Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/225/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201019
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201019.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.

Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu GIBALEX, s.r.o., so sídlom
Slovenskej armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a
Partneri s.r.o. so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 16. októbra 2013, jednomyseľne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX/X. zo dňa 12. júla 2013. Správca dane označeným rozhodnutím vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
jún 2009 vo výške 140 547,90 Eur. Správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH podľa § 49

ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v celkovej výške 140 547,90 Eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa
Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup
bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka.
Išlo o faktúry:

Faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 01.06.2009, základ dane 4 785,39 eura, daň vo výške 909,20 eur,
celková suma 5 694,59 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 02.06.2009, základ dane 8 035,49 eura, daň vo výške 1
526,70 eura, celková suma 9 562,19 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 03.06.2009, základ dane 8 698,88 eura, daň vo výške 1
652,80 eura, celková suma 10 351,68 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 03.06.2009, základ dane 11 002,29 eura, daň vo výške 2
090,40 eura, celková suma 13 092,69 eura,faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 04.06.2009, základ dane 8 501,91 eura, daň vo výške 1 615,40 eura,
celková suma 10 117,31 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 04.06.2009, základ dane 30 328,62 eura, daň vo výške 5 762,40 eura,
celková suma 36 091,02 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 06.06.2009, základ dane 18 993,48 eura, daň vo výške 3 608,80 eura,
celková suma 22 602,28 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 07.06.2009, základ dane 35 787,69 eura, daň vo výške 6 799,70 eura,
celková suma 42 587,39 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 07.06.2009, základ dane 14 314,54 eura, daň vo výške 2 719,80 eura,
celková suma 17 034,34 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 07.06.2009, základ dane 34 503,02 eura, daň vo výške 6 555,60 eura,
celková suma 41 058,62 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 09.06.2009, základ dane 9 041,43 eura, daň vo výške 1 717,90 eura,

celková suma 10 759,33 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 10.06.2009, základ dane 8 792,36 eura, daň vo výške 1 670,50 eura,
celková suma 10 462,86 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 10.06.2009, základ dane 14 048,09 eura, daň vo výške 2
669,10 eura, celková suma 16 717,19 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 11.06.2009, základ dane 34 900,22 eura, daň vo výške 6 631,00 eur,
celková suma 41 531,22 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 12.06.2009, základ dane 8 658,36 eura, daň vo výške 1 645,10 eura,
celková suma 10 303,46 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 11.06.2009, základ dane 8 200,34 eura, daň vo výške 1 558,10 eura,

celková suma 9 758,44 eura,
faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 14.06.2009, základ dane 12 581, 61 eura, daň vo výške 2 390,50 eura,
celková suma 14 972,11 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 14.06.2009, základ dane 35 706,11 eura, daň vo výške 6 784,20 eura,

celková suma 42 490,31 eura,

faktúra číslo J. zo dňa 14.06.2009, základ dane 33 186,59 eura, daň vo výške 6 305,50 eura, celková
suma 39 492,09 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 15.06.2009, základ dane 29 506,62 eura, daň vo výške 5 606,30 eur,
celková suma 35 112,92 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 15.06.2009, základ dane 8 596,72 eura, daň vo výške 1 633,40 eura,
celková suma 10 230,12 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 16.06.2009, základ dane 9 022,91 eura, daň vo výške 1 714,40 eura,
celková suma 10 737,31 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 17.06.2009, základ dane 8 603,85 eura, daň vo výške 1 634,70 eura,

celková suma 10 238,55 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 18.06.2009, základ dane 35 156,71 eura, daň vo výške 6 679,80 eura,
celková suma 41 836,51 eura,faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 18.06.2009, základ dane 14 131,75 eura, daň vo výške 2 685,00 eur,
celková suma 16 816,75 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 19.06.2009, základ dane 18 129,52 eura, daň vo výške 3 444,60 eura,
celková suma 21 574,12 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 21.06.2009, základ dane 31 061,12 eura, daň vo výške 5

901,60 eura, celková suma 36 962,72 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 21.06.2009, základ dane 34 047,16 eura, daň vo výške 6 469,00 eur,
celková suma 40 516,16 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 22.06.2009, základ dane 9 017,84 eura, daň vo výške 1 713,40 eura,

celková suma 10 731,24 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 23.06.2009, základ dane 8 990,31 eura, daň vo výške 1
708,20 eura, celková suma 10 698,51 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 23.06.2009, základ dane 26 904,12 eura, daň vo výške 5 111,80 eura,
celková suma 32 015,92 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 24.06.2009, základ dane 9 199,70 eura, daň vo výške 1 747,90 eura,
celková suma 10 947,60 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 24.06.2009, základ dane 14 900,68 eura, daň vo výške 2 831,10 eur,
celková suma 17 731,78 eura,
faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 25.06.2009, základ dane 35 607,25 eura, daň vo výške 6 765,40 eura,
celková suma 42 372,65 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 28.06.2009, základ dane 18 477,67 eura, daň vo výške 3 510,80 eura,
celková suma 21 988,47 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 28.06.2009, základ dane 36 755,67 eura, daň vo výške 6 983,60 eura,

celková suma 43 739,27 eura,

faktúra číslo XXXXXXX, zo dňa 28.06.2009, základ dane 33 752,67 eura, daň vo výške 6 413,00 eur,
celková suma 40 165,67 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 29.06.2009, základ dane 8 379,33 eura, daň vo výške 1 592,10 eura,
celková suma 9 971,43 eura,

faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 30.06.2009, základ dane 9 416,27 eura, daň vo výške 1 789,10 eura,
celková suma 11 205,37 eura.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový
stav a na jeho základe dospel k správnemu právnemu záveru s tým, že žalobca si uplatnil odpočítanie
DPH z horeuvedených faktúr, ktoré vystavila dodávateľský spol. Ostwerke,
s.r.o., avšak žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru, ktorý bol uvedený na sporných

faktúrach spoločnosťou Ostwerke, s.r.o.. Spol. Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská
Bystrica, IČO: 36 743 950 podľa výpisu z obchodného registra sídlila do 20. apríla 2009 na adrese Pod
kaštieľom 627/10, Dubnica nad Váhom, od 21. apríla 2009 do 15. augusta 2011 na adrese Školská
768/25 Bánovce nad Bebravou a od 16. augusta 2011 na adrese Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica.
Od 17. októbra 2008 je jediným spoločníkom spoločnosť Kovošrot s.r.o., Kukučínova 504/6, Trenčín.

V mene spoločnosti Ostwerke, s.r.o. konal od 7. marca 2008 do 28. júna 2010 P. F., od 28. júna
2010 do 29. júla 2010 C. M., U. republika a od 29. júla 2010 G. Q.. Polícia šetrením
realizovaných obchodov s bravčovým mäsom zistila, že tovar - bravčové mäso - nadobudli slovenskí
predajcovia z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty boli zaregistrovanéako platitelia DPH, avšak ide o spoločnosti, ktoré v skutočnosti nevykonávali žiadnu reálnu činnosť,
sídla spoločností boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo sú bezdomovci, niektoré osoby mali
kriminálnu minulosť a niektorí boli občanmi U.. Tieto daňové subjekty nepodávali daňové priznania,

nekomunikovali spríslušnýmidaňovýmiúradmi.Žalovanýkonštatoval,žeintrakomunitárne
dodávky tovaru (mäsa) z Európskej únie na Slovensko neboli spochybnené. Závažné pochybnosti boli
zistené u dodávok, v ktorých bolo deklarové nadobudnutie tovaru z Českej republiky. Z faktúr, ktoré mali
vystaviť spol. Ostwerke, s.r.o., spol. HK trade, s.r.o. a spol. PARADISSE, s.r.o. si
uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými

dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky vo veľkom rozsahu. Príslušný správca dane miestnym zisťovaním na adrese sídla
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zistil, že spoločnosť sa nenachádza na adrese sídla uvedenej v obchodnom
registri, a nemá sídlo ani na žiadnej z budov nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste 14,
Banská Bystrica. Spol. Ostwerke, s.r.o., resp. jej splnomocnený zástupca E. E., neodpovedali na žiadosť
správcu dane o zapožičanie účtovných dokladov (táto žiadosť bola doručená splnomocnenému

zástupcovi spoločnosti E. E. dňa 13.11.2012), požadované doklady ani na opakovanú žiadosť správcovi
dane nepredložili. Príslušný správca dane určil spol. Ostwerke, s.r.o. daň podľa pomôcok na Dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - marec 2009, september 2009 a február 2010 a taktiež
i na Dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009, nakoľko spoločnosť Ostwerke, s.r.o.
nepredložila doklady pri výkone daňových kontrol. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. podala posledné daňové

priznanie k Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, pričom v daňových
priznaniach za zdaňovacie obdobia január - apríl 2011 spoločnosť Ostwerke,
s.r.o. uviedla, že jej v uvedených obdobiach nevznikla daňová povinnosť ani nárok
na odpočítanie dane. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. si neplní svoje povinnosti tak ako ukladá § 3 ods. 8
daňového poriadku, podľa ktorého právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4

ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane predvolával
opakovane na výsluch splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o. E. E., ktoré zásielky si
menovaný prevzal dňa 4. februára 2013, a dňa 8. marca 2013, na výsluch sa však nedostavil. Správca
dane predvolával opakovane na výsluch i bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. P. F., ktoré zásielky sa vrátili správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 19. marca

2013 sa splnomocnený zástupca spoločnosti Ostwerke, s.r.o. E. E. telefonicky skontaktoval so správcom
dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je
dlhodobo odcestovaný v zahraničí, prisľúbil však, že koncom mája telefonicky potvrdí správcovi dane
návrat a zároveň dohodne so zamestnancom správcu dane termín. E. E. v telefonickom rozhovore
ďalej správcovi dane oznámil, že doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá a že konateľ spoločnosti

Ostwerke, s.r.o. zomrel. E. E. sa už viac so správcom dane neskontaktoval. V zmysle ustanovenia §
20 ods. 2 a 3 daňového poriadku využil správca dane inštitút predvedenia útvarom Policajného zboru
a bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. P. F. bol dňa 14. marca 2013 predvedený na Daňový
úrad Trenčín, kde pred správcom dane P. F. uviedol, že má k dispozícii protokol o odovzdaní dokladov
novému konateľovi spol. Ostwerke, s.r.o. a predloží ho správcovi dane do 22. marca 2013, čo však P. F.

