Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010105
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715010105.4

Rozhodnutie

4T 8/2015 - 449
IČS: 6715010105
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci obžalovanej N. I., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 17.06.2015, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná
N. I., U.. XX.XX.XXXX H. Q., F. R. L. XXX, okres

Detva, bez pracovného pomeru,

j e v i n n á , ž e

dňa 22.06.2013 v čase okolo 17.35 h v priestoroch murovanej chaty v Detvianskej Hute, časť Komárno
číslo XXX, okres Detva počas stretnutia s G. W., U.. XX.XX.XXXX, ktorý sedel na drevenom zábradlí
verandy chaty, v miernom predklone smerom do vnútra po predchádzajúcom verbálnom konflikte ho
strčila rukami do oblasti ramien v dôsledku čoho táto sila posunula ťažisko tela G. W. náhle a nečakane
dozadu, v dôsledku čoho tento prepadol cez zábradlie a spadol z verandy z výšky cca 3 metre na
vybetónovanú plochu, čím utrpel G. W., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Hriňová zranenia hlavy a to

kombináciu zlomením lebky a poškodením ciev a následným vnútrolebečným krvácaním, ktoré zranenia
si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní až 12 mesiacov,

t e d a

inému úmyselne ublížila na zdraví a spôsobila ním ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia
slobody podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaná p o v i n n á nahradiť poškodeným, a to:
- G. W., U.. XX.XX.XXXX H. Q., F. R. T., Š. XXXX/XX, D. R. N. T., L. XXX, škodu vo výške 15.536,50
€ (pätnásťtisícpäťstotridsaťšesť eur a päťdesiat centov),

- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom 850 05 Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874,
škodu vo výške 4.256,98 € (štyritisícdvestopäťdesiatšesť eur a deväťdesiatosem centov).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 12.02.2015 pod č. k. 1 Pv 603/13/6611-53 na
Okresnom súde Zvolen obžalobu na obžalovanú N. I. (ďalej len obžalovaná) pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásila, že je
nevinná. Na svoju obranu uviedla, že začiatkom leta 2013 išla na chatu patriacu G. W. staršiemu. Je
bývalá priateľka G. W. mladšieho a kľúče od tejto chaty jej dala ešte počas jej vzťahu s G. W. jeho

matka G. W.Š., pričom po ich rozchode ju nikto nežiadal kľúče vrátiť. Na chatu prišla maximálne v čase
o 10.00 hod. Na chate boli 3 osoby, a to poškodený G. W., G. E. a ešte jedno dievča, ktorého meno
nepozná, pozná ju len z videnia a facebooku. Bolo zamknuté, videla cez okno spať v spálni E. spolu s tým
dievčaťom. Nakoľko bolo zamknuté, zaklopala, prišiel jej otvoriť G. E.. Poškodený W. spal na poschodí,
tomuto išla oznámiť, že prišla a nechala ho spať. Začala upratovať. Dievča, ktoré bolo na chate odišlo

v čase cca 12.00 až 13.00 hod. Keď W. vstal, všetko bolo v poriadku, ona doupratovala. W. E. E. boli na
terase, ona sa k nim pripojila. Tu sa rozprávali. Počas jej príchodu na terasu W. K. E. E. požívali alkohol,
bola tam borovička, pivo a aj iný alkohol, aký presne si už nepamätá. Tento miešali. Počas jej prítomnosti
na terase bol rozhovor medzi nimi normálny. Potom, čo W. ešte vypil jeden až dva poháre, začal nástojiť
zvýšeným hlasom, ale ona to brala, že to bolo ešte v norme, aby sa k nemu vrátila do vzťahu. Ona s

tým nesúhlasila, lebo W. bol nezamestnaný, pil, bral do toho lieky, bil ju, kradol matke peniaze. Ona mu
povedala, že pokiaľ sa nezmení, sa k nemu nevráti. Nato ako W. začal riešiť ich vzťah, E. od nich odišiel,
ona však nevidela, kam odišiel. Počas celého rozhovoru s W., sedela v kresle asi 4 kroky od W., ktorý
sedel v strede na drevenom gangu terasy, nebol o nič opretý, pričom náhle z ničoho nič prepadol. Pred
týmto pádom z gangu nedošlo medzi ňou a poškodeným k žiadnemu fyzickému kontaktu. Poškodený sa

pekoprcol dozadu a spadol z výšky cca 3 metre na zem. Ona pribehla ku gangu, videla, že leží na zemi
tvárou k zemi. Následne k nemu zbehla, ostala v šoku, následne kričala na E. iba „G., G.“ tento následne
ku nim pribehol. Povedala len toľko, že G. spadol. Bola v takom šoku, že tam len stála, nevedela čo
má robiť. Nato E. na ňu zvrieskol, aby volala sanitku. Počas celej doby, ako bola pri W., tento bol pri
vedomí, teda myslí tým, že tento dýchal, krvácal, ale nerozprávali sa. Videla mu tiež tiecť krv z nosa,

trochu z úst, všimla si, že mal zranený palec na nohe, ale nevie už na ktorej, tiekla mu z neho krv. Tiež
si všimla, že mal zranené dlane rúk. Potom, čo jej E. povedal, aby volala sanitku, nakoľko vedela, že
je tam zlý signál, išla asi 5 minút od chaty k ceste, kde zavolala, ale už si nespomína či na číslo 155
alebo 112. Oznámila, že jej bývalý priateľ spadol a kde sa nachádzajú. Tiež im na ich dotaz oznámila,
že je pri ňom iná osoba. Nakoľko sa jej zdala dlhá doba, že nikto nechodí, celkovo volala záchranku

3x a zisťovala, kde je záchranka. Po príchode sanitky, ktorú čakala pri ceste, ich zaviedla k chate, prišli
tam traja z RZP, a to dve ženy a jeden muž. W. komunikoval aj po ich príchode späť, tento príslušníkom
záchranky hovoril, že mu nič nie je, nechcel ísť ani do sanitky, hovoril to pri sedení, keď mu ošetrovali
asi nohu. Vie, že E. bol pri W. celý čas, povedal jej tiež, že ho otočil, dával mu aj umelé dýchanie, že
mu zapadali viečka. Lieval mu do úst alkohol, aby sa mu rozšírili cievy. W. bol ošetrený na mieste a

následne odvezený záchrankou. Ona chcela ísť s ním, ale to jej nebolo umožnené. O poškodeného W.
sa bála, E. ju však utešoval, že sa nič také zlé nestalo, že zlá burina nevyhynie. Vie, že E. volal aj otcovi
poškodeného MUDr. W.. Od toho sa dozvedel, že sa W. nachádzal najskôr vo Zvolene a až neskôr sa
dozvedeli, že je v Banskej Bystrici. Ona o tejto udalosti nikomu netelefonovala. Keď sa dozvedela, že
W. je vo Zvolene, myslela si, že sa ešte vráti. Nič také mu nebolo. Ona spolu s G. E. zostali v ten deň na

