Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201054
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov
senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu ŽELEZO STAVEBNINY
s.r.o., so sídlom Holubyho 31, Košice, IČO: 45 522 855, zastúpeného JUDr. Gabrielou Čechovou,
advokátkou, so sídlom Štúrova č. 7, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, Lazovná č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

1100303/1/38015-244308/2013/5309 zo dňa 21.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 19.07.2013 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 23.07.2013
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.05.2013 č.k.
1100303/1/38015-244308/2013/5309, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu

Košice č.k. 9800404/5/237879/2013 zo dňa 25.01.2013 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

Prvostupňovým správnym rozhodnutím vydaným podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie II. štvrťroku 2010 zo sumy 23705,25 eur na sumu 2547,95 eur. Dodatočný

platobný výmer bol vydaný na základe daňovej kontroly, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č.
9800404/5/3644941/2012 zo dňa 06.12.2012.

Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri výkone kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u daňového subjektu za kontrolované
zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 správca dane postupoval v zmysle ustanovení § 2 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov, ktoré ukladá správcovi dane povinnosť postupovať v daňovom konaní v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, chrániť záujmy štátu a obcí a dbať pritom na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom
konaní. Konštatoval, že kontrolou predložených účtovných dokladov a záznamov DPH bolo zistené, že
platiteľ v kontrolovanom zdaňovacom období II. štvrťrok 2010 deklaroval dodanie tovarov a služieb s
oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o

dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Špecifikoval jednotlivé faktúry, ktorými žalobca
deklaroval dodanie tovarov pre odberateľa ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT, Neptun utca 96,
Budapešť, Maďarsko a pre odberateľa GYENES EXPORT-IMPORT KFT, Bartók Béla út. 95, Budapešť,Maďarsko. Uviedol, že k intra-komunitárnej dodávke tovarov uvedených na špecifikovaných faktúrach
v celkovej sume 114 779,10 eur nedošlo, preto po kontrole v riadku 15 - dodanie tovarov a služieb s
oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je základ dane 0 eur. Rozdiel základu dane v riadku 15
DP predstavoval celkom 114 779,10 eur. Konštatoval, že kontrolou predložených účtovných dokladov v
nadväznosti na záznamy vedené v zmysle § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov bolo zistené, že platiteľ spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o., Holubyho
31, Košice - m. č. Juh, v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2011 vykázal nadmerný odpočet v

sume 32 959 eur, kde podstatná časť odpočítanej dane v sume 21 157,30 eur súvisela s nákupom
betonárskej ocele od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o., Turgenevova 20, Košice, pričom vyšpecifikoval
došlé faktúry, o ktoré išlo. Ďalej uviedol, že podľa predložených dokladov tovar nakúpený od dodávateľa
DOCS TRADE s.r.o. bol ihneď v deň dodania tovaru predaný dvom maďarským odberateľom a to
ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT, Neptun utca 96, Budapešť, Maďarsko a GYENES EXPORT
- IMPORT KFT, Bartók Béla út 95, Budapešť, Maďarsko, pričom jednotlivé faktúry taktiež špecifikoval.

Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia detailne opísal jednotlivé výsledky
preverovania, na základe ktorých konštatoval, že správca dane v rámci kontroly preveroval faktúry
od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o., na základe ktorých si spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o.
uplatnila odpočítanie DPH v zdaňovacom období II. štvrťrok 2010 v sume 21 157,30 eur. Tento
tovar ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. ihneď v deň dodania tovaru predala maďarským spoločnostiam

ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT. Uviedol, že spoločnosť
ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. počas kontroly nepreukázala reálnu existenciu tovaru nakúpeného od
dodávateľa DOCS TRADE s.r.o. a ani jeho použitie na dodávky tovarov ako platiteľ. Spoločnosť
ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. predloženými došlými faktúrami č. 40/2010 až 49/2010 deklarovala nákup
betonárskej ocele od spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., ale pri preverovaní uskutočnenia dodania tovarov

sa objavili protichodné tvrdenia a boli zistené nasledujúce skutočnosti, ktoré dodanie tovaru nepotvrdili.
Tieto zistené skutočnosti spočívali v tom, že obchod prebehol cez reťaz firiem, a to:

A. THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT - maďarská spoločnosť,
B. JT Corporation s.r.o.,

C. DOCS TRADE s.r.o.,
D. ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o.,
E. ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a
F. GYENES EXPORT - IMPORT KFT - maďarské spoločnosti,

ale podľa prepravných dokladov a výpovedí vodičov a Š. B.T. bol tovar naložený v Maďarsku a vyložený
v priestoroch spoločnosti VOMEX Trade, spol. s.r.o., ktorá sa nachádza v areáli FERONY Slovakia,
a.s. v Košiciach. Tvrdenie U.. Š. B. - konateľa spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., že tovar, ktorý dodal v
II. štvrťroku 2010 pre odberateľa ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o., nakúpil od spoločnosti JT Corporation
s.r.o., ktorá zabezpečila aj prepravu tovaru, poprel konateľ spoločnosti JT Corporation s.r.o. pán O. J..

Konštatoval, že konateľ spoločnosti JT Corporation s.r.o. pán Ján Takáč povedal, že faktúry, ktorými
spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. deklarovala nákup tovaru od spoločnosti JT Corporation s.r.o. on
nevystavil, na predložených faktúrach sa nenachádza jeho podpis a pečiatku uvedenú na faktúrach
nepoužíva. Podpis na faktúrach je pána X. D., bytom U. X, D., pričom on nesplnomocnil žiadnu osobu
zastupovaním spoločnosti JT Corporation s.r.o. a nenakúpil na Slovensku a ani v zahraničí žiadnu

betonársku oceľ uvedenú na faktúrach. Za spoločnosť JT Corporation podával daňové priznania on
osobne, ale v zdaňovacom období za jún 2010 predložené faktúry do daňového priznania nezahrnul. S
pánomD.S.Ý.saspoznalvreštaurácii,alenemalimedziseboužiadnyobchodnýaanikamarátskyvzťah.
Správcadanezistil,žespoločnosťJTCorporations.r.o.zazdaňovacieobdobie6/2010nepodalanaDPH
žiadne daňové priznanie, čiže nepriznala a nezaplatila žiadnu daň. Ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia

pána B. konateľa spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. obchody za JT Corporation s.r.o. uskutočnil X. D..
Pán B. pri ústnom pojednávaní predložil splnomocnenie zo dňa 31.05.2010, v ktorom JT Corporation
splnomocňuje X. D. v zastupovaní zmocniteľa v nákupe a predaji hutníckeho materiálu. Konštatoval, že
pán D.F. tiež tvrdil, že na zastupovanie spoločnosti JT Corporation s.r.o. bol poverený pánom J. a tiež ku
kontrole predložil plnomocenstvo zo dňa 25.05.2010, v ktorom O. J. konateľ spoločnosti JT Corporation

s.r.o. splnomocnil X. D. na zastupovanie spoločnosti v obchodnom styku. Uviedol, že predložené
plnomocenstváboliodlišnéamaliajodlišnýdátumudeleniaplnomocenstvaabolibezúradneovereného
podpisu. Ďalej konštatoval, že tvrdenia pána B. a pána D.Ľ. si protirečia s tvrdením pána J., že
nesplnomocnil žiadnu osobu zastupovaním spoločnosti JT Corporation s.r.o., pritom pán J. sa vyjadriljednoznačne, že nikoho nesplnomocnil zatupovaním, a že spánom D. nikdy neboli v obchodnom vzťahu.
Podľa vyjadrenia pána B. a aj vyjadrenia maďarskej spoločnosti THYSSENKRUP FERROGLOBUS
ZR, pán B. jednal s maďarskou spoločnosťou, objednával tovar, dal peniaze p. D. na nákup tovaru od

maďarskej spoločnosti, usmerňoval vodičov pri dovoze tovaru do Košíc a aj prevzal a potvrdil dovoz
tovaruvKošiciach.Správcovidaneniejejasné,prečofirmaDOCSTRADEs.r.o.priamonenakúpilatovar
od maďarskej spoločnosti. Vysvetlenie p. B., že kvôli výhodnejšej cene, je nepodložené, pretože rozdiely
medzi nákupnými a predajnými cenami pri obchodoch boli minimálne. Ďalej uviedol, že spoločnosť
ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. predložila ku kontrole vyšlé faktúry, ktorými deklarovala intra-komunitárne

dodávky tovaru (nakúpeného od spoločnosti DOCS TRADE s.r.o.) maďarským spoločnostiam, pričom
jednotlivé faktúry aj špecifikoval. Ďalej uviedol, že pri preverovaní v rámci medzinárodnej výmeny
informácií s Maďarskom bolo zistené, že obidve maďarské spoločnosti nevykonávajú ekonomickú
činnosť, nezdržujú sa v mieste sídla a nemajú žiadnu prevádzku a ani skladové priestory. Maďarská
daňová správa taktiež zistila, že riaditeľ spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT pán F. P.
nemá v Maďarsku trvalý pobyt. Opakované predvolanie prebral zástupca na preberanie písomností p. U.

