevo, za ktoré zaplatil, avšak pre zákaz odporcu v prvom rade drevo v hodnote
2.532,69 Eur (76.300,-Sk) z lesa neodviezol. Keďže po odvolaní zákazu sa navezené drevo na skládke
odporcu už nenachádzalo, považoval súd nárok navrhovateľa v celom rozsahu istiny za opodstatnený.
Pokiaľ išlo o návrh smerujúci voči odporcom v druhom a treťom rade, mal okresný súd za preukázané,
že odporca v druhom rade sa stal členom spoločenstva až v roku 1997, teda až po vzniku škodnej

udalosti a odporkyňa v treťom rade členkou nikdy nebola. Z tohto dôvodu považoval žalobu navrhovateľa
smerujúcu voči odporcom v druhom a treťom rade za neopodstatnenú. Súd dňa 02.07.2009 vyhlásil i
opravnéuznesenietýkajúcesatrovkonania,ktoréspoluspísomnevypracovanýmrozsudkomdoručoval
účastníkom konania. Voči predmetnému rozsudkom podal odvolanie odporca v prvom rade, ktoré bolo
súdu doručené dňa 10.08.2009 a pokynom súdu zo dňa 24.08.2009 doručené ostatným účastníkom
konania. Zároveň súd odporcu v prvom rade vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. Súd

obdržal dňa 16.09.2009 vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa k odvolaniu odporcu v prvom rade
a dňa 21.09.2009 dal pokyn na vypracovanie predkladacej správy na predloženie spisu Krajskému súdu
v Bratislave, ktorému bol spis doručený dňa 05.10.2009. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
22.10.2009 vec vrátil okresnému súdu za účelom vykonania šetrenia ohľadne doručovania rozsudku
súdu a opravného uznesenia súdu. Po vrátení spisu na okresný súd dňa 23.11.2009 súd pokynom zo

dňa 14.01.2010 predvolal právneho zástupcu odporcu v prvom rade na výsluch na deň 26.01.2010,
na ktorý sa právny zástupcu odporcu v prvom rade neustanovil z dôvodu dočasnej práceneschopnosti.
Následnesúdvýzvouzodňa28.01.2010vyzvalprávnehozástupcuodporcuvprvomrade,abysavyjadril
k okolnostiam doručovania rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorú výzvu reagoval právny zástupca
odporcu v prvom rade podaním doručeným súdu dňa 08.02.2010. Po spísaní úradného záznamu

asistentkou senátu súd opätovne predvolal pokynom zo dňa 24.02.2010 právneho zástupcu odporcu v
prvom rade na informatívny výsluch dňa 05.03.2010 a po jeho vykonaní predložil spis pokynom zo dňa
18.03.2010 Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie. Krajský súd uznesením zo dňa 16.11.2010,
sp. zn. 4Co 89/2010, odvolanie odporcu v prvom rade ako oneskorené odmietol a kompletný spis vrátil
okresnému súdu dňa 10.12.2010, ktorý obratom doručoval predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu

účastníkom konania. Rozsudok okresného súdu zo dňa 02.07.2009 nadobudol podľa odtlačku pečiatky
súdu právoplatnosť dňa 16.12.2010. Odporca v druhom rade požiadal súd dňa 01.04.2011 o zaslanie
rozsudku súdu spolu s opravným uznesením s vyznačenou doložkou právoplatnosti, ktorej žiadosti súd,
po zaplatení súdneho poplatku dňa 12.04.2011, vyhovel dňa 28.04.2011.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu uviedol, že v máji 2002 ho Okresný súd Spišská
Nová Ves zatiahol do konania postupom podľa § 92 ods. 1 O.s.p. Súd ho oklamal, že má s vecou niečo
spoločné, keďže malo ísť o nejaké spoločné práva, avšak navrhovateľ C. I. vystupujúceho ako žalobcu
v danom konaní, nepoznal a to až do roku 1999, kedy sa navrhovateľ stal predsedom urbariátu a C. I.
od neho žiadal nejaké drevo. Pokiaľ išlo o nesprávny úradný postup podľa navrhovateľa súd vykonal

