Uznesenie – Príslušnost ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 19, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/261/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513225054
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1513225054.3

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľky: K..
E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Simonou Dobiášovou, advokátkou,
Šoltésovej 18, 811 08 Bratislava proti odporcovi: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D.,
zastúpenému AGILITA, advokátska kancelária, v.o.s., Panenská 7, 811 03 Bratislava, o návrhu na
zabezpečenie príspevku na úhradu výživy a niektorých nákladov nevydatej matke, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje dohodu účastníkov konania, premietnutú do zmieru, v tomto znení:

„ Odporca s a z a v ä z u j e zaplatiť navrhovateľke titulom výživného sumu 2.640 Eur a titulom
úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sumu 929,20 Eur, teda spolu sumu 3.569,20
Eur, ktorú sa zaväzuje zaplatiť formou štvrťročných splátok vo výške 892,30 Eur s tým, že prvú splátku
zaplatí najneskôr do 31.12.2015 a každú ďalšiu v tejto výške do 31.3.2016, 30.6.2016 a 30.9.2016 pod

hrozbou straty výhody splátok pri omeškaní čo i len jednej splátky.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. “

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 19.7.2013 sa navrhovateľka s odkazom na ustanovenie § 74 Zákona o rodine
domáhala vopred sumy potrebnej na zabezpečenie jej výživy, príspevku na úhradu nákladov spojených

s tehotenstvom a pôrodom vo výške 1 vynaložených nákladov, ako aj výživného pre dieťa po dobu 37
týždňov vrátane nákladov spojených so zadovážením výbavičky pre dieťa. Zároveň žiadala náhradu
trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že z intímnych stykov, ktoré s odporcom udržiavala od apríla 2012, otehotnela v
novembri 2012, pričom v čase podania návrhu bola v 9. mesiaci tehotenstva. Odporca v novembri 2012

opustil spoločnú domácnosť, ktorú spolu viedli v byte navrhovateľky na T. B.. Č.. X C. D., manželstvo s
navrhovateľkou neuzavrel. Odporca najskôr svoje otcovstvo priznal a bol ochotný sa s navrhovateľkou
dohodnúť na výške výživného, neskôr svoje otcovstvo začal spochybňovať. Ďalej uviedla, že odporca,
ktorého otcovstvo je pravdepodobné, neprispieva na jej výživu a navrhovateľka si hradí všetky náklady
spojené s tehotenstvom a pôrodom výlučne sama. V danom prípade považovala dôvodnosť návrhu
za osvedčenú. Žiadala, aby súd zaviazal odporcu na vyživovaciu povinnosť voči nej vo výške 150

Eur mesačne, na náhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľky v podiele 1
vynaložených nákladov a vyživovacou povinnosťou voči dieťaťu po dobu 37 týždňov.

Počas tehotenstva si navrhovateľka nakúpila tehotenské oblečenie, zdravotné topánky, bioprodukty a
doplnkovú výživu, vitamíny a iné potrebné veci, za čo spolu s nákladmi na dopravu k lekárovi a do
nemocnice vynaložila približne sumu 2.386 Eur. Z tejto sumy požaduje od odporcu polovicu, t.j. 1.193

Eur.Z nákladov na zakúpenie výbavičky pre dieťa vo výške 4.186 Eur € požadovala polovicu, t.j. sumu 2.093
Eur, ktorú požadovala premietnuť do výživného pre dieťa počas doby 37 týždňov tak, že samotné
výživné na dieťa bude predstavovať sumu 1.350 Eur pri mesačnom výživnom 150 Eur a suma 2.093

Eur úhradu nákladov na výbavičku pre dieťa, čo spolu predstavuje celkovo sumu 3.443 Eur.

Náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, výživné pre dieťa počas doby 37 týždňov vrátane
nákladov na úhradu výbavičky pre dieťa tak navrhovateľka ustálila spolu v sume 4.636 Eur, ktorých
zaplatenie žiadala vopred.