neučinil. Bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. P. F. pred správcom dane potvrdil, že žalobcovi ako
odberateľovi vystavil faktúry, avšak len za zdaňovacie obdobie január 2009, a to konkrétne faktúru číslo
XXXXX zo dňa 1. januára 2009 v sume 10 230,12 euro, faktúru číslo XXXXX zo dňa 4. januára 2009 v
sume 9969,33 euro, faktúru číslo XXXXX zo dňa 4. januára 2009 v sume 14 484,98 euro, faktúru číslo
XXXXXXX zo dňa 26. januára 2009 v sume 9130,52 euro, faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 27. januára

2009 v sume 9459,81 euro, faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 28. januára 2009 v sume 10 288,98
euro a faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 29. januára 2009 v sume 4012,37 euro (správne mali byť
v napadnutom rozhodnutí žalovaného uvedené faktúry za obdobie február 2010, za ktoré bol žalobcovi
vyrubený rozdiel na DPH). P. F. na ústnom pojednávaní dňa 14.03.2013 do zápisnice u správcu dane
č. XXXXXX/X/XXXXXX/XXXX síce potvrdil vystavenie a podpísanie faktúr pre žalobcu, avšak medzi

nimi sa nenachádzajú faktúry za zdaňovacie obdobie jún 2009. Zmluvy na dodávky tovaru - mäsa medzi
spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom uzatváral P. F. s konateľom žalobcu, s M.
T.. Faktúry za dodaný tovar spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. boli doručené žalobcovi poštou. Spolupráca
medzi žalobcom a spol. Ostwerke, s.r.o. bola ukončená v septembri 2010, k tejto skutočnosti sa P. F.
nevyjadril. Tovarom deklarovaným na faktúrach bolo mäso, ktoré spoločnosť Ostwerke, s.r.o. kupovala

od dodávateľov z I. republiky. Dodávateľmi boli Mäsokombinát Makovec, Mäsokombinát Kostelec na
Hané, bitúnok Bučovice. Podľa vyjadrení P. F. dodávky mäsa sa vozili v chladiacich kamiónoch od
českého dodávateľa, prepravcov však osobne nevybavoval, osobne nevybavoval ani tieto dodávky,
nevedel ani uviesť, kto ich vybavoval, ani kde sa presne vykladalo, nevedel, kto objednal prepravua kto dodávky mäsa prepravoval, a ani kde skončila preprava tovaru. P. F. nevedel, ako prebiehala
manipulácia s tovarom - mäsom, kto tovar - mäso zo strany spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. odovzdával a kto zo strany platiteľa tovar preberal. P. F. však tvrdil, že bol pri nakládke a vykládke,

ale nepamätá si, kde sa presne vykladalo, pričom spoločnosť Ostwerke, s.r.o. neznášala náklady na
prepravu. Faktúry boli uhrádzané prevodom na účet, P. F. osobne robil úhrady dodávateľských faktúr.
Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako
správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.

Žalobca v žalobe o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia namietal, že správca dane v
daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania, neriadil sa dôsledne ustanovením § 3 ods.
2 daňového poriadku, keď neoboznámil žalobcu s pochybnosťami počas konania, čím
bola žalobcovi odňatá možnosť odstránenie nedostatkov v daňovom konaní. Ďalej namietal porušenie
§ 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď daňová kontrola bola ukončená vydaním rozhodnutia
bez ústneho pojednávania, na ktorom mal byť žalobca oboznámený s pochybnosťami správcu dane o

uplatnenom odpočte DPH. Žalobca správcovi dane vytýkal, že v rozhodnutí neuviedol aký konkrétny
zákon mal porušiť a na ústnom pojednávaní nebol riadne poučený ako mal odstrániť nedostatky zistené
daňovou kontrolou. Ďalej správca dane nevyužil inštitút predvedenia svedka E. E., pričom tento inštitút
využil vo vzťahu k svedkovi P. F., pričom práve výpoveď tohto svedka bola rozhodujúca pre záver, ktorý
správca dane vo veci učinil. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že P. F. ako bývalý konateľ

spol. Ostwerke, s.r.o. si nepamätal, kto vybavoval dodávky tovaru, kde sa tovar nakladal a vykladal a kto
tovar za žalobcu preberal. Napriek tomu tento svedok vo výpovedi uviedol, že tovar bol vozený
v chladiacich kamiónoch, že sa osobne zúčastnil nakládky a vykládky tovaru. Podľa žalobcu výpoveď
svedka bola ovplyvnená časom, ktorý uplynul medzi jeho vypočutím a uskutočnením
obchodov. Žalobca tvrdil, že výpoveď svedka P. F. potvrdzuje, že tovar existoval a obchody sa uskutočnili

riadne a nielen fiktívne. Preto správca dane nesprávne vyhodnotil dôkaz svedka P. F., ktorý vypovedal
v jeho prospech.

Žalobca s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. decembra
2010, sp. zn. 3Sžf 25/2010 tvrdil, že právne posúdenie veci musí urobiť daňový orgán zo všetkých

skutkových zistení a nielen právnych tvrdení zástupcov obchodných spoločností zúčastnených na
transakciách. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citov. rozsudku uviedol, že z daňového hľadiska je
hospodárska kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu. Žalobca súčasne poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. mája 2007, sp. zn. 4 SžoKS 90/2006,
podľa ktorého zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného

obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Žalobca
namietal, že správca dane pri svojom rozhodovaní neprihliadol na bezprostredný hospodársky a teda
dospel k nesprávnemu záveru, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil.