P., ktorý ich informoval, že s riaditeľom spoločnosti p. F. P. sa nevedel spojiť ani telefonicky, ani poštou.
Pri miestnom zisťovaní v mieste registračnej adresy spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI
KFT, na 96, Neptun st. H-1158 v Budapešti, maďarské daňové orgány zistili, že tam žije p. J., ktorý
vlastní byt od roku 2009 a nikdy nepočul o spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a ani
o p. F. P.. Na registrovanej adrese spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Zamestnanci

vykonávajúci kontrolu na základe dokladov predložených spoločnosťou ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o.
zistili, že „Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 02.06.2010“ uzatvorenú medzi firmami
ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. a ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT zo strany spoločnosti ZONDER
TRADE KERESKEDELMI KFT podpísal p. U. P. a nie riaditeľ spoločnosti p. F. P.. Podľa odpovede
maďarských daňových orgánov p. U. P. je len zástupca na preberanie písomností, čiže obchod bol

dohodnutý s neoprávnenou osobou. Ďalej konštatoval, že v rámci medzinárodnej výmeny informácií s
Maďarskom bolo ohľadom spoločnosti GYENES EXPORT - IMPORT KFT zistené, že jediný vlastník
a riaditeľ spoločnosti p. J. M. zomrel dňa 06.06.2010. Z tohto zistenia vyplýva, že v čase, kedy sa
mali uskutočniť obchody medzi našou spoločnosťou ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. a firmou GYENES
EXPORT - IMPORT KFT bol jej jediný vlastník a riaditeľ spoločnosti p. J. M. už mŕtvy. Napriek tomu

faktúry, dodacie listy k faktúram, CMR doklady a vyhlásenia odberateľa, ktoré náš daňový subjekt
predložilkukontrole,súpotvrdenépodpisomapečiatkouspoločnostiGYENESEXPORT-IMPORTKFT.
Konštatoval, že všetky tieto zistenia dokazujú, že k intra-komunitárnym dodávkam tovaru, uvedeným
na vyšlých faktúrach pre maďarské spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES
EXPORT - IMPORT KFT, nedošlo.

Na základe vyššie uvedených skutočností zamestnanci správcu dane dospeli k záveru, že obchodná
činnosť, ktorú daňový subjekt ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. prezentoval vyššie uvedenými došlými
faktúrami od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o. a vyšlými faktúrami pre odberateľov ZONDER
TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT, nebola reálnou ekonomickou

činnosťou tak, ako je definovaná v zákone o DPH, Obchodnom zákonníku a Živnostenskom zákone
a ako je obvyklá v obchodnom styku, ale bola prispôsobená na splnenie jeho účelu konania
a tým bolo čerpanie nadmerných odpočtov - nezákonný prospech daňového subjektu v tomto
konkrétnom prípade spoločnosti - ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o.. Zdôraznil, že daňový subjekt nepredložil
dôkazy preukazujúce reálnosť týchto zdaniteľných obchodov, nepreukázal vznik daňovej povinnosti

z deklarovaných zdaniteľných obchodov predložením relevantných dôkazov o tom, že sa obchod
deklarovaný na faktúrach uskutočnil, že tovar platiteľ reálne nadobudol, že prišlo k fyzickému dodaniu
tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Pri deklarovanom dodaní tovaru
nevznikla daňová povinnosť - zo samotnej existencie faktúry, na ktorej platiteľ uvedie daň ako dodávateľ,
automaticky nevzniká nárok na odpočítanie dane. Platiteľ je povinný preukázať, že k dodaniu tovaru

prišlo relevantnými dôkazmi, ktoré daňový subjekt nepredložil, v danom prípade išlo len o fakturáciu
tovaru a tovar reálne dodaný nebol. Konštatoval, že zamestnanci správcu dane na základe všetkých
vyššie uvedených kontrolných zistení, ako aj získaných dôkazných prostriedkov a ich vyhotovenia
konštatujú, že zo strany daňového subjektu ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. nebolo preukázané splnenie
podmienok pre odpočítanie dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov

v sume 21 157,30 eur z došlých faktúr č. 40/2010 až 49/2010 od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o.,
ktorými bol deklarovaný nákup betonárskej ocele, pretože konateľ spoločnosti JT Corporation s.r.o.,
ktorá mala dodať tovar spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., poprel uskutočnenie dodania tovaru a ani
na DPH nepriznal žiadne dodanie tovaru. Ďalším dôkazom nesplnenia podmienok na odpočítaniedane našim platiteľom je aj to, že bolo preukázané, že nedošlo k intra-komunitárnym dodávkam tohto
tovaru do Maďarska spoločnostiam ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT -
IMPORT KFT, takže náš platiteľ nepoužil nakúpený tovar na dodávku tovaru ako platiteľ, čím náš daňový

subjekt ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 8 ods. 1 citovaného
zákona. Konštatoval, že spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. počas kontroly nepreukázala reálnu
existenciu tovaru nakúpeného od dodávateľa spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., preto správca dane
neuznáva odpočítanie dane v sume 21 157,30 eur z faktúr č. 40/2010 až 49/2010. Ďalej uviedol, že

o výsledku kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 9800404/5/3644941/2012 zo dňa 06.12.2012,
pričom dňa10.12.2012 bola daňovému subjektu doručená Výzva na vyjadrenie sa k Protokolu a na
jeho prerokovanie č.: 9800404/5/3651903/2012 zo dňa 07.12.2012, ktorej prílohou bol Protokol č.
9800404/5/3644941/2012 zo dňa 06.12.2012 s dátumom prerokovania 17.01.2013. Dňa 17.12.2012
bolo na Daňový úrad Košice doručené „Vyjadrenie sa k Protokolu zo dňa 06.12.2012 - ODVOLANIE“
od spoločnosti ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o.. Poukázal na námietky daňového subjektu v podanom

vyjadrení, ktoré vyhodnotil tak, že správca dane nesúhlasí s tvrdeniami platiteľa, pretože správca dane
v rámci kontroly preveril doklady predložené ku kontrole a na základe zistení z preverovania dospel
k záveru, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení deklarovaných v predložených faktúrach nedošlo.
Konštatoval, že v Protokole sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré ho viedli k tomuto záveru, pričom
daňový subjekt ku vyjadreniu nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by ovplyvnili závery správcu dane

uvedené v Protokole. Vo vyhodnotení námietok správca dane ďalej podrobne poukázal na dôkazy, ktoré
už boli vyhodnotené v napadnutom rozhodnutí. Na záver uviedol, že správca dane k „Vyjadreniu sa
k Protokolu č. 9800404/5/3644941/2012 zo dňa 06.12.2012 - ODVOLANIE“ od spoločnosti ŽELEZO
STAVEBNINY s.r.o. zaujíma jednoznačné stanovisko, že správca dane daňovú kontrolu vykonával v
súlade s ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, neporušil žiadne práva

daňového subjektu a trvá na svojich zisteniach uvedených v Protokole na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9800404/5/3644941/2012 zo dňa 06.12.2012.