Navrhovateľka bola od 25.6.2013 na materskej dovolenke a výška materského jej bola určená v sume
14,22 Eur na deň.

Odporca potvrdil, že medzi ním a navrhovateľkou bol niekoľkomesačný vzťah. Po tom, ako mu
navrhovateľkaoznámila,žejetehotná,žiadalnavrhovateľku,abysúhlasilastestomnaurčenieotcovstva

a bol ochotný uhradiť všetky náklady s tým spojené. Navrhovateľka s tým nesúhlasila bez uvedenia
relevantných argumentov pre svoj nesúhlas. Dňa 19.11.2013 podala na tunajšom súde návrh na určenie
otcovstva k maloletému T. J., nar. X.X.XXXX. Toto konanie je vedené pod sp.zn. 15C 193/13.

K nárokom na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľky v podiele 1

vynaložených nákladov uviedol, že v danom prípade ide o príspevok na úhradu nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom, a teda nie je povinný uhradiť navrhovateľke všetky náklady, ale jeho
povinnosťou je iba prispieť na ich úhradu. Preto navrhovateľkou vyčíslenú sumu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom nepovažoval za odôvodnené náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a
žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní uznal tieto náklady len v rozsahu skutočne vynaložených s

tehotenstvom a pôrodom a z takto ustálenej výšky stanovil rozsah príspevku odporcu.

K nároku na vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke uviedol, že nárok uplatnený vo výške 200 Eur
mesačne nekorešponduje s jeho účelom, považuje ho za neprimerane vysoký a sčasti nedôvodný,
ktorý navrhovateľka neodôvodnila, nepredložila žiadne relevantné dôkazy preukazujúce zmenu jej

pomerov predovšetkým za zohľadnenia predchádzajúcich príjmov navrhovateľky pred otehotnením.
Ničím nepodložené tvrdenie navrhovateľky o výške jeho príjmu 3.000 Eur mesačne považoval za
nepravdivé. Poukazoval na to, že tento nárok má len charakter príspevku najmä na zvýšené výdavky na
stravovací režim, vitamíny, lekárske prehliadky, tehotenské oblečenie a hygienické potreby, má prispieť
k čiastočnej úhrade nákladov nevydatej matky, nemá však zabezpečovať rovnakú životnú úroveň matky

ako má otec dieťaťa. Ide len o príspevok, nie o plné výživné, ktorého výška by mala byť určená podľa
princípu rovnakej resp. primeranej životnej úrovne navrhovateľky a odporcu.

K nároku na výživné na dieťa ( náklady na výbavičku pre dieťa ) vrátane vyživovacej povinnosti voči
dieťaťu po dobu 37 týždňov v celkovej výške 4.636 Eur uviedol, že nárok uplatnený v tomto rozsahu

považuje za nedôvodný, pretože navrhovateľkou požadovaná suma nekorešponduje so skutočnými
nákladmi, ktoré ako tvrdí navrhovateľka vynaložila. Podľa matematického výpočtu navrhovateľka žiada
sumu, ktorá je nad rámec ňou skutočne vynaložených nákladov a v časti presahujúcej výživné pre
dieťa nad rámec 37 týždňov (doby, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka) považuje za nárok
uplatnený v rozpore so zákonom s prihliadnutím na konanie vo veci určenia otcovstva k maloletému T.

J., s ktorým je zo zákona spojené aj konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Dňa 27.5.2014 navrhovateľka súdu doručila znalecký posudok z odboru genetiky, odvetvia analýza
DNA č. 28/2014 zo dňa 5.5.2014, vyhotovený súdnym znalcom Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom,
CSc., ktorý na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky otcovstvo odporcu

k maloletému T. J., nar. X.X.XXXX praktický dokázal s extrémne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú
možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Dňa 10.2.2015 navrhovateľka doručila súdu rodný list
maloletého T., v ktorom je ako jeho otec zapísaný odporca.

