Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 3, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15C/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112224244
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112224244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. X. U. T., narodená XX.X.XXXX, J.
XXX, 2. D. T., narodený XX.X.XXXX, J. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený
splnomocnencom: advocatus, s.r.o., Palackého 12, Bratislava, IČO: 36 868 752, o zaplatenie sumy
4.978,80 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcom nepriznáva náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 356,55 €
splnomocnenkyni vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2012 domáhal zaplatenia sumy 4.978,80 € s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.596,11 € od 4.5.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania z titulu nezaplateného úveru. Návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

24.3.2011 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s., na neho pohľadávku proti odporcom. Postupca
uzatvoril dňa 11.11.2004 s odporcami zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné
obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol odporcom peňažné
prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Navrhovateľ mal za to, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 až 517 Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnili splátky úveru riadne a včas, postupca odstúpil od

zmluvy o úvere a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Jeho pohľadávka ku dňu jej postúpenia
predstavovala sumu 4.978,80 €, ktorá pozostávala z istiny 4.596,11 €, úroku z omeškania v sume 382,69
€. Odporkyňa v 1. rade uznala vyššie uvedený záväzok. V konaní si navrhovateľ uplatnil zákonný úrok z
omeškania počnúc dňom 4.5.2012, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp.
po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení. Odporcovia neuhradili navrhovateľovi
žiadnu čiastku.

Na podporu odporcov vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
oznámením zo dňa 14.12.2012 doručeným dňa 19.12.2012. V písomnom vyjadrení vedľajší účastník
uplatnil námietku premlčania pohľadávky podaním zo dňa 28.8.2013, doručeným súdu dňa 2.9.2013.Poukázal na to, že uvedená zmluva je typicky spotrebiteľskou zmluvou. Namietol platnosť Dohody
o uznaní dlhu nakoľko ide o formulárovú dohodu vopred pripravenú navrhovateľom, do ktorej
obsahu odporca nemohol zasiahnuť. Poukázal na neprijateľnú zmluvnú podmienku Dohody a to

predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Iniciatíva na jej uzatvorenie
nevychádzala od odporkyne. Uzatvorenú dohodu je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku.
Ďalej vzniesol námietku premlčania a uplatnil si náhradu trov konania za tri úkony vo výške 356,55 €.

Navrhovateľ v tejto súvislosti namietal, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou vzniesť námietku
premlčania. Uviedol, že s odporkyňou v 1. rade bola uzatvorená Dohoda o splátkovom kalendári a
uznaní záväzku dňa 3.4.2012 (ďalej len „Dohoda“). V zmysle čl. 3 bod 3.1 predmetnej dohody, osoby
uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Poukázal
na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka a § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom mal za
to, že pohľadávka nie je premlčaná. Poukázal na ustanovenie § 145 ods. 2. Občianskeho zákonníka,

na základe ktorého podpísanie Dohody jedným z manželov zaväzuje aj druhého dlžníka. Poukázal na
skutočnosť, že vedľajší účastník vstupuje do konaní, bez toho aby o nich mal nejakú vedomosť s cieľom
dosiahnuť za každú cenu úspech v spore, aby mu mohli byť priznané trovy právneho zastúpenia. Takéto
konanie splnomocnenkyňa navrhovateľa považuje za neprijateľné, nakoľko dochádza k zbytočným
prieťahom v konaní a neúčelnému navyšovaniu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zo spisu a zistil skutkový stav.

Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila s odporcami zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX

dňa 11.11.2004. Predmetnou zmluvou sa zaviazala odporcom poskytnúť úver vo výške 100.000,-
Sk/3.319,39 €, úroková sadzba bola dohodnutá 11,30%, prvá splátka bola splatná 20.12.2004, konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá 20.10.2014, t.j. 119 splátok, poplatok za poskytnutie úveru bol 2% z
výšky úverového rámca splatný pri podpise zmluvy, mesačný poplatok za správu úveru 40,- Sk/1,33 €,
periodicita splátok bola k 20. dňu mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov 13,43 %.

VčastiII.bod4.citovanejzmluvysazmluvnéstranydohodli,žesplatnéúrokyasplatnépoplatkysadňom
ich splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach Zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.

V zmysle časti III. bod 7. citovanej zmluvy dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním
Pohľadávky z Úveru, platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom Zverejnením. Dlžník súhlasí, že
z došlých súm Veriteľ najskôr uhradí splatné Poplatky a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania,
úroky a istinu, a to v tomto poradí.