chate, pozerali najskôr televízor, E. pokračoval v požívaní alkoholu aj po odvezení Farkaša, ona alkohol
v ten deň vôbec nepožívala. E. mal už vypité, začal mať na ňu sexuálne narážky, na čo ho poslala spať,
čo on aj urobil. Asi po hodine sa však vrátil a znovu jej začal rozprávať, že chce sex, preto odišla do izby,
kde sa zamkla. Začal jej búchať na dvere s tým, že ich vykopne, preto dvere otvorila, povedala mu, čo
je za kamaráta, potom čo sa stalo, načo on od svojho konania upustil. Potom sa do rána už nič nedialo,

ani ráno sa už o tom, čo odo nej E. chcel, nerozprávali. Na druhý deň prišla na chatu E. priateľka, tejtopovedali, čo sa stalo, pričom títo odišli z chaty skôr. Ona následne pobalila veci pre poškodeného a išla
za ním do nemocnice v Banskej Bystrici. Tu sa stretla s otcom poškodeného G.. W., ktorý jej zakázal ísť
za G., začal jej hovoriť, že nebude z nej nikdy policajtka a že pôjde sedieť do basy. Otec poškodeného

tam bol už aj so E.. Odovzdala im veci pre G., počkala, kým títo odišli a chcela ísť za poškodeným,
čo jej však sestrička neumožnila. Ďalej uviedla, že ich vzťah s poškodeným G. W. bol kolísavý, mali aj
konflikty, poškodený ju bil, je pravdou, že mu 3x vrátila facku, ale on jej to znovu vrátil. G.. W. so synom
nežil, ona ho tolerovala, ako otca priateľa. Nakoľko tento však predpisoval synovi liek Rivotril, ktorý však
tento kombinoval s alkoholom, chodila sa mu na to sťažovať. On jej však na to uviedol, že syn musí tento

liek brať, hoci jej dôvod nepovedal. Obžalovaná potvrdila, že dala svojmu obhajcovi prepis facebookovej
komunikácie medzi svedkom G. E. a poškodeným G. W., nakoľko mala k dispozícii heslo poškodeného
W., mala do jeho adresy prístup.

Svedok - poškodený G. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on s obžalovanou chodil po dobu 2,5
roka, pričom pred skutkom boli rozídení asi 3 týždne. Asi po 2 týždňoch po ich rozchode obžalovaná

prišla na ambulanciu k jeho otcovi a tomuto odovzdala kľúče od chaty. Na presný dátum si už nespomína,
bolo to v júni 2012 alebo 2013, prišiel s G. E. na otcovu chatu. Prišla tam aj obžalovaná, bolo ešte
vidno, nevie v akom čase. Táto sa chcela s ním rozprávať, udobrovať sa, on nechcel, vyhnal ju z chaty
preč. Po tomto zostal nervózny. Po čase sa obžalovaná vrátila, nevie však uviesť v akom čase. Bol na
gangu, sedel opretý časťou zadnice o gang, pri pravom pilieri chaty, zohnutý mierne dopredu, opieral

sa obidvoma rukami o gang, nohy mal na zemi. Nemal chuť sa s obžalovanou rozprávať. Nakoľko
obžalovaná na neho dlhšie rozprávala a on ju ignoroval, táto mu povedala niečo v tom zmysle „G. ti
kokot, počúvaj ma, keď ti niečo hovorím“ na čo on nereagoval. Táto ku nemu následne prikročila a
obidvoma rukami ho intenzívne sotila do oblasti ramien, išlo o stredne silné sotenie do oblasti ramien.
Na viac si už nespomína, spomína si len, ako sa prebal v nemocnici v Banskej Bystrici. Nespomína

si presne, či obžalovaná predtým, ako ku nemu pristúpila a do neho sotila, či táto stála, alebo sedela.
E. sa v tom čase na gangu nenachádzal, obžalovaná ho poslala preč a tento odišiel do chaty. Marí sa
mu, že tam E. potom pobehoval, či to však videl, uviesť nevie. Vzhľadom na časové obdobie a úraz
hlavy si dával spomienky do kopy a snažil sa rozpamätať na presné udalosti, čo sa stalo, ale mýli sa mu
to. V ten deň alkoholické nápoje nepožíval a nevidel, že by alkoholické nápoje požíval E.. Nemali tam

žiaden alkohol. Vie od svedka E., že potom, čo bol odvezený do nemocnice, prišli na chatu nejaký muž
so ženou s alkoholom a začali do E. vyrývať, aby odišiel. Tento však z chaty neodišiel. Títo dokonca
pýtali od neho 10 € za to, že tam mohol byť. So E. sa rozprával v nemocnici asi len 3 deň po skutku. V
poslednom období s ním nekomunikoval, vie že je v Bratislave, ale už nemá na neho číslo, nakoľko má
číslo zrušené. Ďalej uviedol, že počas ich vzťahu dal obžalovanej 2x facku, ona mu to vrátila päsťou.

Udrel ju preto, že táto mala pomer aj s inou osobou. S obžalovanou spolu chodili počas ich vzťahu na
uvedenú chatu, on na mieste odkiaľ spadol zvykol sedávať. Zistili, že kľúče, ktoré obžalovaná vrátila
jeho otcovi nie sú od chaty, preto zámok na chate vymenili. Ďalej uviedol, že obžalovaná sa počas ich
vzťahu dozvedela a tejto dal jej heslo k jeho facebookovskému kontu, táto mala k nemu prístup. Zároveň
potvrdil, že predložená facebooková komunikácia, je medzi ním a svedkom E..

Svedok G. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol na chate s poškodeným G. W., mali tam robiť
nejaké práce. Obžalovaná prišla za nimi asi v dopoludňajších hodinách. Začali sa s poškodeným hádať,
a to aj v chate aj pred chatou, on preto od nich odišiel. Potom prišla za ním obžalovaná a povedala mu „G.
jasomhostrčila“.Nevie,čitakurobilaúmyselnealebonie.Onsaišielhneďpozrieťzapoškodeným,tento

ležal pod gangom na boku, otočil ho na chrbát, či žije, tento bol pri vedomí, ale bol aj mimo. Poškodený
sa snažil niečo brblať, ale on mu nerozumel. Asi on poslal obžalovanú, aby išla volať záchranku. On
záchranárov nenavigoval na miesto, kde sa nachádzal poškodený. Okrem nich na chate nikto nebol.
V ten deň, ani po skutku asi na chatu nikto neprišiel. Nevie, či obžalovanú niekto na chatu volal. Zdá
sa mu, že poškodený obžalovanú najskôr vyhodil, kde táto odišla nevie, ale potom sa vrátila. Nevie ani