Dňa 3.7.2014 navrhovateľka doplnila a upravila žalobný petit s prihliadnutím na skutočnosť, že

maloletý syn účastníkov prešiel od júna 2014 na umelú výživu a vo vzťahu k nárokom na výživné
pre navrhovateľku žiadal príspevok v sume 150 Eur mesačne za obdobie 19.7.2013 do 17.9.2013, v
sume 200 Eur mesačne od 18.9.2013 do 30.5.2014, a od 1.6.2014 v sume 150 Eur mesačne. Naďalej
zotrvávala na zaplatení sumy 4.636 Eur podľa pôvodného návrhu zo dňa 19.7.2013.Účastníci konania prejavili záujem doriešiť žalobou uplatnené nároky, ktoré nakoniec ostali sporné iba
čo do výšky, dohodou.

Dňa 12.10.2015 súdu predložili návrh, aby súd konanie o nákladoch na výživu maloletého T. J., nar.
X.X.XXXX vo výške 2.286,Eur vylúčil na samostatné konanie.

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný

najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu, prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov, spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo
je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1,
príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie

výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

Podľa § 74 ods. 3 Zákona o rodine, právo žiadať príspevok na úhradu nákladov, spojených s
tehotenstvom a pôrodom podľa ods. 1, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa citovaného ustanovenia § 74 odsek 2 Zákona o rodine sa môže tehotná žena domáhať, aby
súd uložil mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, poskytnúť sumu potrebnú na zabezpečenie jej
výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ako aj sumy potrebné na
zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu materskej dovolenky.

Nakoľko v priebehu konania došlo k určeniu otcovstva a odporca, proti ktorému navrhovateľka v čase
svojho tehotenstva uplatnila nároky, bol dňa 6.10.2014 zapísaný v knihe narodení matričného úradu D.
- R. K. ako otec maloletého T., ktorého narodenie je zapísané vo zväzku XX, ročník XXXX na strane
XX pod por.č. XXXX, podmienky na rozhodovanie súdu podľa ustanovenia § 74 ods. 2 zákona o rodine
zanikli. V takomto prípade súd uplatnené nároky posúdi podľa ods. 1 citovaného zákona o rodine, ktoré

však neumožňuje priznať náklady na výživu dieťaťa, a teda ani náklady na tzv. výbavičku pre dieťa.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd návrh v tejto časti uplatneného nároku vo výške 2.286,08
Eur v zmysle procesného návrhu navrhovateľky zo dňa 12.10.2015 vylúčil na samostatné konanie. O
rodičovských právach a povinnostiach k maloletému T. sa koná v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 15C

193/13, ktoré je podľa § 113 ods. 2 O.s.p. ex offo spojené s konaním o určenie otcovstva.

Navrhovateľka po určení otcovstva zotrvala na podanom návrhu vo veci priznania príspevku na úhradu
jej výživy ako aj príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Z hľadiska charakteru nárokov sú tieto zhodné či už sa uplatňujú ako nárok podľa § 74 ods. 2 (pred
narodením dieťaťa) alebo podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine (po určení otcovstva), navrhovateľka ich
požadovala v rovnakej výške od tej istej osoby, a teda aj za zmenených skutkových okolností súd o jej
nárokoch mohol konať bez toho, aby bolo nutné žalobný návrh meniť.

Súd mal preukázané, že navrhovateľka nie je za odporcu ako otca svojho dieťaťa vydatá. Pre priznanie
príspevku na úhradu výživy navrhovateľky postačí, ak v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu
jej príjmov. Súd pri rozhodovaní a výške príspevkov musí prihliadnuť k príjmom matky a to tak z
pracovného pomeru, ako aj zo zdrojov nemocenského alebo iného sociálneho poistenia. Je potrebnézdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia sa poskytuje ochrana právu nevydatej matky, nie ochrana právu
narodeného dieťaťa, takže povinnosť otca vyživovať svoje dieťa podľa § 62 - 64 Zákona o rodine nie je
priznaním ani jedného z týchto príspevkov dotknutá.