Navrhovateľ k návrhu pripojil i pokus o zmier zaslaný odporcom dňa 12.11.2012 v ktorom uvádza, že
pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť bola odporcom
oznámená. Odporcov vyzval k zaplateniu sumy 5.197,52 € do 19.11.2012, ktorá pozostáva z istiny

4.596,11 €, úroku z omeškania 382,69 € a zákonného/zmluvného úroku 218,72 €. Zároveň navrhovateľ
aj v návrhu uvádza, že pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporcov na zaplatenie dlžnej
sumy. Na výzvu súdu, aby predložil listinu preukazujúcu ukončenie zmluvného vzťahu navrhovateľ zaslal
do spisu Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.4.2011, v
ktorom uvádza, že ku dňu 20.4.2011 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť a vyzval k úhrade dlhu 5.149,40

€ najneskôr do 4.5.52011 a základnej pohľadávky 4.596,11 €, úroku z omeškania vo výške 382,69 €,
zákonného úroku 30,60 € a nákladov navrhovateľa 150,- €. Doklad o doručení výzvy nepredložil a ani
doklad preukazujúci jej zaslanie, resp. doručenie obom odporcom.

Z výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 24.3.2011, ktorý
navrhovateľ predložil súd zistil, že bol postúpený zostatok pohľadávky 4.978,80 €, istina do splatnosti
4.596,11 €, úrok z omeškania 382,69 €, počet dní omeškania 1220, t.j. 3 roky a 125 dní, teda doomeškania sa dostali dňa 19.11.2007, riadny úrok 12,35 % (v zmluve 11,30%), výška omeškanej splátky
2.186,94 €.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a. s.
pohľadávku špecifikovanú výpisom z účtu na navrhovateľa. Dňa 12.4.2011 zaslal právny predchodca
navrhovateľa oznámenie o postúpení pohľadávky odporcom.

Z predloženej platobnej histórie z úveru XXXXXXXXX súd zistil že napriek dohodnutému poplatku za
správu úveru vo výške 40,- Sk mesačne si vyúčtovával poplatok vo výške 50,- Sk 31.7.2007 vo výške
60,- Sk/1,99 €, od 31.10.2010 vo výške 2,99 € mesačne. Okrem toho si uplatňoval i poplatky vo výške
100,- Sk, 200,- Sk a 500,- Sk opakovane. O všetky splatné poplatky zvyšoval istinu.

Súd vyzval navrhovateľa na oznámenie, v akej výške odporcovia zaplatili splátky, pričom navrhovateľ v
podaní zo dňa 29.5.2013 uviedol, že odporcovia uhradil sumu 4.195,44 € (126.391,69 Sk) a v podaní zo
dňa 9.1.2014 uviedol, že uhradili splátky vo výške 1.730,76 € (52.141 Sk). V podaní zo dňa 29.5.2013
navrhovateľ uviedol, že úrok z omeškania vo výške 382,69 € je vypočítaný pri použití sadzby 26,40 %

ročne, jeho výška je uvedená v Sadzobníku.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 3.4.2012 je zrejmé, že navrhovateľ
ako veriteľ a odporkyňa v 1. rade ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom táto obsahovala aj

uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. Z Dohody
podľa bodu 3.1 vyplynulo, že odporkyňa v 1 rade sa zaviazala splatiť svoj záväzok vo výške 4.596,11 €
v mesačných splátkach, pričom výška splátky po 100,- € a prvá splátka bola splatná 2.5.2011. V bode
2.1 Dohody odporkyňa uznala záväzok vo vzťahu k navrhovateľovi vo výške 4.596,11 €, príslušenstvo
pohľadávky podľa zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 150,- €, čo do právneho dôvodu

a výšky na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, číslo zmluvy XXXXXXXXX zo dňa
11.11.204. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch obsahoval bod 3.1 označený ako forma
splatenia záväzku.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych
predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) aj napriek tomu, že navrhovateľ uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Vedľajší účastník vzniesol
námietku premlčania. Navrhovateľ s tým nesúhlasil, nakoľko odporkyňa v 1. rade podpísala dohodu o

uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 3.4.2012.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej
praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného
práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť
ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3

ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej
obchodnej praktiky.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.
z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky

diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody
(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z
toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý
odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania
dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a

2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok,
vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených
dvoch aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o
ochrane spotrebiteľa).

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o

ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ písm. r/ Zákona o ochrane spotrebiteľa).

