Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by Mgr. Tomáš Saraka

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/317/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202570
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8415202570.2

Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8,
Bratislava, IČO: 30 807 484, proti odporcovi: Pavel Balik, nar. 30. 12. 1971, Lanškrounská 24, Kežmarok,
o zaplatenie 5.691,90 eur s príslušenstvom, o odpore odporcu proti platobnému rozkazu Okresného
súdu Kežmarok zo dňa 12. 5. 2015, č.k. 10C 317/2015-22, takto

r o z h o d o l :

I. Odpor odporcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 12. 5. 2015, č.k.
10C/317/2015-22 o d m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania o podanom odpore proti platobnému rozkazu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 12. 5. 2015, č.k. 10C/317/2015-22 bolo
odporcovi uložené, aby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatil navrhovateľovi sumu 5.691,90 eur,
alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde.

Súd v platobnom rozkaze odporcu poučil, že tento bol vydaný iba na základe skutočností tvrdených a
preukázaných navrhovateľom s tým, že ak s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy uloženej mu
týmto platobným rozkazom odporca nesúhlasí, má možnosť v lehote 15 dní podať na súde ktorý platobný
rozkaz vydal opravný prostriedok, ktorý je treba označiť ako odpor proti platobnému rozkazu a odôvodniť
ho takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti navrhovateľovým tvrdeniam a predloženým dôkazom. Súd
v platobnom rozkaze odporcu súčasne poučil, že odpor podaný bez takéhoto odôvodnenia vo veci samej
bude odmietnutý.

Platobný rozkaz bol odporcovi do vlastných rúk doručený dňa 14. 5. 2015, čo súd zistil z pripojenej
doručenky.

Dňa 18. 5. 2015 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie odporcu označené ako „Odpor“ v
ktorom uviedol, že proti platobnému rozkazu podáva odpor z dôvodu, že je čiastočný invalidný dôchodca
a jeho invalidný dôchodok je nízky, nepostačuje ani na živobytie a s tým súvisiace náklady. Uviedol, že
svoj dlh je ochotný splácať, ale nemá z čoho, lebo je v ťažkej finančnej situácii, pričom aj z toho, čo mu
už chýba spláca Všeobecnej zdravotnej poisťovni sumu 10,- eur mesačne. K podaniu pripojil fotokópiu
rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 4. 12. 2014 o tom, že jeho invalidný dôchodok od 1. 1. 2015
je vo výške 192,40 eur mesačne.

Keďže z obsahu podania odporcu vyplýva, že toto bolo súdu doručené ako reakcia na jemu doručený
platobný rozkaz, v lehote na podanie odporu, pričom bolo aj označené ako „odpor“ a týkalo sa časti
vydaného platobného rozkazu (výroku o splatnosti), súd ho v súlade s ust. § 41 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) posúdil ako odpor proti platobnému rozkazu. Následne po jeho
posúdení a skúmaní, či tento je spôsobilý privodiť právne účinky, ktoré Občiansky súdny poriadok spája

s riadnym, včasným a odôvodneným odporom, t.j. zrušenie platobného rozkazu v plnom rozsahu dospel
súd k záveru, že uvedené účinky jeho podaním nenastali a je potrebné ho odmietnuť ako odpor podaný
bez odôvodnenia vo veci samej, keďže týkal sa len výroku o splatnosti a takýto odpor Občiansky súdny
poriadok nepripúšťa a účinok v podobe zrušenia platobného rozkazu mu nepriznáva.

Podľa ust. § 172 ods. 1 O.s.p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia
odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy
vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do
15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania
alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému
rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

Podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne
súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa ust. § 174 ods. 3 písm. b) O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez
odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze.

Odporcom podaný odpor neobsahuje odôvodnenie vo veci samej (§ 174 ods. 3 písm. b/), nakoľko nijako
nespochybňuje dôvodnosť, základ alebo výšku platobným rozkazom navrhovateľovi priznanej peňažnej
sumy, preto súdu neostávalo iné, než ho odmietnuť.