V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca namietal, že tvrdené skutočnosti
správcom dane nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, vykazujú skutkové a právne vady, preto

považuje rozhodnutie prvostupňového orgánu za arbitrárne, účelové a nezákonné. Nezákonnosť
rozhodnutia prvostupňového orgánu vidí konkrétne v porušení ustanovenia § 2, § 15 ods. 5, § 29
zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení, týmito ustanoveniami sa prvostupňový orgán neriadil, pretože
v opačnom prípade by nemohol rozhodnúť systémom „rozhodol som, lebo som rozhodol“, čo robí
rozhodnutie arbitrárnym, účelovým, pretože je vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového

stavu veci, prvostupňový orgán si nesplnil svoju úlohu ustanovenú v § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992
Zb., rozhodnutie je tak predčasné, nepresvedčivé, neodôvodnené, a preto nezákonné. Konštatoval, že
daňový subjekt za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 uplatnil nadmerný odpočet z nákupu betonárskej
ocele od dodávateľa spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., Turgenevova 20, Košice. Všetok objednaný tovar
od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o. bol daňovému subjektu aj fyzicky dodaný tak, ako bol deklarovaný

na došlých faktúrach tohto dodávateľa a zároveň bol fyzicky predaný odberateľom v priestoroch areálu
FERONA Slovakia, a.s. a vyvezený do Maďarska v rozsahu deklarovanom vo vyšlých faktúrach. Fyzické
dodanie tovaru do areálu spoločnosti FERONA, a.s., potvrdil konateľ dodávateľa p. Docs, vstup do
areálu FERONY Slovakia, a.s., je monitorovaný, to znamená, že je možné zistiť vstup každého jedného
motorového vozidla, vozidlá sú vážené, tak prázdne, ako aj naložené, daňovým subjektom ku kontrole

ku každej dodávateľskej faktúry je vážny lístok, ktorého obsahom je váha vozidla pri vstupe do areálu
cez bránu, výjazd vozidla s vážením, príjazd vozidla s vážením, rozdiel vo váhe, režim obchodu, EČ
vozidla, meno vodiča, meno majiteľa auta, obsah vozidla, meno pracovníka, ktorý realizoval nakládku,
vykládku tovaru, ktorého vypočutia sa daňový subjekt domáhal, a ku ktorému však nedošlo, daňovým
subjektom ku kontrole boli doložené doklady o úradnom vážení všetkých automobilov vstupujúcich a

odchádzajúcich z areálu FERONY Slovakia, a.s., s tovarom pre spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY
s.r.o.. To že išlo o tovar deklarovaný na faktúrach, potvrdil samotný konateľ dodávateľa a tiež pracovník
firmy VOMEX p. D., ktorý bol pri dodávke od dodávateľa a tiež pri nakládke pre odberateľov daňového
subjektu, daňový subjekt má síce v areáli FERONY Slovakia, a.s., v prenájme nebytové priestory za
účelom zriadenia konsignačného skladu a malopredaja, kde má aj uložený hutný materiál, avšak je tu

obmedzenie a to nakladanie s materiálom v maximálne dĺžke do 6 m, keďže nedisponuje mostovým
žeriavom, tento sa nachádza iba v priestoroch areálu FERONY Slovakia, a.s., z tohto dôvodu všetky
vozidlá, na základe ktorými bola realizovaná dodávka tovarov, a ktoré boli a museli byť odkontrolované
pracovníkom firmy VOMEX p. D., ktorá disponovala mostovým žeriavom. Uvedenému teda zodpovedáaj tvrdenie vodičov kamiónov, ktorí prepravili tovar síce do areálu FERONY Slovakia, a.s., avšak
uviedli spoločnosť VOMEX, pretože len táto disponovala mostovým žeriavom, kde tak vozidlá, ako aj
tovar podliehal kontrole. Daňový subjekt za účelom verifikácie svojich tvrdení a objektívneho zistenia

skutkového stavu veci navrhoval vyžiadať knihu dochádzky a zistiť, ktorí konkrétni pracovníci v tom
- ktorom konkrétnom dni boli prítomní pri nakládke a vykládke kamiónov pre daňový subjekt, čo je
zistiteľné podľa vážnych listov a údajov tam uvedených. Tieto navrhované dôkazy vykonané neboli
a hlavne zo strany kontrolného orgánu nebol vykonaný konkrétny výsluch navrhovaného svedka, a
to vedúceho pracovníka vo firme VOMEX s.r.o. p. D. a nebol akceptovaný ani návrh na vypočutie

svedka p. Z. S., zamestnanca spoločnosti FEROSTAV, prostredníctvom ktorého daňový subjekt spoznal
obchodného partnera z Maďarska, a ktorý bol odberateľom tovaru a nepristúpil ani k výsluchu majiteľa
prepravnejspoločnosti.Ďalejuviedol,žepokiaľkontrolnýorgánvykonaldôkazyvýsluchsvedkakonateľa
spoločnosti JT Corporation s.r.o., ktorý je vo výkone trestu, aj napriek tejto skutočnosti tento dôkaz
mal byť realizovaný postupom, ktorý umožňuje a oprávňuje procesný predpis upravujúci výsluch
umiestnených v ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Ak teda bol realizovaný

kontrolným orgánom dôkaz, t.j. vypočutie konateľa spoločnosti JT Corporation s.r.o. o dodaní tovaru
dodávateľovidaňovéhosubjektuaneboloumožnenéúčastníkomkonaniavpredmetnejveciklásťtomuto
svedkovi otázky a to za účelom odstránenia rozpornosti v tvrdeniach o dodaní tovaru splnomocneným
zástupcom tejto spoločnosti, ktorého tvrdenie je umocnené stanoviskom maďarskej daňovej správy
a konfrontovať vyjadrenie svedka - konateľa spoločnosti pre jeho udelenie plnomocenstva pre Mgr.

Kráľovského pre nakladanie s bankovým účtom spoločnosti, bolo povinnosťou správcu dane, ak ide o
dôkaz, na základe ktorého bolo spochybnené fyzické dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt
požiadať o znalecké dokazovanie znalca z oblasti písmo-znalectva na udelenom plnomocenstve pre p.
A.. D., ktorého splnomocňovalo k zastupovaniu spoločnosti v obchodnozáväzkových vzťahoch, preto
možno odôvodnene vysloviť záver, že metóda produkovania tohto dôkazu, ktorá bola podkladom pre

závery skutkové a právne kontrolného orgánu, je nielenže nezákonná a je neúčinná, ale o túto nemožno
oprieť žiadne relevantné skutkové a právne závery vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu,
pretože zo strany kontrolného orgánu ide o nesprávne posúdenie rozloženia dôkazného bremena.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že napriek predloženým dôkazom daňovým subjektom, kontrolný orgán

spochybnil zdaniteľný obchod vo vzťahu k maďarskému odberateľovi, pretože považoval uzatvorenú
Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci s maďarským obchodným partnerom, pretože táto bola
podpísaná osobou, ktorá podľa vyjadrenia maďarskej správy bola oprávnená iba k preberaniu pošty.
Uviedol, že ide o typ tzv. nepomenovaných zmlúv uzatvorených podľa Obchodného zákonníka SR,
preto právne vzťahy založené touto zmluvou budú posudzované podľa predpisov SR, v tomto prípade

podliehajú režimu príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Ďalej citoval ustanovenia § 13, § 68
a nasl. Obchodného zákonníka, § 20 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že smrťou konateľa
nedochádza k zániku obchodnej spoločnosti a zánikom spoločnosti nedochádza k zániku trestnoprávnej
zodpovednosti osôb konajúcich v postavení štatutárnych orgánov alebo v postavení ich zástupcov.
Preto smrťou konateľa, či konaním zástupcu nad rámec jeho oprávnenia, nemôže byť prenesená ťarcha

neunesenia dôkazného bremena na slovenský daňový subjekt, ak tento o tejto skutočnosti v čase
rozhodnom nevedel a v konaní v dobrej viere ani vedieť nemohol. Konštatoval, že v čase uzatvorenia
Rámcovej zmluvy obchodná spoločnosť z Maďarska bola registrovaná, čo si daňový subjekt overil a
mala tiež pridelené IČ DPH, o ktorom obdŕžal aj potvrdenie, čiže pri uzatvorení zmluvného vzťahu nemal
a ani nemohol mať žiadnu pochybnosť. Vyslovil pochybnosť, či dokazovanie vykonané kontrolnými