dôvod hádky medzi obžalovanou a poškodeným, ako uviedol, on od nich odišiel. Videl len hádku, títo
asi stáli na gangu, kričali po sebe. Potom tam bol nejaký buchot, ale nevie, čo sa tam dialo. Nevie, do
akej doby prišla záchranka, ani či bol poškodený pod vplyvom alkoholu, predtým bol s ním v krčme na
jedno pivo. Na chatu prišiel s poškodeným asi deň pred skutkom. Nevie, či poškodený so záchranármi
komunikoval, Vie, že keď s ním išli ku sanitke, prebral sa, mal otvorené oči. O tom čo sa stalo ešte večer

v deň po skutku telefonicky informoval družku otca poškodeného. Po odvezení poškodeného si vypil,
nevie presne čo to bolo, bol to tvrdý alkohol, tento alkohol bol na chate, potom išiel spať. Nemal v ten
večer žiadny konflikt s obžalovanou. Z chaty odišiel na druhý deň v doobedňajších hodinách, keď prišla
za ním jeho priateľka. Poškodeného bol pozrieť v Banskej Bystrici deň alebo dva po skutku, tento si nanič nepamätal, on mu povedal, čo sa stalo. Navštívil ho vtedy s G. W. st. a jeho družkou. Tu sa stretol
aj s obžalovanou, ktorá tam bola s nejakou priateľkou, táto doniesla poškodenému nejaké veci, nejaký
príbor, ale poškodeného otec ju vyhodil. Tu sa ho obžalovaná pýtala, či povedal G. otcovi, čo sa stalo

a on jej povedal, že áno. Odvtedy sa s obžalovanou nestretol. Nepamätá si už, či záchrannej službe
hovoril, že obžalovaná sotila poškodeného. Potvrdil, že v roku 2013 a 2014 hovoril s poškodeným o
skutku, s týmto si aj písali a aj sa osobne rozprávali. On má len jednu facebookovú adresu. V súvislosti
s týmto skutkom nedostal do ÚVTOS žiadnu korešpondenciu, píše mu len priateľka, s ktorou však o
tomto nekomunikuje.

Svedkyňa G. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o úraze syna sa dozvedela až v čase keď bol syn
po operácií, bolo to dňa 24.06.2013 alebo 25.06.2013, a to od kamaráta, ktorý jej povedal len toľko, že
syn je v nemocnici, bližšie je nič iné nevedel povedať. Ona bola v tom čase už asi po dobu 1 mesiaca
pracovne v Českej republike. Pred svojim odchodom ona obžalovanú požiadala, aby sa sem - tam išla
za G. pozrieť na chatu a poprať mu veci. V čase jej odchodu do Českej republiky ona vnímala, že syn

bol s obžalovanou ešte vo vzťahu. Preto po tom, čo sa dozvedela, že syn je v nemocnici, hneď v ten
deň volala obžalovanej a pýtala sa jej, čo sa vlastne stalo. Ona jej povedala, že nie je to nič vážne, že
syn je v nemocnici, že spadol. Na to sa jej pýtala ako spadol, ale ona si už skutočne teraz nepamätá,
či jej obžalovaná už pri tomto telefonáte alebo až po týždni, čo boli spolu s obžalovanou na chate, táto
povedala, že sa pohádali, že syn ju vyprovokoval, sedel vonku na chate, na gangu, že do neho strčila a

on spadol. Tiež jej obžalovaná povedala, že to bolo nechtiac, že ona to nechcela. Kľúče od chaty dala
obžalovanej ona, a to dva zväzky kľúčov, aby si jeden zväzok ponechala a druhý, aby odovzdala G..
W., lebo ona v tom čase s ním nekomunikovala. Od obžalovanej vie, táto jej telefonovala, že G.. W. ju
prijal, s týmto sa rozprávali asi dve hodiny a že všetko je poriadku. Či mu však kľúče vrátila, dodnes
nevie, ona sa na toto nepýtala, vie, že na chate boli vymenené zámky. Nemá vedomosť o tom, že by

syn užíval pred skutkom nejaké lieky, ona ho nevidela užívať žiadne lieky. Obžalovanej sa na to pýtala,
či syn požíva lieky každý deň, ale ona jej na to povedala, že nie každý deň, ale len občas. K vzťahu jej
syna a obžalovanej uviedla, že títo sa mali radi, nie raz sa však pohádali, išlo však o bežné hádky, ona
im aj dohovárala s tým, že ak im to neklape, aby sa rozišli alebo si dali pauzu a čas ukáže. Nakoľko
svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola svedkom, či už verbálneho alebo fyzického útoku

medzi obžalovanou a jej synom, po prečítaní časti jej výpovede z prípravného konania v tej časti, kedy
uviedla, že bola v minulosti raz svedkom, keď sa spolu hádali a dali si zauchá, podľa ktorej N. dala facku
ako prvá a G. jej facku vrátil, za účelom odstránenia rozporov, svedkyňa potvrdila, že to si pamätá, ale
bolo to tak, že obžalovaná sa smiala, dali si facku, ale potom sa objali. Fyzicky útok by inak vyzeral. Ona
v prípravnom konaní neuviedla, že ich vzťah bol ako na hojdačke. Vie, že vtedy obžalovaná natiahla

ruku, potom počula „plac“ a nič, ona odišla do kuchyne a mladých nechala samých. V prípravnom konaní
vypovedala pravdu, aj na otázky, bol tam prítomný aj obhajca, nevypovedala pod žiadnym tlakom.

Svedok G.. G. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ku skutku došlo na jeho chate v Detvianskej
Hute, časť Komárno, ktorú dal k dispozícii synovi potom, čo prišli s bývalou manželkou o byt. O skutku

sa dozvedel od jeho bývalej zdravotnej sestry. On zisťoval čo sa stalo od G. E., ktorý mu povedal, že
obžalovaná strčila jeho syna. Nespomína si presne kde a kedy sa po skutku stretol s G. E., bolo to
asi u neho v ambulancii alebo pred ambulanciu. On mu priamo nepovedal, že syna sotila obžalovaná,
povedal mu, že obžalovaná vybehla z chaty a vykríkla: „ja som ho zabila“. V čase skutku už nemal
syn s obžalovanou vzťah. Pri jednom stretnutí mu obžalovaná priniesla do práce kľúče od chaty, ktoré

patrili jeho bývalej manželke G.. On neskôr zistil, že tieto kľúče nepasovali, vymenil preto zámky na
chate. Nové kľúče od chaty mal on, bývalá manželka G. K. E. G.. Od E. sa dozvedel, že syn krvácal z
uší, nosa a úst. E. mu údajne zavolal záchranku. Za synom išiel prvý krát asi 3 dni po operácii syna.
Syn bol pri ich prvom stretnutí bdelý, komunikoval s ním, tento si nepamätal na okolnosti, ktoré sa
stali. So synom hneď nerozoberal čo sa stalo, až neskôr, keď bol preložený do Zvolena to detailnejšie

rozoberali. Syn si len útržkovite pamätal na slovný konflikt na gangu, on obžalovanú pôvodne ignoroval,
do obžalovanej vošla zlosť, chytila agresiu a sotila ho, asi dolu, to si už nespomína. S obžalovanou sa
stretol po skutku v nemocnici v Banskej Bystrici. Bol tam s manželkou Y., G. E.. Bol podráždený, poslal
obžalovanúpreč,zdalosa,žetátosazľaklaaodišla.Onsynovižiadneliekypredskutkomnepredpisoval,
až po skutku na odporúčenie neurológa L. mu predpisoval Rivotril. Od bývalej manželky a od syna