Žalobca zdôraznil, že daňové orgány nepostupovali v súlade s § 74 ods. 2 daňového poriadku, pretože

rozhodnutie správcu dane nemalo zákonné náležitosti rozhodnutia, a žalovaný takéto nezákonné
rozhodnutie bol povinný zrušiť a nie potvrdiť. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení musí
byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia tieto náležitosti nie sú uvedené.

Žalobca tvrdil, že má k dispozícii niekoľko nákladných listov CMR, tieto však správcovi dane nepredložil,
pretože podľa § 49 zákona o DPH sú faktúry a daňové priznania dostatočným dôkazom na uplatnenie
práva na odpočet DPH. Žalobca súčasne tvrdil, že pre účely uplatnenia DPH nie je podstatná
skutočnosť, od koho dodávateľ žalobcu tovar nadobudol. Celý priebeh obchodu od prvého dodávateľa
až k poslednému odberateľovi je reťazovým obchodom, ale sa nejednalo o podvodný reťazový obchod,

pretože tovar, s ktorým obchodoval, aj reálne existoval. Účastník reťazového obchodu nemusí získať
právo disponovať s tovarom ako vlastník a získanie tohto práva nie je podmienkou uznania platnosti
obchodného vzťahu medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu. Opačný názor žalovaného
je v rozpore so všeobecne platným výkladom Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým je
usmerňovaná podnikateľská verejnosť. Keďže žalovaný uznáva, že sa jednalo o reťazový obchod,

uznáva aj reálny tok tovaru, nemôže bezdôvodne z obchodného reťazca vylúčiť žalobcu, ktorý bol v
tomto obchode legálne zapojený.

Žalovaný v písomnom stanovisku (č.l. 55) žiadal žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.Žalovaný k jednotlivým dôvodom žaloby zaujal toto stanovisko:

1. k námietke, že správca dane porušil základné zásady daňového konania, pretože ho neoboznámil
s pochybnosťami o zákonnosti uplatneného odpočtu DPH a tým mu bola odňatá možnosť odstránenia
nedostatkov v daňovom konaní, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 45
ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 ods. 1 až 3 daňového poriadku. Správca dane doručil žalobcovi
dňa 13. mája 2013 oboznámenie so skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly dane z

pridanej hodnoty č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 9. mája 2013 za zdaňovacie obdobie
január až december 2009, január až december 2010, január 2011, marec až august 2011, október
až december 2011. Žalobca následne využil svoje právo a v stanovenej lehote sa písomne vyjadril k
zisteným skutočnostiam správcom dane. Správca dane doručil žalobcovi dňa 11. júna 2013 Protokol o
zisteniach z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 6. júna
12013 a Výzvu č.XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask tiež zo dňa 6. júna 2013. Žalobca sa listom zo dňa

24.06.2013 vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a jeho pripomienky k protokolu boli
so žalobcom prerokované dňa 11.07.2013. O prerokovaní protokolu bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask. V zápisnici je uvedené, že žalobca
nepredložil žiadne dôkazy ani doklady, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie a ktoré by menili záver
správcu dane. Žalobca bol so všetkými zisteniami riadne oboznámený, predkladať dôkazy

mohol a mal počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a mohol ich predložiť aj spolu s odvolaním.
Vyrubovacie a odvolacie konania prebiehali po oboznámení žalobcu so všetkými zisteniami správcu
dane. Žalobca mal teda dostatočný priestor na odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

2. k námietkam žalobcu, že správca dane

-- nevyužil vo vzťahu k svedkovi E. E. inštitút predvedenia,
-- sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov,
-- právne posúdenie veci musí urobiť daňový orgán zo všetkých skutkových zistení,
-- z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu, a teda, že

zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane,
žalovaný uviedol, že správca dane je ten, ktorý určuje procesný postup v daňovom konaní, keď je
povinný postupovať v medziach zákona. Správca dane je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také
dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov

konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí
osvedčiťinýmipodkladmi.Hodnotenievykonanýchdôkazovjevecousprávnejúvahysprávcudane,ktorý
posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či
si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Dokazovanie v daňovom konaní vedie
správca dane, dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia však spočíva na žalobcovi (§ 24 ods. 1, 2

daňového poriadku). V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných
prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných
prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti. Finančné orgány preverili viacerých účastníkov
obchodov a na základe kompletných zistení si správca dane urobil úsudok. Takéto konanie správcu dane
je postupom v súlade s ustanoveniami § 44, § 45, § 46, § 47 daňového poriadku, v nadväznosti na § 24

ods. 2 daňového poriadku, keď viedol dokazovanie a použil všetky dostupné prostriedky, ktorými bolo
možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 24 ods. 4
daňového poriadku). Správca dane dodržal zásady uvedené v § 3 daňového poriadku, postupoval podľa
všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 daňového poriadku),

pri správe dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami,
ktoré boli poučené o procesných právach a povinnostiach (§ 3 ods. 2 daňového poriadku).
Správca dane vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového
poriadku) a v neposlednom rade vykonal úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu

ako napríklad zaslané dožiadanie alebo predvolania a vypočutia svedkov (§ 3 ods. 1 v poriadku). Podľa
§ 3 ods. 8 daňového poriadku právom a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb
podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Zákonný postupsprávcu dane, ktorý prihliadal na všetky dôkazy zistené v daňových konaniach, nie je možné vyhodnotiť
ako postup v neprospech daňového subjektu.
K námietke týkajúcej sa predvedenia E. E., žalovaný uviedol, že správca dane neúspešne predvolával