viacero zmätočných úkonov, dal vypracovať znalecký posudok, o ktorom Krajský súd v Košiciach v
uznesenízodňa03.03.2007konštatoval,žebolnadbytočný.Vdôsledkuzatiahnutiadosúdnehokonania
začal mať navrhovateľ psychické problémy, bol psychicky na dne z toho, že by mal platiť vysoké sumy
peňazí. Problémy sa zhoršili najmä po prvom pojednávaní, keď prežíval triašku, bezvládnosť, uvažoval,
že so všetkým skoncuje; zachránila ho však rodina. Vzhľadom na to, že tieto stavy sa opakovali pred

každým pojednávaním a pri preberaní poštových zásielok, na odporúčanie matky navrhovateľ navštívil
psychiatra, ktorú skutočnosť preukazoval lekárskymi správami založenými do spisu. Z obsahu fotokópie
lekárskych správ navrhovateľa (č.l. 36) pritom vyplýva, že dňa 22.04.2003 sa navrhovateľ dostavil k I..
Y. Y., psychiatrovi, z dôvodu problémov v práci administratívneho rázu, keď pracoval na Urbariáte na
Poráči. Udával, že legislatíva, aj pracovné pomery sa zhoršovali v jeho neprospech a on, keďže to bral

dôsledne a zodpovedne, sa rozhodol to nechať, nevedel spať, nemohol jesť, zhoršila sa mu nálada,
musel stále myslieť na problémy v práci, bol plačlivejší a nevedel sa na nič sústrediť. Pri kontrole dňa
09.05.2003 a nasadení liečby navrhovateľ konštatoval, že je kľudnejší, našiel si nové zamestnanie, do
ktorého síce dochádza, avšak táto zmena mu pomohla, zlepšil sa mu spánok, hoci stále ťažšie zaspáva.
Lekár konštatoval, že u navrhovateľa naďalej pretrvávala depresívna nálada s večernými pesimami,

úzkostné prežívanie, anxieta, mierny tremor rúk, dysnyslaxia. Pri kontrole dňa 20.05.2005 navrhovateľ
uviedol, že sa situácia napravuje, veci sa dali do poriadku a je kľudnejší, v noci sa už neprebúdza. Jeden
z nasadených liekov mu neprospieval, keďže sa po ňom síce cítil tlmený, ale vnútorne nie uvoľnený.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu samu zrútil celý život, nemohol si nájsť zamestnanie, skôr len príležitostné práce. Na prácu sa nevedel
sústrediť, spor mu zabral totiž veľa času a peňazí, ktoré mu nakoniec súd ani nepriznal, zanedbával
syna, rodinu.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojich ústnych prednesoch zotrval na dôvodnosti podanej žaloby
navrhovateľa, ktorou sa navrhovateľ domáhal náhrady nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti štátu
podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z.. Okrem prieťahov v konaní na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, sp. zn. 9C 1170/98, v období od 23.05.2002 do 16.12.2010 právny zástupca

navrhovateľa ako nesprávny úradný postup namietal i zbytočné pribratie navrhovateľa do súdneho sporu
a vydanie rozhodnutí, ktoré boli dva krát odvolacím súdom zrušené. Navrhovateľ bol úplne zbytočne a
proti svojej vôli pribratý do konania ako odporca, bol týmto sporom zbytočne zaťažovaný po dobu 8 a pol
roka, hrozila mu povinnosť zaplatiť vysokú čiastku, pričom svojimi úkonmi nemohol modifikovať a skrátiť
dĺžku súdneho konania. Pokiaľ išlo o samotné konanie na Okresnom súde Spišská Nová Ves právny
zástupca navrhovateľa nepovažoval spor z právneho hľadiska za zložitý medzi všetkými účastníkmi