G. počul, že obžalovaná užívala Rivotril, táto sa počas vzťahu s ich synom údajne ním aj priotrávila.
Obžalovaná nebola nikdy za ním s tým, že syn kombinuje lieky s alkoholom, ktoré lieky mu mal on
predpisovať.Svedkyňa G.. K. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako zdravotnícky záchranár v RZP
Hriňová. Vtedy slúžila na RLP Detva v zložení lekár, záchranár a vodič. Boli poslaní na výjazd na
Detviansku Hutu, kde im bol nahlásený pád zo strechy. Na príchod ich sanitky čakal chlapec, ktorý ich

doviedol k poškodenému ku chate. Poškodený ležal v stabilizovanej polohe na boku, nespomína si už
však na ktorom, bol pri vedomí, komunikoval, ale bol spavý. Pri ňom bola v čase ich príchodu mladá
dáma, nespomína si s istotou, či to bola obžalovaná, ale myslí, že to mohla byť ona. Pamätá si, že
postupne pri jeho vyšetrení zistili, že tento mal zranenia na kolene a na prstoch na nohe, na iné zranenia
si nepamätá. Nepamätá si, či poškodený komunikoval aj s ňou. Nakoľko v ich výjazde bol lekár prítomný,

výjazd viedla G.. L.. Táto zisťuje zranenia. Svedkyňa merala poškodenému základné životné funkcie,
napichla mu žilu, či bolo niečo poškodenému podávané, si už nespomína. Vylúčila, že sa poškodený v
čase ich ošetrovania posadil, toto by mu ani nedovolili, aby predišli vzniku prípadných ďalších skrytých
zranení. Dali ho do vakuového matraca a takto ho odniesli do sanitky. Na jeho reakcie pri jeho prevoze
do sanitky si nepamätá. Následne bol pacient odvezený do NsP Zvolen, na chirurgickú ambulanciu.
Tento nebol počas prevozu zaintubovaný. Čo sa stalo sa pýtal lekár, nepamätá si, či sa na to pýtala

G.. L., ani kde poškodený ležal. Nepamätá si, či niekto z prítomných im uviedol ako sa úraz stal. Tiež
si nespomína, či sa poškodený zaujímal, čo s ním ďalej bude, t.j. či má byť prevezený do nemocnice.
Výjazd nezisťuje na mieste prítomnosť alkoholu, ak sa pacient sám neprizná, že požil alkohol, nemajú
to ako zistiť. Nepamätá si, či sa s poškodeným rozprávali o tom, či tento požíval alkohol, ani na to, či
tento javil príznaky požitia alkoholu. Odovzdanie pacienta v NsP Zvolen realizovala G.. L..

Svedok B. U. na hlavom pojednávaní uviedol, že pracuje ako vodič pre Záchrannú službu v Detve.
Volalo im operačné stredisko. Boli vyslaní k výjazdu na Komárno. Bolo im povedané len toľko, že pacient
prepadol cez zábradlie. Či ich niekto aj čakal si presne nespomína, vie, že našli miesto, kde bol pacient,
ktorý v čase ich príchodu ležal, ale v akej presne polohe, si nepamätá. Tento bol somnolentný - spavý.

Okrem neho tam boli aj jedna slečna a jeden mladý pán. Videl na poškodenom odreniny v tvárovej časti,
na nohe, asi pravej a aj na ruke, asi krvácal aj z nosa, ale na všetky zranenia okrem tých, ktoré už
uviedol, si nespomína. Ošetrenie nechal na kolegyne. Kvôli podozreniu pre poškodenie krčnej chrbtice
išiel do sanitky po vákuový matrac. Keď sa vrátil k poškodenému, tento už bol asi na chrbte, stále ležal,
nedošlo k jeho posadeniu, nebolo by to ani vhodné. Napichli mu žilu, ale či mu bolo aj niečo podané, si

nepamätá. Vie, že poškodený počas ich prítomnosti komunikoval, odpovedal na ich oslovenie, reagoval
na zranenie. Nespomína si už presne, či v sanitke pri poškodenom okrem sestričky sedela aj lekárka.
Nevie, či u poškodeného bolo podozrenie na alkohol, nedávajú pacientom fúkať. Na toto sa pýta lekár,
nespomína si však, či v danom prípade sa na to prítomná lekárka pýtala a čo jej na to poškodený uviedol.
Ani si nespomína, či z poškodeného cítil požitie alkoholu, všimol si tam fľaše od alkoholu. Svedok

potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania v tej časti, že poškodený bol po ich príchode na miesto
podráždený a hovoril im "nechytajte ma, nestarajte sa o mňa", pričom vzhľadom na odstup času si už
na podrobnosti nespomína.

Svedok G.. Q. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že išli na miesto, kde boli vyslaní sanitkou. Vodič to

miesto hneď našiel, bolo to v nedostupnom teréne v kopci. Na kopci ich čakal jeden chlapec, ktorý ich
priviedol k pacientovi. Pacient ležal na betóne, asi na pravom boku. Na mieste bola okrem chlapca, ktorý
ich na miesto priviedol aj mladá žena. Pacient bol pri vedomí, vedel uviesť svoje meno. Na ošetrovanie
odrenín na tele, pamätá si konkrétne palec na nohe, reagoval slovne „au“ a nohu si odtiahol, preto musel
pri ošetrení zasahovať aj vodič. Keď sa ho pýtala, čo sa mu stalo, povedal jej, že spadol z balkónika na

chate. Nič viac sa ho k úrazu nepýtala a ani on sám a ani žiadna z tam prítomných osôb jej nič neuviedla.
Z pacienta cítila alkohol, preto sa ho pýtala, či požil alkohol. Tento jej uviedol, že pil alkohol, čo presne pil
uviedla do správy, kde to ona vždy píše, teraz si už na to presne nespomína. Pacienta vyšetrili najskôr v
polohe, keď ležal na boku, nakoľko vylúčila akútne poškodenie chrbtice v zmysle ochrnutia, vyzvala ho,
aby sa otočil na chrbát, čo aj urobil. Ona vždy tak postupuje. K predloženému listinnému dôkazu na