orgánmi zodpovedá procesnému postupu, ktoré má slúžiť na získanie poznatkov správcu dane o
všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne rozhodnutie správcu dane ako orgánu štátu, a o ktorom
kontrolný orgán sám tvrdí, že jeho postup bol v súlade s platnými právnymi predpismi a zodpovedal
zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska ich
pravdivosti a preukaznosti. Ďalej uviedol, že zmätočnosť a nedôslednosť konania kontrolného orgánu

možno jednoznačne a nespochybniteľne vyvodiť už aj zo samotného upovedomenia, sp.
zn. 696/320/8282/2011/Han zo dňa 16.02.2011, ktorý postupom podľa ustanovenia § 15 ods. 18 zákona
č. 511/1992 Zb. v platnom znení oznamuje daňovému subjektu, že kontrola dane z pridanej hodnoty
- II. štvrťrok 2010, ktorá sa začala dňa 14.09.2010 nie je možné ukončiť do šiestich mesiacov od jej
začatia, z uvedeného dôvodu rozhodnutím č. VI/320/55/530/2011 odvolací orgán Daňové riaditeľstvo

SR, pracovisko Košice, predĺžil lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorej predmetom je kontrola
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009. Poukázal na to, že správca dane ako
štátny orgán môže konať iba to, čo je zákonom povolené a to ešte iba v rozsahu a spôsobom ako mu
zákon dovoľuje. Vyslovil názor, že takto vykonané dokazovanie a prijatý záver na základe výsledkovvykonaného dokazovania sa javí ako predčasné a zmätočné, neobjektívne a nehodnoverné. Z vyššie
uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu orgánu zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bol
znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 zo sumy

23 705,25 eur na sumu 2 547,95 eur.

Žalovanýnapadnutýmrozhodnutímpodľa§74ods.4vnadväznostina§165bods.1zákonač.563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice číslo 9800404/5/237879/2013 zo dňa

25.01.2013, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov znížený
nadmernýodpočetnadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieII.štvrťrok2010zosumy23705,25
eur na sumu 2 547,92 eur, daňovému subjektu ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o., Holubyho 31, Košice,
IČO: 45 522 855, DIČ: 2023021187, IČ DPH SK 2023021187, zastúpený JUDr. Gabrielou Čechovou,
advokátkou, Štúrova 7, Košice, potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný detailne opísal celý priebeh konania pred správnym
orgánom prvého stupňa, ako aj dôvody uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa. K zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane v súvislosti s neuznaným právom
na odpočítanie dane z preverovaných faktúr vystavených spoločnosťou DOCS TRADE s.r.o. uviedol,

že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre
vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno)
rozdeľuje zákon SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov medzi správcu dane a daňový
subjekt. Konštatoval, že z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane
postupoval v súlade s § 2 ods. 6 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
určenie alebo vybratie dane. Vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti
daňovýmsubjektompredloženýchdokladov,nevychádzallenzfaktúrpredloženýchdaňovýmsubjektom,
ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či im
neabsentuje materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o

tom, či fakturovaný tovar daňový subjekt - platiteľ prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch, a či údaje
uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Preto správca dane nevychádzal pri výkone
daňovej kontroly len z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie
formou dožiadania v tuzemsku, formou medzinárodného šetrenia v rámci zaslaných žiadostí maďarskej
daňovej správe, ktoré smerovali k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či dodávateľská spoločnosť

predmetný tovar v zmysle sporných faktúr skutočne dodala, a či bol následne tento tovar predaný
maďarským spoločnostiam. Uviedol, že z dokazovania vykonaného správcom dane a predloženého
spisového materiálu vyplýva, že preverovaný zdaniteľný obchod, predmetom ktorého bola betonárska
oceľ, prebehol cez reťaz firiem (THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT - JT Corporation s.r.o. -
DOCS TRADE s.r.o. - ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. - ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT, resp.

GYENES EXPORT - IMPORT KFT), ale podľa prepravných dokladov a výpovedí vodičov a p. Š. B. bol
tovar naložený v Maďarsku a vyložený v priestoroch spoločnosti VOMEX Trade, spol. s.r.o.. Tvrdenie
U.. Š. B. - konateľa spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., že tovar, ktorý dodal v II. štvrťroku 2010 pre
odberateľa ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o., nakúpil od spoločnosti JT Corporation, s.r.o., ktorá zabezpečila
aj prepravu tovaru, poprel konanie spoločnosti JT Corporation, s.r.o., p. O. J.. Konateľ spoločnosti

JT Corporation, s.r.o., O. J. preverované faktúry nevystavil, nepodpísal, nenakúpil žiadnu betonársku
oceľ, nesplnomocnil žiadnu osobu zastupovaním spoločnosti JT Corporation, s.r.o.. Spoločnosť JT
Corporation, s.r.o., za zdaňovacie obdobie 6/2010 nepodala na DPH žiadne daňové priznanie, čiže
nepriznala a nezaplatila žiadnu daň. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti DOCS TRADE s.r.o.,
obchody za JT Corporation, s.r.o., uskutočnil p. X. D., predložené plné moci (p. B. a p. D.), ktorými

mal konateľ spoločnosti JT Corporation, s.r.o., O. J. splnomocniť X. D. na zastupovanie spoločnosti v
obchodnom styku boli odlišné, mali aj odlišný dátum udelenia plnomocenstva (25.05.2010, 31.05.2010)
a obe boli bez úradne overeného podpisu. Tvrdenia p. B. a p. D. si protirečia s tvrdením p. J.Č.,
že nesplnomocnil žiadnu osobu zastupovaním spoločnosti JT Corporation, s.r.o.. Podľa vyjadrenia
p. B. a aj vyjadrenia maďarskej spoločnosti THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT, p. B. jednal s

maďarskouspoločnosťou,objednávaltovar,dalpeniazep.D.nanákuptovaruodmaďarskejspoločnosti,
usmerňoval vodičov pri dovoze tovaru do Košíc a aj prevzal a potvrdil dovoz tovaru v Košiciach.
Vysvetlenie p. B.Ó., že DOCS TRADE s.r.o. nenakúpila tovar priamo od maďarskej spoločnosti kvôli
výhodnejšej cene, je v rozpore so skutočnosťou, pretože rozdiely medzi nákupnými a predajnými cenamipri obchodoch boli minimálne. Spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. predložila
faktúry, ktorými deklarovala intra-komunitárne dodávky tovaru (nakúpeného od
spoločnosti DOCS TRADE s.r.o.) maďarským spoločnostiam - GYENES EXPORT - IMPORT KFT a

ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT. V rámci medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že
obidve maďarské spoločnosti nevykonávajú ekonomickú činnosť, nezdržujú sa v mieste sídla a nemajú
žiadnu prevádzku a ani skladové priestory. Riaditeľ spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI
KFT, pán F. P. nemá v Maďarsku trvalý pobyt, v mieste registračnej adresy spoločnosti bolo zistené, že
tam žije p. J., ktorý vlastní byt od roku 2009 a nikdy nepočul o tejto spoločnosti. Rámcovú zmluvu o

obchodnej spolupráci zo dňa 02.06.2010 uzatvorenú medzi ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. a ZONDER
TRADE KERESKEDELMI KFT podpísal za maďarskú stranu p. U. P., ktorý je len zástupcom na
preberanie písomností a nie riaditeľom spoločnosti, čiže obchod bol dohodnutý s osobou, ktorá nebola
oprávnená konať za spoločnosť. Jediný vlastník a riaditeľ spoločnosti GYENES EXPORT - IMPORT
KFT p. J. M., zomrel dňa 06.06.2010, teda v čase, kedy sa mali uskutočniť obchody medzi spoločnosťou
ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. a firmou GYENES EXPORT - IMPORT KFT, bol jej jediný vlastník a

riaditeľ spoločnosti p. J. M., už mŕtvy. Napriek tomu faktúry, dodacie listy k faktúram, CMR doklady a
vyhlásenia odberateľa, ktoré daňový subjekt predložil ku kontrole, sú potvrdené podpisom a pečiatkou
spoločnosti GYENES EXPORT - IMPORT KFT. Konštatoval, že všetky tieto zistenia dokazujú, že k intra-
komunitárnym dodávkam tovaru, uvedeným na vyšlých faktúrach pre maďarské spoločnosti ZONDER
TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT, nedošlo. Žalovaný z výsledkov,

ktoré vyplynuli z preverovania deklarovaného toku tovaru konštatoval, že preverované obchody medzi
maďarskými a slovenskými spoločnosťami vykazujú znaky reťazového obchodu:

