Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200192
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2012200192.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu

JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: K. X., trvale H. XX, štátny
občan Talianskej republiky, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Sad A. Kmeťa 24,
921 01 Piešťany proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o žalobe na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (predtým Krajského stavebného úradu Trnava) č.
KSÚ-OSP-2012/00264/Ve zo dňa 19.3.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-2012/00264/Ve zo dňa
19. marca 2012 a rozhodnutie Obce Borovce č.j. P/278/2011-Mi/1 zo dňa 21. decembra 2011 z r u š

u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavovýške66eurzazaplatenýsúdnypoplatok
a na trovách právneho zastúpenia sumu 371,36 eur všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 20.4.2012 sa žalobca domáhal zrušenia druhostupňového rozhodnutia
žalovaného č. KSÚ-OSP-2012/00264/Ve zo dňa 19.3.2012, ktorým bolo zmenené rozhodnutie
prvostupňového orgánu Obce Borovce č.j. P/278/2011-Mi/1 zo dňa 21.12.2011 o uložení pokuty vo
výške 25 000 eur podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) za to, že žalobca ako stavebník začal
v novembri 2010 uskutočňovať stavbu rodinného dvojdomu na pozemkoch parc.č. 53/108, 53/109 v
k.ú. H. (vo vlastníctve Mgr. I. I.) a na pozemku parc.č. 53/6 v k.ú. obce H. (vo vlastníctve obce) bez
právoplatného stavebného povolenia, pričom výrok rozhodnutia bol v odvolacom konaní pred správnym
orgánomdoplnenýouloženiepovinnostizaplatiťžalobcoviakostavebníkovitrovyštátuvovýške16eurv
súvislosti s prerokovaním priestupku s poukazom na ust. § 79 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

V žalobných dôvodoch namietal, že rozhodnutie Obce Borovce ako prvostupňového správneho orgánu
bolo vydané vylúčenou osobou (v tejto súvislosti namietal, že Obec Borovce má pomer k veci, nakoľko v
súvislostispredmetnoustavbouiniciovalavočinemusúdnekonanieastavbasačiastočnenachádzaina
pozemku prvostupňového správneho orgánu), keď osoba do ktorej vlastníckych práv bolo priestupkom
zasiahnuté súčasne rozhodovala i o samotnom priestupku. Ďalej namietal, že v konaní pred správnym
orgánom bolo porušené jeho právo na tlmočníka garantované Ústavou SR v čl. 47 ods. 4, keď na ústnom
pojednávaní konanom dňa 19.12.2011 bol vypočúvaný za prítomnosti p. H., ktorá nie je tlmočníčkou a

úroveň jej znalosti talianskeho jazyka mu neumožnila sa vo veci plnohodnotne vyjadriť. Naviac zápisnica
o ústnom pojednávaní bola spísaná osobou, ktorá neovláda taliansky jazyk, čoho následkom boli
nepresnosti uvedené v predmetnej zápisnici. Poukázal ďalej na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie je
vrozporesust.§46správnehoporiadku,pretoženevychádzazospoľahlivozistenéhoskutkovéhostavu,nakoľko konštatovanie žalovaného, ktorý svoje rozhodnutie o výške uloženej sankcie odôvodnil najmä
tým, že žalobca ako spoločník spoločnosti GGM s.r.o. vedome opakovane realizoval bez stavebného
povolenia aj stavbu betonárky v Borovciach. V tejto súvislosti uviedol, že spoločník spoločnosti GGM

s.r.o. nie je oprávnený konať v mene spoločnosti a pokiaľ by takúto stavbu realizoval ako fyzická osoba
neoprávnená konať za túto spoločnosť, nešlo by o správny delikt spoločnosti, ale o jeho priestupok.
Okrem toho namietal, že neexistuje žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo konštatované uskutočnenie
stavby betonárne v Obci Borovce bez stavebného povolenia, či už ním alebo spoločnosťou GGM s.r.o.,
pričom správne orgány sa vôbec nezaoberali otázkou zavinenia a ani nevykonali v tejto súvislosti žiadne

dokazovanie. Okrem toho právne a skutkové závery žalovaného ohľadom jeho zavinenia sú nesprávne
a z časového hľadiska nelogické, pretože o priestupkovom konaní sa dozvedel z listu zo dňa 2.12.2011,
pričom v rozhodnutí žalovaného je konštatované, že v apríli, máji 2011 sa úmyselne znovu dopustil
porušenia stavebného zákona. Okrem vyššie uvedeného namietal výšku uloženej sankcie, ktorá bola
uložená v rozpore s ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku, a to vo výške prevyšujúcej sankcie bežne
ukladané v obdobných prípadoch, túto považoval za likvidačnú, keď správne orgány nezistili žiadne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie tak vysokej sankcie (opakované uskutočnenie stavby bez
stavebného povolenia nebolo preukázané) pokiaľ ide o zásah do vlastníckeho práva obce, tak len v
nepatrnej časti.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.9.2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na

to, že žalobca ako stavebník začal realizovať stavbu na predmetných pozemkoch bez stavebného
povolenia, čím bola naplnená skutková podstata ust. § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, pričom
k uvedenému priestupku sa žalobca priznal na jeho ústnom prejednaní dňa 19.12.2011 za prítomnosti
tlmočníčky, ktorá ho sprevádzala. Za tohto stavu mal za to, že žalobcovi bola dôvodne uložená sankcia
za porušenie ustanovení stavebného zákona. Tvrdil, že námietky vznesené žalobcom v súvislosti s