č.l. 142 (záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby) uviedla, že túto lekársku správu vypracovala
ona, pričom z jej obsahu vyplýva, že pacient požil alkohol a to pivu a borovičku, tiež poškodenému boli
počas prevozu podávané tekutiny a Toretan v tekutej forme (liek proti zvracaniu) do žily. Podľa správy
si pacient nepamätal ako sa stal úraz, ako spadol, náhodou prepadol z balkóna na zem, vraj porucha
vedomia, sám sa prebral. Nakoľko u pacienta nezistila až také ťažké poranenia, aby šiel do nemocnice

v Banskej Bystrici, tento bol len spavý, bol prevezený do NsP Zvolen. V zázname v diagnóze okrem
iného uviedla aj ebrietsas etilika, čo podľa nej znamená opilosť, zmena vedomia spôsobená alkoholom.
Následne po nesúhlase znalca G.. C. I. s výkladom uvedeného pojmu uviedla, že znalec je v tom väčší
odborník ako ona. Stav opilosti u pacienta skonštatovala na základe toho, že z pacienta tiahlo, cítila zneho alkohol. Pri komunikácii s ním sa tomuto plietol jazyk. Zároveň uviedla, že nakoľko pacient spadol
z 2 až 3 metrov na zem, nejaké pletenie jazyka a dezorientácia napr. v čase môžu byť u pacienta s
takýmto zranením sprievodným javom. Mohol u pacienta z dôvodu tohto zranenia nastať aj otras mozgu.

Poškodený v čase ich príchodu na miesto nebol spavý, v zázname zhodnotila stav vedomia pacienta
počas troch časových období, tak ako je ňou uvedené v správe, a to v čase o 18.10 hod. GCS 15 bodov,
o 18.40 hod. GCS 14 bodov a o 19.10 GCS 13 bodov. 15 bodov je normálny stav pacienta, najťažší stav
je 3 body, ide o stav kómy. 13 až 14 bodov je kvalitatívna porucha vedomia, buď je človek spavý alebo
zle odpovedá na otázky, je dezorientovaný. Keď sa s pacientom rozprávala, reagoval, keď ho nechala

na pokoji, bol spavý. Pacienta kontrolovala počas jeho prevozu v sanitke a to aj pred jeho odovzdaním v
nemocnici vo Zvolene. Kópiu záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby poškodeného odovzdala
spolu s pacientom na chirurgii vo Zvolene, ktorú chirurg spolu s pacientom od nej prevzal.

Svedok G.. D. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase, keď bol poškodený G. W. privezený
na chirurgiu do NsP Zvolen bol na príjmovej ambulancii mladší lekár G.. H., ktorý ho zavolal ako

staršieho chirurga poradiť sa ohľadom zdravotného stavu pacienta, ktorý bol privezený vo vážnom
stave. Realizovali nevyhnutné vyšetrenia, počas vyšetrenia dochádzalo k zhoršovaniu zdravotného
stavu pacienta, s nevyhnutnosťou riešenia tohto stavu kontaktoval špecializované Neurochirurgické
pracovisko v Banskej Bystrici, kde bol bezodkladne prevezený. Nevie, kto bol v danom čase v počítači
prihlásený. Z dôvodu závažného zdravotného stavu sa vykonalo základné zaistenie životných funkcií

pacienta, podaná základná liečba a s predpokladom, že pacient bude riešený na inom pracovisku,
nepovažoval za potrebné realizovať akýkoľvek odber krvi, keďže tento sa realizuje tam, kde je pacient
následne prijatý a ošetrený. Nie je efektívne vzhľadom na nákladnosť tejto činnosti, aby sa pacientovi
brala 2 krát krv v priebehu pol hodiny. Poškodenému W. vykonali len CT mozgu. Nepamätá si už aké
bolo Glasgow Coma Scale, t. j. klasifikácia poruchy vedomia u pacienta, keď ho on videl prvý krát, ale

nebol v hlbokom bezvedomí, nevie, či toto bolo v stupni 12-13 bodov, mal nejaké príznaky v poruche
vedomia, bol dezorientovaný, nevie však do akej miery komunikoval. Táto porucha vedomia indikovala
potreby CT vyšetrenia, po ktorom sa toto znížilo na 3 až 4 body a bolo dôvodom na okamžitý prevoz
pacienta do nemocnice v Banskej Bystrici.

Vo veci bol k zraneniam poškodeného G. W. vypracovaný znalecký posudok č. 06/2014 zo dňa
28.03.2014 a doplnok k znaleckému posudku zo dňa 10.11.2014 G.. C. I., znalcom z odboru:
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia, ktorý bol zároveň na hlavnom pojednávaní vypočutý.
Znalec pri výsluchu zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a jeho doplnku aj po vykonaní
dokazovania na hlavnom pojednávaní, podľa ktorých poškodený G. W., U.. XX.XX.XXXX utrpel dňa

22.06.2013 veľmi ťažké zranenia, a to vnútrolebkové nadplenové krvácanie v pravej čelovo-spánkovej
oblasti s kompresiou mozgových komôr a hlbokým bezvedomím, pomliaždenie mozgového tkaniva v
mieste tlaku krvnej kolekcie, zlomeninu spodiny lebečnej v oblasti pravej pyramídovej kosti, zlomeninu
záhlavovej kosti, zlomeninu spánkovej vpravo, zlomeninu temennej kosti vpravo, otras mozgu II. stupňa,
dislokovanú zlomeninu I. záprstnej kosti ľavej ruky s potrebou operácie, kontúzno-desquamačnú ranu

na palci a na malíčku ľavej ruky, zlomeninu jabĺčka pravého kolena, ťažké pomliaždenie pravého
kolenného kĺbu s krvácaním do kĺbu a potrebou opakovanej evakuačnej punkcie, reznú ranu na ľavom
chodidle a odlomenie konca posledného článku palca pravej nohy. U poškodeného sa jednalo o
nechránený a nečakaný pád prevažne na hlavu z výšky cca 3 metre na veľmi tvrdú kamenno-betónovú
plochu, vyvolaný sotením poškodeného do pliec stredne vysokej intenzity. Podľa fotodokumentácie

sedel poškodený v predklone s hlavou na hrudi a díval sa ne zem. Pokiaľ sa týka vplyvu alkoholu
na celý priebeh úrazového deja, krv na zistenie alkoholu nebola poškodenému pri hospitalizácii
odobratá. Pri podozrení na ethylickú ebrietu sa krv na Widmarka berie každému paušálne. O samopád
dozadu sa podľa neho nejednalo a nejednalo sa ani o pád ako následok EPI záchvatu. Znalec opísal
vážne obmedzenia poškodeného v bežnom spôsobe života, ktoré mu zapríčinili utrpené zranenia. U