V prejednávanej veci súd mal z potvrdenia zamestnávateľa NESS Slovensko, a.s. Galvaniho 15/C, 821
04 Bratislava preukázané, že navrhovateľka bola zamestnaná v pracovnom pomere a ako zamestnanec
spoločnosti dosiahla za obdobie jún 2012 až jún 2013 čistý príjem 7.395, 47 Eur, teda v priemere
568,88 Eur mesačne (7.395,47 Eur : 13 mesiacov). Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa

28.3.2014 navrhovateľka si uplatnila nárok na materské od 25.6.2013. Denná výška materského jej bola
priznaná v sume 14,1998 Eur denne, čo je pri 30-dňovom mesiaci 426,60 Eur, pri 31-dňovom suma
440,80 Eur, ktorý jej patrí od 25.6.2013 do zániku nároku na materské. Podľa potvrdenia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny zo dňa 30.6.2015, navrhovateľka od mesiaca apríl 2014 poberá rodičovský
príspevok v sume 203,20 Eur a prídavok na dieťa v sume 23,10 Eur mesačne. Navrhovateľka teda do
24.6.2013 mala príjem zo závislej činnosti v prieme 568,88 Eur, následne poberala peňažnú pomoc

v materstve vo výške 426,60 Eur až 440,80 Eur mesačne až do marca 2014, keď jej bola vyplatená
posledná peňažná pomoc v materstve a v apríli 2014 po prvýkrát rodičovský príspevok 203,20 Eur. Od
augusta 2013 navrhovateľka poberala prídavok na dieťa v sume 23,10 Eur, od februára 2014 v sume
23,52 Eur mesačne. Poberateľkou tohto príspevku a prídavku je aj v súčasnosti. Inak navrhovateľka
nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vyššej hodnoty. Keďže účelom inštitútu

poskytnutia príspevku nevydatej matke je uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky, do ktorých sa
dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, súd na základe listín založených v súdnom skonštatoval,
že do 25.6.2013 k zhoršeniu sociálnej situácie navrhovateľky nedošlo.

Preurčeniepríspevkunavýživunavrhovateľkyodpodanianávrhu,t.j.od19.7.2013súdskúmalmožnosti

odporcu, v akom rozsahu by sa mohol na výživnom navrhovateľky podieľať. Odporca je masérom, od
1.10.1995 je držiteľom živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania masérske služby s miestom
podnikania Ševčenkova 13, 851 01 Bratislava a od 30.11.2005 v oblasti maloobchodu, veľkoobchodu a
sprostredkovateľskýchčinnostivrozsahuvoľnejživnosti.Podľadaňovéhopriznaniazarok2012odporca
dosiahol príjmy zo živnosti v sume 18.024 Eur, na dosiahnutie ktorých vynaložil výdavky v sume 19.187

Eur, teda v roku 2012 hospodáril s daňovou stratou 1.163 Eur. Podľa výkazu o majetku a záväzkoch
hodnota majetku patriaceho do podnikania dosiahla 876 Eur, ktorý spočíva v krátkodobom finančnom
majetku. Záväzky odporcu v bežnom účtovnom období predstavujú 18.240 Eur. Za rok 2013 odporca
hospodáril so ziskom 669,54 Eur pri príjmoch z podnikania 20.483,17 Eur, na dosiahnutie ktorých
vynaložil výdavky v sume 19.813,63 Eur. Za bežné účtovné obdobie majetok patriaci do podnikania tvorí

krátkodobý finančný majetok v sume 238 Eur, zaťažený záväzkami v hodnote 11.093 Eur. Za rok 2014
odporca dosiahol stratu v sume 1.358,47 Eur pri príjmoch 20.697,98 Eur a vynaložených výdavkoch
22.056,45 Eur. Do podnikania za bežné účtovné obdobie patrí krátkodobý finančný majetok v sume
493 Eur, zaťažený záväzkami v sume 3.679 Eur. Odporca je v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu zapríčineného slepotou poberateľom invalidného dôchodku. V súčasnosti poberá