· Maďarská spoločnosť THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT (dodávateľ do iného členského štátu
EÚ) predala tovar prvému slovenskému odberateľovi - spoločnosti JT Corporation, s.r.o., ktorá

nepriznala intra-komunitárne nadobudnutie tovaru a nepriznala a ani neodviedla daň z predaja tohto
tovaru odberateľovi DOCS TRADE s.r.o..
·Druhýslovenskýodberateľ-spoločnosťDOCSTRADEs.r.o.-priznalanákupapredajtovaruaodviedla
nízku daňovú povinnosť. Cenové rozdiely tovaru pri obchodoch boli nízke.
· Tretí slovenský odberateľ - spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. (dodávateľ do iného členského

štátu EÚ), nakúpila tovar a uplatnila si odpočítanie dane. Tovar predala maďarským spoločnostiam a
uplatnila si oslobodenie od dane, na základe ktorého je vznikol nadmerný odpočet na dani z pridanej
hodnoty.
· Maďarské spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT
KFT sú nekontaktné subjekty a tým sa nedá hodnoverne preveriť ďalší tok tovaru - fyzický tok

tovaru nemal prejsť cez všetky subjekty, podľa prepravných dokladov prepravu tovaru mal zabezpečiť
maďarský dodávateľ spoločnosť THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT priamo tretiemu slovenskému
odberateľovi spoločnosti ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o., ktorý ho ešte v ten istý deň predal maďarským
odberateľom a tí ho ešte v ten istý deň mali prepraviť späť do Maďarska.

Konštatoval, že z uvedených faktov, resp. z celku objektívnych prvkov vyplýva, že dodávky pre osoby,
ktoré sú uvedené vo faktúrach do iného členského štátu ako odberateľ, boli umelo vytvorené. Preto nie
je možné tvrdiť, že odvolávajúci sa o uvedených dodávkach nevedel, keď na preukázanie oslobodenia
od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov, predložil nepravdivé dôkazy. Ďalej konštatoval, že bolo preukázané, že

tvrdenia platiteľa o jeho obchodných transakciách na výstupe neboli pravdivé, preto nie je možné
vylúčiť jeho účasť na umelo vytvorených transakciách aj na vstupe, keď tovar uvedený vo faktúrach
vystavených spoločnosťou DOCS TRADE s.r.o. mal byť z Maďarska prepravený priamo na adresu, ktorú
udal odvolávajúci sa, pričom na fakturácii tovaru od údajného dodávateľa z iného členského štátu sa
podieľala účelovo aj osoba, u ktorej vyšlo najavo, že sa obchodov, preukázateľne vykazujúcich znaky

daňového reťazového podvodu, sama nezúčastnila a ani nepoverila inú osobu konaním v jej mene.
Uviedol, že samotná existencia faktúr a ich zaúčtovanie a zaevidovanie v účtovníctve a v záznamoch
DPH, ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov, v
zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ďalej konštatoval,
že spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. nepreukázala reálnu existenciu tovaru, nákup ktorého

deklarovala faktúrami od spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. a predaj toho istého tovaru deklarovala
faktúrami pre maďarské spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT -
IMPORT KFT s uplatnením oslobodenia od dane, nepreukázala jeho použitie na dodávky tovarov ako
platiteľ, preto správca dane neuznal odpočítanie dane v sume 21 157,30 eur.Žalovaný ďalej uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že odvolávajúci sa daňový
subjekt počas výkonu daňovej kontroly ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by

odstránil dôvodné pochybnosti o formálnom vystavení faktúr za dodanie tovaru - betonárskej ocele
a zároveň aj faktúr pre maďarské spoločnosti, ktoré vznikli na strane správcu dane v súvislosti so
skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly. K námietkam daňového subjektu týkajúcich sa
vypočutia zamestnancov spoločnosti VOMEX s.r.o., spoločnosti FEROSTAV s.r.o. a majiteľa prepravnej
spoločnosti, ktorí mali zabezpečiť manipuláciu a prepravu tovaru a spoznanie obchodného partnera

z Maďarska žalovaný uviedol, že správca dane na základe skutočností zistených počas kontroly
jednoznačne preukázal, že k intra-komunitárnemu dodaniu tovaru maďarským odberateľom uvedeným
na vyšlých faktúrach nedošlo. Tovar neprevzali subjekty deklarované na vyšlých faktúrach, čiže sa
nedá overiť, či tovar vôbec existoval a ak aj došlo k preprave, nie je možné hodnoverne zistiť,
čo bolo na motorových vozidlách prevážané, kto bol vlastníkom a komu bol tovar dodaný, keďže
odberatelia deklarovaní faktúrami tovar neprevzali. Ďalej uviedol, že odvolávajúci sa nepreukázal, že

dodal tovar zdaniteľným osobám v inom členskom štáte a nepredložil platné vyhlásenia odberateľov
alebo nimi poverených osôb, že tovar prepravili do iného členského štátu, čím nesplnil podmienky
oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1, ods. 5 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov. K námietke žalobcu týkajúcej sa svedeckej výpovede žalovaný uviedol, že podľa zápisnice
Daňového úradu Martin o ústnom pojednávaní č. 666/320/45001/2011/Peca nebol konateľ spoločnosti

JT Corporation, s.r.o., p. J. vypočutý ako svedok. Z obsahu predmetnej zápisnice vyplýva, že zápisnica
bola spísaná s daňovým subjektom JT Corporation, s.r.o., za ktorý konal jeho konateľ. O. J. bol v zmysle
§ 6 ods. 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účastníkom daňového konania
pri ústnom pojednávaní, ktoré vykonal Daňový úrad Martin na základe dožiadania správcu dane. Keďže
v danom prípade O. J. nevystupoval ako svedok, nemohlo byť porušené právo daňového subjektu

uvedené v § 15 ods. 5 písm. e/ zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, právo klásť svedkom a znalcom otázky pri
ústnom pojednávaní. Na záver žalovaný uviedol, že z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných
dôkazov dospel k záveru, že námietky daňového subjektu sú neopodstatnené. Postup správcu dane
pri získaní dôkazov a ich hodnotení bol v súlade s ustanovením § 2 ods. 1, 2 a 3 a ustanovením § 29

zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Správcovi dane, ktorý pri výkone daňovej
kontroly využil tuzemské i medzinárodné dožiadanie nemožno vytknúť, že sa nesnažil zistiť skutkový
stav vo veci čo najobjektívnejšie a najúplnejšie. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí
uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie, uviedol hodnotenie vykonaných dôkazov a
ostatných podkladov, uviedol opis podstaty veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie,

vysporiadal sa s rozpormi v jednotlivých dôkazoch, ako aj úkony, ktoré vykonal za účelom zistenia
skutkového stavu, uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho
právneho predpisu na prejednávanú vec a na základe ktorých rozhodoval.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.05.2013

č.k. 1100303/1/38015-244308/2013/5309, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Košice č. 9800404/5/237878/2013 zo dňa 25.01.2013 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie
a rozhodnutie. V podanej žalobe poukázal na tie isté dôvody, ktoré uviedol v odvolaní proti
prvostupňovému správnemu orgánu. Citoval ustanovenie § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a/, § 43
zákona o DPH a konštatoval, že len uvedené skutočnosti, ktoré sú právne vymedzené v ustanovení § 43,