splnomocneného zástupcu spol. Ostwerke, s.r.o. E. E., ktorý sa dňa 19. marca 2013 telefonicky
skontaktoval so správcom dane. Tvrdil, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad
Trenčín, pretože je dlhodobo odcestovaný v zahraničí a uviedol, že po návrate zo zahraničia koncom
mája 2013 sa dohodne so zamestnancom správcu dane na termíne, kedy sa osobne dostaví k správcovi
dane. Následne E. E. zamestnancovi správcu dane oznámil, že účtovné doklady tejto spoločnosti nemá

a súčasný konateľ spol. Ostwerke, s.r.o. zomrel. E. E. sa do dňa spracovania protokolu
neskontaktoval so správcom dane. Správca dane nepostupoval v rozpore so zákonom, keď nepožiadal
políciuopredvedeniesvedka,pokiaľsaE.E.zdržuje vzahraničí.Správcadanevykonávaldaňové
kontroly u obchodných partnerov žalobcu, pričom zistil, že spol. Ostwerke, s.r.o. deklarovala faktúrami
obchody s mäsom a mäsovými výrobkami, v skutočnosti však tovar v deklarovanom množstve
nenakupovala ani nepredávala, pričom spol. Ostwerke, s.r.o. ku kontrole nepredložila žiadne doklady,

a preto kontrola dane bola vykonaná na základe pomôcok. Správca dane pri uplatňovaní osobitných
predpisov pri správe daní vždy prihliadol na skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 daňového poriadku). Zistil, že celá obchodná
transakcia je obchodom založeným len na vystavovaní faktúr, nezakladá sa na priamom vlastníctve
tovaru a jeho dodaní. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.

decembra 2010, sp. zn. 3Sžf/25/2010, žalovaný uviedol, že v prípade citovaného rozsudku ide o odlišný
prípad. Správca dane postupoval v súlade s názorom vysloveným v citovanom rozsudku, keď posúdil
skutočnosť, že spol. Ostwerke, s.r.o. vystavovala faktúry bez skutočného dodania tovarov s následným
uplatnením odpočtu DPH bez jej odvedenia do štátneho rozpočtu na predchádzajúcom stupni. Žalovaný
uzavrel, že ekonomickým dôvodom obchodnej transakcii nemôže byť odpočítanie dane z faktúr, ktoré

nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

3. k námietke žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď nezrušil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane žalovaný uviedol, že podrobne preskúmal rozhodnutie
prvostupňového orgánu, spisový materiál žalobcu a zistil, že rozhodnutie správcu dane vychádzalo z

podrobne zisteného skutkového stavu, ktorý bol v rozhodnutí zaznamenaný. Odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňového orgánu má všetky náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca dane
dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver, odôvodnenie je zrozumiteľné a
presvedčivé.

4. k námietke žalobcu, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, ktoré preukazujú existenciu
prepravovaného tovaru nad všetky pochybnosti žalovaný uviedol, že dokazovanie v daňovom konaní
nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania
i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť
daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 401/09-17,

rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2000, sp. zn. 4Sž/136/1999).
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady

podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov,
hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom

subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní
kpresúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom,čopredstavujepraktické
vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
Žalobcajepovinnýviesťsvojuevidenciu,uskutočňovaťsvojučinnosťapreverovaťsisvojichobchodných

partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne
preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Skutočnosť,
že v súčasnosti dodávateľ t.j. spol. Ostwerke, s.r.o. nepodáva daňové priznanie a táto spoločnosť
je fakticky nezastihnuteľná, nemôže byť podkladom pre poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich vobmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočtu
dane. V zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací orgán preskúma odvolanie vždy v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Odvolací orgán preskúmaval odvolaním napadnuté rozhodnutie a posudzoval

jeho správnosť v nadväznosti na námietky uvedené v odvolaní a predložené dôkazy. Ak
žalobca disponoval CMR už počas daňovej kontroly, bol povinný ich predložiť už počas daňovej kontroly,
následne mal možnosť ich predložiť vo vyrubovacom konaní a najneskôr v odvolacom konaní. Žalobca
nepredložilžiadnezCMRnajneskôr vodvolacomkonaní.Predmetomsúdnehoprieskumumôžu
byť len tie námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa musel žalovaný ako

odvolací orgán vyporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom
preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu
na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa II. hlavy piatej časti
O.s.p.. V daňovom konaní platí nielen zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní
kompetentným orgánom, ale i zásada prejednávacia. Tým sa daňové konanie líši od všeobecného
správneho konania, v ktorom platí zásada vyhľadávacia.