invalidný dôchodok v sume 282,60 Eur a príplatok pre bezvládnosť v sume 10 Eur, teda mesačne dávku
v sume 292,60 Eur. V roku 2013 mu boli vyplatené dôchodkové dávky v sume 3.249,47 Eur a príplatok
pre bezvládnosť v sume 120 Eur, v tom invalidný dôchodok 270,20 Eur mesačne + 10 Eur mesačne
titulom príplatku za bezvládnosť. V roku 2014 invalidný dôchodok odporcu predstavoval sumu 278 Eur,
zvýšený o príplatok pre bezvládnosť o 10 Eur mesačne. Teda v roku 2014 mu boli vyplatené dôchodkové

dávky spolu v sume 3.461,46 Eur.

Odporca poberá peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ktorý dosiahol v roku 2014 sumu 7.017,36
Eur a v roku 2015 za mesiace 01-07/2015 sumu 4.181,40 Eur. Tieto peňažné príspevky na osobnú
asistenciu používa na úhradu poskytovaných služieb osobnej asistencie. Bytové potreby má odporca

zabezpečené v 3-izbovom byte na D. B.. C. D., ktorý podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie N. má vo výlučnom vlastníctve na základe darovacej zmluvy, účinky ktorej nastali
6.9.2001. Bežné náklady spojené s užívaním bytu v tejto lokalite sú súdu známe z jeho praxe. Odporca
v roku 2012 prostredníctvom leasingu kúpil motorové vozidlo NISSAN QUASQAI. Iný majetok vyššej
hodnoty nevlastní.

Ďalej súd vychádzal z bežných potrieb navrhovateľky na bežnú stravu, ošatenie a hygienu, z výdavkov
na nájomné a platby na energie a služby spojené s užívaním 2-izbového bytu v nájme a z jej príjmu z
rodičovského príspevku v sume 203,20 Eur mesačne.Účastníci konania sa v priebehu konania dohodli o výške príspevku na výživu navrhovateľky. Riadiac
sa zásadou primeranosti tohto príspevku, odôvodnenými potrebami navrhovateľky a možnosťami a

schopnosťami odporcu tento nakoniec ustálili vzájomnou dohodou v sume 110 Eur mesačne. Súd
zhodne s účastníkmi konania takto dohodnutú výšku príspevku považuje za primeranú. Celkový
príspevok, ktorý sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľke spolu v sume 2640 Eur, predstavuje
príspevok od podania návrhu, tak ako ho navrhovateľka požadovala a to v maximálnej dĺžke do dvoch
rokov, t.j. od 19.7.2013 do 19.7.2015. Súd má za to, že je v možnostiach a v schopnostiach odporcu

platiť dohodnutý príspevok, vychádzajúc z jeho brutto príjmu z podnikania v roku 2012 v sume 1.502 Eur
mesačne, v roku 2013 v sume 1.707 Eur a v roku 2014 v sume 1.724,83 Eur. Súd považoval uvedený
príspevok za primeraný z dôvodu, že po odpočítaní nákladov na mzdy a platby poistného a príspevkov,
ktoré odporca musí vynaložiť na získanie a udržanie príjmov, niekoľkonásobne vyššiu sumu vydáva na
tzv. ostatné výdavky, v dôsledku čoho v roku 2012 a 2014 hospodáril s účtovnou stratou a v roku 2013
s ročným netto ziskom 669 Eur, teda 55,75 Eur mesačne. Príspevok na výživu navrhovateľky v sume

110 Eur mesačne odporca ako primeraný nakoniec akceptoval.

Nakoľko odporca v rozhodnom období neprispel na výživu navrhovateľke žiadnou sumou, jeho
nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.7.2013 do 19.7.2015 činí 24 x 110 Eur = 2.640 Eur.