V zmysle § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba,ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

V zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Súd po preskúmaní uzatvorenej zmluvy dospel k záveru, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov

nezodpovedá skutočnosti, nakoľko v zmluve sa uvádza výška 13,43 % a v skutočnosti po zohľadnení
dohodnutých poplatkov a to za poskytnutie úveru i za správu je jeho výška 14,05 %, čo spôsobuje jeho
neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd považuje uzatvorenú úver za
bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd zistil, že si právny predchodca navrhovateľa uplatňoval zaplatenie
poplatkov a úroku z omeškania (podľa obsahu zmluvnú pokutu) ktoré nie sú uvedené v zmluve.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu, sa súd
zaoberal otázkou, či je vedľajší účastník oprávnený podať odpor, vzniesť námietku premlčania a ďalej
dôvodnosťou vznesenej námietky.

Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na
výsledku sporu, t. j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho účastníka, ku ktorému pristúpil. O
právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho

účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva).

Ako vedľajší účastník sa však s poukazom na § 93 ods. 2 OSP môže zúčastniť aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, v takomto prípade zákon nestanovuje

ako podmienku účasti skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Vstup takejto osoby
do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom
postavení (napr. spotrebitelia, osoby diskriminované z rôznych dôvodov). Vedľajší účastník je v konaní
zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník (s výnimkou dispozície s
konaním a jeho predmetom) a tieto úkony robí práve v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka,

ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti návrhu je procesným právom účastníka konania
(odporcu)arovnaképrávomáajvedľajšíúčastník,ktorýpočaskonaniavystupujenajehostrane,natom,
že ide o procesné práve nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako
námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (akou je aj námietka premlčania), keďže procesné
právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v

procesnom práve (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 539/2008).

Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietkupremlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že odporcom poskytnutú sumu 3.319,39 € by pri dohodnutej
splatnosti 48,30 € vždy 20. dňa mesačne od splatnosti prvej splátky 20.12.2004 odporcovia splatili dňa
20.8.2009. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 26.11.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacej doby. Naviac súd uvádza, že odporcovia splatili sumu 1.730,76 €.

K splatnosti celého dlhu súd uvádza, že navrhovateľ v návrhu zo dňa 20.11.2012 i v pokuse o zmier zo
dňa 12.11.2012 uvádza, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť a až na výzvu súdu,
aby preukázal k akému dňu súdu oznámil, že mimoriadnu splatnosť vyhlásil sám a to dňa 20.4.2011.
Navrhovateľ popiera svoje predchádzajúce tvrdenia po oboznámení sa námietkou premlčania.

Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 3.4.2012, ktorú odporkyňa v 1. rade podpísala, súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to
nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie

naruší správanie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu uznanie dlhu odporkyňou v 1. rade považuje súd za
právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že vedela o premlčaní dlhu tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka
bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ
nepreukázal. Z dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované

v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku. Nakoľko vedľajší účastník vzniesol
námietku premlčania, túto súd považoval za odôvodnenú, preto z uvedených dôvodov návrh zamietol.

Nakoľko súd návrh zamietol z dôvodu uvedeného vyššie nezaoberal sa neprijateľnosťou podmienok
úverovej zmluvy uvedených v čl. II. bod 4 a článku III. bod. 7..

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a plne úspešným odporcom nepriznal náhradu
trov konania, nakoľko si ich neuplatnili a zo spisu im trovy konania nevyplývajú. Vedľajšiemu účastníkovi
priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej
pomoci (za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 10.12.2012 a vyjadrenie zo dňa 28.8.2013) po 151,05

€, pričom súd vychádzal z hodnoty sporu - 4.596,11 € (istina), ďalej súd priznal režijný paušál 7,63
€ a 7,81 €, spolu 317,54 €. Priznanú odmenu zvýšil o 20% DPH 63,51 €, nakoľko je splnomocnenec
vedľajšieho účastníka jej platcom. Celkom vzniklo vedľajšiemu účastníkovi právo na zaplatenie trov
konania v sume 381,05 €. Súd nepriznal náhradu úkon právnej pomoci za odpor, nakoľko ho vedľajší
účastník nepodal. Súd o trovách právneho zastúpenia rozhodoval podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 16

ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnychslužieb.Súdviazanýnávrhompriznalnáhradutrovkonaniavuplatnenejvýškevovýške356,55
€. Povinnosť navrhovateľa prisúdené trovy konania zaplatiť splnomocnenkyni vedľajšieho účastníka
vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.