5. v súvislosti s námietku žalobcu, že v danej veci sa ide o reťazový obchod, a teda, že účastník
reťazového obchodu nemusí disponovať s tovarom ako vlastník žalovaný poukázal na vyhlásenie
žalobcu, že nikdy nebol členom žiadneho obchodného reťazca a nezúčastnil sa vedome nikdy na
žiadnom reťazovom obchode. Žalobca zaujal v žalobe opačný názor a vyhlásil, že obchod

bol správne posúdený ako reťazový obchod. Pri reťazovom obchode je pre správne uplatnenie dane
dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s prepravou, ostatné dodávky sú nepohyblivé. Podnikateľ,
účastník reťazového obchodu, môže previesť na iného podnikateľa právo disponovať s tovarom ako
vlastník, len, ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Toto vyjadrenie nie je možné vykladať
tak, že počas reťazového obchodu je nepodstatné, či podnikateľ nakladal s tovarom ako vlastník. V

priebehu reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné posudzovať samostatne a správne
identifikovať dodávku. Intrakomunitárny nadobúdateľ tovaru musí z neho priznať daň a odviesť ju do
štátneho rozpočtu, nakoľko daňová povinnosť vzniká v krajine dodania tovaru. Formálne vystavenie
dokladov a vloženie peňažných prostriedkov na účet preukazuje len zapojenie obidvoch účastníkov do
transakcií a bez ďalších dôkazov nepreukazuje reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Žalovaný

konštatoval, že reťazový obchod nie je problém za podmienky, že pohyblivá dodávka tovaru skutočne ide
od dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové povinnosti. Správca
dane zistil, že spol. Ostwerke, s.r.o. je problémový, resp. nekontaktný subjekt, svedkovia, ktorí boli
predvolávaní (bývalý konateľ spoločnosti P. F., splnomocnený zástupca spoločnosti E. E.) nepreukázali
objektívne a dôveryhodným spôsobom, že tovar naozaj vlastnili, manipulovali s ním a následne

ho dodávali odberateľom. E. E. uviedol, že doklady nemá a konateľ spoločnosti nežije. Spol.
Ostwerke, s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane z nadobudnutého tovaru. Na uplatnenie
práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH nepostačuje
skutočnosť, že žalobca, ktorý si nárokuje odpočítanie dane z predložených dokladov, formálne preukáže
správcovi dane, že došlo k obchodným transakciám. Žalobca nepreukázal, že daň bola reálne odvedená

do štátneho rozpočtu. Spol. Ostwerke, s.r.o. neodviedla daň do štátneho rozpočtu a u tejto spoločnosti je
daňnevymožiteľná,aaksižalobcauplatnilodpočetdane,došlotýmknarušeniuprincípuneutralitydane.
Žalovaný uzavrel, že ak si žalobca uplatnil odpočítanie dane z tovarov, z ktorých daň nebola odvedená,
bol narušený princíp neutrality dane. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi nepriznal
odpočet dane, ktorá nebola odvedená do štátneho rozpočtu.

Žalovaný v písomnom stanovisku poukázal na nezrovnalosti v žalobe v jej bodoch II., III. a údajov na
prvej a poslednej strane, pretože z podanej žaloby nebolo zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu žalovaného
táto žaloba smeruje.

Krajský súd uznesením z 30. januára 2014 (č. l. 66) vyzval žalobcu na doplnenie žaloby tak, aby
bolo zrejmé, zákonnosť ktorého konkrétneho rozhodnutia žalovaného žiada preskúmať súdom. Žalobca
písomne podal opravu a doplnenie žaloby dňa 10. februára 2014 (č. l. 68) a uviedol, že žaloba smeruje
proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/
XXXX zo dňa 16. októbra 2013.

Súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 250c ods. 1
O.s.p.. O tom, že súd nevyhovel žiadosti o odklad vykonateľnosti bol žalobca písomne upovedomenýprostredníctvom svojho advokáta listom zo dňa 11. februára 2014, č. k. 13S 225/2013-70, ktorý bol
doručený advokátovi dňa 17. februára 2014.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a
konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, bez pojednávania
podľa § 250f ods. 1 O.s.p., pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom. Súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnickáosobatvrdí,žebolanasvojichprávachukrátenározhodnutím apostupomsprávneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že správca dane dňa 3.
septembra 2012 začal vykonávať u žalobcu daňovú kontrolu na DPH na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie odpočtu DPH podľa zák.č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie obdobia január až december 2009,
január až februára 2010, máj až júla 2010, máj až august 2011 a október až december 2011. Správca

dane vyhotovil dňa 6. júna 2013 protokol o výsledkoch zistenia daňovej kontroly číslo XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Vask a dňa 12. júla 2013 vydal rozhodnutie, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za
zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume 140 547,90 Eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na odvolanie
žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák.č. 222/04 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň
z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť

platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 zák.č. 222/04 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená

v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z
iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska
doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný
doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 71 ods. 2 písm. f/, g/ zák.č. 229/04 Z.z. v znení neskorších predpisov faktúra musí obsahovať:
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú
cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovná jednotka
je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných

knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 citov. zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná
závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré súd predmetom účtovníctva, a o
finančnej situácii účtovnej jednotky.

Súd v konaní, v ktorom preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či daňové
orgány dostatočne zistili skutkový stav, či napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené, či prebehlo
riadne daňové konanie a či rozhodli v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov ako aj
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Súd

zistil, že žalobné dôvody, z ktorých žiadal žalobca napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie, nie sú opodstatnené, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.).Súd k veci uvádza, že účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt
splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon
o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok, osobitne upravuje zisťovanie preverovania základu

dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti daňového subjektu.