konania, ale len medzi v konaní navrhovateľom C. I. a odporcom v prvom rade - N. H.. Účastníci
konania, najmä navrhovateľ nijakým spôsobom neprispel k prieťahom v konaní, riadne sa dostavoval
na súdne pojednávania. Napriek namietaným prieťahom v konaní sa navrhovateľ rozhodol nepodať
sťažnosť podľa zákona č. 757/2004 Z.z., ani ústavnú sťažnosť, ktorá okolnosť však podľa právneho
zástupcu navrhovateľa mu nemôže byť pričítaná na ťarchu. Navrhovateľ sa nebránil svojmu vstupu

do konania a proti rozhodnutiu súdu nepodal opravný prostriedok, nakoľko laicky usúdil, že akékoľvek
opravné prostriedky súdne konanie len predĺžia. Nesprávny úradný postup súdu ovplyvnil zdravotný
stav navrhovateľa, ktorý sa výrazne zhoršil. Navrhovateľ sa stal obeťou šikany zo strany súdu. Pokiaľ
išlo o výšku žiadanej nemajetkovej ujmy, právny zástupca navrhovateľa považoval sumu 4.000 Eur za
primeranú zohľadniac celkovú dĺžku konania a judikatúru ESĽP v obdobných veciach.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu vo svojich ústnych prednesoch namietala dôvodnosť nároku
navrhovateľa na nemajetkovú ujmu. Mala za to, že navrhovateľom vymedzené obdobie od 23.05.2002
do 16.10.2010 nemožno v celosti označiť za prieťahy v konaní, ktoré naviac všeobecný súd ani nie je
oprávnený v rámci konania o náhradu škody preskúmavať. Taká činnosť by totiž viedla k absurdnému

posudzovaniu prieťahov všeobecným súdom aj v konaniach vedených súdmi vyššieho stupňa.
Vzhľadom na to, že podľa ostatnej novely zákona č. 514/2003 Z.z. bez prechodných ustanovení, účinnej
od 01.01.2013 sa špecifikovali predpoklady, z ktorých súd vychádza pri skúmaní prieťahov v konaní
splnomocnená zástupkyňa odporcu poukazovala na absenciu týchto predpokladov u navrhovateľa.
Navrhovateľ nevyužil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v konaní, príp. ústavnú sťažnosť, nežiadal

urgenciami o vytýčenie skoršieho súdneho pojednávania. Zároveň, pokiaľ navrhovateľ nesúhlasil s
rozhodnutím súdu o jeho pribratí do konania zo dňa 23.05.2002, nič mu nebránilo podať proti nemu
odvolanie. Pokiaľ išlo o nemajetkovú ujmu mala splnomocnená zástupkyňa odporcu za to, že neexistuje
prezumpcia vzniku nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu, túto je potrebné
preukázať.

Navrhovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o prerokovanie nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000 Eur v dôsledku prieťahov v konaní vedenom na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, sp. zn. 9C 1170/98, listom zo dňa 22.07.2011, ktorej žiadosti ministerstvo
nevyhovelo z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných predpokladov podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.") zodpovednosť za škodu podľa
tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno

zbaviť.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.(účinnomvčasenamietanéhonesprávnehoúradnéhopostupu)
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sapovažuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len "zákon č. 58/1969 Zb.") štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred

štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v
trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa § 18 ods. 1,2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s

prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.Súdposudzovalnároknavrhovateľavyplývajúciznamietanéhonesprávnehoúradnéhopostupuodporcu
vzhľadom i na právnu kvalifikáciu uplatneného nároku zo strany právneho zástupcu navrhovateľa tak

podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., ako aj ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z, zohľadniac § 27
ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu malo
dôjsť v období spadajúceho pod účinnosť oboch právnych predpisov.

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom ako zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch
podmienok a to: 1./ existencia nezákonného rozhodnutia/ nesprávneho úradného postupu 2./ existencia
škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. existencia nemajetkovej ujmy 3./ príčinná
súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom.