Pri určení, čo treba rozumieť odôvodnením odporu vo veci samej a aký je jeho zmysel, podstata a účel
je potrebné podporne nazrieť do vývinu tohto inštitútu a jeho náležitostí. Pri takomto spätnom ohliadnutí
do vývoja občianskoprávnej procesnej úpravy pokiaľ ide o odpor proti platobnému rozkazu a potrebu
jeho riadneho odôvodnenia (t.j. odôvodnenia vo veci samej) treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok
v znení do 31. 3. 1994 požiadavku odôvodnenia vo veci samej s odporom proti platobnému rozkazu
nespájal. Platobný rozkaz sa rušil podaním akéhokoľvek odporu a v ust. § 174 ods. 3 O.s.p. bolo výslovne
stanovené, že „pre nedostatok odôvodnenia nemožno odpor zamietnuť“. Občiansky súdny poriadok bol
však s účinnosťou od 1. 4. 1994 zákonom č. 46/1994 Z. z. vo vzťahu k danému ustanoveniu zmenený tak,
že na zrušenie platobného rozkazu sa vyžadoval odpor s odôvodnením vo veci samej, čo bolo vyvolané
snahou o zefektívnenie rozkazného konania, pretože v mnohých prípadoch podávali odporcovia odpor
iba v snahe oddialiť právoplatné ukončenie sporu bez vznesenia konkrétnych právnych alebo vecných
námietok.

Vzhľadom na znenie citovaného ustanovenia tak vyvstáva otázka, čo možno a čo nemožno považovať za
odôvodnenie odporu vo veci samej. Zákon bližšie neustanovuje, čo má takéto odôvodnenie obsahovať
a kedy možno podanie odporu považovať za také, ktoré nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Z
hľadiska posúdenia daného ustanovenia treba prihliadnuť na účel citovanej právnej úpravy a v súlade
s ňou ju vykladať, keď úmyslom zákonodarcu nesporne bolo zrýchliť a zefektívniť rozkazné konania s
tým, aby nedochádzalo k predlžovaniu času do vydania konečného rozhodnutia z dôvodu, že je podaný
odpor bez akéhokoľvek odôvodnenia, resp. odôvodnenia, ktoré je nepostačujúce.

Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. z rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/124/1998, zo dňa
20. 1. 1999) možno vyvodiť, že na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže
odporca uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom
rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či odporcom uvádzané skutočnosti sú aj
spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Keďže Občiansky súdny poriadok rozsah a obsah
odôvodnenia odporu neupravuje, na odôvodnenie odporu môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenie
spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi ním
uplatnenú pohľadávku. Toto tvrdenie však musí byť vecné alebo právne.
Z odporu podaného tu odporcom nijako nevyplýva, že by odporca namietal, že nevzniklo, a to čo i
len v časti, alebo žeby zaniklo právo uplatňované navrhovateľom, neuviedol žiadne vecné ani právne
argumenty, prečo by nárok navrhovateľa nebol daný. Obsahom svojho odporu nárok nespochybnil,
tento v ňom uznal a iba uviedol, žeby bol svoj dlh ochotný splatiť, ale nemá z čoho. Taký odpor,
týkajúci sa len splatnosti prisúdenej sumy ale zákon nepripúšťa a tento nie je odôvodnený vo veci