§ 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu.
Mal za to, že základným problémom v tomto konaní, s ktorým sa žalovaný nevysporiadal, zostala teda
skutočnosť, akým spôsobom musí žalobca ako daňový subjekt preukazovať svoje tvrdenia v daňovom
priznaní v situácii, keď správca dane spochybnil jeho tvrdenia. Konštatoval, že je nepopierateľné, že
dokazovanie v daňovom konaní ovládané viacerými zásadami, medzi ktorými na prvom mieste musí byť

zásada legality daňového konania, s ktorou je tesne spojená procesná dôkazná povinnosť daňového
subjektu označovaná ako dôkazné bremeno. Touto skutočnosťou sa žalovaný, ktorý sa stotožnil so
závermiprvostupňovéhoorgánunevysporiadal,vopačnomprípadebynemoholprijaťzáveroneunesení
dôkazného bremena žalobcom v daňovom konaní. Nestotožnil sa s právnym názorom žalovaného
vysloveného v žalobou napadnutom rozhodnutí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Uviedol, že ak

správny orgán nevykoná dôkaz navrhnutý žalobcom, nemožno bez akýchkoľvek pochybností vysloviť
názor, že jednoznačne a nespochybniteľne nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia uplatneného
žalobcom a nedošlo k uskutočneniu intra-komunitárneho dodania tovaru, a že žalobca predkladal
nepravdivé dôkazy, pre takéto závery niet takého dôkazu, aby tieto logicky robili vôbec možný skutkovýzáver, ku ktorému dospeli oba správne orgány. Napriek predloženým dôkazom daňovým subjektom,
kontrolný orgán spochybnil zdaniteľný obchod deklarovaný žalobcom, ako aj intra-komunitárne dodania
vo vzťahu k maďarským odberateľom, pretože považoval uzatvorenú Rámcovú zmluvu o obchodnej

spolupráci s maďarským obchodným partnerom, pretože podľa jeho zistení táto bola podpísaná osobou,
ktorá podľa vyjadrenia maďarskej správy bola oprávnená iba k preberaniu pošty. Žalobca opätovne
zdôraznil, že ide o typ tzv. nepomenovaných zmlúv uzatvorených podľa Obchodného zákonníka SR,
preto právne vzťahy založené touto zmluvou budú posudzované podľa predpisov SR, v tomto prípade
podľa jeho režimu príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Opätovne citoval ustanovenie §

13 Obchodného zákonníka, § 20 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že absentuje dôkaz,
či vnútorné predpisy spoločnosti dovoľovali uzatvoriť zmluvu aj pracovníkovi spoločnosti, ktorý podľa
neidentifikovateľných zistení bola oprávnená iba k preberaniu pošty, bez konfrontácie tvrdenia s
vnútorným predpisom nemožno tvrdiť opak. Vyslovil názor, že adekvátnym dôkazným prostriedkom
na objasnenie, či došlo k uzatvoreniu kontraktu s maďarskými spoločnosťami, za ktorých konal
splnomocnenec, je jednoznačne podrobný výsluch p. Z. S. a to na všetky okolnosti, kedy došlo k

uzatvoreniu zmlúv, ako aj k plneniu na základe týchto zmlúv ako osoby, ktorá sprostredkovala tento
obchodno-záväzkový vzťah, či boli skutočne uzatvorené osobou konajúcou v mene týchto maďarských
spoločností dodávky tovaru aj pre iné slovenské spoločnosti tak, ako tvrdí žalobca, eventuálne jeho
konfrontácia s osobou, ktorá uzatvorila kontrakt v mene maďarského obchodného partnera. Poukázal
na ustanovenie § 68 a nasl. Obchodného zákonníka a konštatoval, že smrťou konateľa, či konaním

zástupcu nad rámec jeho oprávnenia nemôže byť prenesená ťarcha neunesenia dôkazného bremena
na slovenský daňový subjekt, ak tento o tejto skutočnosti v čase rozhodnom nevedel a v konaní v dobrej
viere ani vedieť nemohol. Poukázal na to, že v čase uzatvorenia Rámcovej zmluvy obchodná spoločnosť
z Maďarska bola registrovaná, čo si daňový subjekt overil a mala tiež pridelené IČ DPH, o ktorom obdŕžal
aj potvrdenie, čiže pri uzatvorení zmluvného vzťahu nemal a ani nemohol mať žiadnu pochybnosť.

Ďalej konštatoval, že predloženými dokladmi v dispozícií daňového subjektu a predloženými k daňovej
kontrole daňový subjekt preukázal, že jeho transakcie s obchodnými partnermi majú racionálny
ekonomický dôvod (kúpa a predaj tovaru v rozsahu predmetu činnosti), daňový subjekt doložil aj doklady,
ktoré sledovali a kontrolovali procesy dodania tovaru jeho dodávateľom a dodávateľom dodávateľa, čo

nie je ani spravodlivé od neho žiadať, aby týmito dokladmi disponoval, pri každej faktúre sa nachádza
podrobný popis dodaného tovaru, nejde teda o situáciu, že by daňový subjekt disponoval iba faktúrou
so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné. Uviedol, že vzhľadom
na takto zdokumentované plnenie vzniká teda skutková otázka, v akom rozsahu by podľa správcu
dane mal daňový subjekt zabezpečovať ešte dôkazy o existencii plnenia, keď správca spochybnil jeho

tvrdenia, pričom je viac než zrejmé, že tieto pochybnosti vyvstali u správcu dane práve z dôvodu
vykonaného dokazovania v rozpore s ustanovením §§ 2, 15, 29 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom
znení. Vyslovil pochybnosť, či dokazovanie vykonané kontrolnými orgánmi zodpovedá procesnému
postupu, ktoré má slúžiť na získanie poznatkov správcu dane o všetkých skutočnostiach dôležitých pre
správne rozhodnutie správcu dane ako orgánu štátu, a o ktorom kontrolný orgán sám tvrdí, že jeho

postup bol v súlade s platnými právnymi predpismi a zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov
v ich vzájomnej súvislosti a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti. Zdôraznil, že
dôkazné návrhy výsluch pracovníkov VOMEXU, ktorí sa na manipulácii s tovarom zúčastnili, výsluch
p. D., vedúceho pracovníka VOMEX s.r.o., svedka p. Z. S., zamestnanca spoločnosti FEROSTAV,
prostredníctvom ktorého daňový subjekt spoznal obchodného partnera z Maďarska, výsluchu majiteľa

prepravnej spoločnosti, a ktoré boli žalovaným odmietnuté s odôvodnením, že na ich vykonanie nie
je žiadny dôvod, pričom neopodstatnenosť tohto tvrdenia vyplýva explicitne z osobitného postavenia
týchto osôb, pretože len vykonaním týchto dôkazov, môže žalobca preukázať neopodstatnenosť
tvrdení žalovaného, že v konaní predkladal nepravdivé dôkazy a nepreukázal fyzické dodanie tovarov,
nevyplývajúce z vykonaného dokazovania, preto bez vykonania dôkazov navrhovaných žalobcom

sa doterajšie dokazovanie javí ako neúplné a tieto neúplné zistenia preto vyústili do nedostatočne
ustálených skutkových záverov, čím došlo k takým zásadným vadám konania zakotveným v ustanovení
§ 2, § 29 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení. Žalobca mal za to, že konanie žalovaného správneho
orgánu vykazuje vady, ktoré boli na ujmu žalobcovi, ak v zmysle zásady materiálnej pravdy, na základe
ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci,

správny orgán je povinný vykonať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce
okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré
vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Na záver
poukázal na čl. 1 Ústavy SR a konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je vydané v rozpore s príslušnýmiustanoveniami hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov na vec sa vzťahujúceho, je svojvoľné,
bez logiky obsahu základného princípu základných zásad daňového konania a to zásady zákonnosti,
ako aj ich voľného hodnotenia dôkazov, je arbitrárne, je tak nepresvedčivé a neodôvodnené, a preto ho

považuje za nezákonné.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.09.2013 navrhol žalobu zamietnuť. Reagoval na námietky
uplatnené žalobcom v žalobe a uviedol, že žalovaný sa s uvedenými námietkami vysporiadal v
predmetnom rozhodnutí. Žalovaný nad rámec odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia

žalovaného k uvedeným námietkam týkajúcich sa nesprávneho a nedostatočného zistenia skutkového
stavu a dôkazného bremena uviedol, že správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými
predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú
povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň ju hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného
účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje
tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje bremeno daňový subjekt plní v rámci

dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný využitím inštitútu
daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových
subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo
vznik daňovej povinnosti. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo
na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového

konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu
povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia
tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní ako to naznačuje žalobca. Ďalej citoval

ustanovenie § 29 ods. 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a taktiež poukázal
na Nález Ústavného súdu SR č. III ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009. Uviedol, že ak však správca
dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo ďalších dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992

Zb. v znení neskorších predpisov) a v takomto prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie i jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Poukázal na to, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je uznaným cieľom
Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon č. 222/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov transponuje. Žalovaný ďalej konštatoval, že preskúmal odvolaním

napadnutý dodatočný platobný výmer a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní. Poukázal na to, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť,
aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane za podmienok uvedených v príslušných
hmotnoprávnychpredpisochupravujúcichjednotlivédruhydane,tietodaneuhradilidoštátnehorozpočtu
a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví
zákon. Na záver žalovaný uviedol, že v danej veci nezistil pochybenie správcu dane v postupe, ani iné
ich porušenie zákona, pretože správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu
dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť, vzhľadom
na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením

daňového subjektu s tým, že takto správca dane v preskúmavanej veci aj postupoval.

Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia
zákonných podmienok v zmysle § 250f ods. 2 O.s.p.), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a
oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k

záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu administratívnych spisov správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného súd zistil, že správca
danevykonalužalobcudaňovúkontroluovýsledkuktorejvyhotovilProtokolč.9800404/5/3644941/2012
zo dňa 06.12.2012, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a doručený dňa 17.01.2013. Na základe

výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 zo sumy 23 705,25 eur na sumu 2 547,95
eur. Pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobcu za
kontrolované zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 správca dane postupoval v zmysle ustanovení § 2,§ 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov.

Súčasťou administratívnych spisov sú Protokol č. 9800404/5/3644941/2012 zo dňa 06.12.2012 plus
17 príloh, dodatočný platobný výmer č. 9800404/5/237879/2013 zo dňa 25.01.2013 s doručenkou,
rozhodnutie č. 100303/1/38015-244308/2013/5309 zo dňa 21.05.2013 s doručenkou, daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty za II. štvrťrok 2010, faktúry vystavené spoločnosťou DOCS TRADE
s.r.o. za dodanie betonárskej ocele a faktúry spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. pre odberateľov

ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT, odpoveď na
dožiadanie č. 698/320/86422/10 zo dňa 28.10.2010 plus žiadosť, odpoveď na
medzinárodnú výmenu informácií č.
E_SK_HU_20101208_18744_18107(R), predvolanie na výsluch svedka č. 696/320/6307/2011/Han zo
dňa 04.02.2011, upovedomenie o vypočutí svedka č. 696/320/6312/2011/Han zo dňa 04.02.2011 s
doručenkou, žiadosť o vydanie súhlasu k výsluchu osoby vo väzbe č. 696/320/22237/2011/Han zo

dňa 09.05.2011, dožiadanie č. 696/320/26428/2011/Han zo dňa 19.05.2011 s doručenou, odpoveď
na dožiadanie č. 666/320/45962/2011/Peca zo dňa 08.06.2011, čiastočná odpoveď na dožiadanie
č. 698/320/71163/2011/Sve. zo dňa 08.09.2011, odpoveď na dožiadanie č. 698/320/100438/2011/Sve
zo dňa 12.12.2011, žiadosť o doplnenie dožiadania č. 696/320/45512/2011/Han zo dňa 28.03.2011,
odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií č. E_SK_HU_20101203_016931_017284_R, odpoveď

na medzinárodnú výmenu informácií č. E_SK_HU_20101203_16933_116740(R) a zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 9800404/5/3546991/2012 zo dňa 29.11.2012.

Správca dane na základe vyššie uvedených a vyhodnotených dôkazných prostriedkov dospel k záveru,
že žalobca v danom prípade nepreukázal reálnu existenciu tovaru, nákup ktorého deklaroval faktúrami

od spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. a predaj toho istého tovaru, ktorý deklaroval faktúrami pre maďarské
spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT s uplatnením
oslobodenia od dane, nepreukázal jeho použitie na dodávky tovarov ako platiteľ, a preto správca dane
neuznal odpočítanie dane v sume 21 157,30 eur.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z
tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane na dodanie tovaru, ktorý je odoslaný

aleboprepravenýztuzemskadoinéhočlenskéhoštátupredávajúcimalebonadobúdateľomtovarualebo
na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené
podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou

ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať

1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,

3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru.

Súd po oboznámení sa s administratívnym spisom správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, k
žalobným námietkam uvádza nasledovné.Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že fyzické dodanie tovaru pre žalobcu do areálu spoločnosti FERONA
Slovakia a.s., potvrdil konateľ dodávateľa p. B., konateľ spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. súd uvádza,
že z výpovede U.. Š. B. uvedenej v zápisnici o ústnom pojednávaní spísanej Daňovým úradom

Košice IV č. 698/320/70858/2011/Sve. zo dňa 08.09.2011 vyplýva, že tovar od maďarskej spoločnosti
THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT, ktorý podľa dokladov bol dodaný spoločnosti JT Corporation,
s.r.o., prebral U.. B., pretože tovar bol určený pre jeho spoločnosť. Z uvedeného je zrejmé, že tento
tovar nemohla nadobudnúť spoločnosť JT Corporation, s.r.o., ktorá mala následne tento tovar dodať
spoločnosti DOCS TRADE s.r.o.. Skutočnosť, že spoločnosť JT Corporation, s.r.o. žiadnu betonársku

oceľ, ktorá mala byť predmetom dodávky pre spoločnosť DOCS TRADE s.r.o. nekupovala a ani za ňu
nezaplatila, bolo preukázané výpoveďou konateľa spoločnosti JT Corporation, s.r.o. p. J. v zápisnici
o ústnom pojednávaní č. 666/320/45001/2011/Peca zo dňa 08.06.2011. V uvedenej zápisnici p. J.
ďalej uviedol, že zastupovaním spoločnosti nesplnomocnil žiadnu osobu, na predložených faktúrach
sa nenachádza jeho podpis a pečiatku uvedenú na faktúrach nepoužíva, podpis na faktúrach je p.
X. D., pričom on k zastupovaniu spoločnosti nesplnomocnil žiadnu osobu. Ďalej v zápisnici uviedol,

že betonársku oceľ uvedenú na faktúrach nekúpil na Slovensku a ani v zahraničí. Za spoločnosť
JT Corporation, s.r.o. podával daňové priznanie on osobne, ale v uvedenom zdaňovacom období za
jún 2010 predložené faktúry do daňového priznania nezahrnul. Taktiež zo svedeckej výpovede X. D.
uvedenej v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 698/320/79080/2011/Sve. zo dňa 17.10.2011 vyplýva,
že úhrada za tovar do spoločnosti THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT, ktorý mala nadobudnúť

spoločnosť JT Corporation, s.r.o., bola vykonaná z prostriedkov p. B., konateľa spoločnosti DOCS
TRADE s.r.o., a nebola teda vykonaná z prostriedkov spoločnosti JT Corporation, s.r.o..

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že betónovú oceľ
od spoločnosti THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT nadobudla spoločnosť JT Corporation, s.r.o.,

preto nemohol byť tento tovar zároveň dodaný od spoločnosti JT Corporation, s.r.o. spoločnosti DOCS
TRADE s.r.o., ktorý mal byť dodávateľom žalobcu. Z uvedeného dôvodu považuje súd vyššie uvedenú
žalobnú námietku za neopodstatnenú.