Zákon č. 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Podľa
konkrétnychokolnostítoho-ktoréhoprípadumôžeísťoakúkoľvekčinnosťspojenúsvýkonomprávomocí
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva
z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom

predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska
účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu
môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci
jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie

však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť
štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky). Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa za nesprávny úradný postup považujú aj zbytočné prieťahy
v konaní, pričom s účinnosťou od 01.01.2013 sa v zmysle novelizovaného ustanovenia § 9 ods. 2

zákona č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní existencie nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v
zbytočných prieťahoch v konaní vychádza i z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Pri posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy sa súd v prvom rade
zaoberal tým, či navrhovateľ preukázal splnenie predpokladov zodpovednosti štátu v zmysle vyššie
citovaných zákonov. I keď to odporca v konaní namietal, súd pritom vychádzal i z obsahu uznesenia
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.08.2009, sp. zn. 6Co 100/09, v ktorom sa odvolací súd pri
posudzovaní správnosti záveru okresného súdu o nedostatku právomoci súdu preskúmavať priebeh

konania na inom súde z hľadiska toho, či v ňom došlo alebo nedošlo k prieťahom v konaní, a teda
k nesprávnemu úradnému postupu, nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa a výslovne uviedol,
že všeobecný súd je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v
prieťahoch v konaní, zohľadňujúc pritom tri hľadiská, a to 1.právna a faktická zložitosť veci, 2. správanie
účastníkov konania a 3. postup samotného súdu.

Súd sa pri posudzovaní navrhovateľom označeného nesprávneho úradného postupu spočívajúceho
v zbytočných prieťahov v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 9C 1170/98, v
období od 23.05.2002 do 16.12.2010 nestotožnil s námietkou odporcu, ktorý poukazoval na aplikáciu
novelizovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013, v zmysle

ktorého súd pri posudzovaní existencie nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v zbytočných
prieťahochvkonanímusívychádzaťlenzozákonomvymedzenýchpodkladov,okreminéhoizvýsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, resp. z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Súd má za to, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych
noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95).
Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Vteórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov.
Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade
odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný

nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej
retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi
skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho)
právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou
účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva

stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než
začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých
podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do
budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.
Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych

vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,
pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo
pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,

ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy (k tomu aj rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo 98/2010).

Vychádzajúc z týchto skutočností mal súd za to, že pokiaľ právna úprava zákona č. 58/1969 Zb. a
zákona č. 514/2003 Z.z. účinná v období namietaného nesprávneho úradného postupu nevyžadovala

ako podklad pre ustálenie otázky, či skutočne došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v
zbytočných prieťahoch v konaní podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa zákona č. 757/2004 Z.z.,
resp. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatujúceho porušenie práv na prejednanie
veci v primeranej lehote, treba tento stav a úpravu akceptovať aj pri posudzovaní nároku navrhovateľa
ako stav existujúci podľa skôr platnej a účinnej právnej úpravy. V opačnom prípade by podľa mienky

súdu došlo k neprimeranej aplikácii neskoršej právnej normy na prípady vzniknuté v minulosti.

V intenciách ustálenej súdnej judikatúry preto súd skúmal existenciu nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v prieťahoch v konaní podľa troch hľadísk, a to hľadiska zložitosti veci, správania sa
účastníkov konania a správania sa súdu.

Z obsahu spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 9C 1170/98, je pritom podľa mienky
súdu zrejmé, že pokiaľ ide prvé kritérium posudzovania, a to právna a faktická zložitosť veci, nejde o
vec po právnej stránke zložitú, nakoľko predmetom konania bolo zaplatenie peňažnej sumy v zmysle
návrhu navrhovateľa, ktorý typ žaloby patrí k štandardným typom súdnych žalôb. Pokiaľ však ide o

stránku skutkovú, vec žiadala vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, nakoľko i Krajský súd v Košiciach v
uznesení zo dňa 04.03.1999, sp. zn. 11Co 25/99, nariadil súdu prvého stupňa, zrušiac jeho prvotné
rozhodnutie, doplniť dokazovanie. Viazaný týmto názorom odvolacieho súdu okresný súd preto doplnil
dokazovanie, a to výsluchom svedkov, vyžiadaním a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a vykonal i
rozsiahle znalecké dokazovanie. Skutkovú situáciu sťažil postup navrhovateľa, ktorý v priebehu konania