samej, lebo nie je vecným ani právnym argumentom, keďže nijakým spôsobom nespochybňuje nárok
navrhovateľa. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obo/403/98 vyplýva, že ak odporca na odôvodnenie odporu
proti platobnému rozkazu uvedie len dôvod nesplnenia dlhu, nie je tým splnená zákonná podmienka
odôvodnenia odporu vo veci samej. Súd v tejto súvislosti podporne dáva do pozornosti tiež napr.
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/212/2012, či Krajského súdu v Žiline sp. zn.
1Co/353/2014 (dostupné na www.otvorenesudy.sk ).
Súd ani v najmenšej miere nespochybňuje aktuálne ťaživú situáciu odporcu, pri posúdení formy/
prostriedku, ktorý odporca zvolil na svoju obranu však súd je viazaný platnou právnou úpravou a nemôže
ísť nad zákonný rámec dotknutých procesných inštitútov. Súd nie je orgánom moci zákonodarnej ale
súdnej, zákon netvorí, ale aplikuje ho, pri aplikácii zákona však nemôže prijať výklad ktorý by šiel priamo
proti zneniu, ale aj postate a účelu príslušného zákonného ustanovenia. Preto ak Občiansky súdny
poriadok s účinným odporom proti platobnému rozkazu spája podmienku jeho odôvodnenia vo veci
samej, nemôže súd túto úpravu vyložiť tak, že v odpore stačí uviesť, že odporca nemá z čoho dlžnú
sumu zaplatiť, prípadne že by ju chcel zaplatiť neskôr, či v splátkach.
Zmyslom odporu proti platobnému rozkazu je popretie dôvodnosti uplatneného nároku a tým zvrátenie
nástupu účinkov rozhodnutia vydaného v skrátenom - rozkaznom konaní. Pokiaľ však vo všeobecnosti
odporca v takomto podaní len poukáže na svoje nepriaznivé majetkové pomery, uvedené žiadnym
spôsobom nepopiera dôvodnosť žalovaného nároku, nenamieta existenciu dlhu čo je podstatou podania
odporu proti platobnému rozkazu, preto takýmto postupom nemožno dosiahnuť zákonom predvídaný
účinok t.j. zrušenie platobného rozkazu, ktorý (účinok) nastáva len a výlučne v prípade, pokiaľ účastník
konania v podanom odpore akýmkoľvek spôsobom poprie dôvodnosť žalovaného nároku, čo odporca
v súdenej veci neučinil.
Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti tiež právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v
Uznesení sp. zn. 2Cob/41/2010, podľa ktorého, určenie lehoty na plnenie nie je rozhodnutím vo veci
samej a domáhanie sa inej splatnosti, než je uvedená v platobnom rozkaze, ani takto odôvodnený odpor
nemožno posúdiť ako odôvodnenie odporu vo veci samej.

Ako vyplýva z dôkazov predložených navrhovateľom spolu s návrhom, odporca už pred začatím konania
reagoval na výzvy navrhovateľa na úhradu dlžnej sumy žiadosťami o odklad splácania dlhu. O splátkový
kalendár nežiadal, hoci v odpovedi navrhovateľa na jeho žiadosť zo dňa 25. 3. 2015 (čl. 18 spisu) ho
navrhovateľ výslovne poučil o možnosti žiadať splátkový kalendár. Napriek tomu odporca žiadal výlučne
„pozastaviť dlh“. Ani z jeho odporu nevyplýva, žeby žiadal súd o splátky dlhu, oznámil len že ho nemá z
čoho zaplatiť i keď ho uznáva. Keďže jedným z účelov občianskeho súdneho konania je zabezpečenie
spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov, výchova na zachovávanie zákonov, na
čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.) nedá sa v súvislosti s „odporom“
odporcu nepripomenúť povahu a základ tu uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Súd preto odporcovi
pripomína, že návrhom na vydanie platobného rozkazu navrhovateľ voči nemu uplatnil nárok titulom
náhrady škody vo výške dávok vyplatených poškodenej, ktorý má pôvod v úmyselnom protiprávnom
konaní odporcu smerujúcemu proti jednému z najviac chránených spoločenských záujmov, ktorým je
ľudské zdravie. V právoplatnom trestnom rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 12. 8. 2014 sp. zn.
7T/184/2014 bolo toto konanie odporcu vyhodnotené ako úmyselné ublíženie na zdraví so spôsobením
ťažkej ujmy na zdraví poškodenej. Preto ak odporca žiada s poukazom na svoj nízky invalidný dôchodok
nadradiť jeho osobné a majetkové pomery nad právo navrhovateľa na uspokojenie jeho oprávneného
peňažného nároku majúceho pôvod v úmyselnom protiprávnom konaní odporcu, tak i keby existoval v
rozkaznom konaní inštitút umožňujúci prihliadnuť na takýto odpor odporcu (napr. odvolanie proti výroku o
splatnosti), ktorý ale ako už bolo vyššie uvedené neexistuje, i tak by súd musel dbať na to, aby nedošlo k
neúmernému zvýhodneniu odporcu ako dlžníka na úkor navrhovateľa ako veriteľa aj vzhľadom na výšku
odporcom spôsobenej škody. Skutočnosť, že povinná osoba nemá z čoho zaplatiť dlh nie je v súdnom
konaní dôvodom na zbavenie tejto povinnosti, inak by toto konanie stratilo zmysel, navyše v prípade ak
dôjde k nútenému výkonu súdneho rozhodnutia (exekúcii), existujú inštitúty zabezpečujúce povinnému
s nízkym príjmom ochranu pred exekúciou tak, aby mu z príjmu ostala suma na základné živobytie.