K žalobnej námietke, že kontrolný orgán spochybnil zdaniteľný obchod deklarovaný žalobcom, ako

aj intra-komunitárne dodanie vo vzťahu k maďarským odberateľom, pretože považoval uzatvorenú
rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci s maďarským obchodným partnerom, nakoľko táto bola
podpísaná osobou, ktorá podľa vyjadrenia maďarskej správy bola oprávnená iba k preberaniu pošty, súd
uvádza, že rámcová zmluva môže upravovať všeobecné obchodnoprávne vzťahy medzi dodávateľom a
odberateľom, avšak v žiadnom prípade z uzatvorenej rámcovej zmluvy nemôže byť preukázaná reálna

dodávka tovaru. Podľa vyjadrenia maďarských daňových orgánov, za spoločnosť ZONDER TRADE
KERESKEDELMIKFTbolIstvánLaczkopoverenýlennapreberaniepošty,zčohojezrejmé,ženemohol
zastupovať uvedenú spoločnosť navonok a zaväzovať ju k právam a povinnostiam. Spochybnenie intra-
komunitárneho dodania tovaru správcom dane vo vzťahu k maďarským odberateľom vyplýva teda zo
skutočnosti, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že dodal tovar zdaniteľným osobám v inom

členskom štáte, nakoľko nepredložil platné vyhlásenia odberateľom alebo nim poverených osôb, že
tovar prepravili do iného členského štátu, čím nesplnil zákonnú podmienku oslobodenia od dane podľa
§ 43 ods. 1 a ods. 5 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z.. Nesplnením tejto zákonnej podmienky žalobcom
sú preto žalobcom prezentované námietky vo vzťahu k intra-komunitárnemu dodaniu tovaru vo vzťahu
k maďarským odberateľom irelevantné. V tejto súvislosti však súd považuje za potrebné uviesť, že

z obsahu spisu vyplýva, že obidve maďarské spoločnosti, ktorým mal byť žalobcom dodaný tovar,
tieto nevykonávajú ekonomickú činnosť, nezdržujú sa v mieste sídla a nemajú žiadnu prevádzku, ani
skladové priestory. Riaditeľ spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT, F. P. nemá v Maďarsku
trvalý pobyt, pri miestnom zisťovaní v mieste registračnej adresy spoločnosti bolo zistené, že tam žije
p. J., ktorý vlastní byt od roku 2009 a nikdy nepočul o tejto spoločnosti a jediný vlastník a riaditeľ

spoločnosti GYENES EXPORT - IMPORT KFT J. M. zomrel 06.06.2010, teda v čase, kedy sa mali
uskutočniť obchody medzi žalobcom a firmou GYENES EXPORT - IMPORT KFT bol jej jediný vlastník
a riaditeľ spoločnosti už mŕtvy. Napriek tejto skutočnosti faktúry, dodacie listy k faktúram, CMR doklady
a vyhlásenia odberateľa, ktoré daňový subjekt predložil ku kontrole, sú potvrdené podpisom a pečiatkou
spoločnosti GYENES EXPORT - IMPORT KFT. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že za takýchto okolností

nemohol žalobca dodať tovar uvedeným odberateľom, a preto je aj táto žalobná námietka týkajúca sa
intra-komunitárneho dodania tovaru žalobcom vo vzťahu k maďarským odberateľom taktiež nedôvodná.K žalobnej námietke, že pokiaľ bol vypočutý konateľ spoločnosti JT Corporation, s.r.o. nebolo možné
klásť účastníkom svedkovi otázky súd uvádza, že zo zápisnice Daňového úradu Martin o ústnom
pojednávaní č. 666/320/45001/2011/Peca zo dňa 08.06.2011 vyplýva, že konateľ spoločnosti JT

Corporation, s.r.o. O. J. nebol vypočutý ako svedok, pretože uvedená zápisnica bola spísaná s daňovým
subjektom JT Corporation, s.r.o., za ktorú len konal jej konateľ. O. J. bol v zmysle § 6 ods. 1 zákona
č. 511/1992 Zb. účastníkom daňového konania pri ústnom pojednávaní, ktoré vykonal Daňový úrad
Martin na základe dožiadania správcu dane. Keďže v danom prípade O. J. nevystupoval ako svedok,
nemohlo byť porušené právo daňového subjektu uvedené v § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992

Zb., podľa ktorého má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, právo klásť svedkom a
znalcomotázkypriústnompojednávaní.Pokiaľžalobcataktiežnamietal,ženebolivypočutízamestnanci
spoločnosti VOMEX s.r.o., spoločnosti FEROSTAV s.r.o. a majiteľa prepravnej spoločnosti, ktorí mali
zabezpečiť manipuláciu a prepravu tovaru a spoznanie obchodného partnera z Maďarska súd uvádza,
že ak správca dane pri preverovaní písomných dokladov v rámci daňovej kontroly preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, je len

opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. V predmetnej veci správca dane na základe už vyššie zistených
skutočností preukázal, že k intra-komunitárnemu dodaniu tovaru maďarským odberateľom uvedeným na
vyšlých faktúrach nedošlo, preto ani navrhnutým vypočutím zamestnancov spoločnosti VOMEX s.r.o.,
spoločnosti FEROSTAV s.r.o. a majiteľa prepravnej spoločnosti, ktorí mali zabezpečiť manipuláciu,

by žalobca relevantným spôsobom nemohol preukázať, že tovar vyložený v priestoroch spoločnosti
VOMEXs.r.o.,vareáliFERONYSlovakiaa.s.boltenkonkrétnytovar,ktorýbolfakturovanýspoločnosťou
DOCS TRADE s.r.o., a že presne tento identický tovar bol dodaný žalobcom späť do Maďarska
a nevyvrátil by tým spochybnenie pôvodných dôkazov vykonaných správcom dane. Pokiaľ žalobca
namietal, že správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona o správe

daní), dáva správcovi dane zákonné právo, ale aj povinnosť podľa okolností prípadu a výsledkov dosiaľ
vykonaného dokazovania voliť v rámci výkonu daňovej kontroly ďalšie možnosti uplatnenia daňových
prostriedkov, až pokým sa nevylúči pochybnosť vo vzťahu preukázanosti jednotlivých účtovných
operácií rozhodných pre preukázanie zdaniteľného plnenia súd uvádza, že tak, ako to bolo vyššie
uvedené správny orgán prvého stupňa a žalovaný preukázali dôkaznými prostriedkami pochybnosť,

teda reálnu neexistenciu tovaru nakúpeného žalobcom od spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. a taktiež
preukázali, že nedošlo zo strany žalobcu k intra-komunitárnym dodávkam tovaru uvedených na vyšlých
faktúrach pre maďarské spoločnosti. V tejto súvislosti je zároveň potrebné uviesť, že zásada objektívnej
pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v

daňovom priznaní ako to naznačuje žalobca. Ja na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na
jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu
a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícii. Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd aj túto žalobnú námietku za nedôvodnú.

Pokiaľ žalobca v podanej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, neobsahuje
dostatočne presvedčivé zdôvodnenie právnych záverov, ktoré by viedli k rozhodnutiu vo veci, je účelové
a je vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu súd uvádza, že tak prvostupňový
správny orgán, ako aj žalovaný pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo

základných zásad daňového konania upravených v ustanovení § 2 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov, postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 citovaného zákona, vykonal
dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaný tovar bol prijatý od
spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. a následne predaný do Maďarska, a či údaje uvedené na faktúre
odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa

svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na
všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Na základe vykonaného dokazovania správny orgán prvého
stupňa, ako aj žalovaný, dospeli k záveru, že žalobca počas kontroly nepreukázal reálnu existenciu
tovaru nakúpeného od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o. a nepreukázal ani jeho použitie na dodávky
tovarov ako platiteľ, obchodná činnosť, ktorú žalobca prezentoval došlými faktúrami od dodávateľa

DOCS TRADE s.r.o. a vyšlými faktúrami pre odberateľov ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a
GYENES EXPORT - IMPORT KFT nebola reálnou ekonomickou činnosťou tak, ako je definovaná v
zákone č. 222/2004 Z. z. a aká je obvyklá v obchodnom styku.Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.