porušením jeho práv (neustanovenie tlmočníka ako aj námietkou zaujatosti vznesenou voči starostovi
obce a jeho zamestnancom) sú neopodstatnené a správne orgány sa nimi dostatočným spôsobom
vysporiadali, keď starosta obce je najvyšším výkonným orgánom obce a súčasne jej štatutárnym
orgánom, a preto vo vzťahu k nemu nie je možné aplikovať ustanovenia správneho poriadku týkajúce
sa posúdenia zaujatosti alebo vylúčenia zamestnanca. Pokiaľ ide o neustanovenie tlmočníka žalobcovi,

tak žalobca si takéto právo neuplatnil (v odvolacom správnom konaní a pri podaní podnetu už bol
zastúpený právnym zástupcom) a okrem toho bol sprevádzaný osobou, ktorá bola prezentovaná ako
jeho tlmočníčka.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p.,

podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. nariadil pojednávanie, na ktorom bol
vypočutý právny zástupca žalobcu a poverený zamestnanec žalovaného, pričom v konaní vypočutí
zástupcovia účastníkov zotrvali na svojich písomne predložených stanoviskách.

Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie predchádzajúce jeho

vydaniu a dospel k záveru, po preskúmaní žalobných dôvodov, rozsahom ktorých je viazaný, je potrebné
považovať predovšetkým námietku týkajúcu sa neodôvodnenia rozhodnutia tak prvostupňového ako aj
druhostupňového rozhodnutia v časti výšky uloženej pokuty žalobcovi za dôvodnú.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebno - technické vyhotovenie, účel a časť trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa
potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia, alebo v rozpore
s ním.Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa§47ods.3správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Na základe vykonaného súdneho prieskumu, pri ktorom je súd viazaný limitmi § 250h ods. 1 O.s.p.

dospel krajský súd k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté druhostupňové rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že právo na vydanie kompletného rozhodnutia je jedným zo
základných práv účastníka administratívneho konania. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť také,

aby účastník, resp. každá tretia osoba, ktorá ho dostane k dispozícii si mohla utvoriť z odôvodnenia
rozhodnutia obraz o prejednávanej veci a vydanom rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia, po opísaní
podstaty veci, má nasledovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie. Je potrebné
reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia
a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom sa uvedú závery o

tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví
úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v
nedostatku dôvodov skutkových. Samotná nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu
vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sa podľa judikatúry správnych súdov

považujú prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované,
prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nespochybniteľným právom účastníka je v prípade uloženia pokuty
v správnom konaní dostať rozhodnutie, ktoré bude aj v časti určenia jej výšky dostatočným spôsobom
odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby bolo z odôvodnenia

zrejmé v rámci akých mantinelov sa pri svojom rozhodovaní správny orgán pohyboval, ktoré skutočnosti
zohľadnil. Nie je totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý síce zákon pripúšťa, ale
správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie aj
pokiaľ ide o jej výšku.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa tvrdenia, že mu nebol v konaní pred správnym orgánom
ustanovený tlmočník, tak túto nemožno považovať za dôvodnú, nakoľko tento do zápisnice o prejednaní
priestupku túto skutočnosť nenamietal ale až v rámci odvolacieho konania pred správnym orgánom. V
tejto súvislosti je však potrebné uviesť, aby správny orgán si určitým spôsobom preveril úroveň znalosti
talianskehojazykaosoby,ktoráúčastníkavdanomprípadesprevádzalanaústneprejednaniepriestupku

a tým teda aj schopnosť plniť funkciu tlmočníka, pričom v prípade, že takáto osoba nie je zapísaná na
zozname znalcov, je potrebné aby postupom podľa § 15 ods. 2 zák.č. 328/2004 Z.z. zložila sľub, ak s
ustanovením súhlasí, resp., aby správny orgán ustanovil takejto osobe tlmočníka.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, tak správny poriadok upravuje možnosť vylúčiť predpojatého

pracovníka z konania, pričom po podnete účastníka musí nadriadený pracovník rozhodnúť, či dotyčný
pracovník bude vylúčený z ďalšieho konania alebo nie. Správny poriadok však hovorí len o možnom
vylúčení pracovníka správneho orgánu, nie o vylúčení jeho štatutára - starostu obce, ktorý však nie je
pracovníkom, ale je správnym orgánom.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho
orgánu zrušil postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., nakoľko rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to najmä v časti určenia výšky pokuty nie je vôbecodôvodnené a vec preto vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným
právnym názorom súdu.

O trovách konania rozhodol súd postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúci v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 66
eur, pričom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania aj za trovy právneho zastúpenia v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 371,36 eur, t.j. odmena za štyri úkony právnej služby, 1x
prevzatie veci a prvá porada s klientom dňa 16.4.2012, 1x podanie žaloby zo dňa 19.4.2012 (2x 58,69

eur), 1x vyjadrenie vo veci zo dňa 30.9.2013 (1x 60,08 eur) a účasť na pojednávaní dňa 9.1.2014 (1x
61,85 eur) a paušálna náhrada 31,11 eur + 20% DPH (2x 7,63 eur, 1x 7,81 eur a 1x 8,04 eur) a tiež
náhrada cestovného dňa 9.1.2014 z Piešťan do Trnavy a späť vo výške 22,25 eur + 20% DPH ako aj
náhrada za stratu času 26,80 eur (2x 13,40 eur) s 20% DPH. Znamená to, že trovy konania boli žalobcovi
priznané v celkovej výške 437,36 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.