poškodeného boli ohrozené jeho životne dôležité orgány, jednoznačne bol vzhľadom k spôsobeným
zraneniam v nebezpečenstve smrti a okamžite javil vážnu poruchu zdravia. Bez operácie otvorenia lebky
s dekompresiou mu hrozila smrť pre opuch mozgu s poruchou mozgovej cirkulácie krvi. U poškodeného
je reálna hrozba trvalých následkov, a to tzv. organického psychosyndrómu, charakterizovaného
nápadným zhoršením novopamäte aj staropamäte so zachovaním bezprostredného rozpamätania,

je znížená schopnosť naučiť sa novú látku a dezorientovanosť v čase. Výraznou črtou môže byť
konfabulácia, ale vnímanie a iné poznávacie funkcie vrátane intelektu sú zvyčajne nedotknuté. Prognóza
závisí od priebehu základnej poruchy. Hrozí aj tzv. fokálna poúrazová epilepsia. Doba trvania liečenia a
PN poškodeného stanovil znalec na minimálne deväť mesiacov až jeden rok. Znalec vyčíslil bolestné asťaženie spoločenského uplatnenia za spôsobené zranenia poškodeného v zmysle zákona č. 437/2004
Z. z. na celkovo 965 bodov x 16,10 €/bod, spolu v sume 15.536,50 €. V doplnku k znaleckému posudku
znalec vyhodnotil zadokumentované verzie skutku podľa obvinenej a poškodeného G. W. vyplývajúce

z výsluchov a vykonanej rekonštrukcie zo dňa 30.10.2014 a zaoberal sa v ňom najmä ťažiskom tela
poškodeného v závislosti na samotný pád. Podľa znalca verzia skutku podľa obvinenej je nereálna, keď
podľa jeho názoru došlo k pádu poškodeného z terasy tak, že sila pôsobiaca na prednú plochu trupu
poškodeného vyvolala akútne narušenie stability, čo už nebolo možné korigovať obrannou reflexnou
stehnovo-bedrovou stratégiou organizmu. Či by pitie alkoholu malo dopad na reflexy, motoriku, reakciu

poškodeného, to je len v teoretickej rovine, znalec nevie množstvo požitého alkoholu, ktoré v skutočnosti
majú rozdielny vplyv na motorické schopnosti pacienta. Znalec nesúhlasil s výkladom pojmu ebrietsas
etilika G.. L. z dôvodu toho, že opitosť sa v latinčine a v medicíne diagnostikuje ako intoxikácio etilika.
Rozlišuje sa potom akútna, chronická intoxikácia etilická. Ako uviedol na čl. 20 znaleckého posudku
(čl. 227 spisu) zo správy neurologického konzília G.. G. vyplýva, že pacient si na úraz nepamätá
(údajne často konzumácia Rivotril + alkohol). Ďalej uviedol, že liek Rivotril je oprávnený predpisovať len

psychiater a neurológ, obvodný lekár len na základe ich písomného doporučenia.

Z prečítanej svedeckej výpovede G.. C. L. vyplýva, že v dôsledku ublíženia na zdraví zo dňa 22.06.2013
bola ich poistencovi Milanovi Farkašovi, nar. 16.03.1989 poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. uhradila zdravotníckym zariadeniam v celkovej výške 4.256,98 €.

Žiadajú nahradiť im spôsobenú škodu vo výške 4.256,98 €.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie aj v zmysle § 269 Tr. poriadku čítaním listinných
dôkazov, a to najmä záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby (č.l. 142), zápisnice o previerke
výpovede na mieste s priloženou fotodokumentáciou (č.l. 143-159), zápisnice o rekonštrukcii s

priloženou fotodokumentáciou (č.l. 160-189), výpisu z katastra nehnuteľností (č.l. 191), zápisnice o
ohliadke miesta činu s priloženou fotodokumentáciou (č.l. 192-204), lekárskych správ týkajúcich sa
ošetrenia poškodeného G. W. (č.l. 247-252), lekárskej a prepúšťacej správy obžalovanej N. I. (č.l.
253-254), správy operačného strediska ZZS SR (č.l. 282), žiadosti, žaloby (č.l. 283-297), vyčíslenia
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť VšZP, a.s. (č.l. 321, 359, 399, 420 a 426), oznámenia

Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen (č.l. 323), úradného záznamu (č.l. 394a ), správy NsP Zvolen (č.l.
395-398), oznámenia obhajcu obžalovanej s prílohou o facebookovej komunikácii medzi poškodeným
G. W., svedkom G. E. a ďalšími osobami (č.l. 28-71), správ na obžalovanú (č. l. 325, 326), odpisov z
registra trestov na obžalovanú (č.l. 324, 427), ako aj obsahu ostatného spisového materiálu.
S poukazom na zistený skutkový stav, súd nevyhovel návrhu obhajcu obžalovanej na doplnenie

dokazovania výsluchom členov konzília a zabezpečenie zdravotnej dokumentácie poškodeného,
pretože s poukazom na dobu spáchania skutku a na rozsah vykonaného dokazovania, ktorý súd
považoval za dostatočný, takéto dôkazy nepovažoval za podstatné.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov v zmysle § 2 ods. 12

Tr. poriadku a to jednotlivo, tak i v ich súhrne, mal súd potom vinu obžalovanej N. I. za nepochybne
preukázanú.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov aj napriek skutočnosti, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní síce
uviedla, že zo strany poškodeného G. W. na jej osobu došlo v inkriminovaný deň v súvislosti s riešením
ich vzťahu k zvýšeniu intenzity jeho hlasu, ona to však brala v norme, v prípravnom konaní ako aj na

hlavnom pojednávaní poprela však skutočnosť, že by bezprostredne pred pásom poškodeného G. W.
z dreveného zábradlia verandy chaty, došlo medzi ňou a poškodeným G. W. aj k fyzickému kontaktu,
pričom na svoju obranu uviedla, že poškodený, ktorý sedel v strede na drevenom gangu terasy, nebol o
nič opretý, tento náhle z ničoho nič zo zábradlia prepadol, pekoprcol sa dozadu, pričom spadol z výšky
cca 3 metre na zem, keď ona v tom čase sedela v kresle vo vzdialenosti od neho asi 4 kroky. Po páde

poškodeného, po tom, čo k tomuto pribehla, ostala v šoku, pričom následne kričala po mene na svedka
G. E. s tým, že keď svedok E. k nim pribehol, tomuto povedala len toľko, že poškodený spadol.
Súd však takto postavenú obranu obžalovanej považoval za účelovú, so snahou vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti, ako aj prípadnému trestu, ktorý jej hrozil.
Obrana obžalovanej bola v celom rozsahu vyvrátená najmä výpoveďou samotného poškodeného G.