dva krát rozšíril okruh účastníkov konania, a to o odporcu v druhom rade, ktorého vstup do konania
súd pripustil uznesením zo dňa 23.05.2002 a o odporkyňu v treťom rade, o ktorej vstupe do konania
súd rozhodol uznesením zo dňa 15.12.2008. Pokiaľ ide o druhé hľadisko posudzovania, súd zistil v
správaní účastníkov konania v niektorých prípadoch významné skutočnosti. Účastníci konania reagovali
zväčša primerane na výzvy súdu, avšak nemožno opomenúť, že z dôvodov na ich strane súd pristúpil

k odročeniu pojednávania (pojednávanie dňa 22.01.2003 a dňa 25.06.2003 bolo odročené na žiadosť
právnych zástupcov, dňa 26.02.2003 odročené na neurčito za účelom mimosúdnej dohody o urovnaní),
k vymáhaniu preddavkov na trovy znaleckého dokazovania, k šetreniu pobytu odporcu v prvom rade;
v celkovom súhrne však nemožno tieto okolnosti označiť za postup, ktorým by spôsobili zbytočné
prieťahy v konaní. A napokon, pokiaľ ide o posledné kritérium, a to postup samotného súdu, tu súd

vychádzal z chronológie jednotlivých procesných úkonov súdu v konaní. Ich dôslednou analýzou dospel
k záveru, že okresný súd postupoval v konaní plynule, medzi jednotlivými úkonmi a pokynmi zákonného
sudcu neboli dlhšie časové odstupy. Ak sa aj na prvý pohľad mohlo vyskytnúť určité obdobie, počas
ktorého súd neurobil promptný úkon, príčina bola objektívneho charakteru a súvisela so zisťovanímrozhodujúcich skutočností a zabezpečovaním nevyhnutných dokladov (výzvy na Urbariátne lesy a
pasienkové spoločenstvo Poráč, správu katastra, daňový úrad, a pod.) alebo s konaním tretích osôb
(zmena v osobe súdneho znalca, znalecké dokazovanie). Preto rýchlosť vybavenia určitých úkonov

nemohol okresný súd v plnom rozsahu ovplyvniť. Postup súdu sa pritom odvíjal i od správania sa a
návrhov samotných účastníkov konania, ktorí v priebehu konania navrhli viac krát doplniť dokazovanie,
vyjadrovali sa k nemu, ako aj k samotnému meritu veci, navrhli rozšíriť okruh účastníkov konania, odročiť
pojednávanie za účelom mimosúdnej dohody a pod. Tunajší súd v postupe okresného súdu nevzhliadol
preto závažnejšie nedostatky.

Sumarizáciou vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že Okresný súd Spišská Nová Ves
sa v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 1170/98 nedopustil takého konania, ktoré by sa dalo označiť
za nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných prieťahoch v konaní. Pokiaľ právny zástupca
navrhovateľa vyvodzoval nesprávny úradný postup súdu od dĺžky súdneho konania, ktorá mala byť
neprimeraná, keď od vstupu navrhovateľa do konania až do právoplatného skončenia konania uplynulo

viac ako 8 rokov, tu súd uvádza, že ak sa aj v konaní okresného súdu vyskytli obdobia, ktoré mohol
navrhovateľ ako účastník konania subjektívne pociťovať ako nečinnosť súdu, nemohlo to mať bez
ďalšieho za následok vznik neodôvodnených a zbytočných prieťahov v konaní. Ako aj z judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za
následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky (k tomu sp. zn. II. US 57/01, sp. zn. I. US 46/01). Pokiaľ navrhovateľ argumentoval
i nedôvodnosťou svojho vstupu do konania, že ho súd zatiahol do konania, a tak sa stal obeťou šikany,
je potrebné uviesť, že nie súd určuje okruh účastníkov konania, ktoré právo patrí do výlučnej dispozície
účastníkov konania, resp. v danom prípade do dispozície navrhovateľa C. I.. Okresný súd, riadiac sa
právnou úpravou Občianskeho súdneho poriadku preto len uznesením zo dňa 23.05.2002 rozhodol

o procesnom návrhu navrhovateľa C. I., ktorým žiadal o úpravu okruhu účastníkov konania a pribral
navrhovateľa do konania ako odporcu v druhom rade zistiac, že tomuto procesnému postupu nebránia
žiadne prekážky.