Príspevok na výživu nevydatej matky je mesačne sa opakujúcou dávkou výživného, ktorou je otec
dieťaťa povinný prispievať nevydatej matke najdlhšie po dobu dvoch rokov najneskôr odo dňa pôrodu
na jej výživu. Vyživovacia povinnosť je časovo obmedzená na dva roky, pričom jej začiatok je možné
určiť najskôr dňom, kedy nevydatej matke klesli po prvý krát jej príjmy v dôsledku tehotenstva. Najneskôr
však táto vyživovacia povinnosť vznikne dňom pôrodu. Podmienkou priznania tohto príspevku teda

je, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu príjmov na strane nevydatej matky. Výška
príspevku je daná primeranosťou, čo v tomto prípade treba vykladať tak, že výživné by malo vyrovnávať
zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom.
Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa ale
s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Výšku výživného samozrejme obmedzujú majetkové

pomery, schopnosti a možnosti otca dieťaťa.

Osobitým nárokom, ktorý si navrhovateľka uplatnila, bol príspevok na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom vo výške 1.193 Eur, predstavujúcej jednu polovinu z vynaložených 2.386 Eur.
Navrhovateľka tieto náklady položkovite nešpecifikovala. K návrhu pripojila iba pokladničné paragóny

(č.l. 10- 67 v súdnom spise), ktoré mali preukazovať vynaložené náklady súvisiace s tehotenstvom a
pôrodom a ktoré mali pozostávať z nákladov na tehotenské oblečenie, zdravotné topánky, bioprodukty
a doplnkovú výživu, vitamíny a iné potrebné veci, nákladov na dopravu k lekárovi a do nemocnice.
Aplikačná prax rozlišuje náklady spojené s tehotenstvom ( náklady súvisiace s obstaraním tehotenských
šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu,

cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo
vôbec hradené zo systému poistenia) a náklady spojené s pôrodom (pobyt v nemocnici, lekársky zákrok,
lieky a pod. v prípade, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia). Súd preskúmal
všetky navrhovateľkou predložené pokladničné doklady založené v súdnom spise a dospel k záveru,
že v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľky možno uznať iba náklady vynaložené spolu v

sume 1.858,40 Eur na tehotenské oblečenie, obuv, bioprodukty a doplnkovú výživu, vitamíny, náklady
na dopravu k lekárovi a do nemocnice. Z paragónov preukazujúcich vynaložené náklady v uvedenej
bolo možné podľa vecného označenia tovaru vyvodiť, že súvisia s tehotenstvom resp. pôrodom. Ostatné
predložené doklady síce osvedčovali výdavky vynaložené v období tehotenstva navrhovateľky, avšak
neobsahovali popis zakúpeného tovaru, preto súd tieto nemohol bez rozumných pochybností priradiť k

nákladom súvisiacim s tehotenstvom resp. pôrodom navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka od odporcu
požadovala príspevok v rozsahu poloviny vynaložených nákladov, súd akceptoval záväzok odporcu
na zaplatenie príspevku v rozsahu 929,20 Eur. Odporca uznal náklady v tomto rozsahu ako skutočne
vynaložené s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľky. V danom prípade ide o odporcom i súdom
akceptované výdavky podľa paragónov na č.l. 10 - 20, č.l. 22-37, č.l. 39, č.l. 42 v sume 44,51 Eur, č.l. 48

v sume 52,25 Eur, č.l. 50 v sume 43,70 Eur a č.l. 60 v sume 13,50 Eur. Súd vyhodnotil uvedené výdavky
ako primerané životnej úrovni navrhovateľky ako aj jej zdravotnému stavu počas tehotenstva a na takto
charakterizované výdavky sa odporca zaviazal prispieť v rozsahu 50%, teda vo výške 929,20 Eur.Príspevok na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom je jednorazovým
príspevkom. Podmienkou pre priznanie tohto príspevku je existencia opodstatnených výdavkov
súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom. Ide najmä o preukázateľné výdavky v súvislosti s nákupom