W., ktorý opísal konanie obžalovanej v inkriminovaný deň, keď si spomína, že po tom, čo obžalovaná, s
ktorou už boli rozídení, prišla na chatu jeho otca, táto sa s ním chcela rozprávať, udobrovať sa, nakoľko
onnemalzáujem,poslaljuzchatypreč.Obžalovanásavšaknachatuznovuvrátila,tupotomčonaneho
dlhšie rozprávala a on ju ignoroval, táto na to vulgárne reagovala s tým, aby ju počúval, následne k nemupristúpila a ako sedel zohnutý mierne dopredu a opretý časťou zadnice o zábradlie, sotila ho rukami do
oblastiramien,pričomnatietoskutočnostisarozpamätalvzhľadomnazávažnosťspôsobenéhozranenia
až neskôr, postupne. Na viac si už nespomína, spomína si len ako sa potom prebral v Nemocnici v

Banskej Bystrici.
VýpoveďpoškodenéhopodporujeajvýpoveďsvedkaG.E.,keďsúdutohtosvedkanezistilžiadnydôvod,
prečo by mal tento vypovedať v neprospech obžalovanej, pričom tento potvrdil aj pred súdom, že sa
obžalovaná s poškodeným G. W. po jej príchode na chatu začali hádať, preto on z uvedeného dôvodu od
nich odišiel. Tento svedok bol ako prvý po inkriminovanom skutku v osobnom kontakte s obžalovanou,

ktorá po páde poškodeného G. W. prišla za ním, pričom mu povedala, že poškodeného ona strčila. Na
čo on išiel hneď za poškodeným, ktorý ležal na zemi pod zábradlím chaty. Svedok zároveň potvrdil, že
asi on poslal obžalovanú, aby išla volať záchranku a tiež, že on záchranárov nenavigoval na miesto, kde
sa poškodený nachádzal. Svedok sa nevedel vyjadriť, či bol poškodený pod vplyvom alkoholu, potvrdil,
že s ním bol na jedno pivo. Podľa svedka, on nemal večer po skutku žiadny konflikt s obžalovanou.
Vina obžalovanej bola preukázaná aj ďalšími nepriami dôkazmi, a to výpoveďou svedkov, a to G. W. K.

F. G.. G. W., hoci títo neboli prítomní pri inkriminovanom skutku, avšak podľa výpovede svedkyne G. W.
tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, tejto samotná obžalovaná povedala po tom, čo
sa jej pýtala, ako syn spadol, že sa pohádali, syn ju vyprovokoval, tento sedel na zábradlí chaty, že do
neho strčila a tento spadol. Podľa svedka G.. G. W., tento sa od svedka G. E. dozvedel, že jeho syn mal
byť sotený obžalovanou. Svedok potvrdil, že synovi po skutku predpisoval na odporučenie neurológa

L. liek - Rivotril.
V neposlednom rade i na základe záverov prijatých vo vypracovanom znaleckom posudku a dodatku k
nemu znalca G.. C. I., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že poškodený utrpel dňa 22.06.2013 zranenia,
ktoré vyhodnotil ako veľmi ťažké zranenia, pričom poškodený bol v obvyklom spôsobe jeho života
výraznejšie obmedzený a doba liečenia a práceneschopnosti bola znalcom stanovená na minimálne

deväť mesiacov až jeden rok. Znalec opísal vážne obmedzenia poškodeného v bežnom spôsobe
života, ktoré mu zapríčinili utrpené zranenia. U poškodeného boli ohrozené jeho životne dôležité orgány,
jednoznačne bol vzhľadom k spôsobeným zraneniam v nebezpečenstve smrti a okamžite javil vážnu
poruchu zdravia. Podľa znalca sa u poškodeného jednalo o nechránený a nečakaný pád prevažne na
hlavu z výšky cca 3 metre na veľmi tvrdú kamenno-betónovú plochu, vyvolaný sotením poškodeného do

pliec stredne vysokej intenzity. Nejednalo sa podľa neho o samopád dozadu a ani o pád ako následok
EPI záchvatu. Verzia skutku podľa obvinenej je podľa neho nereálna, keď podľa jeho názoru došlo k
pádu poškodeného z terasy tak, že sila pôsobiaca na prednú plochu trupu poškodeného vyvolala akútne
narušenie stability, čo už nebolo možné korigovať obrannou reflexnou stehnovo-bedrovou stratégiou
organizmu.

Tiež nepriamo výpoveďou svedka - poškodeného G.. C. L. - splnomocneného zástupcu Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s., podľa ktorých je zrejmé, že zranenie G. W. si vyžiadalo náklady za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť v sume 4.256,98 €.
Ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, najmä lekárskymi správami týkajúcimi sa ošetrenia poškodeného
G. W. (na č.l. 247-252 spisu), zápisnicou o ohliadke miesta činu s priloženou fotodokumentáciou

(č.l. 192-204) a zápisnicou o rekonštrukcii s priloženou fotodokumentáciou (č.l. 160-189), ktoré plne
korešpondujú so zisteným skutkovým stavom a ostatnými vykonanými dôkazmi v danej veci.
Z listinného dôkazu, a to facebookovej komunikácie medzi poškodeným G. W., svedkom G. E. a ďalšími
osobami (na č.l. 28-71), ku ktorej mala obžalovaná prístup, a to na základe prístupového hesla, ktoré
jej poskytol samotný poškodený G. W., ktorý túto skutočnosť súdu poškodený aj potvrdil, súd zistil,

že táto nevyznieva v neprospech poškodeného G. W. a ani svedka G. E., táto sa v celom rozsahu
netýka predmetnej veci, pričom z nej práve okrem iného vyplýva, že podľa vyjadrenia poškodeného
je na svedkovi, čo vo svojej výpovedi povie, pričom on od neho žiadal aby povedal len pravdu, keď
svedokG.E.sámpoškodenémuvtejtokomunikáciiposvojomvýsluchuoznámil,žeprivýsluchupovedal
normálne len to, čo si pamätá, dokonca podľa jeho vyjadrení prejavil záujem o konfrontáciu s obvinenou.

A hoci táto komunikácia je medzi nimi vedená prevažne za použitia množstva vulgarizmov, a to aj na
osobu samotnej obžalovanej, išlo o ich osobné názory, keď z obsahu tejto komunikácie vyplýva aj ich
zlosť z postoja obžalovanej k predmetnému skutku a proti prípadnému jej nepotrestaniu, keď títo sa
dožadovali spravodlivosti. Facebookovú komunikáciu ako aj osobnú komunikáciu v rokoch 2013 a 2014
s poškodeným o skutku súdu potvrdil aj svedok G. E..

