Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113231602
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113231602.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni: Z. F., H.. XX.XX.XXXX, C.: K. X, R., R.. Č.. K. XXXX/XXX, R. - Z., o zaplatenie 371,16 eur
s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I . Návrh sa z a m i e t a.

II. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, sa

návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporkyňu
zaviazal zaplatiť mu sumu 371,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.9.2019
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.

Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa4.12.2013právnypredchodcanavrhovateľaConsumerFinance

Holding, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči odporkyni, ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o., na základe čoho súd uznesením č. k. 13Ro/266/2013-19 zo dňa 2.4.2014,
právoplatným dňa 3.6.2015 pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa tak, že z konania
vystupuje navrhovateľ Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 a na jeho miesto vstupuje ako
navrhovateľ spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o pôžičke č. 38448 zo dňa 27.3.2009, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 16.9.2010, fotokópiou doručenky,
prehľadom splátok a úhrad, ako i s obsahom celého spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na
verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový

a právny stav:

Právny predchodca navrhovateľa svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvorili dňa 27.3.2009
Zmluvu o pôžičke evid. č. 6063924, na základe ktorej poskytol odporkyni celkovú sumu pôžičky538,2 eur. Odporkyňa mala splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 11,7 eur.
Odporkyňa uhradila celkovo sumu 140,4 eur. Pretože porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca navrhovateľa dňa 16.9.2010 listom -

predžalobná upomienka vyzval odporkyňu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Odporkyňa
dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh odporkyne ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 371,16 eur.
Navrhovateľ si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania.

Predmetom konania je pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie sumy 371,16 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne od 24.9.2010 do zaplatenia.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke
t. j. ku dňu 27.3.2009, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu 27.3.2009, pri peňažnej
pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o pôžičke, t. j. ku dňu 27.3.2009, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, v znení účinnom ku dňu 27.3.2009, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom ku dňu 27.3.2009, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (1). Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (2).

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov,vzneníúčinnomkudňu27.3.2009,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, v znení účinnom ku dňu 27.3.2009, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom ku dňu 27.3.2009, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako

veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 27.3.2009 Zmluvu o pôžičke č. 38448, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy poskytol
právny predchodca navrhovateľa odporkyni pôžičku vo výške 350 eur ktorú pôžičku sa odporkyňa
zaviazala zaplatiť v 46-tich mesačných splátkach po 11,70 eur. Celková suma pôžičky bola 538,20eur, konečná splatnosť pôžičky bola 48 mesiacov, ročná úroková sadzba bola 24,09 %, RPMN
bola 24,09 %, priemerná hodnota RPMN bola 34,49 %. Odporkyňa uhradila právnemu predchodcovi
navrhovateľa celkovo sumu 140,40 eur. Pravidelné mesačné splátky riadne neuhrádzala. Právny

predchodca navrhovateľa odporkyňu predžalobnou upomienkou zo dňa 16.9.2010 vyzval na okamžitú
úhradu všetkých splátok jednorazovo, istinu v sume 398,97 eur žiadal uhradiť do 3 dní od doručenia
upomienky. Podľa pripojenej kópie doručenky, táto výzva sa vrátila veriteľovi dňa 20.9.2010 neprevzatá
odporkyňou. Napriek predmetnej výzve, odporkyňa pohľadávku navrhovateľa neuhradila.

Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený Zmluvou o pôžičke č. 38448 zo dňa
27.3.2009, je od svojho vzniku právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a je nevyhnutné posudzovať
ho podľa príslušných ustanovení právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch),
keďže právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní a plnení Zmluvy o pôžičke vystupoval ako veriteľ
s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní

zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, pričom obsah zmluvy bol daný navrhovateľom bez možnosti odporkyne privodiť akúkoľvek
zmenu. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Vzhľadom
na to, že predmetnou Zmluvou o pôžičke sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ odporkyni
ako spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme pôžičky a odporkyňa ako spotrebiteľ sa zaviazala

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa
základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle z. č. 258/2001 Z.z. Na posudzovaný právny vzťah
účastníkov sa vzťahuje tiež z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný nedôvodne.

Účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 2 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe uzatvorenej zmluvy
pôvodný veriteľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver v sume 350 eur pri dohodnutej ročnej úrokovej
sadzbe 24,09 % a odporkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť veriteľovi
dohodnuté úroky, čiže sa zaviazala vrátiť celkovú sumu 538,20 eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere

však neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) z. č. 258/2001
Z.z.Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,atotermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,neobsahuje
v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch základnú
obsahovú náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V takomto
prípade sa teda spotrebiteľský úver poskytnutý veriteľom odporkyni považuje v zmysle ustanovenia § 4

ods. 3 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je základnou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Rovnako tak údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve o pôžičke č. 38448 je
uvedený iba neurčitým spôsobom termín jej konečnej splatnosti 48 mesiacov, nie je tam teda uvedený

konkrétnydeňkonečnejsplatnostipôžičky.Zákonomstanovenéčlenenieauvedeniejednotlivýchčiastok
úveru nie je svojvoľné, ale predstavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na
ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky
a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa

a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka.