Záverom súd pripomína, že v skrátenom rozkaznom konaní pri vydaní platobného rozkazu neprichádza
do úvahy ani aplikácia ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a teda súd nemôže odporcovi v platobnom rozkaze, a
ani po jeho vydaní určiť, že peňažné plnenie môže vykonať splátkach, ani určiť na splnenie povinnosti
uloženej platobným rozkazom inú lehotu ako 15 dní odo dňa jeho doručenia, keďže táto lehota je v
prípade platobného rozkazu striktne daná v špeciálnom, osobitnom ustanovení a to v ust. § 172 ods.
1 O.s.p. Ak by zákonodarca pripúšťal pri platobnom rozkaze určenie inej lehoty na plnenie, prípadne

plnenie v splátkach, nepochybne by to v zákone osobitne vyjadril, ako napr. pri rozkaze na plnenie kde
je výslovne pripustená možnosť určenia dlhšej lehoty na plnenie. Pre platobný rozkaz to však neplatí.
Vyhnúť sa splneniu platobným rozkazom uloženej povinnosti v uvedenej lehote sa preto môže odporca
po doručení platobného rozkazu jedine včasným podaním odporu s odôvodnením vo veci samej. Ak by
preto súd podanie odporcu posúdil aj ako žiadosť o splácanie dlžnej sumy v splátkach, nemohol by jej
vyhovieť a povoliť mu splácať dlžnú sumu v splátkach, keďže na to chýba zákonný podklad a po vydaní
platobného rozkazu už v tomto konaní na to súd nemá právomoc. Takejto žiadosti odporcu môže po
vydaní platobného rozkazu vyhovieť jedine sám navrhovateľ, ktorému je odporca povinný dlžnú sumu
zaplatiť. Nič však nebráni odporcovi obrátiť sa so žiadosťou o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach
priamo na navrhovateľa.
O trovách konania o odpore odporcu proti platobnému rozkazu súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Občiansky súdny poriadok nemá osobitnú úpravu
pre rozhodovanie o trovách konania v prípade, ak sa odmieta odpor proti platobnému rozkazu, keďže
však v tomto prípade vzniká obdobná situácia ako pri zastavení konania, pretože vo veci sa meritórne
nekoná, rozhodol súd o náhrade trov konania v ktorom rozhodol o odmietnutí odporu proti platobnému
rozkazu podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Odporca podaním odporu bez odôvodnenia vo veci
samej procesne zavinil odmietnutie tohto odporu, v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., by
preto mal navrhovateľovi uhradiť trovy konania v tejto časti. Navrhovateľovi však v súvislosti s týmto
konaním (o odpore proti platobnému rozkazu) žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto súd vyslovil,
že účastníkom náhradu trov konania o podanom odpore proti platobnému rozkazu nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd
Kežmarok v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(205 ods. 2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.