Pokiaľ sa týka vplyvu alkoholu poškodeného na celý priebeh úrazového deja tak, ako to vyplýva z
výsluchu znalca, ako aj z výsluchu jednotlivých svedkov, najmä členov Rýchlej lekárskej pomoci Detva
- G.. K. Q., B. U. K. G.. Q. L. K. E. G.. D. G. - chirurga Chirurgickej ambulancie Nemocnice Zvolen, a. s.,ako aj z listinného dôkazu - správy Nemocnice Zvolen, a s. (z č. l. 395-398) poškodenému nebola tak
pred hospitalizáciou, ako ani po hospitalizácii odobratá krv na zistenie alkoholu, keď podľa znalca pri
podozrení na ethylickú ebrietu sa krv odoberá. Z výpovede svedkyne G.. L. vyplýva, že táto stav opilosti

u poškodeného skonštatovala na základe toho, že z pacienta tiahlo, cítila z neho alkohol, tomuto sa
pri komunikácii plietol jazyk, pričom však následne uviedla, že nakoľko pacient spadol z 2 až 3 metrov
na zem, nejaké pletenie jazyka a dezorientácia napr. v čase môžu byť u pacienta s takýmto zranením
sprievodným javom, mohol u pacienta z dôvodu tohto zranenia nastať aj otras mozgu.
Svedkovia G.. K. Q. K. B. U. zhodne potvrdili len toľko, že boli vyslaní na výjazd z dôvodu pádu, a to

podľa G.. Q. "zo strechy" a podľa svedka B. U. "cez zábradlie". Podľa týchto svedkov bol poškodený v
čase ich príchodu pri vedomí, ale bol spavý. Na ďalšie podrobnosti týkajúce sa okolností, za ktorých malo
k úrazu poškodeného dôjsť a k stavu poškodeného sa títo svedkovia nevedeli vyjadriť. Podľa svedkyne
G.. K. Q., ako aj svedkyne G.. Q. L. na ich príchod čakal a na miesto, kde sa nachádzal poškodený, ich
doprevádzal muž, pričom táto ich výpoveď je v samotnom rozpore tak s výpoveďou obžalovanej, ako
aj svedka G. E.. Podľa svedkyne G.. L. táto najskôr uviedla, že keď sa poškodeného pýtala, čo sa mu

stalo, povedal jej, že spadol z balkónika na chate, pričom ona sa ho nič viac k úrazu nepýtala a ani on
sám a ani žiadna z tam prítomných osôb jej nič neuviedla. Následne uviedla, že tak ako vyplýva z jej
záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby (na č. l. 142 spisu) si pacient nepamätal ako sa stal
úraz, ako spadol, náhodou prepadol z balkóna na zem, vraj porucha vedomia, sám sa prebral. Nakoľko
u pacienta nezistila až také ťažké poranenia, aby išiel do nemocnice v Banskej Bystrici, tento bol len

spavý, bol preto prevezený len do Nemocnice vo Zvolene.

Na základe všetkých opísaných skutočností, mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaná
sa dopustila konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku. Skutkový stav súd ustálil v súlade s
produkovanými dôkazmi už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov právne kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona nakoľko je nesporné, že obžalovaná ako
trestnoprávne zodpovedná osoba narušila záujem spoločnosti na ochrane zdravia, keď inému úmyselne
ublížila na zdraví, pričom jej konaním došlo k závažnejšiemu následku, a to ťažkej ujme na zdraví, keď
počas stretnutia s G. W., U.. XX.XX.XXXX, sediacom na drevenom zábradlí verandy chaty, v miernom

predklone smerom do vnútra, po predchádzajúcom verbálnom konflikte tohto strčila rukami do oblasti
ramien v dôsledku čoho táto sila posunula ťažisko jeho tela náhle a nečakane dozadu, v dôsledku
čoho tento prepadol cez zábradlie a spadol z verandy z výšky cca 3 metre na vybetónovanú plochu,
následkom ktorého konania bola ťažká ujma na zdraví, zranenia hlavy a to kombináciu zlomením lebky a
poškodenímcievanáslednýmvnútrolebečnýmkrvácaním,ktorézraneniasivyžiadalipráceneschopnosť

spojenú s dobou liečenia v trvaní až 12 mesiacov. U obžalovanej sa nejedná o úmyselné konanie vo
vzťahu k následku, t. j. k ťažkej ujme na zdraví, ale vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že
obvinená konala s úmyslom ublížiť poškodenému, keď doňho po predchádzajúcom verbálnom konflikte
sotila, pričom prostredie, v ktorom sa nachádzali veľmi dobre poznala, vedela, že pod zábradlím, na
ktorom sedel poškodený sa nachádza betónová podlaha, nepredpokladala však tak závažný následok

aký nakoniec jej konaním vznikol.

Pri hodnotení osoby obžalovanej súd zistil, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná a ani
prejednávaná za priestupok. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená, je slobodná.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Tr. zákona (účinného od 01.01.2006), pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho
nápravyaajnatodoakejmierysakonaniepáchateľapriblížilokdokonaniutrestnéhočinu,okolnostiana
dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný

účinok.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanej je na prospech poľahčujúca okolnosť
uvedená v ustanovení § 36 písm. j/ Tr. zákona, a to že viedla pred spáchaním trestného činu riadny
život. Žiadna priťažujúca okolnosť svedčiaca v jej neprospech nebola súdom zistená. Súd preto podľa
§ 156 ods. 3 Tr. zákona (trestná sadzba 2 roky až 5 rokov) s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38

ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (zníženie hornej hranice trestnej sadzby o ?-inu, t. j. z 5 rokov na 4 roky),
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovanej, dospel k
záveru, že na prevýchovu a nápravu postačuje uložiť obžalovanej trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby a to vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktorého výkon jej podľa § 49 ods. 1 písm. a/Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov.
Súd ma za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu

blízke osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a
že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zákona).
Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona.

V adhéznom konaní si riadne a však uplatnili nárok na náhradu škody poškodení, a to G. W., U..
XX.XX.XXXX vo výške 15.536,50 € z titulu bolestného a náhrady spoločenského uplatnenia v zmysle
bodového ohodnotenia podľa znaleckého posudku G.. C. I. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo
výške 4.256,98 € z titulu vynaložených nákladov na poskytnutú lekársku starostlivosť v súvislosti so
zraneniami, ktoré utrpel ich poistenec G. W., U.. XX.XX.XXXX, o ktorých súd nemal žiadne pochybnosti,

pričom obžalovaná za spôsobenú škodu v súlade s ustanovením § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka
aj zodpovedá, súd uložil obžalovanej povinnosť uvedeným poškodeným škodu v celom rozsahu uhradiť.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia
rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku.)
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Vo Zvolene dňa 17.06.2015

JUDr. Adriána Považanová
samosudca

Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Jana Pálová