Predmetom tohto konania je teda preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX/XXXX. zo dňa 16. októbra 2013, ktorým na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie

Daňového úradu Trenčín číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013. Správca dane
vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2009 v sume 140 547,90 Eur podľa § 49 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z.z. s odôvodnením, že žalobca za uvedené zdaňovacie obdobie nesplnil zákonné
podmienky na uplatnenie práva odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa Ostwerke,
s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup bravčového mäsa -

polovičky, droby a prasiatka, z faktúr, ktoré už boli špecifikované v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.
Ide faktúry číslo
XXXXXXX zo dňa 01.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 02.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 03.06.2009,
číslo XXXXXXX zo dňa 03.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 04.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa
04.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 06.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 07.06.2009, číslo XXXXXXX

zo dňa 07.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 07.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 09.06.2009, číslo
XXXXXXX zo dňa 10.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 10.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 11.06.2009,
číslo XXXXXXX zo dňa 12.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 11.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa
14.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 14.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 14.06.2009, číslo XXXXXXX
zo dňa 15.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 15.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 16.06.2009, číslo

XXXXXXX zo dňa 17.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 18.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 18.06.2009,
číslo XXXXXXX zo dňa 19.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 21.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa
21.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 22.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 23.06.2009, číslo XXXXXXX
zo dňa 23.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 24.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 24.06.2009, číslo
XXXXXXX zo dňa 25.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 28.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 28.06.2009,

číslo XXXXXXX, zo dňa 28.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa 29.06.2009, číslo XXXXXXX zo dňa
30.06.2009.

Súd k jednotlivým dôvodom uvedeným v žalobe uvádza:

1. k namietanému porušeniu základných zásad daňového konania je potrebné uviesť, že z
administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane doručil žalobcovi dňa 13. mája 2013
Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly, na ktoré žalobca odpovedal
listom z 27. mája 2013. Správca dane ďalej žalobcovi doručil Protokol o výsledkoch zistení z daňovej
kontroly spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k týmto zisteniam. Žalobca sa k obsahu protokolu vyjadril listom

z 24. júna 2013 a následne správca dane dňa 11. júla 2013 prerokoval so žalobcom jeho pripomienky k
protokolu o čom bola spísaná zápisnica. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca bol správcom
dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci výkonu daňovej kontroly. Zo zistení
daňovej kontroly je zrejmé, že správca dane mal pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného
obchodu. Preto žalobca nemohol očakávať iný záver v prvostupňovom rozhodnutí, nemohlo ísť o

prekvapivé a neočakávaného rozhodnutie. Žalobca v súvislosti s námietkou o nedostatočnej súčinnosti
správcu dane a ním ako daňovým subjektom poukázal na znenie ust. § 24 ods. 1 písm. b)
daňového poriadku, podľa ktorého je povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Súd sa
s týmto výkladom citov. ustanovenia daňového poriadku nestotožnil, pretože daňový subjekt je povinný

preukázať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, alebo ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (§
24 ods. 1 písm. a/ cit. zákona) a teda nielen tie skutočnosti, na ktoré ho vyzval správca dane. Podľa
názoru súdu tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach postupom daňových orgánov tým,
že správca dane bol povinný uviesť, resp. označiť aké konkrétne návrhy a doklady, ktoré mal predložiť

správcovi dane na odstránenie pochybností o reálnosti zdaniteľného obchodu, tak takéto tvrdenie nie
je v súlade so zákonom.
Preto súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú.2. k námietkam súvisiacim s nevyužitím inštitútu predvedenia svedka E. E. inštitút, nesprávneho voľného
hodnotenia dôkazov, nesprávneho právne posúdenie veci, a hodnotenia hospodárskej kauzy vo vzťahu
k samotnému typu právneho úkonu súd uvádza, že

-zadministratívnehospisujezrejmé,žeE.E.telefonovaldňa19.marca2013telefonovalsprávcovidane
s tým, že je dlhodobo odcestovaný a teda sa dňa 8. apríla 2013 nemôže dostaviť na Daňový úrad
Trenčín. Po návrate zo zahraničia koncom mája 2013 sa telefonicky dohodne so zamestnancom správcu
dane na novom termíne podania svedeckej výpovede. E. E. sa už so správcom dane neskontaktoval,
je zrejmé, že sa zdržiava v zahraničí a táto skutočnosť bráni jeho predvedeniu. Správca dane z tohto

dôvodu nepožiadal o predvedenie E. E. a súd uzavrel, že nepostupoval v rozpore so zákonom.

- miestnym zisťovaním bolo preukázané, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. sa na adrese uvedenej v
obchodnom registri nenachádza, a ani na žiadnej z budov nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste č.
14 v Banskej Bystrici nemá označené sídlo. Splnomocnený zástupca spoločnosti Ostwerke, s.r.o. E. E.,
ani bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. P. F. na žiadosť správcu dane o zapožičanie dokladov

spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nereagovali a doklady správcovi dane nepredložili. E. E., hoci ho správca
dane opakovane predvolával na výsluch, sa k správcovi dane neustanovil, do telefónu sa správcovi dane
vyjadril, že doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá a konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zomrel. P. F.
muselbyťpredsprávcudanepredvedenýorgánmipolície,nakoľkozásielkaspredvolanímsaopakovane
vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Svedok P. F., ktorý bol v zdaniteľnom období

február 2010 konateľom spol. Ostwerke, s.r.o., nevedel pred správcom dane uviesť žiadne podrobnosti
zdaniteľných plnení, nevedel kto vybavoval prepravu mäsa a kde sa tovar vykladal napriek tomu, že bol
prítomný pri nakládke a vykládke, nevedel, ako prebiehala manipulácia s mäsom, kto mäso zo strany
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. odovzdával a kto zo strany žalobcu mäso preberal, nevedel s kým uzatváral
za spoločnosť Ostwerke, s.r.o. zmluvy, na nikoho si nepamätal, hoci tvrdil, že osobne uzatváral zmluvy