Pokiaľ navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup i spôsob dokazovania okresného súdu v

konaní a mal za to, že súd mal rozhodnúť bez nariadenia znaleckého dokazovania, treba uviesť, že je
výlučne vecou konajúceho zákonného sudcu aký rozsah dokazovania a akými dôkaznými prostriedkami
zvolí. Ide totiž o jeho procesný postup v konaní, ktorý je zameraný na získanie relevantných podkladov
potrebných nielen na ustálenie skutkového stavu, ale následne aj na vydanie meritórneho rozhodnutia,
do ktorého hodnotenia mu iný súd nemôže zasahovať.

Navrhovateľ v konaní označil za zmätočný, a tým nesprávny úradný postup i to, že rozhodnutia
okresného súdu boli odvolacím súdom dva krát zrušené, čo malo prispieť k zbytočným prieťahom v
konaní. Súd udáva, že v zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je ten postup, ktorý
s rozhodovacou činnosťou súdu priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho

rozhodnutia. Je zrejmé, že navrhovateľ síce formálne namietal nesprávnosť postupu okresného súdu,
ktorýsavšakbezprostredneprejavilvobsahutohoktoréhomeritórnehorozsudkusúdu,ktorýkrajskýsúd
ako súd odvolací preskúmaval, hodnotil a v prípade potreby i zrušil. Navrhovateľom formálne vytýkaný
nesprávny úradný postup našiel teda svoje bezprostredné vyjadrenie v obsahu konkrétneho rozhodnutia
súdu, a preto ho nemožno označiť a hodnotiť pojmom nesprávny úradný postup, tak ako má na mysli

ustanovenie § 18 zákona č. 58/1969 Zb., resp. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Rozhodovaciu činnosť
súdu samo o sebe totiž nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup (k tomu i rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 25Cdo 1018/2007). Naviac, okolnosť, že počas konania prebiehajúceho v niekoľkých stupňoch
súdnej sústavy došlo i k prípadnému zrušeniu rozhodnutia, sama o sebe tiež nesprávny úradný postup
nezakladá (k tomu i rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 25Cdo 2197/2007). Navrhovateľ by v tejto súvislosti

moholnamietaťjedinenezákonnosťniektoréhozrozsudkovokresnéhosúdu.ZobsahuspisuOkresného
súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 9C 1170/98, však nevyplýva, že by niektoré z jeho rozhodnutí spĺňali
atribúty nezákonného rozhodnutia, a to v intenciách tak § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., resp. § 6 ods.
1,2 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko žiadne zo súdnych rozhodnutí nebolo ako právoplatné zrušené
pre nezákonnosť príslušným orgánom. Navrhovateľ sa preto týmto titulom náhrady nemajetkovej ujmy

domáhať nemôže.

Hoci konajúci súd analýzou spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C 1170/98, nezistil
existenciu navrhovateľom tvrdeného nesprávneho úradného postupu, a teda nezistil prítomnosťprvotného predpokladu zodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003
Z.z., zaoberal sa i existenciou nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.

V prvom rade musel súd prisvedčiť odporcovi, ktorý správne argumentoval, že zákon č. 58/1969 Zb.,
ktorý treba aplikovať na časť obdobia nesprávneho úradného postupu (do účinnosti zákona č. 514/2003
Z.z.), neumožňoval odškodnenie nemajetkovej ujmy. V takom prípade bolo potrebné podporne použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa k ochrane osobnosti fyzickej osoby (§ 20 zákona
č. 58/1969 Zb.). Navrhovateľ nijako nepreukázal existenciu tvrdeného neoprávneného zásahu do jeho