V danom prípade navrhovateľ, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno
nepreukázal, že Zmluva o pôžičke č. 38449 zo dňa 27.3.2009 obsahovala údaj o konkrétnom termíne
konečnej splatnosti pôžičky, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v

tomto členení. Vzhľadom na uvedené je potrebné predmetný spotrebiteľský úver podľa § 4 ods. 3 z.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ tak
nemá nárok na zaplatenie úroku z poskytnutej pôžičky, ale iba na vrátenie poskytnutej istiny. Odporkyňa
zaplatilazposkytnutéhoúveruvovýške350eursumu140,40eur,pretobynavrhovateľmoholpožadovať
iba rozdiel týchto súm, čiže sumu 209,60 eur.

Právny predchodca navrhovateľa v písomnom návrhu zo 15.11.2013, ako ani navrhovateľ iné svoje
nároky z predmetnej Zmluvy o pôžičke neuvádzal, skutkovo, či právne neodôvodňoval. V sporovom
konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný návrhom a uplatnený nárokje charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými navrhovateľ svoj nárok zdôvodňuje, keď
skutkovým základom opísaným v návrhu v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku
uplatneného navrhovateľom, ktorý je premetom konania. Navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na

zaplatenie sumy 371,16 eur, ako pohľadávku zo zmluvy o pôžičke, pretože odporkyňa riadne a včas
poskytnutú pôžičku nesplácala, na základe čoho právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa
16.9.2010 odporkyňu vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo.

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.5.2014, orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátene súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie
aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci odporkyňa, premlčania nedovolá. Pre posúdenie,
či ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., účinné od 1.5.2014, je možné aplikovať aj na konania
začaté na súde pred jeho účinnosťou je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má procesný charakter.
Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného
ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať

zaorgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvy)ukladápovinnosťvsúdnomkonanízúradnej
povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá,
teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru
ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že
súd postupuje podľa nového právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto keďže v čase

rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b z. č. 250/2007 Z. z., súd je povinný ho aplikovať,
i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Súd sa preto v ďalšom zaoberal otázkou, či pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Premlčanie
definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby

sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo samo osebe
nezaniká,ibasaoslabuje,atoprávetým,žesaprivodzujezánikvynútiteľnostitohtosubjektívnehopráva.
V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo
trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného

subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Účelom
premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak
zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov. Na predmetnú spotrebiteľskú vec vo vzťahu k premlčaniu
pritom dopadá právna úprava občianskeho práva, konkrétne ustanovenia § 100 a § 101 Občianskeho

zákonníka.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom
znení,podľaktoréhoustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je
preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ.“ Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa
všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri

skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu premlčania. Aplikáciu občianskoprávnej
úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax súdov (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.6.2013, sp.
zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie

Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I.ÚS 402/2013).

Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba.

V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zvyšku poskytnutej pôžičky s príslušenstvom,
ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho
zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu.Tátopremlčaciadobazačínaplynúťododňa,keďsaprávomohlovykonať(uplatniť)poprvýraz podaním
návrhu na súde. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený
od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol.“ Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej

okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané
vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Ak je splnenie
dlhu stanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih
zročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť
dlhu môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.

V tomto prípade sa celý dlh stal zročným dňa 16.9.2010, na základe predžalobnej upomienky zaslanej
odporkyni, v ktorej právny predchodca navrhovateľa odporkyňu vyzval na zaplatenie celej istiny vo výške
398,97 eur do troch dní od doručenia tejto upomienky. Predmetná výzva sa právnemu predchodcovi
navrhovateľa vrátila neprevzatá dňa 20.9.2010, týmto dňom právny predchodca navrhovateľa považoval
písomnosť odporkyňou za prevzatú. Trojdňová lehota na plnenie odporkyni uplynula dňa 23.9.2010 a

dňa 24.9.2010 sa odporkyňa dostala s plnením do omeškania. Týmto dňom mohol právny predchodca
navrhovateľa uplatniť svoj nárok na súde a týmto dňom začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia
doba, ktorá uplynula dňa 24.9.2013 (utorok). V súdenom prípade si navrhovateľ svoje právo na
zaplatenie sumy 371,16 eur s príslušenstvom voči odporkyni uplatnil návrhom na začatie konania
podanom na súde až dňa 19.11.2013, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Za premlčané

považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej
osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako
hlavný peňažný záväzok.

Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 371,16

eur s príslušenstvom v časti za nedôvodný a v časti za premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal návrh
na súde zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby až dňa 19.11.2013. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené dôvody súd nárok navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 s poukazom na § 151 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, a v konaní plne úspešnej odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože
si náhradu trov konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.