k dodávke mäsa, nevedel kto prepravu objednal, kto ju realizoval, ani kde skončila preprava tovaru.
SprávcovidanenebolipredloženédokladyspoločnostiOstwerke,s.r.o.,tátospoločnosťjespoločnosťou,
ktorá sa na adrese sídla nenachádza, so správcom dane nekomunikuje. Nebolo preukázané,
že spol. Ostwerke, s.r.o. odviedla do štátneho rozpočtu DPH na výstupe z faktúr, ktoré vystavila vo
februári 2010 žalobcovi. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu

uvedenému na sporných faktúrach medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom nedošlo. K CMR,
ktoré žalobca predložil až dodatočne po uzavretí daňovej kontroly protokolom a po vydaní napadnutých
rozhodnutí, je potrebné uviesť, že podľa uvedených dokladov tovar dodala žalobcovi spol. PARADISSE
a išlo o iné zdaňovacie obdobie ako je v danej veci.
- k námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave a že správca dane nezisťoval ekonomický

dôvod daňovej transakcie súd považuje za rozhodujúce, že ak medzi odberateľom a dodávateľom nie je
preukázané reálne zdaniteľné plnenie a napriek tomu dodávateľ vystaví odberateľovi faktúru, jediným
ekonomickým dôvodom takéhoto konania je získanie nenáležitej daňovej výhody, ktorá vo vzťahu k
štátnemu rozpočtu predstavuje daňový únik, pretože neodvedená DPH na výstupe zo strany dodávateľa
pri jej uplatnení na vstupe odberateľom zakladá tento daňový únik. Ani táto námietka žalobcu nie je

dôvodná.

Súd nepovažuje tieto žalobné námietky za dôvodné.

K námietkam súvisiacim s pochybnosťami pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, ďalej

k dôkazom - CMR, ktoré podľa tvrdenia žalobcu preukazujú existenciu prepravovaného tovaru a k
námietke o disponovaní tovaru obchodníkom ako vlastníkom v reťazci obchodov (žalobné dôvody
pod bodmi 3,4,5) súd uvádza, že z prvostupňového rozhodnutia ako aj z napadnutého rozhodnutia
žalovaného jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre zistenie skutkového stavu, aké
úvahy viedli daňové orgány pri hodnotení dôkazov a na základe akých zistení dospeli daňové orgány k

právnemu záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa § 49 zák.č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov na uplatnenie práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie roku
2009.

Tak, ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom predložené CMR, ktoré žalobca považoval za dôkazy

preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia v zdaňovacom období jún 2009, sa týkali iného
zdaňovacieho obdobia a išlo o dodávky tovaru od iného dodávateľa (spol. PARADISSE s. r. o.), teda
nie od spol. Ostwerke, s.r.o., pričom v danej veci súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného,
ktorý neuznal žalobcom uplatnený nárok na odpočet DPH z faktúr práve od spol. Ostwerke, s.r.o..V ďalšej námietke žalobca pôvodne tvrdil, že sa vedome nezúčastnil na žiadnom reťazovom obchode,
avšak v žalobe už účasť na reťazovom obchode nepoprel, pričom ale tvrdil, že pre správne uplatnenie
dane v takomto obchode je dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s prepravou, ostatné dodávky

sú nepohyblivé a počas reťazového obchodu je nepodstatné, či podnikateľ nakladal s tovarom ako
vlastník. V priebehu reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné posudzovať samostatne a
správne identifikovať dodávku. Žalovaný v súvislosti s touto námietkou konštatoval, že reťazový obchod
nie je problém za podmienky, že pohyblivá dodávka tovaru skutočne ide od dodávateľa ku konečnému
odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové povinnosti. V danej veci nie je pochýb o tom, že

spol. Ostwerke, s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane z nadobudnutého tovaru a ak si žalobca uplatnil
odpočet dane, došlo tým k narušeniu princípu neutrality dane, a preto žalobcovi nebol priznaný odpočet
DPH v súlade so zákonom.
Ani uvedené námietky (3, 4, 5) súd nepovažoval za dôvodné.

Žalovaný správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1

a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje)
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca
požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z

dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to
práve osobou uvedenou na faktúre, a, že prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ. Existencia materiálneho plnenia a existencia faktúr s predpísanými zákonnými náležitosťami
sú síce nevyhnutnými podmienkami uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH, nie sú však postačujúcimi
podmienkami pre priznanie tohto práva (práva na odpočet DPH), pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia

zo strany dodávateľa uvedeného na faktúrach. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad
znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je
technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie
vystavenýchfaktúrbezhotovostnýmprevodomnaúčetdodávateľa.Jetedazrejmé,žesplnenieformálnej
stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z

podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia
byť odrazom reálneho plnenia.

Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré
správne vyhodnotili a vyvodili z neho správny právny záver, že žalobca za zdaňovacie obdobie

jún 2009 nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/, a § 51 ods. 1, § 71 ods.
1, písm. a/, zák.č. 222/2004 Z.z. Daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Krajskýsúdrozhodolonáhradetrovkonaniapodľa§250kods.1O.s.p..Žalobcanemalvkonaníúspech,

a preto mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.