osobnostných práv v súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom odporcu a ani nijako
nepreukázal, že by tento spôsobil zníženie jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere a
závažným spôsobom zasiahol do jeho súkromia. Tvrdenia navrhovateľa o jeho zlom psychickom stave,
o tom, že bol na dne, že sa bál, že by mal podľa výsledku konania na okresnom súde niečo platiť,
prežíval triašku, bezvládnosť, uvažoval o skoncovaní so životom, tieto nijako nepreukázal. Navrhovateľ
sa v tomto smere odvolával na lekárske správy od psychiatra z roku 2003. Z ich obsahu je však zrejmé,

že ošetrujúci lekár síce konštatoval psychické problémy navrhovateľa, ale tieto, podľa samotného
udania navrhovateľa, súviseli s jeho problémami v práci, boli administratívneho charakteru, súviseli s
legislatívou a jeho pracovnými pomermi, ktoré sa mali zhoršovať v neprospech navrhovateľa; nijako
z nich teda nevyplýva, že by navrhovateľom opísané psychické problémy súviseli bezprostredne a
priamo s konaním na Okresnom súde Spišská Nová Ves, tak ako to udával navrhovateľ. Naviac, to, že

navrhovateľov zhoršený zdravotný stav súvisel s jeho pracovnými problémami je zrejmý i z kontrolných
návštev psychiatra v dňoch 09.05.2003 a 20.05.2003, keď lekár konštatoval subjektívne zlepšenie stavu
navrhovateľa potom ako si našiel nové zamestnanie. Preto tvrdenia navrhovateľa o vzniku nemajetkovej
ujmy, o dopade vytýkaného nesprávneho úradného postupu na jeho osobu, psychiku, nemožnosť si
nájsť zamestnanie, ostali len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení.

Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať ani splnenie predpokladov pre priznanie nároku na
nemajetkovú ujmu podľa § 17 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa týchto ustanovení vzniká právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a

jednak,ženiejemožnétútoujmuuspokojiťinak.Nemajetkováujmapritompredstavujezásahdoinejako
majetkovej sféry poškodeného vplývajúcej na jeho povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné
vzťahy a spoločenské postavenie, ktorej vznik v jednotlivých oblastiach života (§ 17 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z.z.) a že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym
prostriedkom na vyváženie takto vzniknutej ujmy, je povinný preukázať poškodený.

Podľa mienky súdu, ani prípadná existencia nesprávneho úradného postupu odporcu spočívajúceho v
zbytočných prieťahoch v konaní (ktorá však nebola preukázaná - pozn. súdu) by nemala za následok
bez ďalšieho vznik nároku navrhovateľa na nemajetkovú ujmu. Aj tu platí povinnosť preukázania
nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť prieťahov v súdnom konaní, bez osvedčenia skutočností

preukazujúcich ich vplyv, dopad, ako aj následky tohto nesprávneho úradného postupu na navrhovateľa
v rôznych oblastiach života a pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku na nemajetkovú
ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je totiž súdnym
konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena účastníkom konania
a nemožno ho stotožňovať napr. s konaním ústavného súdu o sťažnosti na porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v ktorom ústavný súd zistiac, že štátny orgán spôsobil
neodôvodnené prieťahy v konaní, prizná sťažovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie. Napokon
i Ústavný súd Slovenskej republiky (II. ÚS 467/08) konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (v zmysle
čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty

podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Tie sú podľa mienky súdu
zakotvené práve v zákone č. 514/2003 Z.z.

A naostatok treba uviesť, že pokiaľ navrhovateľ odvíjal dôvodnosť nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy od článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa mienky súdu,

ten síce zakladá právo na prejednanie veci v primeranej lehote, avšak aj toto právo podlieha bližšej
a precíznejšej právnej úprave zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z.z. a nemožno ho
aplikovať paušálne; navrhovateľ podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy pritom nesplnil.Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v konaní nesplnil podmienku
preukázania predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., ani zákona
č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom

stanovených podmienok. Súd preto posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko
odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Bratislave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.