tehotenského oblečenia, doplnkovej výživy a vitamínov či liekov pre nevydatú matku, výdavky na
zdravotnú starostlivosť, gynekologické vyšetrenia, pobyt v nemocnici, doplnková starostlivosť. Výdavky
na tzv. výbavičku mal. dieťaťa sa v rámci príspevku nezohľadňujú, keďže tieto sa majú zohľadniť
pri určovaní výživného na maloleté dieťa. Rovnako sa nezohľadňujú výdavky, ktoré boli uhradené
zo zdravotného poistenia, resp. iného sociálneho zabezpečenia. Rozsah a výška príspevku je daná

primeranosťou, čo znamená, že súd rozhodne o spravodlivom pomere účasti otca mal. dieťaťa na
výdavkoch matky v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Štandardne je tento pomer rovnaký, ktorý bol
uplatnený aj v prejednávanej veci.
Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky je jedným z druhov vyživovacích
povinností upravených v § 74 Zákona o rodine.
Účelom tohto príspevku je jednak kompenzácia straty príjmov nevydatej matky maloletého dieťaťa

v dôsledku tehotenstva, pôrodu a následnej starostlivosti o dieťa v útlom veku, ako aj kompenzácia
zvýšených výdavkov v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom.
Zuvedenéhojezrejmé,žeoprávnenouosobouprepriznanietohtopríspevkumôžebyťvýlučnenevydatá
matka dieťaťa. Povinnou osobou je otec dieťaťa.
Podľa § 99 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku ( O.s.p. ) ak to povaha vecí

pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.
Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou. Súd rozhodne o tom, či zmier
schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti
uznesenia pokračuje v konaní.
Účastníci konania dohodu, ktorú pred súdom uzatvorili dňa 19.10.2015 v prítomnosti svojich právnych

zástupcov, zhodne navrhli schváliť ako zmier v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Za stavu, keď si účastníci konania v priebehu konania upravili svoje práva a povinnosti a dohodli
sa o spôsobe zaplatenia žalovaných nárokov, súd dohodu premietnutú do zmieru schválil, keď
dospel k záveru, že dohoda účastníkov nie je v rozpore s hmotným právom a povaha veci pripúšťa

skončenie konania zmierom. Hmotnoprávna úprava žalobou uplatňovaných nárokov nevylučuje, aby
si medzi sebou upravili právne vzťahy dispozitívnymi úkonmi. Hoci zistenie skutkového stavu veci z
listín predložených účastníkmi konania v takom rozsahu, ako by inak bolo potrebné pre autoritatívne
rozhodnutiesúdu,vdanomprípadenebolopredpokladompreschváleniezmieru,bolovšakvýchodiskom
pre dohodu účastníkov o uplatnených nárokoch, ku ktorej pred súdom dospeli, tiež pre súd pri

posudzovaní súladu účastníkmi uzavretej dohody s hmotným právom. Súdny zmier je dispozitívnym
úkonom, v ktorom si strany sami určujú, aké práva a povinnosti pre ne z dohody o uplatnenom nároku
vyplývajú.

Výrok o trovách konania je odôvodnený ustanovením § 146 od. 1, písm. b/ O.s.p., podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie skončilo zmierom,
pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné. Účastníci dospeli aj k dohode o trovách konania
a dohodli sa tak, že každý bude znášať svoje trovy a žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Lehota na plnenie peňažného záväzku odporcu je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. a

dohodou účastníkov konania. Peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ich výška a podmienky
zročnosti bola predmetom dohody účastníkov.

Poučenie:

Proti výroku uznesenia, ktorým súd schválil zmier, odvolanie nie je prípustné ( § 202 ods. 3 písm. h/
O.s.p. ).

Schválený zmier má podľa § 99 ods. 3 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku.
9 11C 261/13Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva
neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).